Tradičný Deň s Božím milosrdenstvom v prešovskej konkatedrále sv. Mikuláša sa tohto roku uskutoční v stredu 14. mája. Sestry z obidvoch našich komunít pre vás pripravili duchovný program, počas ktorého môžete nanovo načerpať z prameňa milosrdenstva, zvelebovať ho a vyprosovať pre seba a pre celý svet. Program sa začne o 9.00 pri soche Jána Pavla II., pokračuje svätou omšou o 10.00 a o 11.15 prednáškou sr. M. Blanky Krajčíkovej na tému:  Nezúfaj, nie všetko je stratené (Den. 1486). Popoludňajší program vyplní moderovaná adorácia o 14.00, po nej modlitba v hodine milosrdenstva spojená s korunkou Božieho milosrdenstva a o 15.20 agapé U Nikodéma.

Den s Bozim milosrdenstvom

Foto: slovakia.travel

V stredu 21. mája sa uskutoční piate stretnutie tzv. Zemplínskeho Faustína na tému: Odpúšťajúci Boh. Srdečne vás pozývame do nášho kláštora v Nižnom Hrušove, kde sa vám o 16.30 prihovorí vdp. Miroslav Liška a sr. M. Clareta Fečová ISMM. Stretnutie ukončí svätá omša o 18.00 vo Farskom kostole Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Po sv. omši si budete môcť uctiť aj relikviu našej svätice.

V pondelok 19. mája o 18.00 hod. bude celebrovaná svätá omša za všetkých našich dobrodincov, ktorí nás podporujú svojimi milodarmi, modlitbami a obetami. Pán Boh zaplať a odmeň! Zvlášť ďakujeme za podporu projektu Oáza sv. Faustíny.

Celý deň som zotrvávala v ďakovných modlitbách a moju dušu zaplavovala vďačnosť. Ó, Bože, aký si dobrý, aké veľké je tvoje milosrdenstvo… (Den. 1661).

Keď Judáš vyšiel z večeradla, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 31-35).

Buď pokojné, dieťa moje, ja som s tebou (Den. 1674).

Keď som prijala Eucharistiu, mala som hlbšie poznanie nebeského Otca a jeho otcovstva vo vzťahu k dušiam. Dnes žijem zvelebovaním Najsvätejšej Trojice. Ďakujem Bohu, že nás skrze milosť ráčil prijať za svoje deti (Den. 1819).

➡ Dnes zvlášť poďakujem Bohu za to, že ma skrze krst ráčil prijať medzi svoje deti… Milosrdenstvo Božie, vo sviatosti svätého krstu – dôverujem ti!

Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 27-30).

Preto som zostal na zemi, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilňovať tvoju dušu, aby si neustala na ceste (Den. 1487).

Vďaka ti, Pane, za tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojho zľutovania a dobrotivosti a vo svetle tvojich milosrdných lúčov som poznala, ako veľmi ma miluješ (Den. 1487).

➡ Som presvedčený o tom, že Pán je môj pastier a nechýba mi nič, čo potrebujem pre večnosť s ním?

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania (Jn 21, 1-14).

Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom. V poslednej hodine nemá duša na svoju obhajobu nič okrem môjho milosrdenstva. Šťastná duša, ktorá sa počas svojho života ponárala do prameňa milosrdenstva, lebo ju nezasiahne spravodlivosť (Den. 1075).

Najmilosrdnejší Ježišu, ktorého Srdce je láska sama, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú veľkosť tvojho milosrdenstva. Tieto duše sú silné silou samého Boha a uprostred všetkých útrap a protivenstiev idú vpred, dôverujúc tvojmu milosrdenstvu. Sú zjednotené s Ježišom a nesú na svojich pleciach celé ľudstvo. Preto nebudú prísne súdené, ale v hodine smrti ich zahrnie tvoje milosrdenstvo. Dušu, ktorá oslavuje dobrotu svojho Pána, aj on bude osobitne milovať. Vždy je blízko živého prameňa a načiera milosti z Božieho milosrdenstva (Den. 1225).

➡ Uvedomujem si svoje poslanie v Cirkvi? Ako realizujem svoje životné povolanie?

Svätý Otec František navštívil Sanktuárium Božieho milosrdenstva v krakovských Lagiewnikoch v sobotu 30. júla 2016 ako tretí pápež v poradí. Tento pápež milosrdenstva vtedy povzbudil mladých a uistil ich, že na nich čaká milosrdný Ježiš, zviditeľnený a uctievaný veriacimi na obraze v Sanktuáriu v Krakove. Dôveruje vám a počíta s vami! Každému z vás má toho toľko čo povedať… Nebojte sa mu pozrieť do očí plných nekonečnej lásky a nechajte sa objať jeho milosrdným pohľadom pripraveným odpustiť vám všetky hriechy. To je pohľad, ktorý môže zmeniť váš život a vyliečiť rany vašej duše. Pohľad, ktorý uspokojí najhlbšie túžby vašich mladých sŕdc: smäd po láske, pokoji, radosti a skutočnom šťastí. Príďte k nemu a nebojte sa! Príďte mu zo srdca povedať: „Ježišu, dôverujem ti!“ Nechajte sa dotknúť jeho nesmiernym milosrdenstvom, aby ste sa potom svojimi skutkami, slovami a modlitbou stali apoštolmi milosrdenstva vo svete, ktorý je zranený sebectvom, nenávisťou a zúfalstvom.

Pán chce, aby sme dnes hlbšie pocítili jeho veľké milosrdenstvo. Nikdy sa nevzďaľujme od Ježiša, aj keď sa pre svoje hriechy alebo chyby považujeme za najhorších. Pretože vďaka tomu sa vylieva jeho milosrdenstvo. Využime tento deň, aby sme všetci prijali Kristovo milosrdenstvo. Modlime sa spoločne k Matke milosrdenstva: Zdravas Mária… A prosím vás, aby ste sa za mňa modlili.

Nech tieto jeho stále aktuálne slová rezonujú v našich ušiach i srdciach zvlášť v tieto dni veľkonočnej oktávy a sviatku Božieho milosrdenstva.

Odpočinutie večné daj pápežovi Františkovi, Pane, a svetlo večné nech mu svieti!

Pravidelná mesačná svätá omša za členov a dobrovoľníkov Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum bude slávená v piatok 9. mája o 15.20 v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP. Po nej o 16.00 hod. nasleduje formačné stretnutie miestnej skupinky na fare. Tretie tohtoročné stretnutie o Misii milosrdenstva sv. sestry Faustíny vedie sr. M. Clareta Fečová ISMM z našej hrušovskej komunity.

Sväté omše za združenie Faustínum sú celebrované od roku 2006. Viac informácií o združení na stránke faustinum.sk

Vo štvrtok 1. mája sa už po osemnástykrát uskutoční tradičná rozhlasová púť Rádia Lumen do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove – Lagiewnikoch. Téma tohtoročnej púte znie: Pútnici nádeje v pohľade Božieho milosrdenstva. Hlavný celebrantom a kazateľom bude Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, predseda KBS.

Program vo vysielaní Rádia Lumen:
02:00 – Spolu sa modlíme na ceste do Sanktuária
04:00 – Modlitba posvätného ruženca
06:00 – Ranné spojenie z Krakova a sprevádzanie pútnikov

Program v areáli Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove (v priamom prenose Rádia LUMEN):
09:00 – Slávnostné otvorenie púte
09:45 – Modlitba posvätného ruženca
10:30 – Svätá omša s eucharistickou adoráciou
12:30 – Obedná prestávka
13:00 – Hudobné vystúpenie Simy Magušinovej
13:45 – Zo zákulisia Rádia Lumen
14:10 – Prednáška sr. M. Blanky Krajčíkovej ISMM
14:50 – Príprava na Hodinu milosrdenstva
15:00 – Hodina milosrdenstva a modlitba Korunky Božieho milosrdenstva
15:30 – Poďakovanie, požehnanie devocionálií a záver púte

Prvá rozhlasová púť Rádia LUMEN do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove sa uskutočnila 30. apríla 2005. Jej témou bola: „Eucharistia – dar Božieho milosrdenstva“. Slovenské katolícke rádio chce umožniť veriacim aj v roku 2024 načerpať silu z veľkého spoločenstva a súčasne načerpať hlboký duchovný pokoj.

Aj v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach – KVP sa program začne už v sobotu o 15.00 a pokračuje až do polnoci Cestou svetla a adoráciou. V nedeľu 7. apríla program začína svätou omšou o 8.00, pokračuje spovedaním od 8.00 do 9.30 a vyvrcholí slávnostnou sv. omšou o 10.00, ktorú bude celebrovať Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku a ktorú bude vysielať STV. Pred sv. omšou o 9.00 si veriaci budú môcť vypočuť prednášku sr. M. Benediktíny Fečovej ISMM: Jedinečný reštart. Už tradične program uzavrie slávnostná modlitba v hodine milosrdenstva o 15.00 hod., ktorú bude vysielať aj TV LUX.

Vo Farskom kostole Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Nižnom Hrušove program začína o 9.30 sviatosťou zmierenia, pokračuje modlitbou sv. ruženca a slávnostnou svätou omšou o 10.30, ktorú bude celebrovať vdp. dekan Marek Pristaš. Popoludní program pokračuje moderovanou adoráciou od 14.00, ktorú ukončí modlitba v hodine milosrdenstva spojená s korunkou Božieho milosrdenstva, ktorú bude vysielať Rádio Lumen.

Prinášame vám informácie o svätých omšiach celebrovaných na sviatok Božieho milosrdenstva v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch, ktoré môžete sledovať on-line na našej webstránke.

6.00 – Mons. Tomasz Szopa, kustód svätyne svätého Jána Pavla II (bazilika).

8.00 – P. Jacek Moskal, vicerektor krakovského seminára (bazilika).

10.00 – arcibiskup Marek Jędraszewski, krakovský arcibiskup metropolita (poľný oltár pred bazilikou) – v priamom prenose poľskej TVP 1.

12.30 – biskup Roman Pindel, diecézia bielsko-žywiecka (bazilika).

15.00 – Hodina milosrdenstva a korunka Božieho milosrdenstva – vdp. Zbigniew Bielas, rektor svätyne, a sestry Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva (bazilika) –v priamom prenose Poľskej Televízie TVP.

16.00 – Kard. Stanislaw Dziwisz (poľný oltár pred bazilikou)

18.00 – biskup Robert Chrzaszcz, krakovská arcidiecéza (bazilika).

19.00 – Páter Grzegorz Zembroń, provinciál saletínov (kaplnka so zázračným obrazom milosrdného Ježiša a hrobom svätej Faustíny).

Sväté omše z baziliky, Hodinu milosrdenstva (15.00) a Kaplnku k Božiemu milosrdenstvu bude vysielať TV Milosierdzie na webovej stránke rektorátu svätyne: www.milosierdzie.pl, zatiaľ čo sväté omše o 10.00, 19.00 a návštevu pútnikov pri zázračnom slávnom obraze Milosrdného Ježiša a hrobe svätej Faustíny bude vysielať on-line na: www.faustyna.pl, kanál You Tube: Faustyna.pl a v mobilnej aplikácii: Faustyna.pl na android a iOS.

Sviatok Božieho milosrdenstva alebo nedeľa Božieho milosrdenstva sa vďaka sv. Jánovi Pavlovi II. slávi v celej Cirkvi od roku 2000. V tomto Jubilejnom roku bola splnená prosba Pána Ježiša o ustanovení tohto sviatku, ktorú už v roku 1931 adresoval sv. sestre Faustíne Kowalskej v našom kláštore v Plocku: „Túžim, aby bol ustanovený sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva” (Den. 49). Výber tejto nedele za sviatok milosrdenstva má svoj hlboký teologický význam. Poukazuje na spätosť, ktorá je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento súvis zdôrazňuje aj novéna z Korunky Božieho milosrdenstva, ktorá predchádza tento sviatok a začína sa na Veľký piatok. Tento sviatok nie je len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale aj časom milosti pre všetkých ľudí. „Túžim,” povedal Pán Ježiš, „aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov (Den. 699). Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky” (Den. 965). Dôležitosť tohto sviatku vidíme vo veľkosti neobyčajných prisľúbení, ktoré Pán Ježiš s týmto sviatkom spojil. „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života,” povedal Kristus, „dosiahne úplné odpustenie vín aj trestov (Den. 300). V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. … Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť sa ku mne, hoci by jej hriechy boli ako šarlát” (Den. 699). Aby sme mohli využiť tieto veľké dary, treba splniť podmienky úcty k Božiemu milosrdenstvu (dôvera v Božiu dobrotu a činorodá láska k blížnemu), ako aj byť v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a hodne prijať sväté prijímanie. „Žiadna duša nebude ospravedlnená,” vysvetlil Ježiš, „kým sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto prvá nedeľa po Veľkej noci má byť sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve” (Den. 570).

Už tradične vám v prílohe prinášame text slávnostnej modlitby v hodine milosrdenstva o 15.00 na Nedeľu Božieho milosrdenstva 27. apríla. Text je verným prekladom hodiny milosrdenstva, ktorá zaznie v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikov. Text schválil Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup, 12. apríla 2025.

Text modlitby v HM na Sviatok Božieho milosrdenstva 2025

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene (Jn 20, 19-31).

Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja. V deň môjho sviatku – na sviatok milosrdenstva – prejdeš celý svet a budeš privádzať zomdlené duše k prameňu môjho milosrdenstva. Ja ich vyliečim a posilním (Den. 206).

Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát (Den. 699).

Ó, ako vrúcne túžim, aby duše vedeli o sviatku milosrdenstva (Den. 505).

➡ Milosrdenstvo Božie, najväčšia Božia vlastnosť – dôverujem ti!

Veľká noc. Počas svätej omše som ďakovala Pánu Ježišovi, že nás ráčil vykúpiť, a za ten najväčší dar, že nám ráčil dať svoju lásku vo svätom prijímaní, teda seba samého. V tej istej chvíli som bola uchvátená do lona Najsvätejšej Trojice a bola som pohrúžená do lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. Tie chvíle ťažko opísať (Den. 1667-1670).

Milostivú a požehnanú Veľkú noc plnú pokoja,

radosti a nádeje v tomto Jubilejnom roku

vám želajú a vyprosujú

vaše sestry Faustínky

Svätá hodina – štvrtok. V tejto hodine modlitby mi Ježiš dovolil vstúpiť do večeradla a bola som prítomná pri tom, čo sa tam dialo. Najhlbšie som prežila chvíľu, v ktorej Ježiš pred premenením pozdvihol oči k nebu a tajomne sa rozprával so svojím Otcom. Túto chvíľu náležite spoznáme až vo večnosti. Jeho oči boli ako dva plamene, tvár rozžiarená, biela ako sneh, celá postava majestátna, jeho duša roztúžená. Vo chvíli premenenia si odpočinula nasýtená láska – obeta bola v celej plnosti dokonaná. Teraz bude nasledovať už len vonkajšia ceremónia smrti, vonkajšie zničenie – podstata je vo večeradle. Nikdy v živote som nezažila také hlboké poznanie tohto tajomstva ako počas tejto hodinovej adorácie. Ó, ako vrúcne túžim, aby celý svet poznal toto nepreniknuteľné tajomstvo (Den. 684).

Zelený štvrtok. Počas svätej omše som videla Pána, ktorý mi povedal: – Polož si  hlavu na moje prsia a odpočiň si. Pán si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal: – Dám ti podiel na svojom umučení, ale neboj sa, buď statočná. Nehľadaj úľavu, ale prijímaj všetko s odovzdanosťou do mojej vôle. Keď sa Ježiš so mnou lúčil,  dušu mi zovrela neopísateľná bolesť. Fyzické sily ma opustili, rýchlo som vyšla z kaplnky a ľahla som si. Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje. Moja duša žíznila po Pánovi a celý zármutok jeho Božského Srdca doľahol na mňa. Trvalo to skoro tri hodiny. Prosila som Pána, aby ma uchránil pred ľudskými pohľadmi. Hoci som chcela, celý deň som nemohla prijať nijaké jedlo, až večer. Vrúcne som túžila stráviť celú noc s Pánom Ježišom v žalári.³³³ Modlila som sa do jedenástej, o jedenástej mi Pán povedal: – Choď si ľahnúť, dal som ti prežiť za tri hodiny to, čo som trpel celú noc. Ihneď som si išla ľahnúť. Utrpenie ma tak vyčerpalo, že som stratila všetky fyzické sily. Celý ten čas som bola ako v mdlobách. Každý úder Ježišovho Srdca sa odrážal v mojom srdci a prenikal moju dušu. Keby sa to utrpenie týkalo mňa samej, trpela by som menej. Keď sa však pozerám na toho, ktorého som si zamilovala celou silou svojho srdca, že trpí a ja mu v ničom nemôžem uľaviť, moje srdce puká láskou a horkosťou. Zomierala som s ním, a zomrieť som nemohla. Nevymenila by som však toto mučeníctvo za všetky rozkoše sveta. Moja láska v tomto utrpení nepredstaviteľne zosilnela. Viem, že Pán ma udržiaval svojou všemohúcnosťou, lebo inak by som nevydržala ani chvíľu. Všetky druhy utrpenia som spolu s ním zvlášť prežívala. Svet ešte nevie o všetkom, čo Ježiš trpel. Sprevádzala som ho v Getsemanskej záhrade, v žalári aj na súdnych vyšetrovaniach. Bola som s ním pri každom jeho utrpení. Mojej pozornosti neušiel ani jeden pohyb, ani jeden jeho pohľad. Poznala som celú všemohúcnosť jeho lásky a milosrdenstva k dušiam (Den. 1053-1054).

Vedz, že tvoja živá láska a spoluúčasť, ktoré mi prejavuješ, boli pre mňa útechou v Getsemanskej záhrade (Den. 1664).

Biela sobota. Počas adorácie mi Pán povedal: – Buď pokojná, dcéra moja, toto dielo milosrdenstva je moje, nič v ňom nie je tvoje. Páči sa mi, že verne plníš, čo som ti prikázal, ani jedno slovo si nepridala, ani neubrala. Dal mi vnútorné svetlo a poznala som, že ani jedno slovo nie je moje. Napriek ťažkostiam a protivenstvám vždy, vždy som plnila jeho vôľu, ktorú som poznala (Den. 1667).

Je to deň ticha a bdenia s Pannou Máriou, ktorá tiež očakávala na vzkriesenie svojho Syna: Modli sa srdcom v spojení s Máriou… (Den. 32).

Veľký piatok. Hneď zrána som pocítila vo svojom tele bolesti jeho piatich rán. Toto utrpenie trvalo do tretej hodiny. Hoci navonok nič nevidieť, predsa tieto utrpenia nie sú menej bolestivé. Teším sa, že Ježiš ma chráni pred ľudskými pohľadmi. O jedenástej mi Ježiš povedal: – Hostia moja, ty si úľavou pre moje utrápené srdce. Myslela som, že po týchto slovách moje srdce vzplanie. Veľmi úzko ma so sebou spojil a moje srdce sa zosobášilo s jeho srdcom ľúbostným spôsobom. Cítila som jeho najjemnejšie záchvevy a on moje. Stvorený oheň mojej lásky bol spojený so žiarou jeho večnej lásky. Táto milosť svojou veľkosťou prevyšuje všetky iné. Jeho trojjedinosť ma celkom obklopila a celá som doňho ponorená. Moja malosť si meria sily s týmto nesmrteľným Mocnárom. Ponorená som do nepochopiteľnej lásky i do nepochopiteľných múk pre jeho umučenie. Všetko, čo sa týka jeho bytosti, zakúšam aj ja. O tretej hodine som sa modlila tvárou k zemi s rozpaženými rukami za celý svet. Ježiš už končil svoj smrteľný život. Počula som jeho sedem slov. Potom sa pozrel na mňa a povedal: – Milovaná dcéra môjho srdca, ty si pre mňa úľavou v strašných mukách. Keď Ježiš naposledy vydýchol, duša mi pukala od bolesti a dlhší čas som nemohla prísť k sebe. Slzy mi priniesli trochu úľavy. Ten, ktorého si zamilovalo moje srdce, zomiera. Kto pochopí moju bolesť? (Den. 1055-1060).

Dnes obetujem Ježišovi svoju bolesť, utrpenie a kríž, samotu a opustenosť…

Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“

Dcéra moja, keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. Mlč, keď tvoju pravdu nechcú uznať, lebo vtedy hovoríš presvedčivejšie (Den. 1164).

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

➡ Čím sýtim Ježišovo srdce? Súcitom a láskou alebo nevďačnosťou a ľahostajnosťou?

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 1-11).

Dcéra moja, hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu (Den. 177).

Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem o tvoje milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie Srdce môjho Pána, plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne ťa prosím za úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie Srdce, prameň milosrdenstva, z ktorého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokorne ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené tvojou drahocennou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o veľkej cene tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou zloby a nevďačnosti, predsa je za nás zaplatená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje Pánovmu umučeniu, nech dúfa v milosrdenstvo (Den. 72).

➡ Ľutujem a prosím Boha o odpustenie hneď po každom poklesku?

V utorok 15. apríla o 9.30 hod. sa uskutoční predsviatočné stretnutie s mamičkami vo Farnosti Svätej rodiny v Košiciach na sídlisku Furča. Stretnutie o Božom a ľudskom milosrdenstve, ktoré bude tiež prípravou na prežitie blížiacich sa veľkonočných sviatkov a zvlášť Nedele Božieho milosrdenstva bude viesť sr. Mariela Lengyelová ISMM z našej košickej komunity.

Foto: SlovenskObcan

Aprílové stretnutie členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum z formačnej skupiny v Prešove pri Farnosti sv. Mikuláša sa uskutoční v utorok 8. apríla o 16.00 hod. Formačné prednášky z nového cyklu Misia milosrdenstva prednesú: vdp. Jozef Heske a sr. M. Blanka Krajčíková ISMM z našej hrušovskej komunity. Stretnutie ukončí spoločná svätá omša v prešovskej konkatedrále o 18.00 hod. a modlitba korunky Božieho milosrdenstva.

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Palmová (Kvetná) nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

Kvetná nedeľa. Počas svätej omše bola moja duša ponorená do Ježišovej horkosti a utrpenia. Ježiš mi dal poznať, ako trpel v tomto triumfálnom sprievode. Hosana sa odrážalo v Ježišovom Srdci ozvenou: „Ukrižuj!” Ježiš mi to dal zvlášť pocítiť (Den. 1028).

Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).

Ako každý z nás, aj svätá Faustína prežívala vo svojom živote utrpenia, ktoré boli spôsobené jej vlastným hriechom a ľudskou slabosťou. K svätosti dozrievala postupne v spolupráci s Božou milosťou. Ježiš jej dal poznať svoju veľkú lásku a zároveň ničotu, ktorou sme sami zo seba. Všetko, čo je v nás dobré, je darom od Boha. Sv. Faustína zakúsila nesmiernosť Božieho milosrdenstva ako aj svoju úbohosť. To jej spôsobovalo skutočné utrpenie. Svedčia o tom slová Ježiša, ktorý chcel v bolestných chvíľach potešiť svoju apoštolku: Moje srdce je pohnuté veľkým milosrdenstvom k tebe, moje najdrahšie dieťa, keď som ťa videl vnútorne rozorvanú od bolesti, ktorú si trpela, ľutujúc svoje hriechy (Den. 282).

Niekedy môžem mať pokušenie myslieť si, že moje hriechy nie sú také veľké a nespôsobili Ježišovi toľko utrpenia. Je predsa oveľa viac väčších hriešnikov ako ja, ktorí sa stali príčinou jeho utrpenia. V takýchto chvíľach však stojí za to čerpať zo skúsenosti sestry Faustíny, aby sa v nás mohla zrodiť skutočná pokora a pokánie, ktoré otvára naše srdcia pre prijatie lúčov milosrdenstva, ktoré nás premieňajú. Raz sama poznamenala: Ježišu môj, napriek tvojim milostiam cítim a vidím celú svoju úbohosť. Začínam deň bojom a bojom ho aj končím. Sotva prekonám jednu ťažkosť, hneď musím bojovať s desiatimi ďalšími. No netrápi ma to, lebo dobre viem, že toto je čas boja, a nie pokoja. Keď boj presahuje moje sily, vrhám sa ako dieťa do objatia nebeského Otca a verím, že nezahyniem. Ó, Ježišu môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničím sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (Den. 606).

Každá ťažká skúsenosť má veľkú hodnotu, keď sa spojí s umučením nášho Pána. Utrpenie nemá samo o sebe žiadnu hodnotu. Boh ho niekedy dopúšťa pre nejaké väčšie dobro – pre naše očistenie alebo pre spásu druhých. To však neznamená, že vo svojom živote nemáme prosiť dar o zdravia a prosperity. Každého z nás vedie cestou, ktorú pozná iba on. Cez utrpenie sa naša duša stáva podobnou nášmu Spasiteľovi. Krásne to opísala sv. Faustína: Pán mi však dal poznať aj to, aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpiacemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebeský Otec naše duše oslávi a ocení natoľko, nakoľko budeme podobní jeho Synovi (Den. 604). (…) Naozaj, všetky muky sa mi zdajú ničím v porovnaní so slávou, ktorá nás čaká po celú večnosť (Den. 605).

Tohtoročné Pôstne obdobie pomaly vrcholí. V tejto uponáhľanej dobe sme pozvaní sa zastaviť a všimnúť si naše každodenné voľby. Možno si neuvedomujeme, aký vplyv majú na náš život: osobný, rodinný, pracovný, spoločenský, ale predovšetkým duchovný – na náš večný život. Ako veľa záleží od nášho nasledovania Ježiša, neraz s krížom, neraz v samote…

O tom, aký význam pre náš večný život má nesenie kríža, nás poúča aj sv. sestra Faustína vo vízii, ktorú mala v roku 1935:

Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol: – Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve. Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: – V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla. A hneď zmizol (Denníček 446).

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa‘“ (Lk 15, 1-3.11-32).

Hovor, lebo ťa počúvam v každej chvíli, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať? Pane, najprv si chcem vyliať pri tvojich nohách city svojho srdca ako vôňu vďaky za toľké milosti a dobrodenia, ktorými ma ustavične zahŕňaš. Aj keby som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebolo chvíle, v ktorej by som nepociťovala tvoju starostlivosť a dobrotivosť. Moje milované dieťa, slasť môjho srdca, rozhovor s tebou je mi drahší a milší ako anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet (Den. 1489).

➡ Čaká na mňa vždy… Čo by som mu dnes povedal?

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš‘“ (Lk 13, 1-9).

Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti… (Den. 1146).

Satan sa mi priznal, že ma nenávidí. Povedal: „Tisíc duší mi robí menej škody ako ty, keď hovoríš o veľkom milosrdenstve Všemohúceho. Najväčší hriešnici získavajú dôveru a vracajú sa k Bohu a ja,” hovorí zlý duch, „strácam všetko. Okrem toho mňa samého prenasleduješ týmto nepochopiteľným milosrdenstvom Všemohúceho.” Poznala som, ako veľmi satan nenávidí Božie milosrdenstvo. Nechce uznať, že Boh je dobrý (Den. 1167).

➡ Vo vrúcnej modlitbe prevediem cez dvere milosrdenstva celé ľudstvo…

Od 28. do 30. marca sa v Penzióne Malá Fatra v Terchovej uskutoční duchovná obnova pre členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum s individuálnou formáciou na tému: Na cestách milosrdenstva. Obnovu bude viesť podpredsedníčka združenia sr. M. Clareta Fečová ISMM z našej hrušovskej komunity a vdp. kaplán Miroslav Liška.

Aj tento rok sa uskutoční pôstna kajúca iniciatíva s názvom „24 hodín pre Pána“. Pápež František určil jej dátum na piatok a sobotu 28. – 29. marca, v blízkosti Štvrtej pôstnej nedele. V Jubilejnom roku 2025 to bude už 12. ročník tejto aktivity. Svätý otec sa k tejto iniciatíve vyjadril takto: Pozývam predovšetkým všetkých členov Cirkvi, aby sa horlivo vydali na cestu Pôstnym obdobím s pomocou almužny, pôstu a modlitby. Ak sa nám niekedy zdá, že v mnohých srdciach láska chladne, nikdy tomu tak nie je v Božom srdci! On nám daruje vždy novú možnosť, aby sme znovu začali milovať. Božie slovo je liekom proti strachu, že zoči-voči životu zostaneme sami. Keď k nám Pán hovorí, pripomína nám, že sme v jeho srdci, že sme vzácni v jeho očiach a chráni nás vo svojich dlaniach.

Ako vyplniť tento čas? Buďme s Pánom aspoň jednu – dve hodiny s vedomím, že on je s nami 24 hodín denne. V tom čase si môžeme čítať Sväté písmo, modliť sa sv. ruženec či korunku Božieho milosrdenstva alebo krížovú cestu.