Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe (Jn 19, 25-27).
Keď som počas vešpier ďalej rozmýšľala o tom, ako je pomiešané utrpenie s milosťou, začula som hlas najsvätejšej Matky: „Pozri, dcéra moja, aj keď som bola povýšená za Matku Boha, predsa sedem mečov bolesti preniklo moje srdce. Nebráň sa, všetko znášaj pokorne, sám Boh ťa bude brániť” (Den. 786).
Ó, Mária, dnes strašný meč prenikol tvoju svätú dušu. Okrem Boha nikto nevie o tvojej bolesti. Tvoja duša sa nezlomila, ale je statočná, lebo je s Ježišom. Sladká Matka, spoj moju dušu s Ježišom, lebo iba vtedy vydržím všetky skúšky a ťažkosti. Jedine v spojení s Ježišom budú moje malé obety milé Bohu. Najsladšia Matka, poúčaj ma o vnútornom živote, nech ma meč bolesti nikdy nezlomí. Ó, čistá Panna, vlej do môjho srdca statočnosť a stráž ju (Den. 915).
➡ Najsladšia Matka, poúčaj ma o vnútornom živote, nech ma meč bolesti nikdy nezlomí. Ó, čistá Panna, vlej do môjho srdca statočnosť a stráž ju (Den. 915).
Ako každý z nás, aj svätá Faustína prežívala vo svojom živote utrpenia, ktoré boli spôsobené jej vlastným hriechom a ľudskou slabosťou. K svätosti dozrievala postupne v spolupráci s Božou milosťou. Ježiš jej dal poznať svoju veľkú lásku a zároveň ničotu, ktorou sme sami zo seba. Všetko, čo je v nás dobré, je darom od Boha. Sv. Faustína zakúsila nesmiernosť Božieho milosrdenstva ako aj svoju úbohosť. To jej spôsobovalo skutočné utrpenie. Svedčia o tom slová Ježiša, ktorý chcel v bolestných chvíľach potešiť svoju apoštolku: Moje srdce je pohnuté veľkým milosrdenstvom k tebe, moje najdrahšie dieťa, keď som ťa videl vnútorne rozorvanú od bolesti, ktorú si trpela, ľutujúc svoje hriechy (Den. 282).
Niekedy môžem mať pokušenie myslieť si, že moje hriechy nie sú také veľké a nespôsobili Ježišovi toľko utrpenia. Je predsa oveľa viac väčších hriešnikov ako ja, ktorí sa stali príčinou jeho utrpenia. V takýchto chvíľach však stojí za to čerpať zo skúsenosti sestry Faustíny, aby sa v nás mohla zrodiť skutočná pokora a pokánie, ktoré otvára naše srdcia pre prijatie lúčov milosrdenstva, ktoré nás premieňajú. Raz sama poznamenala: Ježišu môj, napriek tvojim milostiam cítim a vidím celú svoju úbohosť. Začínam deň bojom a bojom ho aj končím. Sotva prekonám jednu ťažkosť, hneď musím bojovať s desiatimi ďalšími. No netrápi ma to, lebo dobre viem, že toto je čas boja, a nie pokoja. Keď boj presahuje moje sily, vrhám sa ako dieťa do objatia nebeského Otca a verím, že nezahyniem. Ó, Ježišu môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničím sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (Den. 606).
Každá ťažká skúsenosť má veľkú hodnotu, keď sa spojí s umučením nášho Pána. Utrpenie nemá samo o sebe žiadnu hodnotu. Boh ho niekedy dopúšťa pre nejaké väčšie dobro – pre naše očistenie alebo pre spásu druhých. To však neznamená, že vo svojom živote nemáme prosiť dar o zdravia a prosperity. Každého z nás vedie cestou, ktorú pozná iba on. Cez utrpenie sa naša duša stáva podobnou nášmu Spasiteľovi. Krásne to opísala sv. Faustína: Pán mi však dal poznať aj to, aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpiacemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebeský Otec naše duše oslávi a ocení natoľko, nakoľko budeme podobní jeho Synovi (Den. 604). (…) Naozaj, všetky muky sa mi zdajú ničím v porovnaní so slávou, ktorá nás čaká po celú večnosť (Den. 605).
Nedeľa Božieho milosrdenstva alebo sviatok Božieho milosrdenstva sa vďaka sv. Jánovi Pavlovi II. slávi v celej Cirkvi od roku 2000. V tomto Jubilejnom roku bola splnená prosba Pána Ježiša o ustanovení tohto sviatku, ktorú už v roku 1931 adresoval sv. sestre Faustíne Kowalskej v našom kláštore v Plocku: „Túžim, aby bol ustanovený sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva” (Den. 49). Výber tejto nedele za sviatok milosrdenstva má svoj hlboký teologický význam. Poukazuje na spätosť, ktorá je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento súvis zdôrazňuje aj novéna z Korunky Božieho milosrdenstva, ktorá predchádza tento sviatok a začína sa na Veľký piatok. Tento sviatok nie je len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale aj časom milosti pre všetkých ľudí. „Túžim,” povedal Pán Ježiš, „aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov (Den. 699). Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky” (Den. 965). Dôležitosť tohto sviatku vidíme vo veľkosti neobyčajných prisľúbení, ktoré Pán Ježiš s týmto sviatkom spojil. „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života,” povedal Kristus, „dosiahne úplné odpustenie vín aj trestov (Den. 300). V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. … Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť sa ku mne, hoci by jej hriechy boli ako šarlát” (Den. 699). Aby sme mohli využiť tieto veľké dary, treba splniť podmienky úcty k Božiemu milosrdenstvu (dôvera v Božiu dobrotu a činorodá láska k blížnemu), ako aj byť v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a hodne prijať sväté prijímanie. „Žiadna duša nebude ospravedlnená,” vysvetlil Ježiš, „kým sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto prvá nedeľa po Veľkej noci má byť sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve” (Den. 570).
V pondelok a utorok 13. a 14. mája sa uskutoční štvrté tohtoročné formačné stretnutie najmladšej skupinky združenia Faustínum v Borši (farnosť Streda nad Bodrogom). Stretnutia, ktoré sa začnú o 16.30 v maďarčine a o 17.00 v slovenčine, bude viesť sr. M. Hedvig Uličná ISMM z našej hrušovskej komunity. Témou májového stretnutia je Matka milosrdenstva. Srdečne privítame aj nových záujemcov!
Náš posledný audiovizuálny príspevok z cyklu Po stopách milosrdenstva vám v tejto veľkonočnej radosti chce dať ďalší dôvod na život. Spoločne sa teda vyberme po stopách nášho milosrdného Spasiteľa, ktorý nám všade zanechal pečať svojho milosrdenstva a činorodej lásky…
Bože, ako hojne je rozliate tvoje milosrdenstvo a to všetko si učinil pre človeka. Ako veľmi musíš milovať človeka, keď tvoja láska je voči nemu taká činorodá. Stvoriteľ môj a Pán, všade vidím stopy tvojej ruky a pečať tvojho milosrdenstva, ktoré obklopuje všetko, čo je stvorené (Den. 1749).
Veľký piatok. Hneď zrána som pocítila vo svojom tele bolesti jeho piatich rán. Toto utrpenie trvalo do tretej hodiny. Hoci navonok nič nevidieť, predsa tieto utrpenia nie sú menej bolestivé. Teším sa, že Ježiš ma chráni pred ľudskými pohľadmi. O jedenástej mi Ježiš povedal: – Hostia moja, ty si úľavou pre moje utrápené srdce. Myslela som, že po týchto slovách moje srdce vzplanie. Veľmi úzko ma so sebou spojil a moje srdce sa zosobášilo s jeho srdcom ľúbostným spôsobom. Cítila som jeho najjemnejšie záchvevy a on moje. Stvorený oheň mojej lásky bol spojený so žiarou jeho večnej lásky. Táto milosť svojou veľkosťou prevyšuje všetky iné. Jeho trojjedinosť ma celkom obklopila a celá som doňho ponorená. Moja malosť si meria sily s týmto nesmrteľným Mocnárom. Ponorená som do nepochopiteľnej lásky i do nepochopiteľných múk pre jeho umučenie. Všetko, čo sa týka jeho bytosti, zakúšam aj ja. O tretej hodine som sa modlila tvárou k zemi s rozpaženými rukami za celý svet. Ježiš už končil svoj smrteľný život. Počula som jeho sedem slov. Potom sa pozrel na mňa a povedal: – Milovaná dcéra môjho srdca, ty si pre mňa úľavou v strašných mukách. Keď Ježiš naposledy vydýchol, duša mi pukala od bolesti a dlhší čas som nemohla prísť k sebe. Slzy mi priniesli trochu úľavy. Ten, ktorého si zamilovalo moje srdce, zomiera. Kto pochopí moju bolesť? (Den. 1055-1060).
Dnes obetujem Ježišovi svoju bolesť, utrpenie a kríž, samotu a opustenosť…
Biela sobota. Počas adorácie mi Pán povedal: – Buď pokojná, dcéra moja, toto dielo milosrdenstva je moje, nič v ňom nie je tvoje. Páči sa mi, že verne plníš, čo som ti prikázal, ani jedno slovo si nepridala, ani neubrala. Dal mi vnútorné svetlo a poznala som, že ani jedno slovo nie je moje. Napriek ťažkostiam a protivenstvám vždy, vždy som plnila jeho vôľu, ktorú som poznala (Den. 1667).
Je to deň ticha a bdenia s Pannou Máriou, ktorá tiež očakávala na vzkriesenie svojho Syna: Modli sa srdcom v spojení s Máriou… (Den. 32).
Aj v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach – KVP sa program začne už v sobotu o 15.00 a pokračuje až do polnoci Cestou svetla a adoráciou. V nedeľu 7. apríla program začína svätou omšou o 7.00, 8.00, pokračuje spovedaním od 8.00 do 9.30 a vyvrcholí slávnostnou sv. omšou o 10.00, ktorú bude celebrovať Mons. Jan Graubner, pražský arcibiskup a Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup. Pred sv. omšou o 9.15 si veriaci budú môcť vypočuť prednášku sr. M. Benediktíny Fečovej ISMM na tému: Verím v Boha, Otca (ne)milosrdného. Už tradične program uzavrie slávnostná modlitba v hodine milosrdenstva o 15.00 hod., ktorú bude vysielať aj TV LUX.
Vo Farskom kostole Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Nižnom Hrušove program začína o 9.00 sviatosťou zmierenia, pokračuje modlitbou sv. ruženca a slávnostnou svätou omšou o 10.30, ktorú bude celebrovať vdp. Matúš Bašista. Popoludní program pokračuje adoráciou od 13.00, ktorú ukončí modlitba v hodine milosrdenstva spojená s korunkou Božieho milosrdenstva, ktorú bude vysielať Rádio Lumen.
Svätá hodina – štvrtok. V tejto hodine modlitby mi Ježiš dovolil vstúpiť do večeradla a bola som prítomná pri tom, čo sa tam dialo. Najhlbšie som prežila chvíľu, v ktorej Ježiš pred premenením pozdvihol oči k nebu a tajomne sa rozprával so svojím Otcom. Túto chvíľu náležite spoznáme až vo večnosti. Jeho oči boli ako dva plamene, tvár rozžiarená, biela ako sneh, celá postava majestátna, jeho duša roztúžená. Vo chvíli premenenia si odpočinula nasýtená láska – obeta bola v celej plnosti dokonaná. Teraz bude nasledovať už len vonkajšia ceremónia smrti, vonkajšie zničenie – podstata je vo večeradle. Nikdy v živote som nezažila také hlboké poznanie tohto tajomstva ako počas tejto hodinovej adorácie. Ó, ako vrúcne túžim, aby celý svet poznal toto nepreniknuteľné tajomstvo (Den. 684).
Zelený štvrtok. Počas svätej omše som videla Pána, ktorý mi povedal: – Polož si hlavu na moje prsia a odpočiň si. Pán si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal: – Dám ti podiel na svojom umučení, ale neboj sa, buď statočná. Nehľadaj úľavu, ale prijímaj všetko s odovzdanosťou do mojej vôle. Keď sa Ježiš so mnou lúčil, dušu mi zovrela neopísateľná bolesť. Fyzické sily ma opustili, rýchlo som vyšla z kaplnky a ľahla som si. Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje. Moja duša žíznila po Pánovi a celý zármutok jeho Božského Srdca doľahol na mňa. Trvalo to skoro tri hodiny. Prosila som Pána, aby ma uchránil pred ľudskými pohľadmi. Hoci som chcela, celý deň som nemohla prijať nijaké jedlo, až večer. Vrúcne som túžila stráviť celú noc s Pánom Ježišom v žalári.333 Modlila som sa do jedenástej, o jedenástej mi Pán povedal: – Choď si ľahnúť, dal som ti prežiť za tri hodiny to, čo som trpel celú noc. Ihneď som si išla ľahnúť. Utrpenie ma tak vyčerpalo, že som stratila všetky fyzické sily. Celý ten čas som bola ako v mdlobách. Každý úder Ježišovho Srdca sa odrážal v mojom srdci a prenikal moju dušu. Keby sa to utrpenie týkalo mňa samej, trpela by som menej. Keď sa však pozerám na toho, ktorého som si zamilovala celou silou svojho srdca, že trpí a ja mu v ničom nemôžem uľaviť, moje srdce puká láskou a horkosťou. Zomierala som s ním, a zomrieť som nemohla. Nevymenila by som však toto mučeníctvo za všetky rozkoše sveta. Moja láska v tomto utrpení nepredstaviteľne zosilnela. Viem, že Pán ma udržiaval svojou všemohúcnosťou, lebo inak by som nevydržala ani chvíľu. Všetky druhy utrpenia som spolu s ním zvlášť prežívala. Svet ešte nevie o všetkom, čo Ježiš trpel. Sprevádzala som ho v Getsemanskej záhrade, v žalári aj na súdnych vyšetrovaniach. Bola som s ním pri každom jeho utrpení. Mojej pozornosti neušiel ani jeden pohyb, ani jeden jeho pohľad. Poznala som celú všemohúcnosť jeho lásky a milosrdenstva k dušiam (Den. 1053-1054).
Vedz, že tvoja živá láska a spoluúčasť, ktoré mi prejavuješ, boli pre mňa útechou v Getsemanskej záhrade (Den. 1664).
Už tradične vám v prílohe prinášame text slávnostnej modlitby v hodine milosrdenstva o 15.00 na Nedeľu Božieho milosrdenstva 7. apríla. Text je verným prekladom hodiny milosrdenstva, ktorá zaznie v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikov. Text schválil Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup, 2. apríla 2024.
Rozjimanie_HM_Sviatok_Bozieho_milosrdenstva_2024
Keď sa procesia pohla, uvidela som Ježiša vo svetle väčšom ako žiara slnka. Ježiš pozrel na mňa s láskou a povedal: – Srdce môjho srdca, naplň sa radosťou. V tej istej chvíli môj duch utonul v ňom… Keď som prišla k sebe, kráčala som spolu so sestrami v procesii a moja duša bola celá ponorená doňho…
Vzkriesenie. Počas svätej omše na Veľkonočnú nedeľu som uvidela Pána v celej jeho kráse a jase. Povedal mi: – Dcéra moja, pokoj s tebou! Požehnal ma a zmizol. Moju dušu naplnila neopísateľná radosť a veselosť. To posilnilo moje srdce do boja i utrpenia.
Veľká noc. Počas svätej omše som ďakovala Pánu Ježišovi, že nás ráčil vykúpiť, a za ten najväčší dar, že nám ráčil dať svoju lásku vo svätom prijímaní, teda seba samého. V tej istej chvíli som bola uchvátená do lona Najsvätejšej Trojice a bola som pohrúžená do lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. Tie chvíle ťažko opísať (Den. 1667-1670).
Prinášame vám informácie o svätých omšiach celebrovaných na sviatok Božieho milosrdenstva v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch, ktoré môžete sledovať on-line na našej webstránke.
6.00 – Mons. Michał Kania, rektor seminára krakovskej arcidiecézy (bazilika).
8.00 – biskup Damian Muskus OFM (bazilika).
10.00 – arcibiskup Marek Jędraszewski, krakovský arcibiskup metropolita (poľný oltár pred bazilikou) – v priamom prenose poľskej TVP 1.
10.30 – svätá omša v angličtine (kaplnka s milostivým obrazom milosrdného Ježiša a hrobom svätej Faustíny).
12.30 – P. Tomasz Szopa, kustód svätyne svätého Jána Pavla II (bazilika).
15.00 – Hodina milosrdenstva a korunka Božieho milosrdenstva – vdp. Zbigniew Bielas, rektor svätyne, a sestry Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva (bazilika) -v priamom prenose Poľskej Televízie TVP.
16.00 – Kard. Statnislaw Dziwisz (bazilika).
18.00 – biskup Grzegorz Suchodolski (bazilika).
19.00 – Páter Grzegorz Zembroń, provinciál saletínov (kaplnka so zázračným obrazom milosrdného Ježiša a hrobom svätej Faustíny).
Sväté omše z baziliky, Hodinu milosrdenstva (15.00) a Kaplnku k Božiemu milosrdenstvu bude vysielať TV Milosierdzie na webovej stránke rektorátu svätyne: www.milosierdzie.pl, zatiaľ čo sväté omše o 10.30, 19.00 a návštevu pútnikov pri zázračnom slávnom obraze Milosrdného Ježiša a hrobe svätej Faustíny bude vysielať on-line na: www.faustyna.pl, kanál You Tube: Faustyna.pl a v mobilnej aplikácii: Faustyna.pl na android a iOS.
Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal Ježiš dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ‚Čo to robíte?‘, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.‘“ Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ (Mk 11, 1-10).
Kvetná nedeľa. Bola som na svätej omši, ale nemala som silu ísť si vziať ratolesť. Cítila som sa taká slabá, že som ledva vydržala na svätej omši. Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).
➡ Dnes každé utrpenie a bolesť spojím s Ježišovým utrpením a bolesťou…
Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Palmová (Kvetná) nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).
Kvetná nedeľa. Počas svätej omše bola moja duša ponorená do Ježišovej horkosti a utrpenia. Ježiš mi dal poznať, ako trpel v tomto triumfálnom sprievode. Hosana sa odrážalo v Ježišovom Srdci ozvenou: „Ukrižuj!” Ježiš mi to dal zvlášť pocítiť (Den. 1028).
Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).
Vstal z mŕtvych a je stále s nami!
Láska je mocnejšia ako smrť. Milosrdenstvo je mocnejšie ako hriech.
Oslobodzuje nás, dáva nám nový život a napĺňa naše srdcia radosťou, pretože ten, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych a v ňom aj my budeme žiť!
Veľkosť Božieho milosrdenstva, ktorá sa nám ukazuje v Ježišovom umučení, smrti a zmŕtvychvstaní, nemožno vyjadriť…
Požehnané a milostiplné veľkonočné sviatky Vám všetkým želáme a vyprosujeme!
Vaše sestry
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych (Jn 20, 1-9).
Zmŕtvychvstanie. Dnes počas zmŕtvychvstania som uvidela Pána Ježiša [vo] veľkej žiare. Priblížil sa ku mne a povedal: – Pokoj vám, deti moje! Pozdvihol ruku a žehnal. Rany na rukách a nohách neboli zakryté, ale jasne žiarili. Pozrel na mňa s takou láskou, že moja duša celá utonula v ňom. Povedal mi: – Mala si veľkú účasť na mojom umučení, preto ti dám aj veľký podiel na svojej sláve a radosti. Zdalo sa mi, že celé zmŕtvychvstanie trvá jednu minútu. Zvláštna sústredenosť naplnila moju dušu a trvalo to po celé sviatky. Ježišova láskavosť je taká veľká, že sa to nedá vypovedať (Den. 205).
➡ Ježiš žije! Prichádza ku mne a vraví mi: Pokoj tebe…
Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na apríl znie: Za za duchovné a morálne obrodenie ľudstva a za dôveru v Božie milosrdenstvo.
Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.
Od 22. do 24. marca sa v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach uskutoční duchovná obnova pre ženy a dievčatá na tému: Nezanechám ťa, ani neopustím (Hebr 13, 5). Obnovu, ktorá bude pôstnou prípravou nášho ženského srdca na dar Veľkej noci, vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM a bratia karmelitáni.
Duchovná obnova je už OBSADENÁ!
Aj tento rok sa uskutoční pôstna kajúca iniciatíva s názvom „24 hodín pre Pána“. Pápež František určil jej dátum na piatok a sobotu 8. – 9. marca, v blízkosti Štvrtej pôstnej nedele. Jej téma na rok 2024 znie: Vstúpiť do nového života (porov. Rim 6, 4).
Ako vyplniť tento čas? Buďme s Pánom aspoň jednu – dve hodiny s vedomím, že on je s nami 24 hodín denne. V tom čase si môžeme čítať Sväté písmo, modliť sa sv. ruženec či korunku Božieho milosrdenstva alebo krížovú cestu.
Božie slovo je protiliekom na strach, že zoči-voči životu zostaneme sami. Keď k nám Pán hovorí, pripomína nám, že sme v jeho srdci, že sme vzácni v jeho očiach, že nás chráni vo svojich dlaniach. Pápež František
Na pozvanie vdp. farára Pavla Bačišina sa v nedeľu 3. marca o 14.00 uskutoční stretnutie s mladými, ktorí sa pripravujú na sviatosť birmovania. Stretnutie v Kostole sv. Štefana v Slanci (okres Košice okolie) bude mať sr. M. Blanka Krajčíková ISMM z našej košickej komunity. Sestrička mladým priblíži posolstvo milosrdenstva, špecifiká rehoľného povolania a podelí sa aj o svedectvo svojej osobnej duchovnej cesty.
V utorok 12. marca sa v Katolíckej základnej škole Istvána Széchenyiho vo Füzesabonyi v Maďarsku uskutoční pôstna duchovná obnova pre dievčatá. Obnovu na tému: Kristus je našou budúcnosťou – milosrdenstvo – modlitba (podľa textu z Denníčka 163 – premeniť sa na milosrdenstvo) bude viesť sr. M. Hedvig Uličná ISMM z našej hrušovskej komunity.
Foto: Magyar Vélemény
Tohtoročné Pôstne obdobie pomaly vrcholí. Ani sa nenazdáme a sú tu Veľkonočné sviatky. V tejto uponáhľanej dobe sme pozvaní sa zastaviť a všimnúť si naše každodenné voľby. Možno si neuvedomujeme, aký vplyv majú na náš život: osobný, rodinný, pracovný, spoločenský, ale predovšetkým duchovný – na náš večný život. Ako veľa záleží od nášho nasledovania Ježiša, neraz s krížom, neraz v samote…
O tom, aký význam pre náš večný život má nesenie kríža, nás poúča aj sv. sestra Faustína vo vízii, ktorú mala v roku 1935:
Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol: – Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve. Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: – V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla. A hneď zmizol (Denníček 446).
Každoročný jarný zjazd predstavených všetkých kláštorov našej kongregácie sa uskutoční v dňoch od 12. do 15. marca v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Plocku (Poľsko), kde sa po prvýkrát zjavil Milosrdný Ježiš sv. sestre Faustíne v roku 1931. Zjazd bude mať informačný a formačný charakter. Viesť ho bude generálna predstavená našej rehole matka Miriam Janiec ISMM z Varšavy.
Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie (Jn 12, 20-33).
Vidíš moje milosrdenstvo voči hriešnikom, ktoré sa v tejto chvíli zjavuje v celej plnosti. Pozri, ako málo si o ňom napísala, je to len jedna kvapka. Rob, čo je v tvojich silách, aby hriešnici poznali moju dobrotivosť (Den. 1665).
Dôverujem ti, milosrdný Bože, a túžim prvá prejaviť tú dôveru, ktorú žiadaš od duší. Ó, večná Pravda, pomáhaj mi a svieť na cestách života a daj, aby sa vo mne splnila tvoja vôľa. Netúžim po ničom, len po splnení tvojej vôle, Bože môj. Nezáleží na tom, či mi bude ľahko, alebo ťažko (Den. 615).
➡ Ako dávam iným spoznať Božiu dobrotu?
V nedeľu 3. marca sa uskutoční posvätenie obnovenej farskej budovy vo Farnosti sv. Štefana, uhorského kráľa, v Sátoraljaújhely v Maďarsku. Slávnostnej svätej omše o 10.30 a následnej posviacky, ktorú vykoná Mons. Csaba Ternyák, jágerský arcibiskup, sa zúčastní aj rodáčka sr. M. Hedvig Uličná ISMM z našej hrušovskej komunity.
V piatok 15. marca sa uskutoční pôstna duchovná obnova v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej, ktorú organizujú miestni členovia združenia Faustínum. Večerný program sa začne o 16.00 moderovanou krížovou cestou mužov, pokračuje prednáškou sr. M. Blanky Krajčíkovej z našej košickej komunity o posolstve milosrdenstva ako nádeje pre dnešné časy a vyvrcholí svätou omšou o 17.15, ktorú budú celebrovať tamojší pátri verbisti. Po sv. omši si veriaci budú môcť uctiť relikviu sv. sestry Faustíny Kowalskej.
Najdôležitejšia príprava na veľkonočné sviatky spočíva v príprave našej duše, nášho srdca. Kde nájdeme odpustenie a útechu? Svätá sestra Faustína píše:
Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro (Den. 1448).
Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský (Den. 699).
Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva (Den. 1059).
Všetko sa to začalo 22. februára 1931 v našom kláštore v Plocku v Poľsku. Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Den. 47). Takto sa začína príbeh jedného z najslávnejších obrazov Ježiša Krista. Obraz, ktorý sa rozšíril do celého sveta. Nájdete ho všade, od veľkých, skvostných katedrál až po drevené kostolíky ukryté niekde uprostred tropickej džungle. Teší sa veľkej obľube a úcte u veriacich. Je svedkom zázrakov a znamení medzi tisíckami ľudí.
Boh chcel, aby sme mali jeho obraz. Bola to jeho iniciatíva. Chcel, aby sme sa na neho mohli pozrieť. Aby sme cez tento znak mohli s ním uzavrieť blízky a láskyplný vzťah. My, ľudia 21. storočia, zvlášť potrebujeme takéto znaky. Obklopení stovkami alebo možno tisíckami obrazov s rôznym obsahom: billboardy, neónové a blikajúce reklamy, potrebujeme tiež obraz, ktorý by nám poskytol niečo viac než len ďalší impulz na uspokojenie našich potrieb a nákup ďalších vecí. Dostali sme obraz, ktorý nás má viesť životom.
Raz som bola u maliara, ktorý maľuje tento obraz. Videla som, že nie je taký pekný, ako Ježiš v skutočnosti je. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci. Keď sme odišli od maliara, matka predstavená zostala v meste vybaviť rôzne veci. Ja som sa sama vrátila domov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: „Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?” Vtom som počula slová: – Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti (Den. 313).
Temnota smútku z ťažkých časov, temnota strachu z vlastnej nákazy alebo choroby ľudí v našom okolí, temnota osamelosti vyplývajúca z izolácie, temnota neistoty ohľadom budúcnosti, ohľadom zamestnania či zabezpečenia dôstojného života pre seba a pre rodinu. Teraz sa nás dotýka toľko rôznych temnôt. Práve do tejto temnoty chce Ježiš vstúpiť. Chce ju osvetliť svojou prítomnosťou. Rozptýliť svojou mocou. Obraz Milosrdného Ježiša nám pripomína túto pravdu. Nie sme sami. Ježiš je s nami! V každej temnote a v každej našom utrpení. Jeho prítomnosť vždy prináša svetlo, ktoré premôže túto temnotu a utrpenie. Zažívate teraz temnotu? Ježiš chce vstúpiť do vašej temnoty a rozptýliť ju svojou láskou. Pozvite ho, aby konal, a dá vám to, čo najviac potrebujete.
V utorok 19. marca slávime slávnosť svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie. Svätý Jozef je aj hlavným patrónom našej kongregácie. Na bočnom oltári kláštornej kaplnky v Krakove na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťatkom (viď foto). Od začiatku bol patrónom tejto kaplnky a celého areálu, ktorý sa kedysi na jeho počesť nazýval „Jozefovo“. Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku spomína tri zjavenia sv. Jozefa.
Prvé zjavenie bolo 2. februára 1936: Keď sa však skončila svätá omša, v mojej duši zavládol podivuhodný pokoj a radosť. Vtom som uvidela Pannu Máriu s malým Ježiškom a svätého Deduška, ktorý stál za Pannou Máriou. Najsvätejšia Panna mi povedala: „Tu máš najvzácnejší poklad” (Den. 608).
Druhé zjavenie mala počas Vianoc v roku 1937: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).
A posledné zjavenie mala v júli 1937 v Rabke: Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť (Den. 1442).