Archiwum

Posledná zo série krátkych krížových ciest, ktoré sme pre vás v tohtoročnom Pôstnom období pripravili na našom YouTube kanáli, je Krížová cesta ženy. Unavená, neraz sklamaná a neistá idem s krížom za tebou, môj Pane…

 

 

 

Streda vo Veľkom týždni. Moje srdce túži po Bohu, túži sa s ním spojiť. Akýsi strach preniká moju dušu a zároveň nejaký plameň lásky rozpaľuje moje srdce. V mojom srdci sú spojené láska i utrpenie. Pocítila som vo svojom tele veľké bolesti, ale cítim, že Pán ma posilňuje, lebo inak by som to nezniesla.

Ó, Ježišu môj, prosím za celú Cirkev, udeľ jej lásku a svetlo svojho Ducha. Udeľ moc kňazským slovám, aby sa zatvrdlivé srdcia kajali a navrátili sa k tebe, Pane. Pane, daj nám svätých kňazov, ty sám ich zachovávaj vo svätosti. Ó, božský Veľkňaz, nech ich sila tvojho milosrdenstva sprevádza všade a chráni ich od nástrah a osídel diablových, ktoré neprestajne nastavuje na kňazské duše. Nech moc tvojho milosrdenstva, ó, Pane, zničí a navnivoč obráti všetko, čo by mohlo poškvrniť svätosť kňaza, lebo ty všetko môžeš (Den. 1050-1052).

Moja dnešná strelná modlitba: Pane, daj nám svätých kňazov, ty sám ich zachovávaj vo svätosti. 

Keď vidím, že ťažkosti sú nad moje sily, nemyslím na to a nerozoberám to, ani sa nezamýšľam nad tým, ale utiekam sa ako dieťa k Ježišovmu Srdcu a hovorím mu len jedno: „Ty všetko môžeš.” A mlčím, lebo viem, že Ježiš sám vstúpi do tejto záležitosti. Namiesto toho, aby som sa trápila, využívam tento čas na prejavy lásky k nemu.

V strašných útrapách hľadím na teba, ó, Bože. A hoci sa nad mojou hlavou schyľuje k búrke, viem, že slnko nezhasína. Vôbec sa nečudujem zvrátenému stvoreniu a všetky udalosti vopred prijímam. Moje ústa mlčia, keď sú moje uši sýtené posmechom. V najväčších utrpeniach dbám o tichosť svojho srdca a zakrývam sa štítom tvojho mena pred každým útokom.

Ten deň, utorok vo Veľkom týždni, je pre mňa dňom, v ktorom mi Boh udelil veľa milostí. (Den. 1033, 1040 a 1043).

Moja dnešná strelná modlitba: Ježišu, ty, všetko môžeš, dôverujem ti!

 

Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene“ (Lk 19, 28-40).

Z Denníčka svätej Faustíny:

– „Dcéra moja,“ – hovoril Kristus sestre Faustíne – „keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. Mlč, keď tvoju pravdu nechcú uznať, lebo vtedy hovoríš presvedčivejšie.

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 1164, 642).

➡Snažím sa potešovať Ježišovo Srdce strelnými modlitbami plnými vďačnosti za jeho nekonečnú lásku? Poprosím ho o milosť, aby som sa dokázal povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčal v jeho šľapajach.

Záverečná modlitba:

Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!

Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).

 

 

Pondelok vo Veľkom týždni. Prosila som Pána, aby mi dovolil mať účasť na jeho bolestnom umučení, aby som dušou i telom pocítila jeho bolestné umučenie v takej miere, v akej je to pre stvorenie možné, aby som mohla pocítiť celú jeho horkosť, nakoľko je to možné. Pán mi povedal, že mi udelí túto zvláštnu milosť vo štvrtok po svätom prijímaní (Den. 1034).

Počas Veľkého týždňa chceme sprevádzať Ježiša v jeho umučení. Nech sú pre nás jeho slová povzbudením: Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu ako celý rok bičovania sa až do krvi. Rozjímanie o mojich bolestných ranách je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť (Den. 369).

Najdôležitejšia príprava na veľkonočné sviatky spočíva v príprave našej duše, nášho srdca. Ako píše sv. sestra Faustína:

Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro (Den. 1448).

Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský (Den. 699).

Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva (Den. 1059).

 

Naša virtuálna formácia sa pomaly chýli ku koncu. V tomto pôstnom čase vám na našom YouTube kanáli ponúkame už dvanáste videozamyslenie s názvom Odpúšťajúci Boh.

Božia odpoveď na hriech človeka je vždy jedna, je vždy rovnaká: je ňou MILOSRDENSTVO!

 

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

Kvetná nedeľa. Počas svätej omše bola moja duša ponorená do Ježišovej horkosti a utrpenia. Ježiš mi dal poznať, ako trpel v tomto triumfálnom sprievode. Hosana sa odrážalo v Ježišovom Srdci ozvenou: „Ukrižuj!” Ježiš mi to dal zvlášť pocítiť (Den. 1028).

Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).

Veľakrát si neuvedomuje, koľko vecí záleží od našej každodennej voľby. Pravdupovediac od nej závisí všetko – nielen v osobnom, pracovnom, rodinnom či spoločenskom živote – ale predovšetkým od nej závisí náš večný život. Ježiš neraz poučil sestru Faustínu o tom, ako brať na seba ten každodenný kríž a nasledovať ho:

Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol: – Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve. Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: – V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla. A hneď zmizol (Den. 446).

Srdečne pozývame všetky ženy a dievčatá na duchovnú obnovu, ktorá sa uskutoční v Kláštore bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach od 8. do 10. apríla. Obnovu na tému Zaodetá milosrdenstvom vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM a bratia karmelitáni. Začiatok je v piatok o 16.00 a záver v nedeľu na obed.

Prihlasovanie: kosice@milosrdenstvo.sk, tel. č. 055/677 02 77.

Nebudeš sama, lebo ja som s tebou vždy a všade. Pri mojom srdci sa ničoho neboj. Čoho sa bojíš? Ak si so mnou, kto sa odváži dotknúť sa ťa? Nesmierne sa však teším, že mi hovoríš o svojich obavách, dcéra moja. Hovor mi o všetkom tak jednoducho a ľudsky, robíš mi tým veľkú radosť.

Vedz, že ja som s tebou. Okolnosti, ktoré sú nepriaznivé, môžem v jednom okamihu zmeniť na priaznivé.

S ním idem do práce, s ním idem na rekreáciu, s ním trpím, s ním sa teším, žijem v ňom a on vo mne. Nikdy nie som sama, lebo on je mojím stálym spoločníkom. Je prítomný v každom okamihu.

Ničoho sa neboj. Ja som s tebou.

Rozjímaj o mojom bolestnom umučení, o celej jeho veľkosti. Rozjímaj o ňom tak, akoby som ho podstúpil len kvôli tebe (Den. 1761). Rozjímanie o mojom umučení ti pomôže povzniesť sa nad všetko (Den. 1184). Tieto slová Pána Ježiša sprevádzajú tretiu krátku krížovú cestu, ktorú sme pre vás vo forme videopríspevku pripravili na našom YouTube kanáli.

 

Ak je na zemi duša, ktorá by bola naozaj šťastná, tak len duša naozaj pokorná. Spočiatku pre to veľmi trpí samoľúbosť, ale keď sa duša statočne premáha a zápasí so sebou, Boh jej dáva veľa svetla. Duša v tom svetle spoznáva, aké je všetko úbohé a klamlivé. Len sám Boh je v jej srdci. Pokorná duša nedôveruje sama sebe, ale Bohu.

Dieťa moje, nech radosť naplní tvoje srdce. Ja, Pán, som s tebou, ničoho sa neboj, si v mojom srdci.

Buď pokojné, dieťa moje, ja som s tebou, choď v najväčšom pokoji.

Dcéra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby si Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, mohol oddýchnuť.

Odpoveď na túto otázku sa nachádza v desiatom videopríspevku v rámci Virtuálnej formácie na našom YouTube kanáli.

Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti,  ony však pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a slabé podobenstvo mojej lásky (Den. 1447).

 

 

 

Na našom YouTube kanáli sa nachádza sedem pôstnych videozamyslení, ktoré na tému posledných siedmich slov Pána Ježiša na kríži v minulom roku pripravil páter Artur Ciepielski. Na začiatku pôstneho obdobia si aj takto môžeme spoločne pripraviť naše srdcia na veľkonočné mistérium.

 

V tomto týždni – podľa túžby Pána Ježiša – chceme spoločne prosiť za obrátenie hriešnikov, za spásu ich duší: Žíznim, žíznim po spáse duší, pomôž mi, dcéra moja, zachraňovať duše. Spoj svoje utrpenie s mojím umučením a obetuj ho nebeskému Otcovi za hriešnikov (Den. 1032).

Ó, keby hriešnici poznali moje milosrdenstvo, nehynulo by ich tak veľa. Hovor hriešnym dušiam, aby sa nebáli priblížiť sa ku mne, hovor o mojom veľkom milosrdenstve. Strata každej duše ma ponára do smrteľného smútku. Vždy ma potešíš, keď sa modlíš za hriešnikov. Modlitba za obrátenie hriešnych duší je mi najmilšia. Vedz, dcéra moja, že táto modlitba je vždy vyslyšaná (Den. 1396-1397).

 

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 1-11).

Z Denníčka svätej sestry Faustíny:

„Dcéra moja,“ – prihováral sa Ježiš sestre Faustíne – „hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu.

Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem o tvoje milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie Srdce môjho Pána, plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne ťa prosím za úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie Srdce, prameň milosrdenstva, z ktorého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokorne ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené tvojou drahocennou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o veľkej cene tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou zloby a nevďačnosti, predsa je za nás zaplatená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje Pánovmu umučeniu, nech dúfa v milosrdenstvo“ (Den. 177, 72).

➡Božie milosrdenstvo je väčšie ako môj najväčší hriech. Boh ma chce vždy prijať a pozdvihnúť z každého pádu. Prichádzam k nemu a prosím ho o to…?

Záverečná modlitba:

Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!

Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).

 

 

 

Slávnosť Zvestovania Pána by sme mohli nazvať aj sviatkom počatia Ježiša – vteleného Milosrdenstva. Pri tejto príležitosti sme pre vás na našom YouTube kanáli pripravili jedenásty videopríspevok, ktorý korešponduje aj s nasledujúcou témou v rámci Virtuálnej formácie združenia Faustínum a všetkých ctiteľov Božieho milosrdenstva: Obdarovaná milosrdenstvom.

Si radosťou, Mária, lebo cez teba Boh zostúpil na zem i do môjho srdca (Den. 40).

 

 

 

V tomto Pôstnom období sme pre vás na našom YouTube kanáli pripravili ďalšiu krátku krížovú videocestu, tentokrát s Ježišom. Pozostáva z málo známych výpovedí Pána Ježiša z Denníčka sv. sestry Faustíny. Do neba nevedie iná cesta ako krížová. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najistejšia cesta (Den. 1487).

 

 

Nakoľko nám pandemická situácia a s ňou spojené opatrenia nedovoľujú pravidelne sa stretávať počas skupinovej formácie členov a dobrovoľníkov  združenia Faustínum, od pondelka 10. januára spúšťame na našom YouTube kanáli formáciu v podobe videopríspevkov. Jednotlivé témy budú spracovávané podľa najnovšej formačnej knihy Božie milosrdenstvo vo Svätom písme a v Denníčku sv. Faustíny.

Dieťa moje, nech ťa nič nedesí ani nemýli, zachovaj hlboký pokoj. Všetko je v mojich rukách. 

Keď som sa žalovala Pánovi, že nebudem vedieť, ako si počínať, začula som slová: – Neboj sa, ja som vždy s tebou. Po týchto slovách do mojej duše opäť vstúpil hlboký pokoj.

Nemaj strach a neboj sa ničoho, ja som s tebou. V mojej duši zavládla radosť. Všetky myšlienky, ktoré ma trápili, zmizli a moju dušu naplnila istota a odvaha.

Bol som tvojím učiteľom, som a budem, snaž sa, aby sa tvoje srdce pripodobnilo môjmu pokornému a tichému srdcu. Všetko, čo ťa stretne, znášaj veľmi pokojne a trpezlivo. Neprestaň byť dobrá, aj keď zbadáš, že zneužívajú tvoju dobrotu. Keď to bude potrebné, ja sám sa ťa zastanem.

Na internete už nejaký čas koluje text modlitby Korunky Božieho milosrdenstva, ktorý je údajne autentickým, pôvodným textom, v ktorom namiesto: „Pre jeho bolestné umučenie…“ má byť: „Pre Ježišovo bolestné utrpenie, Otče, zmiluj sa nad nami aj nad celým svetom i nad dušami v očistci“; a namiesto záverečnej modlitby „Svätý Bože, svätý mocný, svätý nesmrteľný – zmiluj sa nad nami i nad celým svetom“ má byť vraj uvádzaná táto: „Bože Otče, tvoje milosrdenstvo je nekonečné a poklady tvojho zmilovania sú nevyčerpateľné, pohliadni na nás láskavo a rozprestri svoje milosrdenstvo nad nami, aby sme sa nikdy, ani v najväčších utrpeniach nepoddávali zúfalstvu, ale v dôvere sa odovzdali do tvojej vôle, ktorá sama je milosrdenstvom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa milosrdenstva, ktorý s tebou i s Duchom Svätým nám preukazuje milosrdenstvo po všetky veky vekov. Amen.“

V rukopise Denníčka a jeho knižných vydaniach v poľštine, ktoré majú imprimatur kardinála Františka Macharského, krakovského arcibiskupa metropolitu, a ktoré boli predložené a zaslané do Ríma v súvislosti s procesom blahorečenia sestry Faustíny Kowalskej, sa nachádza tento text: „Pre jeho bolestné umučenie, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom“ (Denníčka 476). Aj v Denníčku č. 475 (videnie sv. sestry Faustíny, v ktorom jej Ježiš prvýkrát hovoril o   Korunke Božieho milosrdenstva) sú slová: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. Komplexný text celého Denníčka s certifikátom pravosti nájdete na oficiálnej webovej stránke Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva www.faustyna.pl. Len kongregácia má autorské práva na toto dielo.

Iné verzie Korunky Božieho milosrdenstva s rôznymi dodatočnými textami a zmenami sú výsledkom ľudskej tvorivosti a nepochádzajú od Pána Ježiša. Preto sa na nich prísľuby spojené s touto modlitbou nevzťahujú. Ľudia sa potom modlia inú korunku, ale nie je to Korunka Božieho milosrdenstva, ktorú nadiktoval Pán Ježiš. Nejasnosti okolo tejto modlitby a iných textov Denníčka sv. Faustíny Kowalskej sú dielom zlého ducha, ktorý nenávidí Božie milosrdenstvo, pretože z jeho pazúrov vytrháva mnohé duše. Preto zasieva zmätok, vyvoláva nedôveru a v konečnom dôsledku aj rozpory medzi ctiteľmi Božieho milosrdenstva. Od začiatku sveta je otcom lži, ktorú predkladá tak prefíkane, že mu ľudia veria.

Naša kongregácia sa obrátila aj na varšavskú kúriu, odkiaľ sme dostali kópiu textu korunky, ktorá sa nachádza v modlitebníku Godzina Święta i Nowenna, ktorú napísal bl. Michal Sopočko, spovedník sv. sestry Faustíny. Znenie Korunky Božieho milosrdenstva je presne také, ako ho poznáme a nenachádzajú sa tam žiadne údajné zmeny!

Veríme, že toto vyjadrenie pomôže všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva, zaženie  pochybnosti aj nedôveru.

Pripájame oficiálny text Korunky Božieho milosrdenstva, ktorý má v slovenčine schválenie Mons. Stanislava Zvolenského, Trnava, 1. júna 2007, č. 2917/07.

Korunka Božieho milosrdenstva (má 5 desiatkov)

Na začiatku: Otče náš, Zdravas’ Mária, Verím v Boha

Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).

Na malých zrnkách: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom (10-krát).

Na záver: Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom (3-krát).

Taká formula modlitby je určené pre individuálne aj spoločné recitovanie. „Ak by niekto pri individuálnom recitovaní zmenil jednotné číslo na množné – «naše hriechy» na «moje hriechy»;  «maj milosrdenstvo s nami» na: «maj milosrdenstvo so mnou» – koná proti Ježišovej vôli,“ píše prof. Ignác Róžycki – „a to čo by sa modlil, by už nebolo Korunkou Božieho milosrdenstva, lebo «my» v tejto formule znamená toho, kto ju recituje aj tých, za ktorých sa modlí, avšak «celý svet», to sú všetci, žijúci aj zomrelí. Ježiš požaduje, aby ten, kto sa modlí korunku prosil o zľutovanie «s nami» – a nie «so mnou», pretože takto daná osoba premáha egoizmus a Korunka Božieho milosrdenstva sa stáva prejavom obetavej lásky (porov. I. Róžycki, Božie milosrdenstvo. Základné črty úcty k Božiemu milosrdenstvu, Prešov 2003, s. 35-36.). V texte Korunky Božieho milosrdenstva sa nielenže nesmie meniť množné číslo na jednotné, ale ani sa nesmú dodávať alebo vynechávať niektoré slová.

Všetky zmeny, dodanie alebo vynechanie slov z modlitby korunky spôsobujú, že sa nakoniec modlíme inú modlitbu, než tú, ktorú nadiktoval Pán Ježiš. Korunku Božieho milosrdenstva sa nemáme modliť ako klasický ruženec, v ktorom jednotlivé desiatky predchádzajú rozjímania či úmysly. Rozjímanie a rôzne úmysly máme uviesť na začiatku, pred korunkou, aby sme sa ju pomodlili v takom znení, ako nám ju nadiktoval Pán Ježiš.

Sr. M. Elzbieta Siepak ISMM, tlačová hovorkyňa Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva

 

 

 

V tohtoročnom Pôstnom období sme pre vás na našom YouTube kanáli pripravili krátku krížovú cestu s Faustínou vo forme videopríspevku. Pozostáva z málo známych citátov z jej duchovného denníka. Veď ako ju aj sám Pán Ježiš povzbudil, tak povzbudzuje aj nás: Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu ako celý rok bičovania sa až do krvi. Rozjímanie o mojich bolestných ranách je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť (Den. 369).

 

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa‘“ (Lk 15, 1-3, 11-32).

Z Denníčka svätej sestry Faustíny:

„Ježiš:  Hovor, lebo ťa počúvam v každej chvíli, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať?

Duša: „Pane, najprv si chcem vyliať pri tvojich nohách city svojho srdca ako vôňu vďaky za toľké milosti a dobrodenia, ktorými ma ustavične zahŕňaš. Aj keby som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebolo chvíle, v ktorej by som nepociťovala tvoju starostlivosť a dobrotivosť. Moje milované dieťa, slasť môjho srdca, rozhovor s tebou je mi drahší a milší ako anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet (Den. 1489).

➡ Ježiš ma vždy čaká a chce sa prihovárať môjmu srdcu. Čo by som mu chcel teraz povedať?

Záverečná modlitba:

Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!

Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).

 

Aký pôst od nás očakáva Boh? Či ide len o pôst žalúdka, jazyka, myšlienok? V čom je krása nášho kresťanského a ľudského povolania? V skutkoch milosrdenstva, ktoré vyplývajú z lásky k Bohu.

Lekár mi nedovolil ísť do kaplnky na pašie, hoci som po tom vrúcne túžila. Modlila som sa vo vlastnej izolačke. Náhle som začula zvonček v susednej izolačke. Vstúpila som do nej a poslúžila ťažko chorému. Keď som sa vrátila do svojej samotky, zrazu som uvidela Pána Ježiša, ktorý mi povedal: – Dcéra moja, urobila si mi väčšiu radosť tým, že si mi poslúžila, ako keby si sa dlho modlila. Odpovedala som: „Veď nie tebe, ó, môj Ježišu, som poslúžila, ale tomu chorému.” Pán mi odpovedal: – Áno, dcéra moja, čokoľvek robíš pre blížnych, robíš pre mňa (Den. 1029).

Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne (Den. 742).

V novom roku sú sväté omše za členov a dobrovoľníkov Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum celebrované každý štvrtý piatok v mesiaci, čiže najbližšie 25. marca. Sv. omšu vo Svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach na KVP bude o 15.20 hod. sláviť vdp. kaplán Tomáš Svat. Po v. omši je plánované formačné stretnutie Faustínum na fare.

Z Denníčka sv. sestry Faustíny:

Ježišu môj, moja sila a moja jediná nádej, jedine v tebe je celá moja nádej. Moja dôvera nebude sklamaná.

Chápem duše trápené beznádejou, pretože sama na sebe som zakúsila tento oheň.  Boh však nedopúšťa utrpenie nad naše sily. Často som žila nádejou napriek beznádeji a rozvinula som ju až do úplnej dôvery v Boha.

Milosrdenstvo Božie, do ktorého sme všetci ponorení – dôverujem ti.

Milosrdenstvo Božie, sladké upokojenie utrápených sŕdc – dôverujem ti.

Milosrdenstvo Božie, jediná nádej zúfalých duší – dôverujem ti.

Milosrdenstvo Božie, odpočinutie a pokoj sŕdc uprostred strachu – dôverujem ti.

Milosrdenstvo Božie, vzbudzujúce dôveru v beznádeji – dôverujem ti.

Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš‘“ (Lk 13, 1-9).

Z Denníčka svätej sestry Faustíny:

„Napíš:“ – hovoril Ježiš sestre Faustíne – „skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti…. Satan sa mi priznal, že ma nenávidí. Povedal: Tisíc duší mi robí menej škody ako ty, keď hovoríš o veľkom milosrdenstve Všemohúceho. Najväčší hriešnici získavajú dôveru a vracajú sa k Bohu a ja, hovorí zlý duch, „strácam všetko. Okrem toho mňa samého prenasleduješ týmto nepochopiteľným milosrdenstvom Všemohúceho. Poznala som, ako veľmi satan nenávidí Božie milosrdenstvo. Nechce uznať, že Boh je dobrý“ (Den. 1146, 1167).

➡ Najväčší hriešnici získavajú dôveru a vracajú sa k Bohu, keď počujú posolstvo o Božom milosrdenstve.

Aj ja môžem mať podiel na záchrane duší tým, že budem povzbudzovať iných k dôvere. Zamyslím sa, komu môžem dnes zvestovať radostnú zvesť o milosrdnej Božej láske. Budem prosiť Ducha Svätého, aby som prekonal všetok strach z ohlasovania evanjelia o Bohu bohatom na milosrdenstvo.

Záverečná modlitba:

Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!

Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).

 

 

V druhom týždni sme pozvaní rozjímať o Ježišovom utrpení, ktoré je prejavom jeho veľkej lásky k nám a jeho nekonečného milosrdenstva voči dušiam.

Dcéra moja, dnes rozjímaj o mojom bolestnom umučení, o celej jeho veľkosti. Rozjímaj o ňom tak, akoby som ho podstúpil len kvôli tebe (Den. 1761).

Dcéra moja, často rozjímaj o mojom utrpení, ktoré som pre teba znášal, a nič sa ti nebude zdať veľkým z toho, čo ty vytrpíš pre mňa. Najviac sa mi páčiš, keď rozjímaš o mojom bolestnom umučení. Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou (Den. 1512).

Ježišu môj, moja jediná nádej, ďakujem ti za tú knihu, ktorú si otvoril pred očami mojej duše. Tou knihou je tvoje umučenie, podstúpené z lásky ku mne. Z tejto knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. Táto kniha obsahuje nevyčerpateľné poklady pre každého. Ó, Ježišu, ako málo duší ťa chápe v tvojom mučeníctve lásky. Ó, aký veľký je oheň najčistejšej lásky, ktorý horí v tvojom Najsvätejšom Srdci. Šťastná duša, ktorá pochopila lásku Ježišovho Srdca (Den. 304).

V celej Cirkvi slávime v sobotu 19. marca slávnosť svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie. Svätý Jozef je aj hlavným patrónom našej kongregácie. Na bočnom oltári kláštornej kaplnky v Krakove na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťatkom (viď foto). Od začiatku bol patrónom tejto kaplnky a celého areálu, ktorý sa kedysi na jeho počesť nazýval „Jozefov“.  Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku spomína tri zjavenia sv. Jozefa.

Prvé zjavenie bolo 2. februára 1936: Keď sa však skončila svätá omša, v mojej duši zavládol podivuhodný pokoj a radosť. Vtom som uvidela Pannu Máriu s malým Ježiškom a svätého Deduška, ktorý stál za Pannou Máriou. Najsvätejšia Panna mi povedala: „Tu máš najvzácnejší poklad” (Den. 608).

Druhé zjavenie mala počas Vianoc v roku 1937: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).

A posledné zjavenie mala v júli 1937 v Rabke: Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou  láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť (Den. 1442).

Modlime sa: Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný Otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen.