Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho pokladáte?“, opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“ Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“ (Lk 9, 18-24).

Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom k dušiam, a zvlášť k úbohým hriešnikom. Kiežby mohli pochopiť, že som ich najlepším Otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa preplneného milosrdenstvom. Kvôli nim prebývam vo svätostánku a ako Kráľ milosrdenstva túžim duše obdarovávať milosťami, ale nechcú ich prijať. Aspoň ty prichádzaj ku mne čo najčastejšie a prijmi tie milosti, ktoré ony nechcú prijať. Tým potešíš moje srdce (Den. 367).

➡ Dnes sa aspoň na chvíľku pokloním Ježišovi vo svätostánku….