Archiwum

Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“ (Lk 6, 17.20-26).

Sestra Faustína vo svojom Denníčku zapísala: „Večer, keď som bola v cele, odrazu som videla veľké svetlo a hore v tom svetle veľký tmavosivý kríž. Odrazu ma niečo uchvátilo ku krížu, ale hľadiac naň, nič som nechápala. Modlila som sa, čo to má znamenať. V tej chvíli som uzrela Pána Ježiša a kríž zmizol. Pán Ježiš sedel vo veľkom svetle, chodidlá a nohy po kolená sa mu strácali v tom svetle tak, že som ich nevidela. Ježiš sa naklonil ku mne a láskavo sa na mňa pozrel. Hovoril mi o vôli nebeského Otca. Hovoril, že najdokonalejšia a najsvätejšia je tá duša, ktorá plní vôľu jeho Otca, ale takých duší nie je veľa. [So] zvláštnou láskou hľadí na dušu, ktorá žije podľa jeho vôle. Ježiš mi povedal, že dokonale plním Božiu vôľu. – Preto sa tak zvláštne a úzko s tebou spájam i s tebou prebývam. Boh zahŕňa nepochopiteľnou láskou dušu, ktorá žije podľa jeho vôle. Pochopila som, ako veľmi nás Boh miluje. Aký je jednoduchý, hoci nepochopiteľný, ako ľahko je s ním byť, hoci jeho veleba je taká veľká. S nikým si tak dobre nerozumiem, pri nikom sa necítim taká slobodná ako pri ňom. Ani rodná matka so svojím dieťaťom, ktoré úprimne miluje, si nerozumejú tak ako moja duša s Bohom“ (Den. 603).

➡ V osobnej modlitbe budem prosiť Ducha Svätého, aby mi dal otvorené a úprimné srdce voči Bohu, ktorý ma miluje a chce byť pri mne tak ako nikto iný.

Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Ježišu, prameň života, posväcuj ma, moja sila, upevňuj ma, môj vodca, bojuj za mňa. Jediné svetlo mojej duše, osvecuj ma. Učiteľ môj, veď ma, som na teba odkázaná ako nemluvňa na lásku svojej matky“ (Den. 1490, 163).

Vo štvrtok 17. februára sa v Jablunkove v Čechách uskutoční prvé tohtoročné formačné stretnutie členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum. Stretnutie spolu s miestnymi františkánmi bude viesť sr. M. Clareta Fečová z našej krakovskej komunity. Prihovorí sa prednáškou na tému: Ako sa stať apoštolom Božieho milosrdenstva v súčasnosti? V programe je tiež svätá omša, agapé a zdieľanie.

Piaty príspevok v rámci Virtuálnej formácie v biblickom cykle nesie názov: Milosrdenstvo vo Svätom písme. Spoločne sa pozrieme na milosrdnú Božiu lásku. Keď zápasíte s vlastnou slabosťou, stojí za to vrátiť sa k tým okamihom života, v ktorých Boh prejavil svoju nezištnú lásku.  Boh je láska a je to láska nezvyčajná, pretože je nesmrteľná a neodvolateľná.

 

Milosrdný od počiatku – takýto názov nesie v poradí štvrtý videopríspevok v rámci virtuálnej formácie na našom YouTube kanáli. Virtuálna formácia je určená nielen členom, dobrovoľníkom či sympatizantov združenia Faustínum, ale všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva a tým, ktorí chcú spoznať pravú tvár Boha, bohatého na milosrdenstvo.

 

 

 

V piatok 11. februára na spomienku Panny Márie Lurdskej slávime v Cirkvi už XXX. svetový deň chorých. Tento deň je venovaný nevyliečiteľne chorým ľuďom na celom svete. Pri tejto príležitosti bude krakovský metropolita Marek Jędraszewski celebrovať o 12.00 hod. svätú omšu v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakove. Môžete ju sledovať na stránke www.milosierdzie.pl.

Ako hovorila sv. sestra Faustína: Choroba je tiež veľká milosť. Všetko pre Boha a duše… (Den. 1062).

Štyri sestry (dve Poľky, jedna Bieloruska a jedna slovenská Maďarka) zložia v stredu 2. februára v Kláštornej kaplnke v sanktuáriu v Krakove svoje doživotné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Stane sa tak počas slávnostnej svätej omše o 10.00 hod., ktorú bude celebrovať Mons. Ján Zajac, emeritný krakovský biskup. Sľuby od sestier prijme naša generálna matka Petra Kowalczyk.

V sobotu 5. februára o 10.30 hod. taktiež v kláštornej kaplnke svoje prvé sľuby zloží jedna novicka, pôvodom Ruska. Ročné sľuby sa v našej kongregácii obnovujú počas piatich rokov.

 

Do 31. januára si neuveriteľných 45 000 Slovákov vylosovalo svojho špeciálneho patróna a orodovníka na celý nový rok 2022. Celkový počet ľudí, ktorý využili túto možnosť na všetkých jazykových verziách našej oficiálnej webstránky faustyna.pl dosiahol až 300 000! Najviac osôb je z Poľska (194 000) a z krajín hovoriacich po španielsky (53 000).

Svojho patróna si môžete vylosovať na našej webstránke, kde je v ľavom dolnom rohu pre vás pripravená záložka, alebo cez tento link: vylosovať svojho patróna na celý nový rok 2022.

Zároveň s patrónom si vylosujete aj úmysel, na ktorý ste pozvaní modliť sa, napr. krátkou strelnou modlitbou. Pri každom patrónovi bude aj citát z Denníčka sv. sestry Faustíny.

Druhá prednáška v rámci virtuálnej formácie na našom YouTube kanáli nesie názov: Denníček – pieseň o Božom milosrdenstve.

Formácia na diaľku je v tomto pandemickom období určená nielen členom a dobrovoľníkom združenia Faustínum, ale aj všetkým sympatizantom a ctiteľom Božieho milosrdenstva, ktorú chcú poznávať nášho Boha, bohatého na milosrdenstvo a mať s ním dôveryplný, hlboký vzťah.

 

Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním (Lk 5,1-11).

Ježiš hovoril sestre Faustíne: „Apoštolka môjho milosrdenstva, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve, neznechucuj sa ťažkosťami, s ktorými sa stretneš pri hlásaní môjho milosrdenstva. Tie ťažkosti, ktoré sa ťa tak bolestne dotýkajú, sú potrebné na tvoje posvätenie, a preto, aby sa ukázalo, že toto dielo je moje“ (Den. 1142).

„Moje srdce je stálym Ježišovým príbytkom“ – písala sestra Faustína v Denníčku. „Okrem Ježiša nikto nemôže doň vstúpiť. Z Ježiša čerpám silu do boja so všetkými ťažkosťami a protivenstvami. Túžim sa premeniť na Ježiša, aby som sa mohla dokonale darovať dušiam. Bez Ježiša by som sa k dušiam nepribližovala, lebo viem, čím som sama od seba. Vdychujem Boha do seba, aby som ho mohla dať dušiam. Ó, ako málo slov nachádzam, aby som vyjadrila to, čo prežívam. Cítim, že som ako kvapka rosy pohltená hĺbkou bezodného oceánu Božieho milosrdenstva“ (Den. 193, 654).

➡ Som pripravený dôverovať Ježišovi a zveriť sa do jeho vôle v čase skúšok? Ježiš ma pozýva, aby som sa nenechal odradiť ťažkosťami, ktoré sú niekedy nevyhnutné pre moje posvätenie. Odovzdám mu každý boj, ťažkosti a bolesti.

Záverečná modlitba

Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Ježišu, prameň života, posväcuj ma, moja sila, upevňuj ma, môj vodca, bojuj za mňa. Jediné svetlo mojej duše, osvecuj ma. Učiteľ môj, veď ma, som na teba odkázaná ako nemluvňa na lásku svojej matky“ (Den. 1490, 163).

Aký je súvis medzi Svätým písmom a Denníčkom? Čo nám, ľuďom 21. storočia, môže povedať nevzdelaná rehoľnica z Poľska, akou bola sv. sestra Faustína Kowalská? Odpovede nájdete v treťom videopríspevku na našom YouTube kanáli v rámci Virtuálnej formácie určenej pre členov, dobrovoľníkov a sympatizantov združenia Faustínum.

 

Duchovné dielo našej kongregácie Korunka za zomierajúcich oslávi v Poľsku svoje 10. výročie. V minulom roku sme modlitbou sprevádzali 42 200 zomierajúcich. Na Slovensku toto dielo oslávi 5. výročie. V uplynulom roku sme sprevádzali do domu Otca skoro 2000 osôb, ktoré boli nahlásené prostredníctvom sms správ na číslo 0948 212 134. Na tomto čísle prijímame mesačne v priemere okolo 160 sms s menami zomierajúcich. Do tejto služby je zapojených 880 osôb – prihlásených zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Chorvátska, Maďarska, Cypru a Francúzska. Viac na www.korunkazazomierajucich.sk

 

 

Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel (Lk 4,21-30).

Ježiš hovoril sestre Faustíne: „Dcéra moja, neustávaj v hlásaní môjho milosrdenstva, uľavíš tým môjmu srdcu, ktoré spaľujú plamene zľutovania k hriešnikom. Povedz mojim kňazom, že zatvrdliví hriešnici sa budú kajať po ich slovách, keď budú hovoriť o mojom nesmiernom milosrdenstve, o zľutovaní, ktoré mám voči nim vo svojom srdci. Kňazom, ktorí budú hlásať a oslavovať moje milosrdenstvo, dám predivnú moc, pomažem  ich slová a pohnem srdcia, ku ktorým budú hovoriť“ (Den. 1521).

„Ježišu môj,“ – písala sestra Faustína v Denníčku – „aký si ty dobrý a trpezlivý, neraz sa pozeráš na nás ako na malé deti. Často ťa prosíme a sami nevieme o čo, lebo na konci modlitby, keď nám dávaš to, o čo sme ťa prosili, nechceme to prijať“ (Den. 1524).

➡ Ako vyzerá moja modlitba? Premýšľam o tom, za čo sa modlím?

Záverečná modlitba

Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Nikde zvedavo nehľadám dokonalosť, ale vnikám do Ježišovho ducha a hľadím na jeho skutky, ktoré mám zhrnuté v evanjeliu. Keby som žila aj tisíc rokov, nevyčerpám to, čo je v ňom obsiahnuté. Ó, Ježišu môj, premeň ma na seba, lebo ty môžeš všetko“ (Den. 510, 163).

 

Na sviatok Obetovania Pána 2. februára už tradične slávime aj Deň zasväteného života. Bohu zasvätené osoby – rehoľníci a rehoľníčky – si v tento deň pripomínajú zasvätenie svojho života Bohu.

Deň zasväteného života zaviedol ešte v roku 1997 pápež Ján Pavol II. Stanovil, aby sa slávil 2. februára, v deň sviatku Obetovania Pána. Pápež pri tej príležitosti povedal: „Obetovanie Pána v chráme je výrečnou ikonou úplného odovzdania svojho života zvláštnym spôsobom pre tých, ktorí boli povolaní, aby v Cirkvi a vo svete uvádzali evanjeliové rady do praxe, a tým si osvojili Ježišove vlastnosti – panenstvo, chudobu a poslušnosť.“

Pápeža viedli tri dôvody, pre ktoré uznal za potrebné sláviť Deň zasväteného života. Prvým dôvodom je vyjadrenie vďaky Bohu za túto formu života, ktorý je pre Cirkev darom najvyššej hodnoty. Druhý dôvod spočíva v tom, aby Boží ľud lepšie spoznal a ocenil zasvätený život. A napokon tretí dôvod – ten sa dotýka priamo zasvätených osôb: Majú si v tento deň pripomenúť, aké veľké veci urobil v ich živote Pán.

Rozmýšľam o doživotných sľuboch a o tom, kto je ten, čo sa túži spojiť so mnou. Myslenie na neho mi zaberá celé hodiny. Ako sa to stane, veď ty si Boh a ja tvoje stvorenie, ty si nesmrteľný Kráľ, a ja žobráčka a úbohosť sama. No teraz mi je už všetko jasné – veď tú priepasť vyplní tvoja milosť, Pane, a láska. Tá láska preklenie priepasť, ktorá je medzi tebou a mnou, Ježišu (Den. 199).

Naša kongregácia v uplynulom roku odovzdala 121 relikvií sv. sestry Faustíny Kowalskej (114 ex ossibus čiže z kostí a 7 z habitu) do 23 krajín sveta. Relikvie putovali do 13 krajín Európy, ďalej do Indie, Libanonu, na Filipíny, do USA, Kanady, Argentíny, Brazílie, Venezuely, Peru, Austrálie, Keni a Zambie. Sestra Faustína je takto prítomná v 127 krajinách sveta, v 5582 kostoloch či kaplnkách, v ktorých sa zvlášť uctieva Božie milosrdenstvo.

 

Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad–radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 1, 1-4; 4, 14-21).

Ježiš hovoril sestre Faustíne:

Moje milosrdenstvo prešlo do duší cez Ježišovo božsko‐ľudské srdce ako lúč slnka cez krištáľ (Den. 528).

„Ó, Láska večná,“ – písala v Denníčku sv. Faustína – „túžim, aby ťa poznali všetky duše, ktoré si stvoril. Chcela by som byť kňazom, aby som ustavične hovorila o tvojom milosrdenstve hriešnym dušiam, ktoré upadli do zúfalstva. Keby som bola misionárom, niesla by som svetlo viery do vzdialených krajín, aby ťa mohli poznať aj tieto duše. Túžila by som sa pre ne úplne stráviť a zomrieť mučeníckou smrťou, akou si pre mňa a pre ne zomrel ty. Ó, Ježišu, viem veľmi dobre, že môžem byť kňazom, misionárom, kazateľom, môžem zomrieť mučeníckou smrťou skrze úplné sebaobetovanie z lásky k tebe, Ježišu, a k nesmrteľným dušiam. Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké. Iba láska dáva našim skutkom hodnotu“ (Den. 302).

➡ Veľká láska vie premeniť malé veci na veľké. Dokážem robiť malé, nenápadné veci z lásky k svojmu Pánovi?

Záverečná modlitba

Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Nikde zvedavo nehľadám dokonalosť, ale vnikám do Ježišovho ducha a hľadím na jeho skutky, ktoré mám zhrnuté v evanjeliu. Keby som žila aj tisíc rokov, nevyčerpám to, čo je v ňom obsiahnuté. Ó, Ježišu môj, premeň ma na seba, lebo ty môžeš všetko“ (Den. 510, 163).

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov  prežívame každoročne od 18. do 25. januára. Tohtoročná téma odkazuje na skúsenosť mudrcov z Matúšovho evanjelia a vybrala ju Rada cirkví Blízkeho východu: „Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2,2).

Svätý Otec František veriacich včera pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána týmito slovami: Od 18. do 25. januára sa bude konať Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý tento rok chce odzrkadliť skúsenosť mudrcov, ktorí prišli z Východu do Betlehema, aby si uctili Mesiáša-Kráľa. Aj my kresťania, v rozmanitosti našich konfesií a tradícií, sme pútnikmi na ceste k plnej jednote a k cieľu sa približujeme tým viac, ako upierame svoj pohľad na Ježiša, nášho jediného Pána. Počas Týždňa modlitieb obetujme za jednotu kresťanov aj svoje námahy a utrpenia.

Nebeský Otče, tak ako mudrci putovali do Betlehema vedení hviezdou, tvojím nebeským svetlom, veď Katolícku cirkev, aby kráčala spolu so všetkými kresťanmi v tomto čase synody. Tak ako boli mudrci zjednotení vo svojom uctievaní Krista, veď nás bližšie k svojmu Synovi a otvor naše poklady vo výmene darov, aby sme sa stali znamením tej jednoty, po ktorej Boh túži pre svoju Cirkev a celé stvorenie.  O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Amen.

Všetkých vás, ktorí sa na nás prostredníctvom formulára ÚMYSLY na našej webstránke obraciate s prosbou o modlitbu, uisťujeme o našich modlitbách zvlášť v hodine milosrdenstva o 15.00.

Na vaše úmysly je tiež každý štvrťrok slúžená svätá omša. Vaše úmysly sú tiež predkladané v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove, kde v uplynulom roku sestry dostali ponad 350 000 prosieb o modlitbu a 37 000 poďakovaní. Niektorí z vás sa tiež podelili svojím svedectvom o udelených milostiach. Na stránke faustyna.pl bolo uverejnených 660 takýchto svedectiev.

Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky!

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho (Jn 2, 1-11).

Ježiš hovoril sestre Faustíne: Povedz, že milosrdenstvo je najväčšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom.

† Ó, Láska večná, – písala sestra Faustína v Denníčku – túžim, aby ťa poznali všetky duše, ktoré si stvoril. Chcela by som byť kňazom, aby som ustavične hovorila o tvojom milosrdenstve hriešnym dušiam, ktoré upadli do zúfalstva. Keby som bola misionárom, niesla by som svetlo viery do vzdialených krajín, aby ťa mohli poznať aj tieto duše. Túžila by som sa pre ne úplne stráviť a zomrieť mučeníckou smrťou, akou si pre mňa a pre ne zomrel ty. Ó, Ježišu, viem veľmi dobre, že môžem byť kňazom, misionárom, kazateľom, môžem zomrieť mučeníckou smrťou skrze úplné sebaobetovanie z lásky k tebe, Ježišu, a k nesmrteľným dušiam. Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké. Iba láska dáva našim skutkom hodnotu. Čím bude naša láska čistejšia, tým oheň utrpenia bude mať v nás menej čo tráviť a utrpenie prestane byť pre nás utrpením. Stane sa nám slasťou. Z Božej milosti som teraz dostala také rozpoloženie srdca, že nikdy nie som taká šťastná, ako keď trpím pre Ježiša, ktorého milujem každým záchvevom srdca.

➡ Veľká láska vie premeniť malé veci na veľké. Dokážem robiť malé, nenápadné veci z lásky k môjmu Bohu?

Od 1. januára si môžete vylosovať svojho osobnáho patróna na nový rok 2022. Na našej webstránke bude v ľavom dolnom rohu pre vás pripravená nová záložka, aby ste si aj vy mohli vylosovať svojho patróna na celý nový rok 2022.

Zároveň s patrónom si vylosujete aj úmysel, na ktorý ste pozvaní modliť sa, napr. krátkou strelnou modlitbou. Pri každom patrónovi bude aj citát z Denníčka sv. sestry Faustíny.

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na január znie: Za Božie milosrdenstvo pre nás a pre naše rodiny a za pokoj a mier na celom svete.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Vo štvrtok 13. januára sa vo viacerých pútnických miestach na svete bude modliť posvätný ruženec za víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Do tejto akcie sa zapájame aj my v našom Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove. Celú akciu organizuje Dohovor pre rodinu pod patronátom spišského pomocného biskupa Mons. Jána Kuboša. Na Slovensku sa budeme modliť v Levoči a Litmanovej. Modlitby budú v štyroch jazykoch (slovenský, poľský, taliansky a anglický) v priamom prenose na YouTube.

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Lk 3, 15-16. 21-22).

Z Denníčka sv. sestry Faustíny (992, 1286)

Prechádzam v živote cez dúhy aj cez búrky, ale s hlavou hrdo zdvihnutou, lebo som kráľovské dieťa. Cítim, že Ježišova krv prúdi v mojich žilách. Svoju dôveru som vložila do veľkého Pánovho milosrdenstva.

Vďaka ti, Bože, za krst svätý, ktorý ma vštepil do rodiny Božej. Je to dar milosti, veľký a nepochopiteľný, ktorý premieňa naše duše.

  • Cítim, že som kráľovské dieťa, že Ježišova krv prúdi v mojich žilách?
  • Dnešný deň z hĺbky duše poďakujem Bohu za dar sv. krstu, za kňaza, ktorý ma krstil a za krstných rodičov.

Vitaj, nový rok! Už vopred ti ďakujem, Pane, za všetko, čo mi zošle tvoja dobrotivosť. Ďakujem ti za všetky útechy a milosti, ktoré nedokážem ani spočítať. Splývajú na mňa každý deň ako ranná rosa, tíško, nebadane, nevšimne si ich žiadne oko zvedavých stvorení, vieš o nich len ty a ja, Pane. Za to všetko ti už dnes vzdávam vďaku… (Den. 1449).

Želáme a vyprosujeme Vám požehnaný a milostiplný každý deň nového roka 2022! Nech Vám nekonečne milosrdný Boh udeľuje hojnosť svojich milostí a dobrodení!

 

 

Na prelome rokov máme možnosť zastaviť sa a zamyslieť nad zmysluplnosťou nášho života. Nežijem ako námesačný medzi realitou a fikciou? Nežijem v žiali za minulosťou a v strachu pred budúcnosťou? Nepotrebujem duchovné prebudenie?

Na našom kanáli YouTube vám ponúkame trilógiu videopríspevkov na zamyslenie. Snáď v slovách sv. sestry Faustíny o nebi, očistci a pekle nájdete odpoveď na otázky o smerovaní a cieli vášho života…

 

Sestra Faustína nám ponúka krátke návody, ako prežiť posledný deň v roku.

Dva roky pred svojou smrťou vo svojom duchovnom denníku napísala: Končí sa rok. Môj duch sa zahĺbil do dobrodení, ktorými ma Boh zahŕňal počas celého roka. Moja duša sa zachvela pri pohľade na to množstvo Pánových milostí. V mojej duši sa zrodil ďakovný chválospev Bohu. Celú hodinu som bola pohrúžená do adorácie a ďakovnej modlitby. Rozjímala som o jednotlivých Božích dobrodeniach aj o svojich malých nedostatkoch. Všetko, čo tento rok v sebe obsahoval, odišlo do priepasti večnosti. Nič sa nestráca, teším sa, že nič sa nestráca (Den. 855).

1934 – 1935. Predvečer Nového roka. Dostala som dovolenie nejsť spať, ale modliť sa v kaplnke. Nakoniec odbila dvanásta, posledná hodina roka. Skončila som ju v mene Najsvätejšej Trojice. Aj prvú hodinu nového roka som začala v mene Najsvätejšej Trojice. Prosila som každú z osôb o požehnanie. S veľkou dôverou som sa pozerala na nový rok, ktorý určite nebude skúpy na utrpenie (Den. 355).

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť (Jn 1, 1-18).

Vedz, dcéra moja, že medzi mnou a tebou je bezodná priepasť, ktorá oddeľuje Stvoriteľa od stvorenia, ale tú priepasť vyrovnáva moje milosrdenstvo.

Slovo sa stáva telom, Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Svojím uponížením si nás pozdvihol k svojmu božstvu. Je to tvoja veľká láska, je to priepasť tvojho milosrdenstva. Nebesia žasnú nad hojnosťou tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť sa k tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť tvojimi deťmi. Nech je oslavované tvoje milosrdenstvo, že si ráčil zostúpiť k nám.

➡ Ďakujem Bohu za jeho nesmiernu Lásku? Budem prosiť Ducha Svätého o dar vďačného srdca a spolu so svätou Faustínou zotrvám v modlitbe chvály: Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť tvojimi deťmi. Nech je oslavované tvoje milosrdenstvo, že si ráčil zostúpiť k nám.

➡ Boh mi stále hovorí: „Si moje milované dieťa, neboj sa, v mojich očiach si drahý a vzácny, dôveruj mi, budem ťa viesť. Chcem, aby si na mňa pamätal v každom okamihu.”

Veľká láska vie premeniť malé veci na veľké. Dokážem robiť malé, nenápadné veci z lásky k svojmu Pánovi?

➡ Ako vyzerá moja modlitba? Premýšľam o tom, za čo sa modlím?

➡ Ježiš ma pozýva, aby som sa pozrel do jeho milosrdného Srdca a odrážal jeho milosrdenstvo vo svojom srdci a konaní. Snažím sa čoraz viac podobať milosrdnému Ježišovi, aby som horel jeho milosrdenstvom a aby cezo mňa, cez moje otvorené a milosrdenstvom naplnené srdce, mohol Boh prejsť k mojim blížnym?

➡ Nevenujem prílišnú pozornosť svojim úspechom? Dokážem hľadať predovšetkým Božiu slávu a jeho kráľovstvo, alebo sa zameriavam len seba, svoju vlastnú slávu a uznanie v očiach ľudí? Budem ďakovať Ježišovi, že ma pozýva bojovať proti môjmu sebectvu.

V posledných dňoch končiaceho sa roka chceme vyjadriť našu vďačnosť všetkým vám, ktorí spolu s nami tvoríte spoločenstvo zvelebujúce Božie milosrdenstvo a ktorí nás podporujete svojimi modlitbami, obetami a milodarmi. Nech vám Boh bohatý na milosrdenstvo odmení vašu spoluprácu a štedrosť hojným duchovným požehnaním i potrebnými milosťami.

Z vďačnosti bude za vás všetkých 31. decembra o 17.00 hod. odslúžená svätá omša.

 

Na našom YouTube kanáli vám ponúkame druhú prípravu na duchovné sväté prijímanie v dvoch jazykoch: v slovenčine aj maďarčine (Lelki áldozás II.). Videopríspevok pozostáva zo slov z Denníčka sv. sestry Faustíny: Moja príprava pred sv. prijímaním.

 

 

 

Ó, tajomstvo Božieho milosrdenstva, ó, Bože ľútosti, ráčil si opustiť trón neba a znižuješ sa k našej úbohosti, k ľudskej slabosti, lebo nie anjelom, ale človekovi milosrdenstvo treba (Den. 1746).

Boh sa rozhodol ukázať nám svoju tvár a dovolil, aby sme ho poznali v podobe malého a krehkého dieťaťa!

Priblížil sa tak, ako to dokáže jedine Láska!

Zverme sa s dôverou tejto nekonečnej Láske! Láske, ktorá má meno Milosrdenstvo!

Nech Narodenie Pána v nás obnoví a posilní postoj dieťaťa, ktoré je Otcom milované a vytúžené!

Požehnané vianočné sviatky Vám želajú a vyprosujú Vaše sestry ISMM

 

 

Vianoce so svätou Faustínou – KARÁCSONY SZENT FAUSZTINA NŐVÉRREL. Takýto názov nesie nový videopríspevok v maďarčine na našom kanáli YouTube.