Archiwum

Biela sobota. Počas adorácie mi Pán povedal: – Buď pokojná, dcéra moja, toto dielo milosrdenstva je moje, nič v ňom nie je tvoje. Páči sa mi, že verne plníš, čo som ti prikázal, ani jedno slovo si nepridala, ani neubrala. Dal mi vnútorné svetlo a poznala som, že ani jedno slovo nie je moje. Napriek ťažkostiam a protivenstvám vždy, vždy som plnila jeho vôľu, ktorú som poznala (Den. 1667).

Je to deň ticha a bdenia s Pannou Máriou, ktorá tiež očakávala na vzkriesenie svojho Syna: Modli sa srdcom v spojení s Máriou… (Den. 32).

Christ carrying cross up Calvary on Good Friday over dark and stormy sky

Veľký piatok. Hneď zrána som pocítila vo svojom tele bolesti jeho piatich rán. Toto utrpenie trvalo do tretej hodiny. Hoci navonok nič nevidieť, predsa tieto utrpenia nie sú menej bolestivé. Teším sa, že Ježiš ma chráni pred ľudskými pohľadmi. O jedenástej mi Ježiš povedal: – Hostia moja, ty si úľavou pre moje utrápené srdce. Myslela som, že po týchto slovách moje srdce vzplanie. Veľmi úzko ma so sebou spojil a moje srdce sa zosobášilo s jeho srdcom ľúbostným spôsobom. Cítila som jeho najjemnejšie záchvevy a on moje. Stvorený oheň mojej lásky bol spojený so žiarou jeho večnej lásky. Táto milosť svojou veľkosťou prevyšuje všetky iné. Jeho trojjedinosť ma celkom obklopila a celá som doňho ponorená. Moja malosť si meria sily s týmto nesmrteľným Mocnárom. Ponorená som do nepochopiteľnej lásky i do nepochopiteľných múk pre jeho umučenie. Všetko, čo sa týka jeho bytosti, zakúšam aj ja. O tretej hodine som sa modlila tvárou k zemi s rozpaženými rukami za celý svet. Ježiš už končil svoj smrteľný život. Počula som jeho sedem slov. Potom sa pozrel na mňa a povedal: – Milovaná dcéra môjho srdca, ty si pre mňa úľavou v strašných mukách. Keď Ježiš naposledy vydýchol, duša mi pukala od bolesti a dlhší čas som nemohla prísť k sebe. Slzy mi priniesli trochu úľavy. Ten, ktorého si zamilovalo moje srdce, zomiera. Kto pochopí moju bolesť? (Den. 1055-1060).

Dnes obetujem Ježišovi svoju bolesť, utrpenie a kríž…

Zelený štvrtok. Počas svätej omše som videla Pána, ktorý mi povedal: – Polož si  hlavu na moje prsia a odpočiň si. Pán si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal: – Dám ti podiel na svojom umučení, ale neboj sa, buď statočná. Nehľadaj úľavu, ale prijímaj všetko s odovzdanosťou do mojej vôle. Keď sa Ježiš so mnou lúčil,  dušu mi zovrela neopísateľná bolesť. Fyzické sily ma opustili, rýchlo som vyšla z kaplnky a ľahla som si. Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje. Moja duša žíznila po Pánovi a celý zármutok jeho Božského Srdca doľahol na mňa. Trvalo to skoro tri hodiny. Prosila som Pána, aby ma uchránil pred ľudskými pohľadmi. Hoci som chcela, celý deň som nemohla prijať nijaké jedlo, až večer. Vrúcne som túžila stráviť celú noc s Pánom Ježišom v žalári.333 Modlila som sa do jedenástej, o jedenástej mi Pán povedal: Choď si ľahnúť, dal som ti prežiť za tri hodiny to, čo som trpel celú noc. Ihneď som si išla ľahnúť. Utrpenie ma tak vyčerpalo, že som stratila všetky fyzické sily. Celý ten čas som bola ako v mdlobách. Každý úder Ježišovho Srdca sa odrážal v mojom srdci a prenikal moju dušu. Keby sa to utrpenie týkalo mňa samej, trpela by som menej. Keď sa však pozerám na toho, ktorého som si zamilovala celou silou svojho srdca, že trpí a ja mu v ničom nemôžem uľaviť, moje srdce puká láskou a horkosťou. Zomierala som s ním, a zomrieť som nemohla. Nevymenila by som však toto mučeníctvo za všetky rozkoše sveta. Moja láska v tomto utrpení nepredstaviteľne zosilnela. Viem, že Pán ma udržiaval svojou všemohúcnosťou, lebo inak by som nevydržala ani chvíľu. Všetky druhy utrpenia som spolu s ním zvlášť prežívala. Svet ešte nevie o všetkom, čo Ježiš trpel. Sprevádzala som ho v Getsemanskej záhrade, v žalári aj na súdnych vyšetrovaniach. Bola som s ním pri každom jeho utrpení. Mojej pozornosti neušiel ani jeden pohyb, ani jeden jeho pohľad. Poznala som celú všemohúcnosť jeho lásky a milosrdenstva k dušiam (Den. 1053-1054).

Vedz, že tvoja živá láska a spoluúčasť, ktoré mi prejavuješ, boli pre mňa útechou v Getsemanskej záhrade (Den. 1664).

Dnešný deň prežijem vo vedomí Božej prítomnosti, prejavujúc trpiacemu Pánovi svoju lásku a empatiu…

Streda vo Veľkom týždni. Moje srdce túži po Bohu, túži sa s ním spojiť. Akýsi strach preniká moju dušu a zároveň nejaký plameň lásky rozpaľuje moje srdce. V mojom srdci sú spojené láska i utrpenie. Pocítila som vo svojom tele veľké bolesti, ale cítim, že Pán ma posilňuje, lebo inak by som to nezniesla.

Ó, Ježišu môj, prosím za celú Cirkev, udeľ jej lásku a svetlo svojho Ducha. Udeľ moc kňazským slovám, aby sa zatvrdlivé srdcia kajali a navrátili sa k tebe, Pane. Pane, daj nám svätých kňazov, ty sám ich zachovávaj vo svätosti. Ó, božský Veľkňaz, nech ich sila tvojho milosrdenstva sprevádza všade a chráni ich od nástrah a osídel diablových, ktoré neprestajne nastavuje na kňazské duše. Nech moc tvojho milosrdenstva, ó, Pane, zničí a navnivoč obráti všetko, čo by mohlo poškvrniť svätosť kňaza, lebo ty všetko môžeš (Den. 1050-1052).

Moja dnešná strelná modlitba: Pane, daj nám svätých kňazov, ty sám ich zachovávaj vo svätosti. 

Žíznim (Jn 19,28). Predposledné Ježišovo slovo z kríža vyjadrovalo nielen jeho fyzický smäd, ale aj duchovný – po nás, po našej láske. Na našom YouTube kanáli si môžete vypočuť 6. pôstne videozamyslenie, ktoré pre Vás opäť pripravil o. Artur Ciepielský.

Kliknite si, prosím, vpravo dole na ikonku kanála našej kongregácie na YouTube.

 

Keď vidím, že ťažkosti sú nad moje sily, nemyslím na to a nerozoberám to, ani sa nezamýšľam nad tým, ale utiekam sa ako dieťa k Ježišovmu Srdcu a hovorím mu len jedno: „Ty všetko môžeš.” A mlčím, lebo viem, že Ježiš sám vstúpi do tejto záležitosti. Namiesto toho, aby som sa trápila, využívam tento čas na prejavy lásky k nemu.

V strašných útrapách hľadím na teba, ó, Bože. A hoci sa nad mojou hlavou schyľuje k búrke, viem, že slnko nezhasína. Vôbec sa nečudujem zvrátenému stvoreniu a všetky udalosti vopred prijímam. Moje ústa mlčia, keď sú moje uši sýtené posmechom. V najväčších utrpeniach dbám o tichosť svojho srdca a zakrývam sa štítom tvojho mena pred každým útokom.

Ten deň, utorok vo Veľkom týždni, je pre mňa dňom, v ktorom mi Boh udelil veľa milostí. (Den. 1033, 1040 a 1043).

Moja dnešná strelná modlitba: Ježišu, ty, všetko môžeš, dôverujem ti!

 

Pondelok vo Veľkom týždni. Prosila som Pána, aby mi dovolil mať účasť na jeho bolestnom umučení, aby som dušou i telom pocítila jeho bolestné umučenie v takej miere, v akej je to pre stvorenie možné, aby som mohla pocítiť celú jeho horkosť, nakoľko je to možné. Pán mi povedal, že mi udelí túto zvláštnu milosť vo štvrtok po svätom prijímaní (Den. 1034).

Počas Veľkého týždňa chceme sprevádzať Ježiša v jeho umučení. Nech sú pre nás jeho slová povzbudením: Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu ako celý rok bičovania sa až do krvi. Rozjímanie o mojich bolestných ranách je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť (Den. 369).

Vo Veľkom týždni spojím svoju vôľu s Božou vôľou, ktorá je pre mňa samým milosrdenstvom.

Počas tohtoročného pôstu sme spoločne prenikli do tajomstiev rôznych utrpení, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Naším cieľom bolo všimnúť si, že každá ťažká skúsenosť má veľkú hodnotu, keď sa spojí s umučením nášho Pána. Utrpenie nemá samo o sebe žiadnu hodnotu. Boh ho niekedy dopúšťa pre nejaké väčšie dobro – pre naše očistenie alebo pre spásu druhých. To však neznamená, že vo svojom živote nemáme prosiť dar o zdravia a prosperity. Každého z nás vedie cestou, ktorú pozná iba on. Cez utrpenie sa naša duša stáva podobnou nášmu Spasiteľovi. Krásne to opísala sv. Faustína: Pán mi však dal poznať aj to, aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpiacemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebeský Otec naše duše oslávi a ocení natoľko, nakoľko budeme podobní jeho Synovi (Den. 604). (…) Naozaj, všetky muky sa mi zdajú ničím v porovnaní so slávou, ktorá nás čaká po celú večnosť (Den. 605).

Boh nás tak veľmi miluje! Chce naše najväčšie dobro. Preto sestra Faustína dokázala napísať krásny úkon úplného odovzdania sa do Božej vôle, ktorá je pre nás samou láskou a milosrdenstvom. Možno to pomôže aj nám. Tu je výňatok z tohto úkonu:

Veď ma, ó, Bože, cestami, akými sa ti páči. Plne dôverujem tvojej vôli, ktorá je pre mňa láskou a samým milosrdenstvom. Keď mi prikážeš zostať v tomto kláštore – zostanem, keď mi prikážeš pristúpiť k dielu – pristúpim, keď ma vzhľadom na toto dielo ponecháš do smrti v neistote, buď zvelebený. Keď mi zošleš smrť vtedy, keď sa z ľudského pohľadu bude zdať, že môj život je najviac potrebný – buď zvelebený. Keď ma vezmeš v mladosti – buď zvelebený, keď mi dáš dočkať sa vysokého veku – buď zvelebený. Keď mi dáš zdravie a silu – buď zvelebený, keď ma pripútaš na lôžko bolesti – hoci aj [na] celý život – buď zvelebený. Keď mi v živote dáš samé sklamania a neúspechy – buď zvelebený, keď dopustíš, aby moje najčistejšie úmysly boli odsúdené – buď zvelebený. Keď osvietiš môj rozum – buď zvelebený, keď ma ponecháš v temnote a v najrôznejších útrapách – buď zvelebený. Od tejto chvíle žijem v najhlbšom pokoji, lebo sám Pán ma nesie na svojich rukách. On, Pán nepochopiteľného milosrdenstva, vie, že po ňom samom túžim vždy, všade a vo všetkom (Den. 1264).

S pomocou Božej milosti si môžeme aj my urobiť predsavzatie ako sv. Faustína:

Chcem žiť a zomierať ako svätá duša, zahľadená na teba, Ježišu, rozpätého na kríži, ako na vzor, podľa ktorého mám konať. Hľadala som okolo seba dostatočný príklad, ale nenašla som. Všimla som si, akoby zaostávala moja svätosť. No od tejto chvíle som uprela zrak na teba, Kriste, môj najlepší vodca. Verím, že požehnáš moju námahu (Den. 1333).

Kvetná nedeľa – nedeľa utrpenia Pána:

Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Priviedli ho na miesto Golgota a ukrižovali ho. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ (Mk 15, 1-39).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1657, 304):

Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení.

Ježišu môj, moja jediná nádej, ďakujem ti za tú knihu, ktorú si otvoril pred očami mojej duše. Tou knihou je tvoje umučenie, podstúpené z lásky ku mne. Z tejto knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. Táto kniha obsahuje nevyčerpateľné poklady pre každého. Ó, Ježišu, ako málo duší ťa chápe v tvojom mučeníctve lásky. Ó, aký veľký je oheň najčistejšej lásky, ktorý horí v tvojom Najsvätejšom Srdci. Šťastná duša, ktorá pochopila lásku Ježišovho Srdca.

➡ Ježiš zomrel za mňa. Vzal na seba všetok môj hriech. Svojou vlastnou krvou za mňa zaplatil, aby som žil vo večnej sláve a blaženosti v Otcovom kráľovstve.

➡ Čo sa učím z tejto otvorenej knihy – Ježišovho umučenia, ktoré podstúpil z lásky ku mne? Učím sa milovať Boha a duše? V tejto knihe sú aj pre mňa nevyčerpateľné poklady…

Vo Veľkom týždni budem sprevádzať Pána Ježiša, ďakovať mu a chváliť ho za jeho lásku ku mne a ku každému človeku!

***

Pán farár, prídete pochovať môjho manžela? Nemal ani 49 rokov, máme tri deti.

V duchu som sa zachvel. Veď ten chlap mal o tri roky viac ako ja. Plný života a plánov bol pozvaný predstúpiť pred Boha.

Pred domom smútku, aj napriek všetkým opatreniam, bolo množstvo ľudí. Aj keď v dome smútku boli iba najbližší, vonku stáli všetci ostatní. Blízka i vzdialená rodina, susedia, priatelia z detstva, kolegovia z práce i kamaráti detí zosnulého. Nevedeli presne, čo všetko majú v tej chvíli robiť, ale chceli byť tu. Blízko tých, ktorí stratili svojho otca.

Keď sa potom celý ten zástup ľudí pohol smerom na cintorín, všimol som si ho v zástupe. Muža s čiernymi okuliarmi, vychudnutého, spolu s manželkou, o ktorú sa opieral. Napriek tým čiernym okuliarom a rúškom na tvári som ho spoznal hneď. Bol to on, kantor Mišo, zo susedného mesta. Prišiel sa rozlúčiť so svojím priateľom z detstva. A nielen to. Bol to práve on, ktorý pár dní predtým zvádzal boj s covidom. Jeho stav bol veľmi vážny. Ako to ktosi povedal, ušiel hrobárovi z lopaty v hodine dvanástej.

Chvíľku som naňho hľadel a premýšľal, čo sa tomu mužovi odohráva v hlave. Veď pokojne nad tým hrobom mohla stáť jeho manželka a deti.  Ale on dostal šancu, ktorú zosnulý nedostal. Ešte môže kráčať týmto svetom… Ale ako?

Dnes sa pozeráme spolu na Ježiša ako trpí a umiera. Sprevádzame ho na poslednej ceste kríža. Stojíme ako ten Mišo a azda sa zamýšľame: „Prečo je to tak?“

Kým pri smrti mladých ľudí konštatujeme, že je to tajomstvo, pri pohľade na Krista nám prichádza jasná odpoveď. Je to láska. Láska Boha k nám hriešnikom.

Ani tomu však nechápeme. Prečo niekto tak dobrý, je taký zhovievavý k nám neverným, povrchným hriešnikom?

Boží prístup k človeku prevyšuje naše ľudské chápanie. Nevadí. Nemôžeme všetkému porozumieť hneď a ľahko… Dôležité je však niečo iné. Nechať sa preniknúť tou láskou… Láskou, ktorá ide ďalej, ako sme schopní pochopiť…

Popremýšľam, prečo som sa dnes zobudil do nového dňa. A odkiaľ sa berie láska v mojom živote?

Vdp. Jozef Kozák

 

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Pre hlbšie duchovné prežitie Veľkého týždňa a Veľkonočného trojdnia budeme na našej stránke denne uverejňovať citáty z Denníčka sv. Faustíny a krátke zamyslenia. Veríme, že naším spolucítením prinesieme úľavu trpiacemu Pánovi… Nech aj naše duše nadobudnú zvláštnu krásu, keď budeme rozjímať o jeho umučení…

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).

Tento týždeň spájam s Ježišom utrpenie spôsobené mojou vlastnou slabosťou.

Ako každý z nás, aj svätá Faustína prežívala vo svojom živote utrpenia, ktoré boli spôsobené jej vlastným hriechom a ľudskou slabosťou. K svätosti dozrievala postupne v spolupráci s Božou milosťou. Ježiš jej dal poznať svoju veľkú lásku a zároveň ničotu, ktorou sme sami zo seba. Všetko, čo je v nás dobré, je darom od Boha. Sv. Faustína zakúsila nesmiernosť Božieho milosrdenstva ako aj svoju úbohosť. To jej spôsobovalo skutočné utrpenie. Svedčia o tom slová Ježiša, ktorý chcel v bolestných chvíľach potešiť svoju apoštolku: Moje srdce je pohnuté veľkým milosrdenstvom k tebe, moje najdrahšie dieťa, keď som ťa videl vnútorne rozorvanú od bolesti, ktorú si trpela, ľutujúc svoje hriechy (Den. 282).

Niekedy môžem mať pokušenie myslieť si, že moje hriechy nie sú také veľké a nespôsobili Ježišovi toľko utrpenia. Je predsa oveľa viac väčších hriešnikov ako ja, ktorí sa stali príčinou jeho utrpenia. V takýchto chvíľach však stojí za to čerpať zo skúsenosti sestry Faustíny, aby sa v nás mohla zrodiť skutočná pokora a pokánie, ktoré otvára naše srdcia pre prijatie lúčov milosrdenstva, ktoré nás premieňajú. Raz sama poznamenala: Ježišu môj, napriek tvojim milostiam cítim a vidím celú svoju úbohosť. Začínam deň bojom a bojom ho aj končím. Sotva prekonám jednu ťažkosť, hneď musím bojovať s desiatimi ďalšími. No netrápi ma to, lebo dobre viem, že toto je čas boja, a nie pokoja. Keď boj presahuje moje sily, vrhám sa ako dieťa do objatia nebeského Otca a verím, že nezahyniem. Ó, Ježišu môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničím sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (Den. 606).

➡ Ľutujem svoje hriechy a nedokonalosti? Prosím Ducha Svätého o dar skrúšeného srdca?

➡ Som si vedomý veľkosti Božieho milosrdenstva voči mne – hriešnikovi – vykúpenému a oslobodenému vďaka umučeniu Božieho Syna?

➡ Tento týždeň sa pokúsim viac nasledovať príklad svätej Faustíny: Nakoľko to bude možné z Božej milosti, vždy sa budem cvičiť v dokonalej ľútosti (Den. 225).

Piate pôstne videozamyslenie o. Artura Ciepielského je venované týmto Ježišovým slovám z kríža: Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe (Jn 19, 25-27).

Kliknite si, prosím, na ikonku kanála našej kongregácie na YouTube.

Vo štvrtok 25. marca slávime zvestovanie vtelenia Božieho slova. Sv. sestra Faustína vo svojom Denníčku píše: Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).

Tento deň je tiež medzinárodným Dňom počatého dieťaťa. Jeho ustanovenie vychádzalo z podnetu dnes už svätého pápeža Jána Pavla II.  Je to deň oslavy ľudskej dôstojnosti a života každej ľudskej bytosti.

Počas najbližšieho víkendu 20. – 21. marca sa v poľskej Farnosti Panny Márie tešiteľky v Krzemienici v Przemyšlskej diecéze uskutoční duchovná obnova o Božom milosrdenstve spojená so slávnostným odovzdaním relikvie sv. sestry Faustíny Kowalskej. Obnovu bude viesť sr. M. Clareta Fečová a sr. M. Norberta Ruchala z našej krakovskej komunity.

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie (Jn 12, 20-33).

 

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (267, 1665):

Ježiš mi povedal, že najviac sa mu budem páčiť, keď budem rozjímať o jeho bolestnom umučení. Vtedy moja duša dostáva najviac svetla. Kto sa chce naučiť skutočnej pokore, nech rozjíma o Ježišovom umučení. Keď rozjímam o Ježišovom umučení, začínam chápať mnohé veci, ktoré som predtým nemohla pochopiť. Chcem sa podobať tebe, Ježišu, tebe ukrižovanému, umučenému, pokorenému. Vtlač do mojej duše a do môjho srdca svoju pokoru. Ježišu, milujem ťa na zbláznenie. Teba zničeného, takého, akého ťa opisuje prorok, pre veľké bolesti akoby nemohol v tebe nájsť ľudskú podobu. V takom stave ťa šialene milujem, Ježišu. Večný a nevyspytateľný Bože, čo z teba urobila láska…?

Večer počas svätej hodiny som počula tieto slová: – Vidíš moje milosrdenstvo voči hriešnikom, ktoré sa v tejto chvíli zjavuje v celej plnosti. Pozri, ako málo si o ňom napísala, je to len jedna kvapka. Rob, čo je v tvojich silách, aby hriešnici poznali moju dobrotivosť.

➡  Láska nášho Boha je udivujúca. Dokážem nad ňou žasnúť, ďakovať za ňu a zvelebovať môjho Pána a Spasiteľa?

➡ Ako odpoviem na Ježišovo želanie, aby hriešnici poznali jeho dobrotu v tomto pôstnom období?

➡ Tento týždeň budem sprevádzať Ježiša v jeho posledných chvíľach pred umučením, ktoré podstúpil z lásky ku mne.

***

Miša vo farnosti poznali všetci. No najmä dievčatá. Každá jedna mala túžbu s ním tancovať. A keby sa dalo aj chodiť. Bol to prototyp chlapca, po akom dievčatá túžia. Krásne oblečený, s upravenými vlasmi, galantným vystupovaním, príjemným hlasom. Keď otvoril ústa, bol plný radosti a dobrých príbehov. Až raz prišiel za starším farárom a so sklopenou hlavou, plný smútku vraví: „Ja už nevládzem, ja mám taký smutný život. Len všetko zlé sa mi deje. Zase ma nechalo dievča.” Starý kňaz si ho pozorne vypočul. Nechal ho rozprávať, nevstupoval do jeho monológu. Keď skončil a čakal na nejaké slovko, farár mu nepovedal nič, iba sa ho opýtal či má hodinku čas. On že áno. A v miestnosti bolo počuť iba jasné: „Tak poď so mnou.” Nasadli do auta a kňaz bol stále ticho. Mišo znervóznel. Nechápal, prečo mu nič na jeho ťažký život nepovedal. Prečo idú niekam preč, keď ešte nedokončili svoju debatu a nevyriešili jeho problém. Zastali pri nejakom dome. Vystúpili z auta, zazvonili a vošli do bytu k Mišovi neznámej rodine. Čo to má znamenať? Farár sa na mňa zjavne vykašľal.

Stál nervózny a pomaly sa rozhliadal. Pomaly mu to dochádzalo. Jeho starý kňaz prišiel vyspovedať a dať prijímanie chorému mladému mužovi. Otcovi štyroch detí. Jeho stav bol zjavne veľmi zlý. Spoločne sa modlili, trošku spolu rozprávali, pohrali sa s deťmi a po hodinke odchádzali preč. Keď už sedeli v aute. Mišo pozrel na svojho kňaza a povedal: „Ďakujem, ďakujem že ste ma tu zobrali. Pochopil som, čo ste mi chceli povedať.”

Pohľad na kríž oslobodzuje. Dvíha nás z našich ľudských myšlienok, smútku, egoizmu, sebaodsúdenia a vovádza do myšlienok lásky. Láska s krížom je láskou vykupiteľskou. Ako to povedal dnes už svätý Ján Pavol II.: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.

Aké miesto má v mojom živote Kristov kríž?

Verím, že na Ježišovom kríži je ukázaná jeho láska a milosrdenstvo k hriešnikom?

vdp. Jozef Kozák

 

 

 

 

Spájam utrpenia spôsobené ľudskou slabosťou s Ježišovým utrpením.

Z Denníčka sestry Faustíny vieme, že aj v jej živote sa vyskytli situácie, v ktorých zakúšala ľudské obmedzenia, úbohosť, hriech a mnohokrát ju ranilo správanie iných ľudí. Všetci sme hriešnici, Ježiš zomrel na kríži za každého z nás a všetci zakúšame následky svojej vlastnej úbohosti, slabosti a hriechov. Z jej skúseností môžeme vidieť, že aj ľudsky zložitá situácia má hlboký duchovný význam – prostredníctvom nej sa my sami, hriešnici, učíme milosrdnej láske, ktorú nám Boh ustavične preukazuje. Zameriame sa na udalosť, ktorá sa stala v nemocnici na Prądniku. Sestra Faustína opisuje stretnutie s istou osobou a boj, ktorý sa odohral v jej srdci, aby dokázala konať v duchu milosrdenstva. Môže to byť pre nás povzbudením – keď apoštolku Božieho milosrdenstva toľko stálo, aby preukázala milosrdenstvo osobe, ktorá jej veľmi ublížila, aj ja mám „právo“ na takýto boj. Dôležité je, aby som chcel bojovať a prosil o Božiu pomoc a milosť. Božie milosrdenstvo môže zvíťaziť aj v mojom srdci, napriek ťažkým skúsenostiam. Venujme pozornosť aj tomu, že sestra Faustína povedala pravdu – jemným ale pravdivým spôsobom. Nehovorila, že je všetko v poriadku a nič sa nestalo, pretože milosrdenstvo je vždy spojené s pravdou. Je dôležité spájať pravdu s láskou. Pozorne si teda prečítajme úryvok z jej Denníčka:

Dnes ma navštívila istá svetská osoba, pre ktorú som mala veľké nepríjemnosti, lebo zneužila moju dobrotu a v mnohých veciach klamala. V prvej chvíli, keď som ju zbadala, krv mi stuhla v žilách, lebo sa mi zjavilo pred očami všetko, čo som pre ňu musela vytrpieť, hoci by som sa jedným slovom mohla od toho oslobodiť. Prišlo mi na um, že jej poviem celú pravdu rozhodne a ihneď. No v tej istej chvíli som si spomenula na Božie milosrdenstvo a rozhodla som sa zaobchádzať s ňou tak, ako by konal Ježiš, keby bol na mojom mieste. Začala som sa s ňou rozprávať láskavo, a keď zatúžila rozprávať sa so mnou osamote, vtedy som jej veľmi ohľaduplne, ale jasne poukázala na smutný stav jej duše. Videla som jej hlboké rozrušenie, aj keď ho predo mnou skrývala. V tej chvíli vošla tretia osoba, a tak sa náš rozhovor osamote skončil. Tá osoba ma prosila o pohár vody a ešte dve iné veci, tak som jej ochotne poslúžila. Bez Božej milosti by som však nebola schopná takto sa k nej správať. Keď odišli, ďakovala som Bohu za milosť, ktorá ma posilňovala v tomto čase (Den. 1694).

Vtom som počula tieto slová:Teším sa, že si konala ako moja skutočná dcéra. Buď vždy milosrdná, ako som ja milosrdný. Miluj všetkých z lásky ku mne, hoci by to boli aj najväčší nepriatelia, aby sa mohlo v celej plnosti odzrkadliť v tvojom srdci moje milosrdenstvo (Den.  1695).

⸶ Vyprosujme si Božiu milosť, aby sme aj my mohli konať ako pravé Božie deti. Láska je tá najsilnejšia zbraň! Nech nám pomôžu slová modlitby našej svätej: Kriste, hoci je potrebné také veľké úsilie, s tvojou milosťou je však všetko možné (Den. 1696).

Ó, Ježišu môj, viem, že ty zaobchádzaš s nami tak, ako my zaobchádzame s našimi blížnymi. Ježišu môj, pripodobni moje srdce svojmu milosrdnému Srdcu. Ježišu, pomôž mi prežiť celý svoj život, robiac dobre všetkým (Den. 692).

V Roku sv. Jozefa je slávnosť sv. Jozefa, slávená 19. marca, oveľa významnejšia. Sv. Jozef je tiež hlavným patrónom našej kongregácie. Na bočnom oltári kláštornej kaplnky v Krakove na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťatkom. Od začiatku bol patrónom tejto kaplnky a celého areálu, ktorý sa kedysi na jeho počesť nazýval „Jozefov“.  Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku spomína tri zjavenia sv. Jozefa.

Prvé zjavenie bolo 2. februára 1936: Keď sa však skončila svätá omša, v mojej duši zavládol podivuhodný pokoj a radosť. Vtom som uvidela Pannu Máriu s malým Ježiškom a svätého Deduška, ktorý stál za Pannou Máriou. Najsvätejšia Panna mi povedala: „Tu máš najvzácnejší poklad” (Den. 608).

Druhé zjavenie mala počas Vianoc v roku 1937: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).

A posledné zjavenie mala v júli 1937 v Rabke: Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou  láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť (Den. 1442).

Modlitba pápeža Františka k sv. Jozefovi:

Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný Otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen.

 

Vo štvrtom pôstnom videozamyslení sa spolu s o. Arturom Ciepielským zamyslíme nad hádam najkrajšími slovami evanjelia. Veríme, že ich raz budeme z Ježišových úst počuť všetci: Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 39-43).

Kliknite si, prosím, vpravo dole na ikonku nášho kanála na YouTube.

 

Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu (J 3, 14-21).

Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala (1182, 1190):

† Dnes mi Pán povedal: – Dcéra moja, slasť a zaľúbenie moje, nič mi nezabráni udeľovať ti milosti. Môjmu milosrdenstvu neprekáža tvoja úbohosť. Dcéra moja, napíš, že čím väčšia úbohosť, tým väčšie právo má na moje milosrdenstvo. [Povzbudzuj] všetky duše k dôvere v nepochopiteľnú priepasť môjho milosrdenstva, lebo túžim po spáse všetkých. Prameň môjho milosrdenstva bol na kríži kopijou dokorán otvorený pre všetky duše – nikoho som nevylúčil.

† Ježiš: – Zo všetkých mojich rán ako z prameňov plynie milosrdenstvo pre duše, ale rana môjho srdca je prameňom nepreskúmateľného milosrdenstva. Z tohto prameňa vyvierajú všetky milosti pre duše. Spaľujú ma plamene zľutovania, túžim ich vyliať na ľudské duše. Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve.

  • Boh ma miluje. Nebeský Otec poslal svojho Syna na svet, aby som bol spasený skrze neho. Urobil by to isté, aj keby som bol jediným človekom na tejto zemi. Verím tomu?
  • Boh chce všetkých zachrániť. A ja…? Možno niekomu prajem niečo iné…? Ak je to tak, poprosím Ducha Svätého o Boží pohľad na každého človeka. Ježiš zomrel za každého človeka!
  • Tento týždeň sa pokúsim viac poznávať Božie Srdce, ktoré spaľujú plamene zľutovania a chce ich vylievať na ľudské duše. Ježiš pozýva aj mňa: „Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve.“ Ako odpoviem na jeho pozvanie?

***

Najkrajšie chvíli pre nás mnohých sú spolu s deťmi. Ich úsmev, jemnosť či blízkosť dodáva neskutočnú energiu a napĺňa srdce vďačnosťou. Poznám to aj ja sám. Vždy, keď prídem do rodiny, kde majú malé deti, je to tam krásne živé. A zároveň, veľmi pravdivé. Deti sú totiž úprimné a neraz povedia aj to, čo by sme my, dospelí, ani nevypovedali. Ale taktiež u nich badáme aj to, čo my často zakrývame.

Pár dní za sebou som sa vonku na prechádzke stretával s malým chlapcom Oskarkom. Triapolročný chlapček sa pravidelne chodieval s mamkou bicyklovať na hrádzu, kde som sa aj ja prechádzal. Prehodili sme pár slov a všímal som si nielen ako bicykluje, ale aj ako ho jeho mamka vychováva a ako on reaguje na jej slová. Veľmi sa mu páčilo, keď ho nazvala veľkým chlapom. Rástol pri tých slovách – to sa nedalo prehliadnuť. A keď na jeho adresu zaznelo, že je perfektný, mal úsmev od ucha k uchu.

No nedali sa nezachytiť, aj jeho opačné reakcie. Keď aj napriek mamkiným napomenutiam stále nanovo skočil do každej mláky.

Tá mladá žena sa k nemu po x-krát sklonila a v pokoji mu vysvetľovala, že toto nie je najlepšie, čo robí. Či si uvedomuje, že ostane potom špinavý a všetko toto bude potrebné prať. Už sa zdalo, že jej rozumie.

Kým sa tá mamka nakoniec nerozhodla pre kontrolnú otázku.

„Zaslúžiš si za také správanie pochvalu a kinderčokoládku, ktorú sme si zobrali?“

Malý Oskar neváhal ani chvíľu a na plné hrdlo vykríkol: „Zaslúžim!“

Už si nepamätám, čo všetko mu potom povedala tá žena. Ale spomenul som si na toho malého chlapca dnes pri evanjeliu, keď som si čítal  Ježišove slová: „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“

Ten chlapec akoby pochopil viac z Božej lásky. Boh nám vychádza v ústrety s milosrdenstvom prevyšujúcim naše nedokonalosti. Kto z nás si čo zaslúži od Boha? A po čom inom túžime, ako po spasení? Chceme byť s ním naveky a zažívať dobro jeho srdca a blízkosti?

V písme čítame, čo máš, čo by si nebol dostal, prečo sa potom chvasceš, akoby si to nebol dostal?

Premýšľajme: Som vďačným človekom? Voči Božím darom? Voči darom od ľudí?

Boh dáva nezištne, verím jeho milosrdnému prístupu aj ku mne hriešnemu?

 

vdp. Jozef Kozák

 

 

Spájam svoje bolestivé skúsenosti s Ježišom.

Spolu s novými úlohami v živote sestry Faustíny sa objavila druhá etapa bolestivých očistení, ktorá sa nazýva temné noci ducha. Pán Boh konal toto očistenie v jej duši cez uskutočnenie myšlienky novej kongregácie. Sestra Faustína si spočiatku myslela, že Ježiš chce, aby opustila materskú kongregáciu a založila kontemplatívny kláštor, hoci vedela, že tá „kongregácia“ bude veľkým dielom v Cirkvi.

Pri každom pokuse odísť z kongregácie zakúšala, že ju opúšťa Božia prítomnosť a nachádza sa v úplnej temnote. Moje útrapy – písala v denníku – nikto nepochopí. Ja sama ich nedokážem opísať, niet však väčších utrpení ako tieto. Utrpenia mučeníkov nemôžu byť väčšie, lebo smrť v týchto chvíľach by bola pre mňa úľavou. Nemám s čím porovnávať tieto utrpenia, toto zomieranie duše, ktoré nemá konca  (Den. 1116). V ohni duchovného boja sa jej duša očisťovala. V ťažkých chvíľach jej Boh dával chvíle oddychu a veľkej radosti. Náhle som videla Pána Ježiša – opisuje jeden z týchto okamihov. Povedal mi: Teraz viem, že ma nemiluješ pre dary a milosti, ale moja vôľa je ti drahšia ako život. Preto sa s tebou spájam tak úzko ako so žiadnym stvorením. V tej chvíli Ježiš zmizol. Moju dušu zaliala Božia prítomnosť, viem, že na mňa hľadí tento Mocnár (Den. 707-708).

Uskutočnenie tohto diela nielenže spôsobilo sestre Faustíne tie najväčšie utrpenia, ale tiež ju viedlo k úplnému zjednoteniu s Ježišom, do takzvaných mystických zásnub. Pán ju priviedol do čoraz bližšieho spojenia s ním, pripravil ju, aby prijala milosti mystických zásnub. V tej chvíli ma preniklo Božie svetlo a pocítila som, že som výlučne Božím vlastníctvom. Pocítila som najvyššiu slobodu ducha, o akej som predtým nemala ani tušenia (Den. 1681). Teraz ju už len tenký závoj viery delil od takého zjednotenia s Bohom, aké je údelom svätých v nebi.

⸶Aká je moja spolupráca s Božou milosťou vtedy, keď nechápem Božie pôsobenie v mojej duši?

⸶Zverujem svoj život Ježišovi v dôvere, že ma miluje a chce moje najväčšie dobro?

⸶ Tento týždeň, budem vo chvíľach, ktorým nerozumiem, s láskou a odhodlaním opakovať úkony dôvery.

 

 

V sobotu 13. marca ubehne presne osem rokov odvtedy, čo bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža. Ako prvý pápež z amerického kontinentu, prvý pápež z rehole jezuitov a prvý pápež s menom František podnecuje veriacich stávať sa čoraz viac misionárskymi učeníkmi a prinášať Božiu lásku celému ľudstvu.

Blízkosť, synodálnosť a misionárske nadšenie sú kľúčové prvky pontifikátu Svätého Otca Františka. Doteraz Svätý Otec vykonal 33 apoštolských ciest vo svete a 25 pastoračných ciest v rámci Talianska. Za svätých vyhlásil pápež František viac než 900 svedkov viery, medzi ktorými je aj 800-členná skupina mučeníkov z talianskeho Otranta.

(zdroj: TK KBS)

Ostensory for worship at a Catholic church ceremony

Aj v tento rok sa v uskutoční pôstna kajúca iniciatíva s názvom „24 hodín pre Pána“. Pápež František určil jej dátum na piatok a sobotu 12. – 13. marec, v blízkosti Štvrtej pôstnej nedele. Jej téma na rok 2021 znie: «On ti odpúšťa všetky neprávosti» (Ž 103,3).

Ako vyplniť tento čas? Buďme s Pánom aspoň jednu – dve hodiny s vedomím, že on je s nami 24 hodín denne. V tom čase si môžeme čítať Sväté písmo, modliť sa sv. ruženec či korunku Božieho milosrdenstva alebo krížovú cestu.

Božie slovo je protiliekom na strach, že zoči-voči životu zostaneme sami. Keď k nám Pán hovorí, pripomína nám, že sme v jeho srdci, že sme vzácni v jeho očiach, že nás chráni vo svojich dlaniach. Pápež František

Na našom YouTube kanáli prinášame už 3. pôstne videozamyslenie,  ktoré pre vás pripravuje o. Artur Ciepielski na tému Ježišových siedmich slov z kríža. Tento týždeň sa spoločne zamyslíme nad slovami: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha (Lk 23, 46). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.

Vzhľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu a opatrenia s ňou spojené sa neuskutočnia plánované marcové duchovné cvičenia. Aj preto chceme upriamiť Vaši pozornosť na naše on-line aktivity, ako sú pôstne duchovné zamyslenia či videozamyslenia o. Ciepielského, duchovná obnova pre ženy a nedeľné stretnutia s Božím slovom a Denníčkom. Aspoň takýmto spôsobom chceme byť s Vami a vzájomne sa obohacovať a posilňovať.

 

Hlavná správa Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum Vás srdečne pozýva na spoločné vzdávanie vďaky Bohu za 25 rokov existencie Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum 6. marca 2021 do Baziliky Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch. Program začína spoločnou modlitbou v hodine milosrdenstva o 15.00 hod.

On-line prenos môžete sledovať na stránke baziliky www. milosierdzie.pl kliknutím na ikonku: TV Milosierdzie.

25. výročie vzniku združenia Faustínum – Pozvánka

Pozývame vás pozrieť si fotogalériu z osláv 25. výročia vzniku Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, ktoré sa konali 6. marca v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch.

Fotogaléria z osláv 25. výročia vzniku združenia Faustínum

Slávnosť 25. výročia vzniku Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum môžete sledovať na TV Milosierdzie na oficiálnej stránke Baziliky Božieho milosrdenstva v Krakove: www.milosierdzie.pl.

Program začína modlitbou v hodine milosrdenstva o 15.00 hod., pokračuje slávnostnou svätou omšou a ďakovnou adoráciou s oslavou Božieho milosrdenstva.

Pri príležitosti strieborného jubilea vzniku Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum vám prinášame svedectvá členov a dobrovoľníkov z celého sveta. Dnes ponúkame svedectvá zo Slovenska. Veľmi sa tešíme, že týchto svedectiev sme dostali najviac.

„Som v združení Faustínum, pretože …“ – svedectvá zo Slovenska

 

Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku (Jn 2, 13-25).

 

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (379, 848):

„V jednej adorácii mi Ježiš prisľúbil: – S dušami, ktoré sa budú utiekať k môjmu milosrdenstvu, a s dušami, ktoré budú moje veľké milosrdenstvo oslavovať a hlásať ho iným, budem zaobchádzať v hodine smrti podľa svojho nekonečného milosrdenstva. (…) Spomeňte si na moje umučenie, a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám.“

(…)Zapíš tieto slová, dcéra moja. Hovor svetu o mojom milosrdenstve, nech celé ľudstvo pozná moje nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných čias, po ňom príde deň spravodlivosti. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho milosrdenstva, nech využívajú krv a vodu, ktorá pre nich vytryskla. Ó, ľudské duše, kde sa ukryjete v deň Božieho hnevu? Utiekajte sa teraz k prameňu Božieho milosrdenstva. Ó, vidím veľké množstvo duší, ktoré zvelebili Božie milosrdenstvo a naveky budú spievať pieseň chvály.“

➡ Hľadám podobne ako Židia v dnešnom Evanjeliu nejaké znamenie? Vidím v Božom Slove, v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, veľký dar Božieho milosrdenstva?

➡ Ježiš chce, aby som dôveroval jeho láske. Ak úplne nedôverujem jeho Slovu, pozýva ma, aby som dôveroval jeho ranám.

➡Tento týždeň sa každý deň s veľkou dôverou budem utiekať k prameňu milosrdenstva a využívať krv a vodu, ktorá pre mňa vytryskla.

V sobotu 6. marca oslavuje združenie Faustínum 25. výročie vzniku. Združuje ono ponad 18 000 dobrovoľníkov a členov z takmer 90 krajín sveta zo všetkých svetadielov. Pri tejto príležitosti predsedníčka združenia sr. Miriam Janiec posiela tejto duchovnej rodine svoj list.

25. výročie vzniku združenia Faustínum – list