Na začiatku sa Boh dáva poznať ako svätosť, spravodlivosť, dobrota – čiže milosrdenstvo. Duša toto všetko nespozná odrazu, ale len postupne, v zábleskoch, keď sa Boh priblíži. A netrvá to dlho, lebo by nezniesla toto svetlo. (…) Svetlo, ktoré sa dotklo duše, je v nej živé a nič ho nemôže prehlušiť ani zatemniť. Ten záblesk poznania Boha priťahuje jej dušu a rozpaľuje lásku k nemu (Den. 95).