V novom roku sme pre vás na našom YouTube kanáli pripravili nový cyklus s názvom Po stopách Milosrdenstva. V jednotlivých príspevkoch vás pozývame vydať sa po stopách, ktoré Boh vo svojom milosrdenstve zanechal na tejto zemi. Prvý audiopríspevok Nezatratil nás tematicky nadväzuje na vianočné obdobie, ktoré v Cirkvi akurát prežívame.

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami (Den. 1745).

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom (Lk 2, 22-40).

Ó, Najsvätejšia Trojica, večný Bože, môj duch tonie v tvojej kráse. Veky sú pre teba ničím, ty si vždy ten istý. Ó, aká veľká je tvoja veleba, Ježišu. Čo zapríčinilo, že ukrývaš svoju velebu, opustil si trón neba a prebývaš s nami? Pán mi odpovedal: – Dcéra moja, láska ma sem priviedla a láska ma tu zadržiava. Dcéra moja, ó, keby si vedela, akú veľkú zásluhu a odmenu má jeden úkon čistej lásky ku mne, zomrela by si od radosti! Hovorím to preto, aby si sa ustavične spájala so mnou cez lásku, lebo to je cieľ života tvojej duše. Tento úkon spočíva v úkone vôle (Den. 576).

➡ Pokúsim sa o jeden úkon čistej lásky k Bohu… Svätá Faustína, horiaca vrúcnou láskou – oroduj za mňa!

V posledných dňoch končiaceho sa kalendárneho roka 2023 chceme vyjadriť našu vďačnosť všetkým vám, ktorí spolu s nami tvoríte spoločenstvo zvelebujúce Božie milosrdenstvo a ktorí nás podporujete svojimi modlitbami, obetami, milodarmi a akoukoľvek formou pomoci a spolupráce. Nech vás Boh bohatý na milosrdenstvo za všetko odmení hojným duchovným požehnaním i potrebnými milosťami.

Nech prejavom našej vďačnosti bude aj svätá omša odslúžená za vás všetkých 30. decembra o 17.00 hod.

Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky (Lk 2, 16-21).

Som vašou Matkou z nepochopiteľného Božieho milosrdenstva. Najmilšia mi je tá duša, ktorá verne plní Božiu vôľu (Den. 449).

Ona ma naučila vnútorne milovať Boha aj to, ako mám vo všetkom plniť jeho svätú vôľu. Si radosťou, Mária, lebo cez teba Boh zostúpil na zem i do môjho srdca (Den. 40).

➡ Poprosím Pannu Máriu, aby ma ochraňovala po celý nový rok!

Vitaj, nový rok! Už vopred ti ďakujem, Pane, za všetko, čo mi zošle tvoja dobrotivosť. Ďakujem ti za všetky útechy a milosti, ktoré nedokážem ani spočítať. Splývajú na mňa každý deň ako ranná rosa, tíško, nebadane, nevšimne si ich žiadne oko zvedavých stvorení, vieš o nich len ty a ja, Pane. Za to všetko ti už dnes vzdávam vďaku… (Den. 1449).

Želáme a vyprosujeme Vám požehnaný a milostiplný každý deň nového roka 2024! Nech Vám nekonečne milosrdný Boh udeľuje hojnosť svojich milostí a dobrodení!

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel (Lk 1, 26-38).

Dnes počas modlitby Anjel Pána mi dal Pán pochopiť nepochopiteľnú lásku Boha k ľuďom. Pozdvihuje nás až k svojmu božstvu. Riadi sa jedine láskou a nepochopiteľným milosrdenstvom. Hoci zvestuješ tajomstvo skrze anjela, sám ho uskutočňuješ (Den. 1172).

Láska moja, kraľuj v najskrytejších hlbinách môjho srdca, tam, kde sa rodia moje najtajnejšie myšlienky, kde len ty sám, Pane, môžeš vstúpiť, v tej najhlbšej svätyni, kam sa nedostane ľudská myseľ. Ty sám tam prebývaj a všetko, čo robím navonok, nech pochádza od teba. Vrúcne túžim a celou silou svojej duše sa snažím, aby si sa cítil, Pane, v tejto svätyni ako doma (Den. 1721).

➡ Ako sa Boh cíti vo svätyni môjho srdca?

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť (Jn 1, 1-18).

Skrze vtelené Slovo dávam poznať priepasť môjho milosrdenstva (Den. 88).

Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).

➡ Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Poďakujem sa Bohu za dar jeho jediného Syna…

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na január znie: Za Božie milosrdenstvo pre nás a pre naše rodiny a za pokoj a mier na celom svete.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Nebesia žasnú nad hojnosťou tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť sa k tebe (Den. 1745).

Teraz sa nikto nebojí priblížiť k Bohu – Láske…

V úžase nad veľkosťou nepochopiteľného Božieho milosrdenstva voči nám, v úžase nad veľkosťou pokory Božieho Syna, v úžase nad hojnosťou lásky nášho Boha Vám vyprosujeme milostiplné vianočné sviatky a požehnaný celý nový rok 2024.

Vaše sestry faustínky

Ó, nepochopiteľná Božia dobrota, ktorá nás chrániš na každom kroku, nech je ustavične zvelebované tvoje milosrdenstvo, že si sa nezbratal s anjelmi, ale s ľuďmi. Je to zázrak nepochopiteľného tajomstva tvojho milosrdenstva. Celá naša dôvera je v tebe, náš prvorodený brat, Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek. Srdce sa mi chveje od radosti, keď vidím, aký je Boh dobrý voči nám ľuďom, takým úbohým a nevďačným. Dôkazom jeho lásky je nepochopiteľný dar, ktorý nám dáva, teda samého seba v osobe svojho Syna. Celá večnosť nám nevystačí, aby sme pochopili toto tajomstvo lásky. Ó, ľudstvo, prečo tak málo myslíš na to, že Boh je skutočne uprostred nás (Den. 1584).

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Svojím uponížením si nás pozdvihol k svojmu božstvu. Je to tvoja veľká láska, je to priepasť tvojho milosrdenstva. Nebesia žasnú nad hojnosťou tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť sa k tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť tvojimi deťmi. Nech je oslavované tvoje milosrdenstvo, že si ráčil zostúpiť k nám (Den. 1745).

V tomto roku nám chýba štvrtý adventný týždeň. A preto vás už v treťom týždni pozývame spomaliť a zamyslieť sa nad doterajšou adventnou prípravou:

Okná poumývané, záclony vymenené, periny prezlečené, akcie vychytané…

Či o tom mala byť naša adventná príprava?

Darčeky zabalené, kapor vo vani či treska v mrazničke, stromček v garáži a sladké vianočné ozdoby už zjedené…

Či vianočná príprava je ozaj len o tom?

Upratovanie, nakupovanie, varenie, pečenie, zdobenie… a opäť upratovanie. Nervozita, únava, stres… Typická vianočná atmosféra. Svetový folklór či rodinný zvyk?

Spolu so zástupmi, ktoré prichádzali za Jánom Krstiteľom, sa pýtame: „Čo teda máme robiť?“
Všemohúci Boh, ktorý prichádza v malom bezbrannom Dieťati sa nám dáva úplne celý. Odovzdáva sa nám navždy. A to isté očakáva od nás.
Dajme teda Bohu, čo patrí Bohu a cisárovi to, čo patrí jemu. Ešte vždy nevieme, čo máme robiť?

Vianoce nemajú byť časom nudnej tradície a bezduchého folklóru.

Aby sa Boh mohol aj dnes narodiť, vystačí mu, tak ako pred 2000 rokmi, maštaľ nášho srdca a trocha sena našej lásky.

V piatok 15. decembra sa uskutoční duchovná obnova pre žiačky II. stupňa Cirkevnej základnej školy sv. Margity v Sátoraljaújhely v Maďarsku. Obnovu o Božej láske voči nám podľa sv. sestry Faustíny a Sv. Otca Františka v posolstve mladým bude viesť sr. M. Hedvig Uličná ISMM z našej hrušovskej komunity.

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil (Jn 1, 6-8. 19-28).

Apoštolka môjho milosrdenstva, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve, neznechucuj sa ťažkosťami, s ktorými sa stretneš pri hlásaní môjho milosrdenstva. Tie ťažkosti, ktoré sa ťa tak bolestne dotýkajú, sú potrebné na tvoje posvätenie a preto, aby sa ukázalo, že toto dielo je moje (Den. 1142).

Ó, večný Bože, horí vo mne neuhasiteľný oheň prosiť ťa o milosrdenstvo. Cítim a rozumiem, že to je moja úloha tu i vo večnosti. Ty sám si mi prikázal hovoriť o tomto veľkom milosrdenstve a o tvojej dobrote (Den. 483).

➡ Ťažkosti, ktoré sa ma tak bolestne dotýkajú, sú potrebné na moje posvätenie… Dôverujem Ježišovi v ťažkých chvíľach?

Vianočný stromček, jasličky a koledy. Odkiaľ sa vzala táto typická vianočná symbolika? Legenda hovorí, že na nápad ozdobiť vianočný stromček prišiel v roku 573 írsky mních Kolumbán, ktorý chcel prilákať ľudí na svoje kázne. Keďže si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu, ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža. A takto sa zrodila tradícia… Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili pred 400 rokmi v Nemecku. Pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Na naše územie sa táto tradícia dostala až koncom 18. storoči. Najprv sa udomácnila v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začala prenikať na vidiek.

Betlehem alebo jasličky sa stavali v kostoloch a neskôr aj v domácnostiach, dokonca oveľa skôr ako vianočné stromčeky. Živý betlehem vytvoril sv. František z Assisi, keď v roku 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku zorganizoval vytvorenie živého betlehemu. Vytvoril drevenú konštrukciu, požičal si domáce zvieratá – osla a vola a našiel dobrovoľníkov, ktorí predstavovali Máriu a Jozefa.

Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc je nerozlučne spätá s Vianocami. Táto krásna svetoznáma rakúska pieseň vznikla v Rakúsku na Vianoce v roku 1818 a bola preložená už do viac ako 200 jazykov sveta.

Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým“ (Mk 1, 1-8).

Ráno počas rozjímania ma obklopila Božia prítomnosť zvláštnym spôsobom. Videla som nesmiernu Božiu veľkosť a zároveň jeho zníženie sa k stvoreniu. Vtom som uzrela Pannu Máriu, ktorá mi povedala: „Ó, aká milá je Bohu duša, ktorá je poslušná vanutiu jeho milosti. Ja som dala svetu Spasiteľa a ty máš hovoriť svetu o jeho veľkom milosrdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod, keď príde nie ako milosrdný Spasiteľ, ale ako spravodlivý Sudca. Ó, ten deň je strašný! Deň spravodlivosti, deň Božieho hnevu je určený. Trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o tomto veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania. Ak ty budeš teraz mlčať, v ten strašný deň sa budeš zodpovedať za veľké množstvo duší. Ničoho sa neboj, buď verná do konca, ja spolucítim s tebou (Den. 635).

➡ Ničoho sa neboj, buď verná do konca, ja spolucítim s tebou, hovorí Panna Mária aj mne. Pomodlím sa Pod tvoju ochranu.

V sobotu 16. decembra sa v celej našej kongregácii začíname modliť novénu pred sviatkami Narodenia Pána. Pozývame vás k spoločnej modlitbe aj prostredníctvom nášho YouTube kanálu.

Novéna pred slávnosťou Narodenia Pána

Roste, nebesia, z výsosti,

oblaky, dajte Spravodlivého;

otvor sa, zem, a zroď Spasiteľa.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Bože Izraela, počúvaj,

ty čo tróniš nad cherubmi,

zaskvej sa pred svojím ľudom.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Pane, Bože zástupov

obnov nás,

rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Zhliadni z neba, podívaj sa

a navštív túto vinicu,

veď ju vysadila tvoja pravica.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo,

a daj nám svoju spásu.

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Sláva Otcu i Synu

i Duchu Svätému

Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,

príď a spas nás.

Anjel Pána zvestoval Panne Márii

a ona počala z Ducha Svätého.

Pane, vyslyš moju modlitbu,

a moje volanie nech dôjde ku tebe.

Modlime sa.

Pane, prosíme ťa, ukáž svoju moc a pomáhaj nám svojou božskou silou; nech tvoja milosrdná láska odstráni naše hriechy a urýchli príchod našej spásy. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Spolu so sv. sestrou Faustínou prežime tieto vianočné sviatky ako narodenie milosrdného Boha v nás. Hľadajme šťastie v hlbinách našej duše. Toto šťastie nám svet dať nemôže…

Nehľadám šťastie inde ako vo svojom vnútri, v ktorom prebýva Boh. Teším sa z Boha vo svojom vnútri. Tu sa s ním ustavične spájam, tu s ním prežívam najväčšiu dôvernosť, tu som s ním bezpečná, tu nesiaha ľudský zrak. Najsvätejšia Panna ma pobáda k takémuto prebývaniu s Bohom (Den. 454).

Bože veľkého milosrdenstva, ktorý si nám ráčil zoslať svojho jednorodeného Syna ako najväčší dôkaz svojej nesmiernej lásky a milosrdenstva, nezavrhuješ hriešnikov, ale vo svojom nepochopiteľnom milosrdenstve si aj pre nich otvoril poklad, z ktorého môžu hojne čerpať nielen ospravedlnenie, ale aj všetku svätosť, akú len duša môže dosiahnuť. Otče veľkého milosrdenstva, túžim, aby sa všetky srdcia obrátili s dôverou k tvojmu nekonečnému milosrdenstvu. Nikto nebude ospravedlnený, ak ho nebude sprevádzať tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo. Keď nám odhalíš tajomstvo svojho milosrdenstva, večnosť nebude stačiť, aby sme ti mohli za to náležite poďakovať (Den. 1122).

V piatok 8. decembra v celej Cirkvi slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svätá sestra Faustína v tento deň v roku 1935 vo svojom Denníčku napísala:

Deň Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Počas svätej omše som začula šuchot šiat a uvidela som Pannu Máriu vo zvláštnom, krásnom svetle. Mala na sebe biele rúcho, prepásané belasým pásom. Povedala mi: „Robíš mi veľkú radosť, keď zvelebuješ Najsvätejšiu Trojicu za milosti a výsady, ktoré mi boli udelené,” a hneď zmizla (Den. 564).

V roku 1937 sa pripravovala na túto slávnosť aj zvláštnou novénou, ktorú – aspoň sčasti – môžeme skúsiť aj my:

Pripravovala som sa nielen spoločnou novénou, ktorú si vykonáva celá kongregácia, ale osobne som sa ešte snažila, aby som ju každý deň tisíckrát pozdravila. Odriekala som na jej počesť tisíc Zdravas’, Mária denne počas deviatich dní. Pre toho, kto chce, to nie je ťažké. V tých dňoch som nevyriekla ani jedno zbytočné slovo. Aj keď sa musím priznať, že táto vec si vyžaduje dosť veľa pozornosti a námahy, pre uctenie si Nepoškvrnenej nič nie je ťažké (Den. 1413).

Slávnosť Nepoškvrneného počatia. Pred svätým prijímaním som videla najsvätejšiu Matku nepredstaviteľne krásnu. Usmievala sa na mňa a povedala mi: „Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť výhradným a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mojím výnimočným dieťaťom. Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá čnosť – čistota, tretia čnosť – láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito čnosťami.” Po skončení rozhovoru si ma privinula k svojmu srdcu a zmizla (Den. 1415 a 1415).

V druhom adventnom týždni uvažujme spoločne o nekonečnej Božej dobrote v zoslaní nám jednorodeného Syna – vtelené Milosrdenstvo:

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Svojím uponížením si nás pozdvihol k svojmu božstvu. Je to tvoja veľká láska, je to priepasť tvojho milosrdenstva. Nebesia žasnú nad hojnosťou tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť sa k tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť tvojimi deťmi. Nech je oslavované tvoje milosrdenstvo, že si ráčil zostúpiť k nám (Den. 1745).

Ó, tajomstvo Božieho milosrdenstva, ó, Bože ľútosti,

ráčil si opustiť trón neba

a znižuješ sa k našej úbohosti, k ľudskej slabosti,

lebo nie anjelom, ale človekovi milosrdenstvo treba (Den. 1746).

Všetkým ctiteľom milosrdného Ježiša ponúkame už tradičný stolový kalendár Božieho milosrdenstva na budúci rok. Kalendár je plnofarebný, doplnený fotografiami z našich duchovných aktivít a myšlienkami Ježiša a sv. Faustíny z jej Denníčka.

Objednávky:
Mail: kosice@milosrdenstvo.sk; tel.: 055/677 02 77
Cena kalendára: 3,30 €

Srdečne pozývame všetky ženy a dievčatá na adventnú duchovnú obnovu, ktorá sa uskutoční od 15. do 17. decembra v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach. Obnova na tému: S Ježišom po boku bude predvianočnou prípravou ženského srdca na dar Vianoc. Na stretnutie s vami sa teší sr. M. Benediktína Fečová, ISMM a bratia karmelitáni.

Nezabudnite si Sväté písmo, prezuvky, pero a otvorené srdce.

Prihlasovanie:

Tel. č. 0949 295 646; e-mail: kosice@milosrdenstvo.sk

Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie alebo príchod. V tomto období sa pripravujeme na príchod Krista – vteleného Milosrdenstva. Začiatky adventu siahajú do 4. storočia. Rímsky pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia advent stanovil na štyri týždne.

Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu. Prečo práve veniec? Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ – ako vtelené Milosrdenstvo.

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na december znie: Za hlboké prežitie Adventného obdobia a dobrú prípravu na Narodenie Pána pre nás samých i pre naše rodiny, aby sa aj v našich srdciach narodil Spasiteľ sveta.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ (Mk 13, 33-37).

Prežívam chvíle s najsvätejšou Matkou. Túžobne očakávam príchod Pána. Moje túžby sú veľké. Túžim, aby všetok ľud poznal Pána, túžim pripraviť všetky národy na prijatie vteleného Slova (Den. 793).

Ty, Pán, môj Boh, sa nemôžeš zmeniť. Vždy si ten istý, nebesia sa môžu zmeniť aj všetko, čo je stvorené, ale ty, Pane, si vždy ten istý, budeš trvať naveky. Áno, príď, ako chceš a kedy chceš. Otče nekonečného milosrdenstva, ja, tvoje dieťa, s túžbou očakávam tvoj príchod (Den. 854).

➡ Ako si chcem pripraviť srdce na príchod Pána? Skúsim si dať adventné predsavzatie.

Posledný audiopríspevok z cyklu Modlitby sv. Faustíny na našom YouTube kanáli vyjadruje podstatu posolstva o Božej milosrdnej láske, ktorá nikdy nikoho neodmieta, ale ospravedlňuje a prijíma…

Ľútostivý Bože, ty jediný ma môžeš ospravedlniť a neodmietneš ma nikdy, keď sa vyberiem skrúšená k tvojmu milosrdnému srdcu, ktoré nikdy nikoho neodmietlo, aj keby bol najväčším hriešnikom (Den. 1730).

Na pozvanie vdp. dekana Slavomíra Tarasoviča sa v Gréckokatolíckej farnosti biskupa Vasiľa Hopka v Stropkove uskutoční adventná duchovná obnova. Obnovu od 1. do 2. decembra bude viesť sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity. V programe príhovory po svätej liturgii (v sobotu zvlášť pre ženy a matky), adorácia s chválami, modlitba v hodine milosrdenstva a individuálne požehnanie Najsvätejšou sviatosťou a relikviou sv. sestry Faustíny Kowalskej.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘ Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘ Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ Potom povie aj tým, čo budú zľava: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.‘ Vtedy mu aj oni povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ Vtedy im on odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.‘ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života“ (Mt 25, 31-46).

Dnes prišiel na vrátnicu Ježiš v podobe chudobného mládenca. Zbedačený mládenec, v šatách veľmi roztrhaných, bosý a s odkrytou hlavou, bol veľmi premrznutý, lebo deň bol daždivý a chladný. Prosil si niečo teplé na jedenie. Išla som do kuchyne, ale nič pre chudobných som nenašla. Po chvíli hľadania sa našlo trochu polievky. Zohriala som ju, nadrobila do nej trochu chleba a podala som chudobnému, ktorý ju zjedol. Vo chvíli, keď som od neho brala hrnček, dal mi poznať, že je Pánom neba a zeme. Keď som uvidela, kým on skutočne je, zmizol mi z očí. Keď som prišla do izby a rozmýšľala o tom, čo sa stalo na vrátnici, začula som v duši slová: – Dcéra moja, do mojich uší sa dostalo dobrorečenie chudobných, ktorí ma zvelebujú, keď odchádzajú z vrátnice. Páčilo sa mi toto tvoje milosrdenstvo v medziach poslušnosti, a preto som zišiel z trónu, aby som ochutnal plody tvojho milosrdenstva (Den. 1312).

➡ Snažím sa vykonať denne aspoň jeden dobrý skutok z lásky k Bohu?

V novembri od 14. do 26. navštívi sr. M. Blanka Krajčíková, zodpovedná za združenie Faustínum na Slovensku, a sr. M. Antoniana Štullerová naše formačné skupinky na východnom Slovensku. Stretnutia začnú spoločnou modlitbou v hodine milosrdenstva a budú pokračovať zdieľaním, reflexiou, plánmi do budúcna a svätou omšou. V októbri navštívili formačné skupinky na strednom a južnom Slovensku.

• utorok 14. 11. – Prešov
• štvrtok 16. 11. – Nižný Hrušov
• nedeľa 19. 11. – Koprivnica
• piatok 24. 11. – Košice-KVP
• nedeľa 26. 11. – Sabinov

V stredu 29. novembra sa vo všetkých našich kláštoroch začína novéna pred slávnosťou Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra). Deviatnik tvoria antifóny a Loretánske litánie. Pozývame vás k spoločnej modlitbe aj cez náš YouTube kanál:

Mládež rožňavskej diecézy sa v sobotu 25. novembra stretne v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Cinobani (okres Poltár). Program sa začne spoločnou modlitbou sv. ruženca a pokračuje o 10.00 slávnostnou svätou omšou, ktorú bude celebrovať Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup. O 11.30 sa mladým prihovorí sr. M. Blanka Krajčíková, ISMM na tému: Milosrdný Pastier. Popoludní na mladých čaká zábavno-formačný program, ktorý ukončí spoločná modlitba v Hodine milosrdenstva o 15.00.