Na zemi prežila len 33 rokov, ale už je 87 rokov v nebi.

Písal sa rok 1938. Bol prvý piatok – 5. októbra. Deň ako každý iný. A predsa… V krakovskom kláštore umierala mladá 33-ročná sestra, chorá na tuberkulózu pľúc a tráviaceho traktu. Vtedy len úplne obyčajná kuchárka, záhradníčka a vrátnička. Dnes najznámejšia mystička 20. storočia a spoluzakladateľka našej rehole. Apoštolka Božieho milosrdenstva, ktorú preslávil jej Denníček…

Ako vyzeralo jej narodenie sa pre nebo?

Srdečne pozývame všetky ženy a dievčatá na duchovnú obnovu, ktorá sa uskutoční od 17. do 19. októbra v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach.  Jesennú obnovu na tému: Čo chceš, aby som ti učinil? (porov. Lk 18, 41)  vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity a bratia karmelitáni.

Nezabudnite si Sväté písmo, prezuvky, pero a otvorené srdce.

Prihlasovanie:

Tel. č. 0949 295 646; e-mail: kosice@milosrdenstvo.sk

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš‘“ (Lk 13, 1-9).

Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti… (Den. 1146).

Satan sa mi priznal, že ma nenávidí. Povedal: „Tisíc duší mi robí menej škody ako ty, keď hovoríš o veľkom milosrdenstve Všemohúceho. Najväčší hriešnici získavajú dôveru a vracajú sa k Bohu a ja,” hovorí zlý duch, „strácam všetko. Okrem toho mňa samého prenasleduješ týmto nepochopiteľným milosrdenstvom Všemohúceho.” Poznala som, ako veľmi satan nenávidí Božie milosrdenstvo. Nechce uznať, že Boh je dobrý (Den. 1167).

➡ Vo vrúcnej modlitbe prevediem cez dvere milosrdenstva celé ľudstvo…

V dňoch 4. – 5. októbra sa uskutoční duchovná obnova pri príležitosti sviatku sv. sestry Faustíny vo Farnosti Božieho milosrdenstva v Trnave-Prednádraží. Obnovu bude viesť sr. M. Blanka Krajčíková a sr. Mariela Lengyelová z našej hrušovskej komunity. V programe: príhovory po sv. omšiach, spoločná modlitba v hodine milosrdenstva a po nej prednáška o Združení apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum. V čase duchovnej obnovy si veriaci budú môcť uctiť aj relikviu našej svätice.

Foto: slovenskobcan.com

Prešovská formačná skupinka združenia Faustínum vás pozýva od 16. do 17. októbra na púť po stopách sv. Faustíny a sv. Jána Pavla II. Spoločne navštívime Krakov, Wadovice, Čenstochovú a Ludžmier. Jubilejnú púť organizujú pri príležitosti Roka sv. Faustíny a 47. výročia zvolenia Jána Pavla II. na Petrov stolec. Pútnikov budú sprevádzať naše sestry Blanka a Mariela z hrušovskej komunity.

Prihlasovanie do 10. októbra na tel. č.: 0911 556 209

Cena: 90,- eur.

V nedeľu 5. októbra si pripomenieme 87. výročie narodenia pre nebo sestry Faustíny Kowalskej. V našej kongregácii slávime v tento deň slávnosť našej duchovnej spoluzakladateľky. Nezabudnem na teba – slová, ktorými nás aj vás naša svätica uisťuje o svojom neustálom príhovore za nás pred tvárou nekonečne milosrdného Boha…

V istej chvíli som zbadala celé zástupy ľudí v našej kaplnke aj pred kaplnkou, aj na ulici, lebo sa nemohli pomestiť.Kaplnka bola slávnostne vyzdobená. Pri oltári bolo veľa kňazov, naše sestry i sestry z iných reholí. Všetci očakávali osobu, ktorá mala zaujať miesto na oltári. Zrazu som počula hlas, že ja mám zaujať miesto na oltári. Vyšla som z domu, čiže z chodby, aby som prešla cez dvor a išla do kaplnky za hlasom, ktorý ma volal. (…)V tej chvíli moju dušu naplnilo nepochopiteľné šťastie a počula som slová: Rob, čo chceš, rozdávaj milosti, ako chceš, komu chceš a kedy chceš (Den. 31).

Cítim dobre, že moje poslanie sa neskončí smrťou, ale sa iba začne. Ó, pochybujúce duše, poodhalím vám závoj neba, aby som vás presvedčila o Božej dobrote, aby ste už viac nezraňovali nedôverou najsladšie Ježišovo Srdce. Boh je láska a milosrdenstvo (Den. 281).

Nezabudnem na teba, úbohá zem, aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia, ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme,  to spočinutie v Bohu mi umožní konať neobmedzene (Den. 1582).

Od 28. do 30. marca sa v Penzióne Malá Fatra v Terchovej uskutoční duchovná obnova pre členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum s individuálnou formáciou na tému: Na cestách milosrdenstva. Obnovu bude viesť podpredsedníčka združenia sr. M. Clareta Fečová ISMM z našej hrušovskej komunity a vdp. kaplán Miroslav Liška.

Aj tento rok sa uskutoční pôstna kajúca iniciatíva s názvom „24 hodín pre Pána“. Pápež František určil jej dátum na piatok a sobotu 28. – 29. marca, v blízkosti Štvrtej pôstnej nedele. V Jubilejnom roku 2025 to bude už 12. ročník tejto aktivity. Svätý otec sa k tejto iniciatíve vyjadril takto: Pozývam predovšetkým všetkých členov Cirkvi, aby sa horlivo vydali na cestu Pôstnym obdobím s pomocou almužny, pôstu a modlitby. Ak sa nám niekedy zdá, že v mnohých srdciach láska chladne, nikdy tomu tak nie je v Božom srdci! On nám daruje vždy novú možnosť, aby sme znovu začali milovať. Božie slovo je liekom proti strachu, že zoči-voči životu zostaneme sami. Keď k nám Pán hovorí, pripomína nám, že sme v jeho srdci, že sme vzácni v jeho očiach a chráni nás vo svojich dlaniach.

Ako vyplniť tento čas? Buďme s Pánom aspoň jednu – dve hodiny s vedomím, že on je s nami 24 hodín denne. V tom čase si môžeme čítať Sväté písmo, modliť sa sv. ruženec či korunku Božieho milosrdenstva alebo krížovú cestu.

Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 18, 9-14).

Ó, pokora, krásny kvet, vidím, ako málo duší ťa vlastní. Je to preto, že si taká krásna a zároveň je také ťažké získať ťa? Ó, áno, jedno i druhé. Sám Boh v nej nachádza zaľúbenie. Nad pokornou dušou sú otvorené nebeské stavidlá a splýva na ňu more milostí. Ó, aká krásna je pokorná duša! Z jej srdca sa ako z kadidelnice vznáša nesmierne milá vôňa. Preniká cez oblaky, dosahuje samého Boha a napĺňa radosťou jeho najsvätejšie Srdce. Takej duši Boh nič neodoprie. Taká duša je všemocná, ovplyvňuje osudy celého sveta. Takú dušu Boh povyšuje až k svojmu trónu. Čím väčšmi sa duša ponižuje, tým väčšmi sa Boh k nej skláňa, prenasleduje ju svojimi milosťami a sprevádza ju v každej chvíli svojou všemohúcnosťou. Taká duša je s Bohom najhlbšie zjednotená. Ó, pokora, zakoreň sa hlboko v celej mojej bytosti! Ó, Panna najčistejšia, ale i najpokornejšia, pomôž mi nadobudnúť hlbokú pokoru! Teraz chápem, prečo je tak málo svätých. Lebo málo duší je hlboko pokorných (Den. 1306).

➡ Panna najčistejšia, ale i najpokornejšia, pomôž mi nadobudnúť hlbokú pokoru! Poprosím moju nebeskú Matku o milosť pokorného srdca…

Na zemi prežila len 33 rokov, ale už je 87 rokov v nebi. Písal sa rok 1938. Bol prvý piatok – 5. októbra. Deň ako každý iný. A predsa… V krakovskom kláštore umierala mladá 33-ročná sestra, chorá na tuberkulózu pľúc a tráviaceho traktu. Vtedy len úplne obyčajná kuchárka, záhradníčka a vrátnička. Dnes najznámejšia mystička 20. storočia a spoluzakladateľka našej rehole. Apoštolka Božieho milosrdenstva, ktorú preslávil jej Denníček…

Ako vyzerala smrť našej svätice? Ponúkame vám spomienku sr. Eufemie Traczyńskej, ktorá bola očitým svedkom jej narodenia sa pre nebo:

5. októbra počas večere sa ozval zvonček. Vedeli sme, že sestra Faustína zomiera. Všetko sme nechali tak a koľko nás bolo, všetky sme sa pobrali k nej. V izbe už bol kňaz a zopár sestier. Spoločne sme sa pomodlili. Modlili sme sa dlho: modlitby za zomierajúcich, litánie aj iné modlitby. Tak dlho sme sa modlili, že aj večerná pobožnosť začala trochu neskôr. Sestra Faustína dala nejaké znamenie, matka predstavená sa k nej nachýlila a ona povedala, že teraz ešte nezomrie. Keď bude zomierať, dá vedieť. Sestry sa rozišli. Šli rovno do kaplnky, lebo už bolo neskoro. Večeru už nedojedli. Po skončení pobožnosti nebol nijaký signál, tak každá odišla za svojimi povinnosťami. Ja som tiež išla k svojej práci do pekárne. Keď som skončila prácu, šla som do kaplnky a pomodlila som sa k dušiam v očistci, aby ma zobudili, keď bude sestra Faustína zomierať, lebo som veľmi chcela byť pri jej smrti. Bála som sa tak priamo prosiť o to sestru predstavenú, lebo nám, mladým sestrám, tam nebolo dovolené chodiť, aby sme sa nenakazili tuberkulózou. Sestre Amélii dovolili, lebo už bola chorá na tuberkulózu. Išla som spať v zvyčajnom čase a hneď som aj zaspala. Zrazu ma niekto budí: ,,Ak chcete byť pri smrti sestry Faustíny, tak vstaňte!“ Hneď som pochopila, že to bol omyl. Sestra, ktorá prišla zobudiť sestru Améliu, si pomýlila izbu a prišla za mnou. Hneď som zobudila sestru Améliu, obliekla som sa a rýchlo bežala do izby, kde bola sestra Faustína. Po mne prišla sestra Amélia. Bolo to okolo jedenástej v noci. Keď sme tam prišli, sestra Faustína akoby ľahučko pootvorila oči, jemne sa usmiala a potom sklonila hlavu… A už! Sestra Amélia povedala, že už asi nežije, že umrela. Pozrela som sa na sestru Améliu, ale nič som nevravela, modlili sme sa ďalej. Hromničná sviečka stále horela. 

Najdôležitejšia príprava na veľkonočné sviatky spočíva v príprave našej duše, nášho srdca. Kde nájdeme odpustenie a útechu? Svätá sestra Faustína píše:

Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro (Den. 1448).

Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský (Den. 699).

Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva (Den. 1059).

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť‘“ (Lk 17, 5-10).

Dnes som sa snažila vykonať si všetky cvičenia do benedikcie, lebo som sa cítila zdravotne horšie ako obyčajne. Hneď po benedikcii som si šla ľahnúť, ale keď som vošla do spálne, náhle som vnútorne poznala, že mám ísť do cely sr. M., lebo potrebuje pomoc. Hneď som vošla do tejto cely a sr. M. mi hovorí: „Ako dobre, že vás Boh poslal.” Hovorila takým tichým hlasom, že som ju ledva počula. Hovorí mi: „Prosím vás, sestrička, prineste mi trochu čaju s citrónom, mám veľký smäd a nemôžem sa pohnúť, lebo mám veľké bolesti.” Skutočne veľmi trpela a mala aj vysokú horúčku. Poslúžila som jej a aspoň tou troškou čaju uhasila svoj smäd. Keď som vošla do svojej cely, moju dušu naplnila veľká Božia láska. Pochopila som, ako veľmi treba byť vnímavým na vnútorné vnuknutia a verne ich vypĺňať. Vernosť jednej milosti prináša ďalšie (Den. 756).

➡ Aká je moja vnímavosť na vnútorné vnuknutia? Som im verný?

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 1-8).

Keď som sa ponorila do modlitby, bola som v duchu prenesená do kaplnky a uvidela som Pána Ježiša vystaveného v monštrancii. Tam, kde sa nachádzala monštrancia, som videla ctihodnú tvár Pána. Pán mi povedal: – To, čo ty vidíš v skutočnosti, tie duše vidia vierou. Ó, ako veľmi mi je milá ich veľká viera. Vidíš, že hoci zdanlivo nie sú vo mne žiadne známky života, v skutočnosti je však v celej plnosti obsiahnutý v každej hostii. Aby som však mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Ó, aká milá je mi živá viera (Den. 1420).

➡ Aby som však mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Modlím sa za milosť živej, vrúcnej viery?

Naše sestry z hrušovskej komunity vás tretí piatok v mesiaci pozývajú na tzv. Večer pri milosrdnom Ježišovi. Stretnutie sa začína modlitbou v Hodine milosrdenstva vo farskom kostole Najsvätejšieho Tela Pána, pokračuje adoráciou, slovkom od sestier a svätou omšou o 18.00. Po sv. omši si budete môcť uctiť relikvie apoštolov Milosrdenstva – sv. sestry Faustíny a sv. Jána Pavla II. Najbližšie stretnutie je 17. októbra.

Prvého novembra si naša kongregácia pripomenie 163. výročie vzniku. Matka Terézia Eva Potocká z kniežacieho rodu Sułkowských založila v roku 1862 kongregáciu, ktorá sa venovala záchrane mravne zanedbaných dievčat a žien. Táto kongregácia dala svetu sv. sestru Faustínu, ktorá prvotnú charizmu rehole obohatila o ohlasovanie milosrdnej Božej lásky celému svetu a ktorú si dnes uctievame ako duchovnú spoluzakladateľku našej rehole.

Pre matku zakladateľku bolo najväčším šťastím priviesť stratené duše k Bohu. Napísala: Keby som svojou prácou zachránila čo i len jednu dušu, keby bola čo i len jedna zachránená pre Boha, už by som bola štedro odmenená. Je to malá vec, zachrániť jednu dušu? Táto myšlienka ma pobáda k práci, dodáva mi odvahu a statočnosť v nepriaznivých podmienkach. Veľká horlivosť za spásu duší jej umožnila s radosťou a vďačnosťou prijať všetky ťažkosti každodenného života. Ako sama priznala: Som taká šťastná, že necítim ani kríž a za všetko som vďačná Bohu.

Patrónka našej rehole – Matka milosrdenstva – nám dala výnimočné prisľúbenie: Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa. Túžim, aby sa každá vyznačovala  týmito čnosťami: pokorou a tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom (Den. 1244).

Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli (Lk 9, 28-36).

Počas svätej omše som videla maličkého Ježiška v kalichu. Povedal mi: – Tak prebývam v tvojom srdci, ako ma vidíš v tomto kalichu (Den. 1820).

Dnes pozývam Ježiša do svojho srdca ako lásku. Ty si láska sama. Celé nebo sa od teba zapaľuje a napĺňa sa láskou. A tak moja duša dychtí po tebe ako kvet po slnku. Ježišu, príď rýchlo do môjho srdca, lebo vidíš, že tak ako kvet baží po slnku, tak moje srdce dychtí po tebe. Otváram kalich svojho srdca, aby som prijala tvoju lásku (Den. 1808).

➡ Spolu so sv. Faustínou pozvem Ježiša do môjho srdca. Komu dnes preukážem svoju lásku?

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila“ (Lk 17, 11-19).

Ó, aká veľká je ľahostajnosť duší voči toľkej dobrote, voči toľkým dôkazom lásky. Moje srdce je nasycované samou nevďačnosťou. Duše, žijúce vo svete, na mňa zabúdajú; na všetko majú čas, len nie na to, aby prišli ku mne po milosti (Den. 367).

Ježišu, božský Väzeň lásky, keď rozjímam o tvojej láske a o tvojej sebažertve kvôli mne, presahuje to moje chápanie. Skrývaš svoju nepochopiteľnú velebu a znižuješ sa ku mne úbohej. Ó, Kráľ slávy, hoci utajuješ svoju krásu, predsa pohľad mojej duše roztrháva závoj. Vidím anjelské chóry, ktoré ti neprestajne vzdávajú chválu, a všetky nebeské mocnosti, ktoré ťa ustavične zvelebujú a neprestajne hovoria: „Svätý, Svätý, Svätý!” (Den. 80).

➡ Nezabúdam na Pána? Mám čas na všetko, len nie naňho?

V dňoch 14. až 15. marca sa uskutoční duchovná obnova v gréckokatolíckej Farnosti biskupa Hopka v Stropkove. Pôstnu duchovnú obnovu určenú predovšetkým ženám a matkám na tému: Čaká ťa bude viesť sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity. V programe prednášky, moderovaná adorácia, modlitba za uzdravenie, aktivitky, diskusia a uctenie relikvie sv. Faustíny Kowalskej.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 1-6).

Večer som sa prechádzala po záhrade a modlila som sa ruženec. Prišla som k cintorínu. Odchýlila som dvere a chvíľu som sa modlila za dušičky. Opýtala som sa ich v duchu: „Určite ste veľmi šťastné?” Vtom som začula slová: „Natoľko sme šťastné, nakoľko sme splnili Božiu vôľu,” a potom nastalo ticho ako predtým. Zahĺbila som sa do seba a dlho som rozmýšľala, ako ja plním Božiu vôľu a ako využívam čas, ktorý mi Boh dáva (Den. 515).

V ten istý deň, keď som si ľahla spať, prišla v noci ku mne nejaká dušička a búchala na skrinku. Tým ma zobudila a prosila ma o modlitbu. Chcela som sa opýtať, kto to je, ale umŕtvila som svoju zvedavosť a to malé umŕtvenie som spojila s modlitbou a obetovala za ňu (Den. 516).

➡ Myslím na večný život? Pomodlím sa o milosť pokojnej smrti… Svätá Faustína, orodovníčka za duše trpiace v očistci – oroduj za nás!

Každoročný jesenný zjazd predstavených všetkých kláštorov našej kongregácie sa uskutoční v dňoch od 5. do 8. novembra v našom najväčšom kláštore v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva Krakove-Lagiewnikoch. Zjazd bude mať informačný, formačný a rozlišovací charakter. Spoločne budeme hľadať cesty realizácie našej charizmy v „tekutom“ 21. storočí. Viesť ho bude generálna predstavená našej rehole matka Miriam Janiec ISMM z Varšavy.

Pod záštitou spišského diecézneho biskupa Mons. Františka Trstenského sa v sobotu 22. marca v Aréne Poprad uskutoční modlitebné stretnutie za pokoj so začiatkom o 11.00 hod. V programe modlitba všetkých častí svätého ruženca, katechézy a svedectvá, svätá omša a adorácia. Stretnutia sa zúčastnia aj sestry z obidvoch našich komunít, ktoré budú viesť spoločnú modlitbu v hodine milosrdenstva spojenú s Korunkou Božieho milosrdenstva.

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na apríl znie: Za za duchovné a morálne obrodenie ľudstva a za dôveru v Božie milosrdenstvo.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Marec už od nepamäti patrí zvláštnej úcte k svätému Jozefovi, ktorého sviatok budeme sláviť v utorok 19. marca. Svätý Jozef najvernejší, najmúdrejší, najmocnejší… V litániách k sv. Jozefovi nájdeme množstvo invokácií, ktoré hovoria o výnimočných cnostiach tohto mocného orodovníka. Aj sv. sestra Faustína si ho ctila ako svojho ochrancu: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).

Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa“ (Lk 6, 39-45).

Boh vo svojich nevyspytateľných zámeroch neraz dopúšťa, že tí, ktorí pre nejaké dielo vynaložili najviac námahy, sa často z plodov tohto diela tu na zemi netešia. Všetku radosť im Boh necháva na večnosť. Napriek všetkému im však Boh niekedy dáva poznať, ako sa mu páči úsilie týchto duší. Také chvíle posilňujú duše do nových bojov a skúšok. Tieto duše sa najviac podobajú Spasiteľovi, ktorý vo svojom diele, začatom tu na zemi, zakúšal len horkosť (Den. 1402).

➡ Nezáleží mi príliš na úspechoch? Robím všetko na Božiu slávu? Nehľadám uznanie u ľudí?

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám! Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Lk 6, 27-38).

Dnes mi Pán povedal: – Dcéra moja, zahľaď sa na moje milosrdné srdce a odzrkadľuj jeho zľutovanie vo svojom srdci a skutku, aby si ty, ktorá hlásaš svetu moje milosrdenstvo, sama ním bola zapálená (Den. 1688).

➡ Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Odzrkadľujem jeho zľutovanie a milosrdenstvo vo svojom srdci a skutku?

Novoročný zjazd predstavených všetkých kláštorov našej kongregácie sa uskutoční v dňoch od 26. februára do 1. marca v Generálnom dome našej kongregácie vo Varšave, kde pred 100 rokmi po prvýkrát prekročila kláštorný prah sv. sestry Faustína Kowalská. Zjazd bude mať informačný a formačný charakter. Viesť ho bude generálna predstavená našej rehole matka Miriam Janiec ISMM.

Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom“ (Lk 6, 20-26).

Večer, keď som bola v cele, odrazu som videla veľké svetlo a hore v tom svetle veľký tmavosivý kríž. Odrazu ma niečo uchvátilo ku krížu, ale hľadiac naň, nič som nechápala. Modlila som sa, čo to má znamenať. V tej chvíli som uzrela Pána Ježiša a kríž zmizol. Pán Ježiš sedel vo veľkom svetle, chodidlá a nohy po kolená sa mu strácali v tom svetle tak, že som ich nevidela. Ježiš sa naklonil ku mne a láskavo sa na mňa pozrel. Hovoril mi o vôli nebeského Otca. Hovoril, že najdokonalejšia a najsvätejšia je tá duša, ktorá plní vôľu jeho Otca, ale takých duší nie je veľa. [So] zvláštnou láskou hľadí na dušu, ktorá žije jeho vôľou. Ježiš mi povedal, že dokonale plním Božiu vôľu. – Preto sa tak zvláštne a úzko s tebou spájam i s tebou prebývam. Boh zahŕňa nepochopiteľnou láskou dušu, ktorá žije jeho vôľou. Pochopila som, ako veľmi nás Boh miluje (Den. 603).

➡ Poprosím Ducha Svätého o milosť úprimného a otvoreného srdca, naplneného istotou, že Boh ma miluje…

Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu (Den. 48). V sobotu 22. februára si pripomíname 94. výročie zjavenia Milosrdného Ježiša sv. sestre Faustíne v našom kláštore v Plocku. Pri tejto príležitosti vás pozývame do Farského kostola Najsvätejšieho Tela Pána v Nižnom Hrušove na slávnostnú svätú omšu o 10.30, ktorú bude celebrovať vdp. Roman Haško.

Už veľa duší pritiahla moja láska cez tento obraz. Moje milosrdenstvo pôsobí v dušiach skrze toto dielo (Den. 1379).

Cez tento obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša (Den. 570).

Pôstne obdobie je čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. V tomto roku sa začne v stredu 5. marca. Prečo vlastne trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

Začiatky Veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia.

Na začiatku Pôstneho obdobia som prosila svojho spovedníka o dovolenie na skutky kajúcnosti. Dostala som také, aby som si neuberala z jedla, ale keď budem jesť, mám rozjímať o tom, ako Pán Ježiš na kríži prijal ocot so žlčou: to bude ako umŕtvenie. Nevedela som, že budem mať z toho taký veľký úžitok pre svoju dušu. Tento úžitok je v tom, že neprestajne rozjímam o jeho bolestnom umučení, a keď jem, nerozlišujem, čo jem, ale som zaujatá smrťou môjho Pána (Den. 618).

Na začiatku pôstu som prosila aj o zmenu zvláštneho spytovania svedomia, ale spovedník mi pridal takú drobnosť, že všetko, čo budem robiť, mám robiť s čistým úmyslom v duchu zadosťučinenia za hriešnikov. To ma udržiava v ustavičnom spojení s Bohom a tento úmysel zdokonaľuje moje skutky, lebo všetko, čo robím, robím pre nesmrteľné duše. Každá námaha a únava je ničím, keď si pomyslím, že zmieruje hriešne duše s Bohom (Den. 619).

➡ Aké predsavzatie si dám na začiatku tohto Pôstneho obdobia?