V posledných dňoch končiaceho sa kalendárneho roka 2024 chceme vyjadriť našu vďačnosť všetkým vám, ktorí spolu s nami tvoríte spoločenstvo zvelebujúce a vyprosujúce Božie milosrdenstvo a ktorí nás podporujete svojimi modlitbami, obetami, milodarmi a akoukoľvek formou pomoci a spolupráce. Nech vás Boh bohatý na milosrdenstvo za všetko odmení hojným duchovným požehnaním i potrebnými milosťami.

Nech prejavom našej vďačnosti bude aj svätá omša odslúžená za vás všetkých v posledný deň roka 31. decembra o 16.30 hod.

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 39-45).

Opájam sa tvojou láskou, tvoja úprimná láska je môjmu srdcu taká milá ako vôňa púčika ruže zavčas rána, keď slnko z neho ešte nevypilo rosu. Sviežosť tvojho srdca ma uchvacuje, preto sa s tebou spájam tak úzko ako so žiadnym iným stvorením… (Den. 1546).

Keď som prijala Eucharistiu, mala som hlbšie poznanie nebeského Otca a jeho otcovstva vo vzťahu k dušiam. Dnes žijem zvelebovaním Najsvätejšej Trojice. Ďakujem Bohu, že nás skrze milosť ráčil prijať za svoje deti (Den. 1819).

➡ Čo mi prekáža v tom, aby som sa miloval Boha celým srdcom?

Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium (Lk 3, 10-18).

Sekretárka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko (Den. 965).

Ježišu môj, každý z tvojich svätých odzrkadľuje jednu z tvojich čností. Ja túžim odzrkadľovať tvoje ľútostivé Srdce, plné milosrdenstva, chcem ho oslavovať. Nech je tvoje milosrdenstvo, ó, Ježišu, vtlačené do môjho srdca a duše ako pečať a to bude mojím znamením v tomto aj v budúcom živote. Oslava tvojho milosrdenstva je mojou životnou úlohou (Den. 1242).

➡ Akú Ježišovu čnosť chcem odzrkadliť ja? Svätá Faustína, pokorná služobnica Ježiša – vteleného Milosrdenstva – oroduj za nás!

Srdečne vás pozývame na trojdňové duchovné cvičenia, ktoré sa uskutočnia v Penzióne Caritas (Charitný dom) v Dolnom Smokovci od 22. do 24. novembra na tému: Sila sa dokonale prejavuje v slabosti (porov. Kor 12, 9). Exercície určené všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva vedie vdp. Miroslav Liška z Michaloviec a sr. M. Clareta Fečová ISMM z našej hrušovskej komunity.

Prihlasovanie UZAVRETÉ!

V pondelok 16. decembra sa v celej našej kongregácii začíname modliť novénu pred sviatkami Narodenia Pána. Pozývame vás k spoločnej modlitbe aj prostredníctvom nášho YouTube kanálu.

Novéna pred slávnosťou Narodenia Pána

Roste, nebesia, z výsosti,

oblaky, dajte Spravodlivého;

otvor sa, zem, a zroď Spasiteľa.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Bože Izraela, počúvaj,

ty čo tróniš nad cherubmi,

zaskvej sa pred svojím ľudom.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Pane, Bože zástupov

obnov nás,

rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Zhliadni z neba, podívaj sa

a navštív túto vinicu,

veď ju vysadila tvoja pravica.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo,

a daj nám svoju spásu.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Sláva Otcu i Synu

i Duchu Svätému

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Anjel Pána zvestoval Panne Márii

a ona počala z Ducha Svätého.

Pane, vyslyš moju modlitbu,

a moje volanie nech dôjde ku tebe.

Modlime sa.

Pane, prosíme ťa, ukáž svoju moc a pomáhaj nám svojou božskou silou; nech tvoja milosrdná láska odstráni naše hriechy a urýchli príchod našej spásy. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu“ (Lk 3, 1-6).

Prežívam chvíle s najsvätejšou Matkou. Túžobne očakávam príchod Pána. Moje túžby sú veľké. Túžim, aby všetok ľud poznal Pána, túžim pripraviť všetky národy na prijatie vteleného Slova. Ó, Ježišu, daj, nech prameň tvojho milosrdenstva vytryskne s väčšou hojnosťou, lebo ľudstvo je veľmi choré, a tak viac ako inokedy potrebuje tvoje zľutovanie. Ty si nekonečným morom milosrdenstva voči nám hriešnym. Čím väčšia je naša úbohosť, tým máme väčšie právo na tvoje milosrdenstvo. Ty si prameň, ktorý obšťastňuje všetky stvorenia skrze svoje nekonečné milosrdenstvo (Den. 793).

Dieťa moje, ty si mojou rozkošou, ty si úľavou pre moje srdce. Udeľujem ti toľko milostí, koľko dokážeš uniesť. Vždy, keď mi budeš chcieť urobiť radosť, hovor svetu o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve (Den. 164).

➡ Pomodlím sa slovami sv. Faustíny: Ježišu, daj, nech prameň tvojho milosrdenstva vytryskne s väčšou hojnosťou, lebo ľudstvo je veľmi choré, a tak viac ako inokedy potrebuje tvoje zľutovanie.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21, 25-28. 34-36).

Bdej (Den. 854).

Napriek tichu, ktoré vládne v mojej duši, vediem ustavičný boj s nepriateľom duše. Stále objavujem jeho nové nástrahy a boj sa znovu začína. Pripravujem sa v čase pokoja a bdiem, aby ma nepriateľ nenašiel nepripravenú. Keď vidím jeho veľkú zlobu, zostávam v pevnosti, teda v Najsvätejšom Ježišovom Srdci (Den. 1287).

➡ Dnes chvíľu zotrvám v bezpečnej pevnosti, teda v Najsvätejšom Ježišovom Srdci.

Pre advent typickým a dnes po dlhých rokoch zabudnutia aj postupne obnovovaným cirkevným zvykom sú takzvané roráty. Zvyčajne sa začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša z proroka Izaiáša: Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum: aperiatur terra, et germinet Salvatorem. Roste nebesá z výsosti, oblaky nech pršia Spravodlivého; Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa (Iz 45,8). Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru onoho času očakávania. Pri oltári svieti tzv. rorátka – svieca, ktorá symbolizuje Pannu Máriu. Nakoľko to liturgia dovoľuje, slávi sa formulár sv. omše o Panne Márii a kňaz používa biele rúcho.

V pondelok 9. decembra slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svätá sestra Faustína v tento deň v roku 1935 vo svojom Denníčku napísala:

Deň Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Počas svätej omše som začula šuchot šiat a uvidela som Pannu Máriu vo zvláštnom, krásnom svetle. Mala na sebe biele rúcho, prepásané belasým pásom. Povedala mi: „Robíš mi veľkú radosť, keď zvelebuješ Najsvätejšiu Trojicu za milosti a výsady, ktoré mi boli udelené,” a hneď zmizla (Den. 564).

V roku 1937 sa pripravovala na túto slávnosť aj zvláštnou novénou, ktorú – aspoň sčasti – môžeme skúsiť aj my:

Pripravovala som sa nielen spoločnou novénou, ktorú si vykonáva celá kongregácia, ale osobne som sa ešte snažila, aby som ju každý deň tisíckrát pozdravila. Odriekala som na jej počesť tisíc Zdravas’, Mária denne počas deviatich dní. Pre toho, kto chce, to nie je ťažké. V tých dňoch som nevyriekla ani jedno zbytočné slovo. Aj keď sa musím priznať, že táto vec si vyžaduje dosť veľa pozornosti a námahy, pre uctenie si Nepoškvrnenej nič nie je ťažké (Den. 1413).

Slávnosť Nepoškvrneného počatia. Pred svätým prijímaním som videla najsvätejšiu Matku nepredstaviteľne krásnu. Usmievala sa na mňa a povedala mi: „Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť výhradným a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mojím výnimočným dieťaťom. Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá čnosť – čistota, tretia čnosť – láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito čnosťami.” Po skončení rozhovoru si ma privinula k svojmu srdcu a zmizla (Den. 1415 a 1415).

V stredu 27. novembra si pripomenieme ťažké osudy novodobých mučeníkov. Červená streda je celosvetovou udalosťou, ktorá poukazuje na málo známu skutočnosť: vo svete pre svoju vieru trpí viac ako 300 miliónov kresťanov. Každý deň zomrie kvôli svojej viere až 13 kresťanov. Už v roku 2014 pápež František poukázal na to, že kresťania dnes zažívajú ešte väčšie prenasledovanie ako v časoch ranej Cirkvi. Na celom svete sa v tento deň rozsvietia budovy na červeno, aby upozornili na utrpenie miliónov ľudí.

Modlitbou korunky Božieho milosrdenstva za prenasledovaných môže pomôcť každý z nás…

Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu. Prečo práve veniec? Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ – ako vtelené Milosrdenstvo.

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).

Náš dvanásty audiopríspevok z cyklu Dialógy s Bohom vás chce uistiť a presvedčiť o tom, že Boh na nás myslí – vždy, zvlášť vo chvíľach, keď sa nám sa zdá, že na nás zabudol, nepamätá a že sa mu náš osud vymkol z rúk. Veď čo sú nebeské vtáky či poľné ľalie v porovnaní s nami?

Uvidela som na zemi malého chrobáčika. Pomyslela som si: odkiaľ sa tu vzal uprostred zimy? Vtom som začula v duši slová: – Vidíš, ja na neho myslím a udržujem ho, a čo je on v porovnaní s tebou? (Den. 922).

Pilát sa spýtal Ježiša: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18, 33b-37).

Keď sa ponáram do Pánovho umučenia, často vidím Pána Ježiša počas adorácie v takejto podobe: po bičovaní kati vzali Pána a strhli z neho jeho šaty, ktoré sa mu už prilepili na rany. Pri vyzliekaní sa mu rany obnovili. Vtedy hodili na Pána červený plášť, špinavý a potrhaný, na obnovené rany. Plášť na niektorých miestach sotva siahal po kolená. Pánovi rozkázali, aby si sadol na kus brvna. Z tŕnia mu uplietli korunu a položili na svätú hlavu. Do ruky mu dali trstinu a vysmievali sa z neho, klaňali sa mu ako kráľovi. Pľuvali mu do tváre, iní vzali trstinu a bili ho po hlave a ďalší mu palicami spôsobovali bolesť. Ešte iní mu zakryli tvár a bili ho päsťami. Ježiš to ticho znášal. Kto pochopí jeho bolesť? Ježiš hľadel do zeme, cítila som, čo sa vtedy odohrávalo v jeho najsladšom Srdci. Nech každá duša rozjíma, ako Ježiš v tej chvíli trpel. Opreteky potupovali Pána. Rozmýšľala som, odkiaľ sa berie v človeku taká zlosť. Príčinou je hriech – stretli sa Láska a hriech (Den. 408).

➡ V akého Kráľa verím? Taký som a budem pre teba, akého ma oslavuješ (Den. 1707).

Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie alebo príchod. V tomto období sa pripravujeme na príchod Krista – vteleného Milosrdenstva. Začiatky adventu siahajú do 4. storočia. Rímsky pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia advent stanovil na štyri týždne.

Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu. Prečo práve veniec? Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ – ako vtelené Milosrdenstvo.

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na december znie: Za hlboké prežitie Adventného obdobia a dobrú prípravu na Narodenie Pána pre nás samých i pre naše rodiny, aby sa aj v našich srdciach narodil Spasiteľ sveta.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

12. novembra krakovský arcibiskup-metropolita Marek Jędraszewski vo Wawelskej katedrále slávnostne otvoril procesu beatifikácie a kanonizácie Sluhu Božieho Józefa Andrasza SJ, krakovského spovedníka sv. sestry Faustíny Kowalskej. Učinil tak po súhlase Konferencie biskupov Poľska a po nóte Dikastéria pre kauzy svätých. Do 30. decembra je potrebné zaslať do krakovskej kúrie všetky správy, dokumenty a listy týkajúce sa Božieho sluhu, a to nielen pozitívne, ale aj negatívne. Vicepostulátorom procesu je o. Mariusz Balcerak SJ, a generálnym postulátorom celej rehole jezuitov je o. Pascual Cebollada SJ.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (Mk 13, 24-32).

Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po týchto Pánových slovách moju dušu naplnila akási obava a strach. Nemohla som sa upokojiť. Zneli mi tieto slová: áno, v deň Božieho súdu sa mám zodpovedať nielen za seba, ale aj za iné duše. Tieto slová sa mi vryli hlboko do srdca. Keď som sa vrátila domov, vošla som k malému Ježiškovi, padla na tvár pred Najsvätejšou sviatosťou a povedala som Pánovi: „Urobím všetko, čo bude v mojej moci, ale prosím ťa, buď vždy pri mne a daj mi silu splniť tvoju svätú vôľu, lebo ty všetko môžeš, ale ja sama od seba nič” (Den. 154).

➡ Svätá hostia, dôverujem ti, keď tvoj rozsudok zaznie nado mnou, vtedy dôverujem v more tvojho milosrdenstva (Den. 356).

Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Mk 12, 41-44).

Inokedy mi spovedník povedal: „Správajte sa voči Bohu ako vdova z evanjelia. Hoci vložila do pokladnice malý peniaz, zavážil u Boha viac ako veľké obety druhých.” (Den. 55).

Snažím [sa], aby som vo všetkom splnila Božiu vôľu. Po smrti netúžim väčšmi ako po uzdravení. Celkom som sa odovzdala jeho nekonečnému milosrdenstvu a ako malé dieťa žijem v najväčšom pokoji. Snažím sa len o to, aby moja láska k nemu bola čoraz hlbšia a čistejšia, aby som bola príjemná jeho božskému pohľadu… (Den. 795).

➡ Moja dnešná strelná modlitba: Všetko pre Ježiša (Den. 162).

Posledná tohtoročná víkendová obnova pre ženy a dievčatá sa uskutoční od 15. do 17. novembra v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach. Duchovnú obnovu na tému: Uzdravená vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity a bratia karmelitáni.

Nezabudnite si Sväté písmo, prezuvky, pero a otvorené srdce.

Prihlasovanie UZAVRETÉ!

V Denníčku sv. sestry Faustíny Kowalskej nachádzame pokladnicu múdrosti – odpovede na skoro všetky naše otázky. Dnes vám v našom najnovšom YouTube príspevku dáme odpoveď na to, ktorú modlitbu diabol najviac nenávidí a ako nad jeho pokušeniami zvíťazíme.

Pokušiteľ mi hovorí: „Načo sa staráš o iné duše? Ty sa máš modliť len za seba. Hriešnici sa obrátia aj bez tvojich modlitieb. Vidím, že v tejto chvíli veľmi trpíš. Dám ti jednu radu, od ktorej bude závisieť tvoje šťastie: nikdy nehovor o Božom milosrdenstve, a najmä nepovzbudzuj hriešnikov k dôvere v Božie milosrdenstvo, lebo oni si zaslúžia spravodlivý trest (Den. 1497).

Predposledné formačné stretnutie skupinky pri Svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP bude v piatok 15. novembra o 16.00 hod. na fare. Tretie stretnutie o Misii milosrdenstva sv. sestry Faustíny vedie sr. Mariela Lengyelová ISMM z našej košickej komunity.

Spomienku na všetkých verných zosnulých (ľudovo Dušičky) zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka behom 11. storočia veľmi rozšírila. Úplné odpustky pre zomrelých môžeme získať od 1. do 8. novembra.

Pred sviatkom Pamiatky zosnulých išla sv. Faustína na cintorín. Odchýlila dvere a chvíľu sa modlila za dušičky. Opýtala sa ich v duchu: „Určite ste veľmi šťastné?” Vtom začula slová: „Natoľko sme šťastné, nakoľko sme splnili Božiu vôľu” (porov. Den. 515).

Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“ Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet; a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily‘ a ‚milovať blížneho ako seba samého‘ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“ Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať (Mk 12, 28b-34).

Láska, láska a ešte raz láska k Bohu. Neexistuje nič väčšie na nebi, ani na zemi. To najväčšie, čo môžeme urobiť, je milovať Boha. Skutočná veľkosť je v láske k Bohu, skutočnou múdrosťou je milovať Boha (Den. 990).

V rozjímaní som poznala, že čím je duša čistejšia, tým je jej prebývanie s Bohom duchovnejšie, protesty zmyslov si nevšíma. Boh je duch, tak ho milujem v duchu a pravde (Den. 1270).

➡ To najväčšie, čo môžeme urobiť, je milovať Boha. Čo mi bráni opätovať Bohu jeho lásku ku mne?

Aká to bude chvíľa, keď raz budeme stáť zoči-voči Bohu? Sestra Faustína túto chvíľu zažila a opísala nám ju hneď na začiatku svojho Denníčka. Náš jedenásty audiopríspevok z cyklu Dialógy s Bohom vám v tomto dušičkovom čase priblíži moment Božieho pohľadu na nás…

V jednej chvíli som bola predvolaná pred Boží súd. Stála som sama pred Pánom. Vtom som uvidela celý stav svojej duše tak, ako na ňu hľadí Boh. Jasne som videla všetko, čo sa Bohu nepáči. Nevedela som, že aj z takých nepatrných vecí sa treba zodpovedať pred Pánom. Aká to bola chvíľa! Kto ju opíše? Stáť zoči-voči Trojsvätému (Den. 36).

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na november znie: Za zomierajúcich, za zosnulých z našich rodín a za duše trpiace v očistci.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Každoročný jesenný zjazd predstavených všetkých kláštorov našej kongregácie sa uskutoční v dňoch od 4. do 7. novembra v našom kláštore v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva Krakove-Lagiewnikoch. Zjazd bude mať informačný a formačný charakter. Viesť ho bude generálna predstavená našej rehole matka Miriam Janiec ISMM z Varšavy. Zjazd ukončí spoločné nočné bdenie pred Najsvätejšou sviatosťou z 6. na 7. novembra v kláštornej kaplnke sanktuária.

Ste šťastné? Takto sa raz sestra Faustíny opýtala dušičiek na cintoríne. Vo svojom Denníčku spomína: Večer som sa prechádzala po záhrade a modlila som sa ruženec. Prišla som k cintorínu. Odchýlila som dvere a chvíľu som sa modlila za dušičky. Opýtala som sa ich v duchu: „Určite ste veľmi šťastné?” Vtom som začula slová: „Natoľko sme šťastné, nakoľko sme splnili Božiu vôľu,” a potom nastalo ticho ako predtým. Zahĺbila som sa do seba a dlho som rozmýšľala, ako ja plním Božiu vôľu a ako využívam čas, ktorý mi Boh dáva. (…) Večer tie duše prišli a prosili ma o modlitbu. Veľa som sa za ne modlila. Večer, keď sa procesia vracala z cintorína, videla som veľké množstvo duší, ktoré spolu s nami išli do kaplnky a tam sa s nami modlili (Den. 515 a 519).

V knihe Spomienky na sv. Faustínu nachádzame takéto svedectvá sestier: Sestra Otylia Kondraciuková spomína, že sestra Faustína rada chodila na cintorín a vravievala, že svätosť je láska k Bohu a snaha o lásku k blížnemu. Sestra Damiána Zióleková v tejto súvislosti píše: Išli sme okolo cintorína. ,,Málo sa modlíme za duše našich zomrelých sestier; strašne trpia v očistci,“ povedala sestra Faustína. A dodala: ,,Niekedy ma pochytí strach, že keď ja zomriem, po smrti sa sestry nebudú za mňa modliť a ja možno budem trpieť v očistci.“

Prvého novembra si naša kongregácia pripomenie 162. výročie vzniku. Matka Terézia Eva Potocká z kniežacieho rodu Sułkowských založila v roku 1862 kongregáciu, ktorá sa venovala záchrane mravne zanedbaných dievčat a žien. Táto kongregácia dala svetu sv. sestru Faustínu, ktorá prvotnú charizmu rehole obohatila o ohlasovanie milosrdnej Božej lásky celému svetu a ktorú si dnes uctievame ako duchovnú spoluzakladateľku našej rehole.

Pre matku zakladateľku bolo najväčším šťastím priviesť stratené duše k Bohu. Napísala: Keby som svojou prácou zachránila čo i len jednu dušu, keby bola čo i len jedna zachránená pre Boha, už by som bola štedro odmenená. Je to malá vec, zachrániť jednu dušu? Táto myšlienka ma pobáda k práci, dodáva mi odvahu a statočnosť v nepriaznivých podmienkach. Veľká horlivosť za spásu duší jej umožnila s radosťou a vďačnosťou prijať všetky ťažkosti každodenného života. Ako sama priznala: Som taká šťastná, že necítim ani kríž a za všetko som vďačná Bohu.

Patrónka našej rehole – Matka milosrdenstva – nám dala výnimočné prisľúbenie: Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa. Túžim, aby sa každá vyznačovala  týmito čnosťami: pokorou a tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom (Den. 1244).

Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste (Mk 10, 46b-52).

Večná láska, čistý plameň, ustavične hor v mojom srdci a zbožšti celú moju bytosť podľa svojho večného zaľúbenia, pre ktoré si ma povolal k bytiu a pozval zúčastniť sa na svojom večnom šťastí. Ó, milosrdný Pane, zahrnul si ma toľkými darmi len pre svoje milosrdenstvo. Keď vidím, že všetko som dostala zadarmo, s najhlbšou pokorou zvelebujem tvoju nepochopiteľnú dobrotu. Pane, moje srdce žasne, že ty, absolútny Pán, nikoho nepotrebuješ, a predsa sa z čistej lásky znižuješ k nám. Nevychádzam z údivu, že Pán vstupuje do takej blízkej dôvernosti so svojím stvorením, je to opäť jeho nepochopiteľná dobrotivosť. Vždy znova začínam toto rozjímanie a nemôžem ho dokončiť, lebo môj duch je doňho celkom pohrúžený. Akou slasťou je milovať celou silou svojej duše a byť opätovne ešte viac milovaná, cítiť to a prežívať s plným vedomím v celej svojej bytosti. Niet slov, ktorými by sa to dalo vyjadriť (Den. 1523).

➡ Verím, že Pán aj so mnou chce vstúpiť do blizkej dôvernosti? Srdce Ježišovo, horiace ohnisko dobročinnej lásky – zmiluj sa nado mnou!

Ježiš si zavolal Dvanástich a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 42-45).

Preto sa stýkam s tebou ako dieťa, aby som ťa naučil pokore a jednoduchosti (Den. 184).

Bez pokory sa nemôžeme páčiť Bohu. Cvičte sa v treťom stupni pokory. To znamená, ak vám niečo vyčítajú, nielenže sa neospravedlňujte a nevyhlasujte za nevinnú, ale tešte sa z pokorenia (…). Pravé Božie diela sa vždy stretávajú s ťažkosťami a vyznačujú sa utrpením. Ak Boh bude chcieť niečo uskutočniť, skôr či neskôr to napriek ťažkostiam uskutoční. Vy sa zatiaľ vyzbrojte veľkou trpezlivosťou (Den. 270).

➡ Bez pokory sa nemôžeme páčiť Bohu. Srdce Ježišovo, trpezlivé a veľmi milosrdné – zmiluj sa nado mnou!