Archiwum

Všetko sa to začalo 22. februára 1931 v našom kláštore v Plocku v Poľsku. Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Den. 47). Takto sa začína príbeh jedného z najslávnejších obrazov Ježiša Krista. Obraz, ktorý sa rozšíril do celého sveta. Nájdete ho všade, od veľkých, skvostných katedrál až po drevené kostolíky ukryté niekde uprostred tropickej džungle. Teší sa veľkej obľube a úcte u veriacich. Je svedkom zázrakov a znamení medzi tisíckami ľudí.

Boh chcel, aby sme mali jeho obraz. Bola to jeho iniciatíva. Chcel, aby sme sa na neho mohli pozrieť. Aby sme cez tento znak mohli s ním uzavrieť blízky a láskyplný vzťah. My, ľudia 21. storočia, zvlášť potrebujeme takéto znaky. Obklopení stovkami alebo možno tisíckami obrazov s rôznym obsahom: billboardy, neónové a blikajúce reklamy, potrebujeme tiež obraz, ktorý by nám poskytol niečo viac než len ďalší impulz na uspokojenie našich potrieb a nákup ďalších vecí. Dostali sme obraz, ktorý nás má viesť životom.

Raz som bola u maliara, ktorý maľuje tento obraz. Videla som, že nie je taký pekný, ako Ježiš v skutočnosti je. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci. Keď sme odišli od maliara, matka predstavená zostala v meste vybaviť rôzne veci. Ja som sa sama vrátila domov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: „Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?” Vtom som počula slová: – Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti (Den. 313).

Temnota smútku z ťažkých časov, temnota strachu z vlastnej nákazy alebo choroby ľudí v našom okolí, temnota osamelosti vyplývajúca z izolácie, temnota neistoty ohľadom budúcnosti, ohľadom zamestnania či zabezpečenia dôstojného života pre seba a pre rodinu. Teraz sa nás dotýka toľko rôznych temnôt. Práve do tejto temnoty chce Ježiš vstúpiť. Chce ju osvetliť svojou prítomnosťou. Rozptýliť svojou mocou. Obraz Milosrdného Ježiša nám pripomína túto pravdu. Nie sme sami. Ježiš je s nami! V každej temnote a v každej našom utrpení. Jeho prítomnosť vždy prináša svetlo, ktoré premôže túto temnotu a utrpenie. Zažívate teraz temnotu? Ježiš chce vstúpiť do vašej temnoty a rozptýliť ju svojou láskou. Pozvite ho, aby konal, a dá vám to, čo najviac potrebujete.

 

 

Raz sa ma spovedník opýtal, ako má byť umiestnený nápis, lebo všetko sa na obraz nezmestí. Povedala som, že sa pomodlím a odpoviem mu na budúci týždeň. Keď som odišla zo spovednice, prechádzala som okolo Najsvätejšej sviatosti. Vtedy som dostala vnútorné poznanie, kde má byť ten nápis. Ježiš mi pripomenul, ako mi o tom prvý raz hovoril, že tie tri slová musia byť umiestnené viditeľne. Sú to tieto slová: „Ježišu, dôverujem ti.” Pochopila som, že Ježiš túži po tom, aby bola umiestnená celá formulka, ale nedáva priamy príkaz, že to musia byť tri slová. Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti (Den. 327).

Tri jednoduché slová, ktoré otvárajú všetko: Ježišu, dôverujem ti. Toto je najjednoduchšia modlitba, ktorá sa dotýka Božieho srdca. Naša dôvera v neho uvoľňuje celé more milostí, ktoré sa začnú vylievať do nášho života. Kto dôveruje Bohu, nikdy nebude sklamaný. Toto je postoj, ktorý nám najviac chýba, pretože to je skutočný postoj dieťaťa. Dieťa všetko čaká od svojich rodičov. Vie, že mu dajú všetko, o všetko sa postarajú. A Boh od nás chce taký postoj, aby sme vložili všetko do jeho rúk a nechali ho konať v našich životoch.

Viem, nie je ľahké povedať slová: Ježišu, dôverujem ti. V pokojných časoch, keď sa všetko darí, je takáto modlitba ľahká. Možno sme to už takto povedali mnohokrát. Ale v situácii, keď trpíme, keď sme obklopení temnotou, tieto slová stoja veľa a majú svoju váhu. Práve vtedy naše vyznanie: dôverujem ti, nadobúda skutočnú hodnotu. Nie keď ich hovoríme ľahko, ale uprostred tmy a utrpenia. Pozývam vás k takejto modlitbe, k takému boju o dôveru v Boha. Áno, toto je skutočný boj. Zlý sa postaví proti vám. Pokúsi sa vliať do vašich sŕdc všetky čierne myšlienky, pokúsi sa vás zastrašiť, pokúsi sa vám vziať nádej a nakoniec sa vám pokúsi dokázať, že Boh vás až tak veľmi nemiluje, pretože toto dopúšťa. Samozrejme, že to neurobí priamo. Použije na to rôzne spôsoby, aby zostal ukrytý, aby ste ho nerozpoznali. Toto je jeho stratégia. Našou zbraňou sú tieto jednoduché slová a dôvera, ktorá z nich plynie. Kedykoľvek si všimnete, že vo vás rastie strach, že vás premáha smútok, že sa vaša situácia len zhoršuje, použite slová, ktoré nám Boh dáva vo svojom milosrdenstve.

15. február bol dňom rehoľných menín sv. sestry Faustíny. Je to zároveň aj deň liturgickej spomienky na jej vilniuského spovedníka, dnes už blahoslaveného kňaza Michala Sopočku. Patrónom našej svätice bol teda sv. Faustín. Meno Faustín znamená priaznivý. V deň „rehoľnín“ je v našej kongregácii zvykom obdarovať oslávenkyňu darčekmi, želaniami a na jej úmysel býva odslúžená aj svätá omša.

Sv. Faustín, kňaz sa v liturgickom kalendári slávi spolu so svojím bratom Jovitom, diakonom. Boli umučení za cisára Hadriána v Taliansku medzi rokmi 117-138.

 

 

 

Počas jarných prázdnin sa vo Farnosti sv. Mikuláša v Domaniži (okres Považská Bystrica) od 19. do 20. februára uskutoční duchovná obnova pre dievčatá II. stupňa základnej školy. Na pozvanie vdp. farára Ľubomíra Majtána ju budú viesť sr. M. Blanka Krajčíková a sr. M. Alžbeta Mikušová. V programe prednášky, hry, adorácia, chvály, zdieľanie a film o sv. Faustíne.

 

Foto: www.apsida.sk

K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ (Mk 1, 40-45).

Dnes sa moja duša úzko spojila s Pánom. Dal mi poznať, že sa mám vždy spoliehať na jeho svätú vôľu. – V jednej chvíli ti môžem dať viac, ako si môžeš zaželať (Den. 1169).

V jednej chvíli ti môžem dať viac, ako si môžeš zaželať. Dôverujem Božej všemohúcnosti? Svätá Faustína, orodovníčka za duše trpiace v očistci – oroduj za nás!

V sobotu 3. februára sa naše sestry z košickej komunity zúčastnia stretnutia zasvätených z košickej arcidiecézy na Teologickej fakulte v Košiciach. Po svätej omši o 9.30 v seminárnom Kostole sv. Antona Paduánskeho, ktorú bude celebrovať Mons. Bernard Bober, bude nasledovať prednáška Mons. Marka Forgáča na tému: Ako sa mať rád – normálny a abnormálny narcizmus v zasvätenom živote. Po nej program pokračuje diskusiou, svedectvami rehoľníkov, neformálnymi stretnutiami a spoločným obedom.

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov (Mk 1, 29-39).

Apoštolka môjho milosrdenstva, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve, neznechucuj sa ťažkosťami, s ktorými sa stretneš pri hlásaní môjho milosrdenstva. Tie ťažkosti, ktoré sa ťa tak bolestne dotýkajú, sú potrebné na tvoje posvätenie a preto, aby sa ukázalo, že toto dielo je moje. Dcéra moja, usilovne zapisuj každú vetu, ktorú ti hovorím o svojom milosrdenstve, lebo je to pre dobro veľkého množstva duší. (Den. 1142).

➡ Som Božím dieťaťom. Mám konkrétne úlohy. Pristupujem k nim zodpovedne, svedomito a s dôverou v Božiu pomoc? Svätá Faustína, veľká apoštolka Božieho milosrdenstva – oroduj za nás!

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním (Mk 1, 14-20).

Dcéra moja, pomôž mi spasiť hriešnikov. Vtom naplnil moju dušu oheň lásky k dušiam. Keď som prišla k sebe, vedela som, akým spôsobom mám zachraňovať duše, a pripravila som sa na väčšie utrpenia (Den. 1645).

Moje srdce ma ťahá tam, kde sa môj Pán ukrýva, kde je jeho obetujúca sa láska. Moje srdce cíti, že tu je voda živá, to je môj živý Boh, moja spása (Den. 1591).

➡ Ježiš ma pozýva zachraňovať duše. Záleží mi na spáse každého človeka?

V piatok 2. februára v kláštorného kaplnke sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove počas slávnostnej svätej omše o 10.30 dve novicky zložia svoje prvé rehoľné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Po dvojročnom noviciáte príjmu čierny závoj a habit. Ich sľuby prijme matka Miriam Janiec ISMM. Sestry pokračujú ďalej päťročnou formáciou v junioráte.

V stredu 14. februára začíname štyridsaťdňový pôst. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.  Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. 

Dnes je Popolcová streda. Počas svätej omše som na krátku chvíľu pocítila vo svojich údoch Ježišovo utrpenie. Pôstne obdobie – to je zvláštny čas na prácu kňazov, treba im pomáhať pri záchrane duší (Den. 931).

Malé pôstne umŕtvenia. Nemôžem sa cvičiť vo veľkých umŕtvovaniach ako predtým, napriek tomu, že veľmi chcem a vrúcne po tom túžim, lebo som pod prísnym lekárskym dozorom. V menších veciach sa však môžem cvičiť: po prvé – spať bez vankúša, trochu cítiť hlad, každý deň sa pomodliť korunku, ktorú ma naučil Pán, s rozpaženými rukami, niekedy sa pomodliť s rozpaženými rukami určitý čas aj vlastnými slovami. Úmysel: vyprosovať Božie milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov a pre kňazov moc obracať srdcia hriešnikov (Den. 934).

 

 

V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine (MK 1, 21-28).

Povedz dušiam, dcéra moja, že im dávam na obranu svoje milosrdenstvo, ja sám bojujem namiesto nich a znášam spravodlivý hnev svojho Otca (Den. 1516).

Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu (Den. 48).

➡ Ježiš mi aj dnes dáva na obranu svoje milosrdenstvo. Poďakujem sa mu za to!

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 1-6, 16-18).

Na začiatku Pôstneho obdobia som prosila svojho spovedníka o dovolenie na skutky kajúcnosti. Dostala som také, aby som si neuberala z jedla, ale keď budem jesť, mám rozjímať o tom, ako Pán Ježiš na kríži prijal ocot so žlčou: to bude ako umŕtvenie. Nevedela som, že budem mať z toho taký veľký úžitok pre svoju dušu. Tento úžitok je v tom, že neprestajne rozjímam o jeho bolestnom umučení, a keď jem, nerozlišujem, čo jem, ale som zaujatá smrťou môjho Pána (Den. 618).

Na začiatku pôstu som prosila aj o zmenu zvláštneho spytovania svedomia, ale spovedník mi pridal takú drobnosť, že všetko, čo budem robiť, mám robiť s čistým úmyslom v duchu zadosťučinenia za hriešnikov. To ma udržiava v ustavičnom spojení s Bohom a tento úmysel zdokonaľuje moje skutky, lebo všetko, čo robím, robím pre nesmrteľné duše. Každá námaha a únava je ničím, keď si pomyslím, že zmieruje hriešne duše s Bohom (Den. 619).

➡ Aké predsavzatie si dám na začiatku tohto Pôstneho obdobia?

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 12-15).

Dnes mi priveď ľahostajné duše a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Tieto duše najbolestivejšie zraňujú moje srdce. Kvôli nim najviac trpela moja duša v Getsemanskej záhrade. Ony boli príčinou, že som vyriekol slová: »Otče, vezmi odo mňa tento kalich, ak je to tvoja vôľa.« Pre ne je poslednou záchranou utiekať sa k môjmu milosrdenstvu (Den. 1228).

V príbytku môjho srdca je tá púšť, kam žiadne stvorenie nemá prístup. Ty sám si v ňom Kráľom (Den. 726).

➡ Dnes sa budem modliť zvlášť za osoby, ktoré sú mi blízke…

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov prežívame každoročne od 18. do 25. januára. Jeho téma znie: Milovať budeš Pána svojho Boha… a svojho blížneho ako seba samého (Evanjelium podľa Lukáša 10, 27). Preklad pripravila Ekumenická rada cirkví v SR v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska. Materiály pre Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov pre rok 2024 pripravil ekumenický tím z Burkiny Faso, ktorému pomáhalo miestne Spoločenstvo Chemin Neuf.

V snahách o spravodlivejší svet, musíme nevyhnutne spolupracovať. Nielen v rámci ekumény či vo vnútri našich cirkví, sa preto nazývame bratmi a sestrami, ale aj v širšom celosvetovom meradle sa máme vnímať ako súrodenci, pretože všetci ako členovia jednej ľudskej rodiny máme niečo spoločné. Sme deťmi jedného Nebeského Otca – bez ohľadu na to, či si práve rozumieme alebo nie. Sme na spoločnej ceste, máme spolu niečo do činenia. Sme súrodencami, či sa nám to páči, alebo nie. O to viac to však má platiť o nás kresťanoch, keď sa hlásime k jedinému Pánovi našich životov – ku Kristovi. Vierou sme sa všetci stali Božími synmi v Ježišovi Kristovi (Gal 3, 26). Božia prítomnosť nás učí pokore, vraví predseda KBS arcibiskup Bernard Bober.

Tradičný termín konania Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov je na severnej pologuli od 18. do 25. januára. Tieto dni navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie), čo im dodalo symbolický význam.

Naša kongregácia v uplynulom roku odovzdala 135 relikvií sv. sestry Faustíny Kowalskej (130 ex ossibus čiže z kostí a 5 z habitu) do 26 krajín sveta. Relikvie putovali do 6 krajín Európy, po prvýkrát do africkej republiky Malawi, ďalej do Číny, Filipín, Indonézie, Južnej Kórey, Libanonu, USA, Portorika, Salvadoru, Argentíny, Bolívie, Brazílie, Mexika, Austrálii, Kamerunu, JAR, Tanzánie, Ugandy a Zambie.

Sestra Faustína je takto prítomná v 129 krajinách sveta, v 5833 kostoloch, sanktuáriách či kaplnkách, v ktorých sa zvlášť uctieva Božie milosrdenstvo.

 

V našom novom cykle Po stopách milosrdenstva sme pre vás pripravili druhý audiovizuálny príspevok s názvom Nebeskí priatelia. Spoločne sa v ňom vydáme po stopách milosrdného Boha, ktoré po sebe zanechal v nebi…

Bože, ty sám osebe si šťastím a nepotrebuješ k šťastiu žiadne stvorenia, lebo sám osebe si plnosťou lásky. Jednako, vo svojom nepochopiteľnom milosrdenstve povolávaš k bytiu stvorenia… (Den. 1741).

 

 

Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter (Jn 1, 35-42).

Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. Takým dušiam dávam viac milostí, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale ospravedlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve (Den. 1146).

Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. Ako odpoviem na tieto Ježišove slová?

Novoročné stretnutia členov a dobrovoľníkov Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum sa odlišujú od typických mesačných formačných stretnutí. V januári si totiž všetci vylosujú svojho patróna na nový rok a zdieľajú sa pri slávnostnom agapé. Srdečne privítame aj nových záujemcov!

Naplánované máme tieto stretnutia:

9. januára o 16.00 v Prešove (vedie vdp. Jozef Heske a sr. Blanka)

12. januára o 16.00 v Košiciach-KVP  (vedie sr. Blanka a sr. Antoniana)

14. januára o 15.30 v Koprivnici (vedie vdp. Milan Supek a sr. Blanka)

18. januára o 18.00 v Nižnom Hrušove (vedie sr. Hedvig a sr. Alžbeta)

21. januára o 15.30 v Sabinove (vedie vdp. Miroslav Liška a sr. Blanka)

22. januára o 16.30 – stretnutie maďarsky hovoriacej skupinky v Borši (vedie sr. Hedvig)

23. januára o 16.30 – stretnutie slovensky hovoriacej skupinky v Borši (vedie sr. Hedvig)

 

 

Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 7-11).

Dcéra moja, tvoje srdce je pre mňa odpočinkom, v ňom mám svoje zaľúbenie. V ňom nachádzam všetko, čo mi odmieta také veľké množstvo duší (Den. 339).

Teraz chápem, že nič mi nemôže prekážať v láske k tebe, Ježišu, ani utrpenie, ani protivenstvá, ani oheň, ani meč, ba ani samotná smrť. Cítim sa silnejšia ako toto všetko. Nič nie je možné porovnať s láskou. Vidím, že najmenšie veci, ktoré koná duša úprimne milujúca Boha, majú v jeho svätých očiach neslýchanú hodnotu (Den. 340).

➡ Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar viery a za to, že som tvojím dieťaťom. Dôverujem ti!

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny (Mt 2, 1-12).

Vtedy sa mi nezjavuje ako učiteľ v plnosti síl, ani ako dospelý človek, ale zjavuje sa mi ako malé dieťa. Ten Boh, ktorého nemožno obsiahnuť, znižuje sa ku mne v podobe malého dieťaťa. No zrak mojej duše nehľadí povrchne. Hoci prijímaš podobu malého dieťaťa, ja v tebe vidím nesmrteľného, neobmedzeného Pána pánov, ktorého zvelebujú dňom i nocou čistí duchovia, pre ktorého horia srdcia serafínov ohňom najčistejšej lásky. Ó, Kriste, Ježišu, túžim ich prevýšiť v láske k tebe. Odpustite mi, čistí duchovia, odvahu porovnávať sa s vami. Ja – priepasť úbohosti, ale ty, ó, Bože, ktorý si nepochopiteľnou priepasťou milosrdenstva, pohlť ma, ako žiara slnka pohlcuje jednu kvapku rosy. Tvoj ľúbostný pohľad vyrovnáva každú priepasť. Som nesmierne šťastná z Božej veľkosti. Keď vidím Božiu veľkosť, úplne mi to stačí, aby som bola šťastná po celú večnosť (Den. 334).

Ten Boh, ktorého nemožno obsiahnuť, znižuje sa ku mne v podobe malého dieťaťa. Vyznám Bohu celú lásku môjho srdca…

V novom roku 2024 vám ponúkame päť turnusov duchovných cvičení. Exercície, ktoré prebiehajú v silenciu, vychádzajú zo Svätého písma a z Denníčka sv. sestry Faustíny Kowalskej. Hlavnou tematikou je Božie a ľudské milosrdenstvo v praxi. Duchovné cvičenia vedú sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva a kňazi.

Plánované exercície v novom roku:

8. – 10. marca v Krakove

24. – 26. mája v Krakove

28. – 30. júna v Exercičnom dome v Prešove

25. – 27. októbra v Exercičnom dome v Prešove

8. – 10. novembra v Krakove

Duchovné obnovy pre ženy a dievčatá organizujeme spravidla štyrikrát do roka v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach. Obnovy prebiehajú v mlčaní, formou Lectio Divina a pomáhajú účastníčkam spoznávať svoje povolanie ženy – najkrajšieho Božieho stvorenia (pápež František). Duchovné obnovy vedú sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva a pátri karmelitáni.

Plánované duchovné obnovy v novom roku:

22. – 24. marca

13. – 15. septembra

11. – 13. októbra

15. – 17. novembra

Každoročne vo všetkých kláštoroch Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva prebieha losovanie patróna. Svätá sestra Faustína pripisovala tomuto losovaniu veľký význam. Očakávala pomoc z neba práve vďaka patrónovi, ktorého si vylosovala. Od 1. januára si môžete vylosovať svojho osobného patróna na nový rok 2024. Na našej webstránke bude v ľavom dolnom rohu pre vás pripravená nová záložka, aby ste si aj vy mohli vylosovať svojho patróna na celý nový rok. Patróna si vyberáme losovaním od čísla 1 do 100.

Zároveň s patrónom si vylosujete aj úmysel, na ktorý ste pozvaní modliť sa, napr. krátkou strelnou modlitbou. Pri každom patrónovi bude aj citát z Denníčka sv. sestry Faustíny.

Oficiálnu webstránku našej kongregácie faustyna.pl vo všetkých jej jazykových verziách si v minulom roku otvorilo ponad 2 500 000 návštevníkov. Naša slovenská verzia stránky mala ponad 100 000 používateľov (identifikovaných podľa adresy IP). Až 80% používateľov si otvára našu webstránku na mobilných telefónoch.

Od 1. januára si na našej stránke môžete zvoliť svojho osobného patróna. Podľa štatistík si patróna na tento rok vylosovalo už 305 000 ľudí, z toho ponad 50 000 Slovákov.

V novom roku sme pre vás na našom YouTube kanáli pripravili nový cyklus s názvom Po stopách Milosrdenstva. V jednotlivých príspevkoch vás pozývame vydať sa po stopách, ktoré Boh vo svojom milosrdenstve zanechal na tejto zemi. Prvý audiopríspevok Nezatratil nás tematicky nadväzuje na vianočné obdobie, ktoré v Cirkvi akurát prežívame.

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami (Den. 1745).

 

 

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom (Lk 2, 22-40).

Ó, Najsvätejšia Trojica, večný Bože, môj duch tonie v tvojej kráse. Veky sú pre teba ničím, ty si vždy ten istý. Ó, aká veľká je tvoja veleba, Ježišu. Čo zapríčinilo, že ukrývaš svoju velebu, opustil si trón neba a prebývaš s nami? Pán mi odpovedal: – Dcéra moja, láska ma sem priviedla a láska ma tu zadržiava. Dcéra moja, ó, keby si vedela, akú veľkú zásluhu a odmenu má jeden úkon čistej lásky ku mne, zomrela by si od radosti! Hovorím to preto, aby si sa ustavične spájala so mnou cez lásku, lebo to je cieľ života tvojej duše. Tento úkon spočíva v úkone vôle (Den. 576).

➡ Pokúsim sa o jeden úkon čistej lásky k Bohu… Svätá Faustína, horiaca vrúcnou láskou – oroduj za mňa!

V posledných dňoch končiaceho sa kalendárneho roka 2023 chceme vyjadriť našu vďačnosť všetkým vám, ktorí spolu s nami tvoríte spoločenstvo zvelebujúce Božie milosrdenstvo a ktorí nás podporujete svojimi modlitbami, obetami, milodarmi a akoukoľvek formou pomoci a spolupráce. Nech vás Boh bohatý na milosrdenstvo za všetko odmení hojným duchovným požehnaním i potrebnými milosťami.

Nech prejavom našej vďačnosti bude aj svätá omša odslúžená za vás všetkých 30. decembra o 17.00 hod.

Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky (Lk 2, 16-21).

Som vašou Matkou z nepochopiteľného Božieho milosrdenstva. Najmilšia mi je tá duša, ktorá verne plní Božiu vôľu (Den. 449).

Ona ma naučila vnútorne milovať Boha aj to, ako mám vo všetkom plniť jeho svätú vôľu. Si radosťou, Mária, lebo cez teba Boh zostúpil na zem i do môjho srdca (Den. 40).

➡ Poprosím Pannu Máriu, aby ma ochraňovala po celý nový rok!

Vitaj, nový rok! Už vopred ti ďakujem, Pane, za všetko, čo mi zošle tvoja dobrotivosť. Ďakujem ti za všetky útechy a milosti, ktoré nedokážem ani spočítať. Splývajú na mňa každý deň ako ranná rosa, tíško, nebadane, nevšimne si ich žiadne oko zvedavých stvorení, vieš o nich len ty a ja, Pane. Za to všetko ti už dnes vzdávam vďaku… (Den. 1449).

Želáme a vyprosujeme Vám požehnaný a milostiplný každý deň nového roka 2024! Nech Vám nekonečne milosrdný Boh udeľuje hojnosť svojich milostí a dobrodení!

 

 

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel (Lk 1, 26-38).

Dnes počas modlitby Anjel Pána mi dal Pán pochopiť nepochopiteľnú lásku Boha k ľuďom. Pozdvihuje nás až k svojmu božstvu. Riadi sa jedine láskou a nepochopiteľným milosrdenstvom. Hoci zvestuješ tajomstvo skrze anjela, sám ho uskutočňuješ (Den. 1172).

Láska moja, kraľuj v najskrytejších hlbinách môjho srdca, tam, kde sa rodia moje najtajnejšie myšlienky, kde len ty sám, Pane, môžeš vstúpiť, v tej najhlbšej svätyni, kam sa nedostane ľudská myseľ. Ty sám tam prebývaj a všetko, čo robím navonok, nech pochádza od teba. Vrúcne túžim a celou silou svojej duše sa snažím, aby si sa cítil, Pane, v tejto svätyni ako doma (Den. 1721).

➡ Ako sa Boh cíti vo svätyni môjho srdca?