Tohtoročné Pôstne obdobie pomaly vrcholí. V tejto uponáhľanej dobe sme pozvaní sa zastaviť a všimnúť si naše každodenné voľby. Možno si neuvedomujeme, aký vplyv majú na náš život: osobný, rodinný, pracovný, spoločenský, ale predovšetkým duchovný – na náš večný život. Ako veľa záleží od nášho nasledovania Ježiša, neraz s krížom, neraz v samote…

O tom, aký význam pre náš večný život má nesenie kríža, nás poúča aj sv. sestra Faustína vo vízii, ktorú mala v roku 1935:

Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol: – Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve. Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: – V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla. A hneď zmizol (Denníček 446).

V sobotu 13. septembra uplynie 90 rokov, čo Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne novú modlitbu – Korunku Božieho milosrdenstva. Pri tejto príležitosti sme na našom YouTube kanáli a Instagrame pripravili pre vás short o sile tejto krátkej modlitby pod názvom: Tvoja modlitba má moc.

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého šli hromy, a blesky k jeho rukám a z jeho rúk vychádzali;  až potom dopadali na zem. Toto znamenie Božieho hnevu malo zasiahnuť zem, zvlášť jedno miesto, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby chvíľu počkal a svet bude konať pokánie. No moja prosba bola vzhľadom na Boží hnev ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej velebnosti ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá je v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola uchvátená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť! Nebudem sa pokúšať opisovať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme takého, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami, ktoré som vnútorne počula. Keď som sa tak modlila, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, ktorý si za hriechy zasluhovali. S takou vnútornou silou ako vtedy som sa ešte nikdy nemodlila. Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú tieto: – Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista za naše hriechy i hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami. Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vnútorne tieto slová: – Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil. Keď som sa pomodlila túto modlitbu, začula som v duši slová: – Táto modlitba je na uzmierenie môjho hnevu (Den. 474-476).

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa‘“ (Lk 15, 1-3.11-32).

Hovor, lebo ťa počúvam v každej chvíli, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať? Pane, najprv si chcem vyliať pri tvojich nohách city svojho srdca ako vôňu vďaky za toľké milosti a dobrodenia, ktorými ma ustavične zahŕňaš. Aj keby som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebolo chvíle, v ktorej by som nepociťovala tvoju starostlivosť a dobrotivosť. Moje milované dieťa, slasť môjho srdca, rozhovor s tebou je mi drahší a milší ako anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet (Den. 1489).

➡ Čaká na mňa vždy… Čo by som mu dnes povedal?

Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal‘“ (Lk 16, 19-31).

Vtom som uzrela istú dušu, ktorá sa odlučovala od tela v strašných mukách. Ó, Ježišu, keď mám o tom písať, celá sa trasiem pri pohľade na hrôzy, ktoré svedčia proti nej…Videla som, ako z nejakej priepasti, plnej blata, vychádzali duše malých detí i starších, asi deväťročných; tie duše boli odporné a protivné. Podobali sa najstrašnejším netvorom a rozkladajúcim sa mŕtvolám. Tie mŕtvoly však boli živé a hlasno svedčili proti tej duši, ktorú vidím umierať. A duša, ktorú vidím umierať, je duša, ktorá sa vo svete tešila úcte a uznaniu, na konci ktorých je prázdnota a hriech (Den. 425).

➡ Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

Ste šťastné? Takto sa raz sestra Faustíny opýtala dušičiek na cintoríne. Vo svojom Denníčku spomína: Večer som sa prechádzala po záhrade a modlila som sa ruženec. Prišla som k cintorínu. Odchýlila som dvere a chvíľu som sa modlila za dušičky. Opýtala som sa ich v duchu: „Určite ste veľmi šťastné?” Vtom som začula slová: „Natoľko sme šťastné, nakoľko sme splnili Božiu vôľu,” a potom nastalo ticho ako predtým. Zahĺbila som sa do seba a dlho som rozmýšľala, ako ja plním Božiu vôľu a ako využívam čas, ktorý mi Boh dáva. (…) Večer tie duše prišli a prosili ma o modlitbu. Veľa som sa za ne modlila. Večer, keď sa procesia vracala z cintorína, videla som veľké množstvo duší, ktoré spolu s nami išli do kaplnky a tam sa s nami modlili (Den. 515 a 519).

V knihe Spomienky na sv. Faustínu nachádzame takéto svedectvá sestier: Sestra Otylia Kondraciuková spomína, že sestra Faustína rada chodila na cintorín a vravievala, že svätosť je láska k Bohu a snaha o lásku k blížnemu. Sestra Damiána Zióleková v tejto súvislosti píše: Išli sme okolo cintorína. ,,Málo sa modlíme za duše našich zomrelých sestier; strašne trpia v očistci,“ povedala sestra Faustína. A dodala: ,,Niekedy ma pochytí strach, že keď ja zomriem, po smrti sa sestry nebudú za mňa modliť a ja možno budem trpieť v očistci.“

Na zemi prežila len 33 rokov, ale už je 87 rokov v nebi.

Písal sa rok 1938. Bol prvý piatok – 5. októbra. Deň ako každý iný. A predsa… V krakovskom kláštore umierala mladá 33-ročná sestra, chorá na tuberkulózu pľúc a tráviaceho traktu. Vtedy len úplne obyčajná kuchárka, záhradníčka a vrátnička. Dnes najznámejšia mystička 20. storočia a spoluzakladateľka našej rehole. Apoštolka Božieho milosrdenstva, ktorú preslávil jej Denníček…

Ako vyzeralo jej narodenie sa pre nebo?

Srdečne pozývame všetky ženy a dievčatá na duchovnú obnovu, ktorá sa uskutoční od 17. do 19. októbra v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach.  Jesennú obnovu na tému: Čo chceš, aby som ti učinil? (porov. Lk 18, 41)  vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity a bratia karmelitáni.

Nezabudnite si Sväté písmo, prezuvky, pero a otvorené srdce.

Prihlasovanie:

Tel. č. 0949 295 646; e-mail: kosice@milosrdenstvo.sk

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš‘“ (Lk 13, 1-9).

Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti… (Den. 1146).

Satan sa mi priznal, že ma nenávidí. Povedal: „Tisíc duší mi robí menej škody ako ty, keď hovoríš o veľkom milosrdenstve Všemohúceho. Najväčší hriešnici získavajú dôveru a vracajú sa k Bohu a ja,” hovorí zlý duch, „strácam všetko. Okrem toho mňa samého prenasleduješ týmto nepochopiteľným milosrdenstvom Všemohúceho.” Poznala som, ako veľmi satan nenávidí Božie milosrdenstvo. Nechce uznať, že Boh je dobrý (Den. 1167).

➡ Vo vrúcnej modlitbe prevediem cez dvere milosrdenstva celé ľudstvo…

V dňoch 4. – 5. októbra sa uskutoční duchovná obnova pri príležitosti sviatku sv. sestry Faustíny vo Farnosti Božieho milosrdenstva v Trnave-Prednádraží. Obnovu bude viesť sr. M. Blanka Krajčíková a sr. Mariela Lengyelová z našej hrušovskej komunity. V programe: príhovory po sv. omšiach, spoločná modlitba v hodine milosrdenstva a po nej prednáška o Združení apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum. V čase duchovnej obnovy si veriaci budú môcť uctiť aj relikviu našej svätice.

Foto: slovenskobcan.com

Prešovská formačná skupinka združenia Faustínum vás pozýva od 16. do 17. októbra na púť po stopách sv. Faustíny a sv. Jána Pavla II. Spoločne navštívime Krakov, Wadovice, Čenstochovú a Ludžmier. Jubilejnú púť organizujú pri príležitosti Roka sv. Faustíny a 47. výročia zvolenia Jána Pavla II. na Petrov stolec. Pútnikov budú sprevádzať naše sestry Blanka a Mariela z hrušovskej komunity.

Prihlasovanie do 10. októbra na tel. č.: 0911 556 209

Cena: 90,- eur.

V nedeľu 5. októbra si pripomenieme 87. výročie narodenia pre nebo sestry Faustíny Kowalskej. V našej kongregácii slávime v tento deň slávnosť našej duchovnej spoluzakladateľky. Nezabudnem na teba – slová, ktorými nás aj vás naša svätica uisťuje o svojom neustálom príhovore za nás pred tvárou nekonečne milosrdného Boha…

V istej chvíli som zbadala celé zástupy ľudí v našej kaplnke aj pred kaplnkou, aj na ulici, lebo sa nemohli pomestiť.Kaplnka bola slávnostne vyzdobená. Pri oltári bolo veľa kňazov, naše sestry i sestry z iných reholí. Všetci očakávali osobu, ktorá mala zaujať miesto na oltári. Zrazu som počula hlas, že ja mám zaujať miesto na oltári. Vyšla som z domu, čiže z chodby, aby som prešla cez dvor a išla do kaplnky za hlasom, ktorý ma volal. (…)V tej chvíli moju dušu naplnilo nepochopiteľné šťastie a počula som slová: Rob, čo chceš, rozdávaj milosti, ako chceš, komu chceš a kedy chceš (Den. 31).

Cítim dobre, že moje poslanie sa neskončí smrťou, ale sa iba začne. Ó, pochybujúce duše, poodhalím vám závoj neba, aby som vás presvedčila o Božej dobrote, aby ste už viac nezraňovali nedôverou najsladšie Ježišovo Srdce. Boh je láska a milosrdenstvo (Den. 281).

Nezabudnem na teba, úbohá zem, aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia, ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme,  to spočinutie v Bohu mi umožní konať neobmedzene (Den. 1582).

Od 28. do 30. marca sa v Penzióne Malá Fatra v Terchovej uskutoční duchovná obnova pre členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum s individuálnou formáciou na tému: Na cestách milosrdenstva. Obnovu bude viesť podpredsedníčka združenia sr. M. Clareta Fečová ISMM z našej hrušovskej komunity a vdp. kaplán Miroslav Liška.

Aj tento rok sa uskutoční pôstna kajúca iniciatíva s názvom „24 hodín pre Pána“. Pápež František určil jej dátum na piatok a sobotu 28. – 29. marca, v blízkosti Štvrtej pôstnej nedele. V Jubilejnom roku 2025 to bude už 12. ročník tejto aktivity. Svätý otec sa k tejto iniciatíve vyjadril takto: Pozývam predovšetkým všetkých členov Cirkvi, aby sa horlivo vydali na cestu Pôstnym obdobím s pomocou almužny, pôstu a modlitby. Ak sa nám niekedy zdá, že v mnohých srdciach láska chladne, nikdy tomu tak nie je v Božom srdci! On nám daruje vždy novú možnosť, aby sme znovu začali milovať. Božie slovo je liekom proti strachu, že zoči-voči životu zostaneme sami. Keď k nám Pán hovorí, pripomína nám, že sme v jeho srdci, že sme vzácni v jeho očiach a chráni nás vo svojich dlaniach.

Ako vyplniť tento čas? Buďme s Pánom aspoň jednu – dve hodiny s vedomím, že on je s nami 24 hodín denne. V tom čase si môžeme čítať Sväté písmo, modliť sa sv. ruženec či korunku Božieho milosrdenstva alebo krížovú cestu.

Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 18, 9-14).

Ó, pokora, krásny kvet, vidím, ako málo duší ťa vlastní. Je to preto, že si taká krásna a zároveň je také ťažké získať ťa? Ó, áno, jedno i druhé. Sám Boh v nej nachádza zaľúbenie. Nad pokornou dušou sú otvorené nebeské stavidlá a splýva na ňu more milostí. Ó, aká krásna je pokorná duša! Z jej srdca sa ako z kadidelnice vznáša nesmierne milá vôňa. Preniká cez oblaky, dosahuje samého Boha a napĺňa radosťou jeho najsvätejšie Srdce. Takej duši Boh nič neodoprie. Taká duša je všemocná, ovplyvňuje osudy celého sveta. Takú dušu Boh povyšuje až k svojmu trónu. Čím väčšmi sa duša ponižuje, tým väčšmi sa Boh k nej skláňa, prenasleduje ju svojimi milosťami a sprevádza ju v každej chvíli svojou všemohúcnosťou. Taká duša je s Bohom najhlbšie zjednotená. Ó, pokora, zakoreň sa hlboko v celej mojej bytosti! Ó, Panna najčistejšia, ale i najpokornejšia, pomôž mi nadobudnúť hlbokú pokoru! Teraz chápem, prečo je tak málo svätých. Lebo málo duší je hlboko pokorných (Den. 1306).

➡ Panna najčistejšia, ale i najpokornejšia, pomôž mi nadobudnúť hlbokú pokoru! Poprosím moju nebeskú Matku o milosť pokorného srdca…

Na zemi prežila len 33 rokov, ale už je 87 rokov v nebi. Písal sa rok 1938. Bol prvý piatok – 5. októbra. Deň ako každý iný. A predsa… V krakovskom kláštore umierala mladá 33-ročná sestra, chorá na tuberkulózu pľúc a tráviaceho traktu. Vtedy len úplne obyčajná kuchárka, záhradníčka a vrátnička. Dnes najznámejšia mystička 20. storočia a spoluzakladateľka našej rehole. Apoštolka Božieho milosrdenstva, ktorú preslávil jej Denníček…

Ako vyzerala smrť našej svätice? Ponúkame vám spomienku sr. Eufemie Traczyńskej, ktorá bola očitým svedkom jej narodenia sa pre nebo:

5. októbra počas večere sa ozval zvonček. Vedeli sme, že sestra Faustína zomiera. Všetko sme nechali tak a koľko nás bolo, všetky sme sa pobrali k nej. V izbe už bol kňaz a zopár sestier. Spoločne sme sa pomodlili. Modlili sme sa dlho: modlitby za zomierajúcich, litánie aj iné modlitby. Tak dlho sme sa modlili, že aj večerná pobožnosť začala trochu neskôr. Sestra Faustína dala nejaké znamenie, matka predstavená sa k nej nachýlila a ona povedala, že teraz ešte nezomrie. Keď bude zomierať, dá vedieť. Sestry sa rozišli. Šli rovno do kaplnky, lebo už bolo neskoro. Večeru už nedojedli. Po skončení pobožnosti nebol nijaký signál, tak každá odišla za svojimi povinnosťami. Ja som tiež išla k svojej práci do pekárne. Keď som skončila prácu, šla som do kaplnky a pomodlila som sa k dušiam v očistci, aby ma zobudili, keď bude sestra Faustína zomierať, lebo som veľmi chcela byť pri jej smrti. Bála som sa tak priamo prosiť o to sestru predstavenú, lebo nám, mladým sestrám, tam nebolo dovolené chodiť, aby sme sa nenakazili tuberkulózou. Sestre Amélii dovolili, lebo už bola chorá na tuberkulózu. Išla som spať v zvyčajnom čase a hneď som aj zaspala. Zrazu ma niekto budí: ,,Ak chcete byť pri smrti sestry Faustíny, tak vstaňte!“ Hneď som pochopila, že to bol omyl. Sestra, ktorá prišla zobudiť sestru Améliu, si pomýlila izbu a prišla za mnou. Hneď som zobudila sestru Améliu, obliekla som sa a rýchlo bežala do izby, kde bola sestra Faustína. Po mne prišla sestra Amélia. Bolo to okolo jedenástej v noci. Keď sme tam prišli, sestra Faustína akoby ľahučko pootvorila oči, jemne sa usmiala a potom sklonila hlavu… A už! Sestra Amélia povedala, že už asi nežije, že umrela. Pozrela som sa na sestru Améliu, ale nič som nevravela, modlili sme sa ďalej. Hromničná sviečka stále horela. 

Decembrový Večer pri milosrdnom Ježišovi sa uskutoční v piatok 12. decembra. Stretnutie sa začína modlitbou v Hodine milosrdenstva vo farskom kostole Najsvätejšieho Tela Pána, pokračuje adoráciou, príhovorom sr. M. Blanky Krajčíkovej z miestnej komunity a svätou omšou o 18.00. Po sv. omši si budete môcť uctiť relikvie apoštolov Milosrdenstva – sv. sestry Faustíny a sv. Jána Pavla II.

V pondelok 23. februára sa uskutoční formačné stretnutie členov a dobrovoľníkov združenia „Faustínum“ vo Farnosti sv. Františka Assiského v Detve. Druhé novoročné stretnutie o Misii milosrdenstva bude viesť sr. Jana Mária Krnáčová ISMM z našej košickej komunity. Stretnutie začne modlitbou v hodine milosrdenstva, pokračuje prednáškou a zdieľaním. Ukončí sa svätou omšou o 17.30 spojenou s krátkou adoráciou.

Pravidelná mesačná svätá omša za členov a dobrovoľníkov Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum bude slávená v piatok 13. februára o 15.20 v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP. Po nej o 16.00 hod. nasleduje formačné stretnutie miestnej skupinky na fare. Druhé tohtoročné vedie sr. Jana Mária Krnáčová ISMM z našej košickej komunity.

Sväté omše za združenie Faustínum sú celebrované od roku 2006. Viac informácií o združení na stránke faustinum.sk

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť‘“ (Lk 17, 5-10).

Dnes som sa snažila vykonať si všetky cvičenia do benedikcie, lebo som sa cítila zdravotne horšie ako obyčajne. Hneď po benedikcii som si šla ľahnúť, ale keď som vošla do spálne, náhle som vnútorne poznala, že mám ísť do cely sr. M., lebo potrebuje pomoc. Hneď som vošla do tejto cely a sr. M. mi hovorí: „Ako dobre, že vás Boh poslal.” Hovorila takým tichým hlasom, že som ju ledva počula. Hovorí mi: „Prosím vás, sestrička, prineste mi trochu čaju s citrónom, mám veľký smäd a nemôžem sa pohnúť, lebo mám veľké bolesti.” Skutočne veľmi trpela a mala aj vysokú horúčku. Poslúžila som jej a aspoň tou troškou čaju uhasila svoj smäd. Keď som vošla do svojej cely, moju dušu naplnila veľká Božia láska. Pochopila som, ako veľmi treba byť vnímavým na vnútorné vnuknutia a verne ich vypĺňať. Vernosť jednej milosti prináša ďalšie (Den. 756).

➡ Aká je moja vnímavosť na vnútorné vnuknutia? Som im verný?

Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 1-8).

Keď som sa ponorila do modlitby, bola som v duchu prenesená do kaplnky a uvidela som Pána Ježiša vystaveného v monštrancii. Tam, kde sa nachádzala monštrancia, som videla ctihodnú tvár Pána. Pán mi povedal: – To, čo ty vidíš v skutočnosti, tie duše vidia vierou. Ó, ako veľmi mi je milá ich veľká viera. Vidíš, že hoci zdanlivo nie sú vo mne žiadne známky života, v skutočnosti je však v celej plnosti obsiahnutý v každej hostii. Aby som však mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Ó, aká milá je mi živá viera (Den. 1420).

➡ Aby som však mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Modlím sa za milosť živej, vrúcnej viery?

Prvého novembra si naša kongregácia pripomenie 163. výročie vzniku. Matka Terézia Eva Potocká z kniežacieho rodu Sułkowských založila v roku 1862 kongregáciu, ktorá sa venovala záchrane mravne zanedbaných dievčat a žien. Táto kongregácia dala svetu sv. sestru Faustínu, ktorá prvotnú charizmu rehole obohatila o ohlasovanie milosrdnej Božej lásky celému svetu a ktorú si dnes uctievame ako duchovnú spoluzakladateľku našej rehole.

Pre matku zakladateľku bolo najväčším šťastím priviesť stratené duše k Bohu. Napísala: Keby som svojou prácou zachránila čo i len jednu dušu, keby bola čo i len jedna zachránená pre Boha, už by som bola štedro odmenená. Je to malá vec, zachrániť jednu dušu? Táto myšlienka ma pobáda k práci, dodáva mi odvahu a statočnosť v nepriaznivých podmienkach. Veľká horlivosť za spásu duší jej umožnila s radosťou a vďačnosťou prijať všetky ťažkosti každodenného života. Ako sama priznala: Som taká šťastná, že necítim ani kríž a za všetko som vďačná Bohu.

Patrónka našej rehole – Matka milosrdenstva – nám dala výnimočné prisľúbenie: Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa. Túžim, aby sa každá vyznačovala  týmito čnosťami: pokorou a tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom (Den. 1244).

Pravidelné formačné stretnutie členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum v Sabinove sa uskutoční v utorok 17. februára o 16.00 hod. Tretí rok formácie pod názvom Dovoľ môjmu milosrdenstvu pôsobiť v tebe s miestnou skupinkou vedie sr. Jana Mária Krnáčová ISMM z našej košickej komunity. Stretnutie ukončí spoločná svätá omša o 18.00 vo Farskom kostole mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa.

Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli (Lk 9, 28-36).

Počas svätej omše som videla maličkého Ježiška v kalichu. Povedal mi: – Tak prebývam v tvojom srdci, ako ma vidíš v tomto kalichu (Den. 1820).

Dnes pozývam Ježiša do svojho srdca ako lásku. Ty si láska sama. Celé nebo sa od teba zapaľuje a napĺňa sa láskou. A tak moja duša dychtí po tebe ako kvet po slnku. Ježišu, príď rýchlo do môjho srdca, lebo vidíš, že tak ako kvet baží po slnku, tak moje srdce dychtí po tebe. Otváram kalich svojho srdca, aby som prijala tvoju lásku (Den. 1808).

➡ Spolu so sv. Faustínou pozvem Ježiša do môjho srdca. Komu dnes preukážem svoju lásku?

Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila“ (Lk 17, 11-19).

Ó, aká veľká je ľahostajnosť duší voči toľkej dobrote, voči toľkým dôkazom lásky. Moje srdce je nasycované samou nevďačnosťou. Duše, žijúce vo svete, na mňa zabúdajú; na všetko majú čas, len nie na to, aby prišli ku mne po milosti (Den. 367).

Ježišu, božský Väzeň lásky, keď rozjímam o tvojej láske a o tvojej sebažertve kvôli mne, presahuje to moje chápanie. Skrývaš svoju nepochopiteľnú velebu a znižuješ sa ku mne úbohej. Ó, Kráľ slávy, hoci utajuješ svoju krásu, predsa pohľad mojej duše roztrháva závoj. Vidím anjelské chóry, ktoré ti neprestajne vzdávajú chválu, a všetky nebeské mocnosti, ktoré ťa ustavične zvelebujú a neprestajne hovoria: „Svätý, Svätý, Svätý!” (Den. 80).

➡ Nezabúdam na Pána? Mám čas na všetko, len nie naňho?

Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie alebo príchod. V tomto období sa pripravujeme na príchod Krista – vteleného Milosrdenstva. Začiatky adventu siahajú do 4. storočia. Rímsky pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia advent stanovil na štyri týždne.

Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu. Prečo práve veniec? Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ – ako vtelené Milosrdenstvo.

Tento advent budem prežívať podľa pokynov Panny Márie – v tichosti a pokore (Den. 792). Prichádza Adventné obdobie. Túžim si pripraviť srdce na príchod Pána Ježiša tichosťou a sústredenosťou ducha. Chcem sa spájať s Pannou Máriou a nasledovať verne jej čnosť tichosti, pre ktorú našla zaľúbenie v očiach samého Boha. Verím, že spolu s ňou vytrvám v tomto predsavzatí (Den. 1398).

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).

V utorok 10. februára o 16.00 hod. sa uskutoční stretnutie členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum z formačnej skupiny v Prešove pri Farnosti sv. Mikuláša. Formačné prednášky z nového cyklu Dovoľ môjmu milosrdenstvu pôsobiť v tebe prednesú: vdp. Jozef Heske a sr. Jana Mária Krnáčová ISMM z našej košickej komunity. Stretnutie ukončí spoločná svätá omša v prešovskej konkatedrále o 18.00 hod. a modlitba korunky Božieho milosrdenstva.

V dňoch 14. až 15. marca sa uskutoční duchovná obnova v gréckokatolíckej Farnosti biskupa Hopka v Stropkove. Pôstnu duchovnú obnovu určenú predovšetkým ženám a matkám na tému: Čaká ťa bude viesť sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity. V programe prednášky, moderovaná adorácia, modlitba za uzdravenie, aktivitky, diskusia a uctenie relikvie sv. Faustíny Kowalskej.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 1-6).

Večer som sa prechádzala po záhrade a modlila som sa ruženec. Prišla som k cintorínu. Odchýlila som dvere a chvíľu som sa modlila za dušičky. Opýtala som sa ich v duchu: „Určite ste veľmi šťastné?” Vtom som začula slová: „Natoľko sme šťastné, nakoľko sme splnili Božiu vôľu,” a potom nastalo ticho ako predtým. Zahĺbila som sa do seba a dlho som rozmýšľala, ako ja plním Božiu vôľu a ako využívam čas, ktorý mi Boh dáva (Den. 515).

V ten istý deň, keď som si ľahla spať, prišla v noci ku mne nejaká dušička a búchala na skrinku. Tým ma zobudila a prosila ma o modlitbu. Chcela som sa opýtať, kto to je, ale umŕtvila som svoju zvedavosť a to malé umŕtvenie som spojila s modlitbou a obetovala za ňu (Den. 516).

➡ Myslím na večný život? Pomodlím sa o milosť pokojnej smrti… Svätá Faustína, orodovníčka za duše trpiace v očistci – oroduj za nás!

Každoročný jesenný zjazd predstavených všetkých kláštorov našej kongregácie sa uskutoční v dňoch od 5. do 8. novembra v našom najväčšom kláštore v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva Krakove-Lagiewnikoch. Zjazd bude mať informačný, formačný a rozlišovací charakter. Spoločne budeme hľadať cesty realizácie našej charizmy v „tekutom“ 21. storočí. Viesť ho bude generálna predstavená našej rehole matka Miriam Janiec ISMM z Varšavy.