Archiwum

Každoročný jarný zjazd predstavených všetkých kláštorov našej kongregácie sa uskutoční v dňoch od 12. do 15. marca v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Plocku (Poľsko), kde sa po prvýkrát zjavil Milosrdný Ježiš sv. sestre Faustíne v roku 1931.  Zjazd bude mať informačný a formačný charakter. Viesť ho bude generálna predstavená našej rehole matka Miriam Janiec ISMM z Varšavy.

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie (Jn 12, 20-33).

Vidíš moje milosrdenstvo voči hriešnikom, ktoré sa v tejto chvíli zjavuje v celej plnosti. Pozri, ako málo si o ňom napísala, je to len jedna kvapka. Rob, čo je v tvojich silách, aby hriešnici poznali moju dobrotivosť (Den. 1665).

Dôverujem ti, milosrdný Bože, a túžim prvá prejaviť tú dôveru, ktorú žiadaš od duší. Ó, večná Pravda, pomáhaj mi a svieť na cestách života a daj, aby sa vo mne splnila tvoja vôľa. Netúžim po ničom, len po splnení tvojej vôle, Bože môj. Nezáleží na tom, či mi bude ľahko, alebo ťažko (Den. 615).

➡ Ako dávam iným spoznať Božiu dobrotu?

V nedeľu 3. marca sa uskutoční posvätenie obnovenej farskej budovy vo Farnosti sv. Štefana, uhorského kráľa, v Sátoraljaújhely v Maďarsku. Slávnostnej svätej omše o 10.30 a následnej posviacky, ktorú vykoná Mons. Csaba Ternyák, jágerský arcibiskup, sa zúčastní aj rodáčka sr. M. Hedvig Uličná ISMM z našej hrušovskej komunity.

V piatok 15. marca sa uskutoční pôstna duchovná obnova v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej, ktorú organizujú miestni členovia združenia Faustínum. Večerný program sa začne o 16.00 moderovanou krížovou cestou mužov, pokračuje prednáškou sr. M. Blanky Krajčíkovej z našej košickej komunity o posolstve milosrdenstva ako nádeje pre dnešné časy a vyvrcholí svätou omšou o 17.15, ktorú budú celebrovať tamojší pátri verbisti. Po sv. omši si veriaci budú môcť uctiť relikviu sv. sestry Faustíny Kowalskej.

Najdôležitejšia príprava na veľkonočné sviatky spočíva v príprave našej duše, nášho srdca. Kde nájdeme odpustenie a útechu? Svätá sestra Faustína píše:

Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva, tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro (Den. 1448).

Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský (Den. 699).

Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva (Den. 1059).

 

Všetko sa to začalo 22. februára 1931 v našom kláštore v Plocku v Poľsku. Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Den. 47). Takto sa začína príbeh jedného z najslávnejších obrazov Ježiša Krista. Obraz, ktorý sa rozšíril do celého sveta. Nájdete ho všade, od veľkých, skvostných katedrál až po drevené kostolíky ukryté niekde uprostred tropickej džungle. Teší sa veľkej obľube a úcte u veriacich. Je svedkom zázrakov a znamení medzi tisíckami ľudí.

Boh chcel, aby sme mali jeho obraz. Bola to jeho iniciatíva. Chcel, aby sme sa na neho mohli pozrieť. Aby sme cez tento znak mohli s ním uzavrieť blízky a láskyplný vzťah. My, ľudia 21. storočia, zvlášť potrebujeme takéto znaky. Obklopení stovkami alebo možno tisíckami obrazov s rôznym obsahom: billboardy, neónové a blikajúce reklamy, potrebujeme tiež obraz, ktorý by nám poskytol niečo viac než len ďalší impulz na uspokojenie našich potrieb a nákup ďalších vecí. Dostali sme obraz, ktorý nás má viesť životom.

Raz som bola u maliara, ktorý maľuje tento obraz. Videla som, že nie je taký pekný, ako Ježiš v skutočnosti je. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci. Keď sme odišli od maliara, matka predstavená zostala v meste vybaviť rôzne veci. Ja som sa sama vrátila domov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: „Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?” Vtom som počula slová: – Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti (Den. 313).

Temnota smútku z ťažkých časov, temnota strachu z vlastnej nákazy alebo choroby ľudí v našom okolí, temnota osamelosti vyplývajúca z izolácie, temnota neistoty ohľadom budúcnosti, ohľadom zamestnania či zabezpečenia dôstojného života pre seba a pre rodinu. Teraz sa nás dotýka toľko rôznych temnôt. Práve do tejto temnoty chce Ježiš vstúpiť. Chce ju osvetliť svojou prítomnosťou. Rozptýliť svojou mocou. Obraz Milosrdného Ježiša nám pripomína túto pravdu. Nie sme sami. Ježiš je s nami! V každej temnote a v každej našom utrpení. Jeho prítomnosť vždy prináša svetlo, ktoré premôže túto temnotu a utrpenie. Zažívate teraz temnotu? Ježiš chce vstúpiť do vašej temnoty a rozptýliť ju svojou láskou. Pozvite ho, aby konal, a dá vám to, čo najviac potrebujete.

 

 

V utorok 19. marca slávime slávnosť svätého Jozefa, ženícha Preblahoslavenej Panny Márie. Svätý Jozef je aj hlavným patrónom našej kongregácie. Na bočnom oltári kláštornej kaplnky v Krakove na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťatkom (viď foto). Od začiatku bol patrónom tejto kaplnky a celého areálu, ktorý sa kedysi na jeho počesť nazýval „Jozefovo“.  Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku spomína tri zjavenia sv. Jozefa.

Prvé zjavenie bolo 2. februára 1936: Keď sa však skončila svätá omša, v mojej duši zavládol podivuhodný pokoj a radosť. Vtom som uvidela Pannu Máriu s malým Ježiškom a svätého Deduška, ktorý stál za Pannou Máriou. Najsvätejšia Panna mi povedala: „Tu máš najvzácnejší poklad” (Den. 608).

Druhé zjavenie mala počas Vianoc v roku 1937: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).

A posledné zjavenie mala v júli 1937 v Rabke: Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou  láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť (Den. 1442).

 

Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu (Jn 3, 14-21).

Zo všetkých mojich rán ako z prameňov plynie milosrdenstvo pre duše, ale rana môjho srdca je prameňom nepreskúmateľného milosrdenstva. Z tohto prameňa vyvierajú všetky milosti pre duše. Spaľujú ma plamene zľutovania, túžim ich vyliať na ľudské duše. Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve (Den. 1190).

Bože, jediným slovom si mohol spasiť tisíc svetov, jeden Ježišov povzdych mohol učiniť zadosť tvojej spravodlivosti, ale ty, Ježišu, sám si sa podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky. Spravodlivosť tvojho Otca by bola odčinená jedným tvojím povzdychom a všetky tvoje obety sú jedine dielom tvojho milosrdenstva a nepochopiteľnej lásky. Ty, Pane, keď si odchádzal z tejto zeme, chcel si zostať s nami a zanechal si nám seba v Oltárnej sviatosti a otvoril si nám dokorán svoje milosrdenstvo. Niet úbohosti, ktorá by ťa vyčerpala, všetkých si pozval k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania (Den. 1747).

Ak vás nepresvedčila o mojej láske moja smrť, čo vás presvedčí? (Den. 580). Čím ma Boh presvedčí o svojej láske?

Na pozvanie vdp. farára Miroslava Giru sa v nedeľu 17. marca uskutoční pôstna duchovná obnova vo Farnosti sv. Margity Antiochijskej v Plavči a vo filiálke Kozelec. Obnovu o Božom a ľudskom milosrdenstve budú viesť sestry z našej košickej komunity. V programe príhovory, modlitba krížovej cesty a spoločná modlitba v hodine milosrdenstva o 15.00 spojená s korunkou Božieho milosrdenstva. Na záver obnovy sú budú môcť veriaci uctiť aj relikviu sv. sestry Faustíny.

Raz sa ma spovedník opýtal, ako má byť umiestnený nápis, lebo všetko sa na obraz nezmestí. Povedala som, že sa pomodlím a odpoviem mu na budúci týždeň. Keď som odišla zo spovednice, prechádzala som okolo Najsvätejšej sviatosti. Vtedy som dostala vnútorné poznanie, kde má byť ten nápis. Ježiš mi pripomenul, ako mi o tom prvý raz hovoril, že tie tri slová musia byť umiestnené viditeľne. Sú to tieto slová: „Ježišu, dôverujem ti.” Pochopila som, že Ježiš túži po tom, aby bola umiestnená celá formulka, ale nedáva priamy príkaz, že to musia byť tri slová. Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti (Den. 327).

Tri jednoduché slová, ktoré otvárajú všetko: Ježišu, dôverujem ti. Toto je najjednoduchšia modlitba, ktorá sa dotýka Božieho srdca. Naša dôvera v neho uvoľňuje celé more milostí, ktoré sa začnú vylievať do nášho života. Kto dôveruje Bohu, nikdy nebude sklamaný. Toto je postoj, ktorý nám najviac chýba, pretože to je skutočný postoj dieťaťa. Dieťa všetko čaká od svojich rodičov. Vie, že mu dajú všetko, o všetko sa postarajú. A Boh od nás chce taký postoj, aby sme vložili všetko do jeho rúk a nechali ho konať v našich životoch.

Viem, nie je ľahké povedať slová: Ježišu, dôverujem ti. V pokojných časoch, keď sa všetko darí, je takáto modlitba ľahká. Možno sme to už takto povedali mnohokrát. Ale v situácii, keď trpíme, keď sme obklopení temnotou, tieto slová stoja veľa a majú svoju váhu. Práve vtedy naše vyznanie: dôverujem ti, nadobúda skutočnú hodnotu. Nie keď ich hovoríme ľahko, ale uprostred tmy a utrpenia. Pozývam vás k takejto modlitbe, k takému boju o dôveru v Boha. Áno, toto je skutočný boj. Zlý sa postaví proti vám. Pokúsi sa vliať do vašich sŕdc všetky čierne myšlienky, pokúsi sa vás zastrašiť, pokúsi sa vám vziať nádej a nakoniec sa vám pokúsi dokázať, že Boh vás až tak veľmi nemiluje, pretože toto dopúšťa. Samozrejme, že to neurobí priamo. Použije na to rôzne spôsoby, aby zostal ukrytý, aby ste ho nerozpoznali. Toto je jeho stratégia. Našou zbraňou sú tieto jednoduché slová a dôvera, ktorá z nich plynie. Kedykoľvek si všimnete, že vo vás rastie strach, že vás premáha smútok, že sa vaša situácia len zhoršuje, použite slová, ktoré nám Boh dáva vo svojom milosrdenstve.

Pôstne obdobie je neodlučiteľne späté s modlitbou krížovej cesty. Ponúkame vám preto našu knižnú novinku v podobe zamyslení k deviatim krížovým cestám: s Milosrdným, so sv. Faustínou, s Láskou, pre ženy, o dôvere, pre trpiacich, či vo forme krátkej krížovej cesty pre uponáhľaných alebo krížovej cesty stretnutia.

Ježišu môj, moja jediná nádej, ďakujem ti za tú knihu, ktorú si otvoril pred ocami mojej duše. Tou knihou je tvoje umučenie, podstúpené z lásky ku mne. Z tejto knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. Táto kniha obsahuje nevyčerpateľné poklady pre každého. Ó, Ježišu, ako málo duší ťa chápe v tvojom mučeníctve lásky.

Brožúrku si môžete objednať mailom: kosice@milosrdenstvo.sk; alebo na tel.: 055/677 02 77
Cena: 2,50 €

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“ (Mk 9, 2-10).

Keby sa duše chceli sústrediť, Boh by hneď k nim prehovoril, lebo rozptýlenosť prehlušuje Pánovo slovo (Den. 452).

V istej chvíli mi Pán povedal: – Prečo sa bojíš a chveješ, keď si spojená so mnou? Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu (Den. 453).

Ó, Pane, cítim, že ma zaplavuje tvoja láska. Cítim, že sa začal vo mne nový život a nadovšetko cítim tvoju lásku v svojom srdci a to mi stačí. Ó, Pane, celú večnosť budem oslavovať všemohúcnosť tvojho milosrdenstva (Den. 1486).

Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu. Odprosím Pána za moju slabú vieru a dôveru.

V rámci permanentnej formácie sa v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch uskutoční formačný zjazd našich sestier s doživotnými sľubmi na tému: Zasvätená žena – etapy rozvoja. Zjazd od 24. do 27. februára bude viesť psychologička sr. Anna Mária Pudelko AP oraz sr. M. Petra Kowalczyk ISMM, generálna vikárka a dlhoročná formátorka našich noviciek a junioriek.

Náš štvrtý audiovizuálny príspevok z cyklu Po stopách milosrdenstva vás chce priviesť k lekárovi a k lieku zároveň. Spoločne sa v tomto Pôstnom období vyberieme po stopách nášho milosrdného Vykupiteľa, ktorý jediným slovom si mohol spasiť tisíc svetov a ktorý sa sám podujal na také strašné umučenie za nás jedine z lásky.

K tebe, živý prameň milosrdenstva, prichádzajú všetky duše: jedny ako jelene, žízniace po tvojej láske, druhé – aby si obmyli rany po hriechoch, ďalšie – aby načerpali silu, unavené životom. Niet úbohosti, ktorá by ťa vyčerpala, všetkých si pozval k prameňu lásky, k prameňu Božieho zľutovania. Tu je príbytok tvojho milosrdenstva, tu je liek na naše choroby (Den. 1747).

 

Pozývame vás zapojiť sa do našej modlitebnej akcie: „Ustavičná korunka Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na marec znie: Za požehnané Pôstne obdobie a za obrátenie hriešnikov, zvlášť tých, ktorým hrozí strata spásy.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Marec už od nepamäti patrí zvláštnej úcte k svätému Jozefovi, ktorého sviatok budeme sláviť v utorok 19. marca. Svätý Jozef najvernejší, najmúdrejší, najmocnejší… V litániách k sv. Jozefovi nájdeme množstvo invokácií, ktoré hovoria o výnimočných cnostiach tohto mocného orodovníka. Aj sv. sestra Faustína si ho ctila ako svojho ochrancu: Svätý Jozef ma požiadal, aby som mala k nemu stálu úctu. Sám mi povedal, aby som sa každý deň pomodlila trikrát Otčenáš, Zdravas’, Sláva Otcu a raz „Rozpomeň sa”. Hľadel na mňa s veľkou dobroprajnosťou a dal mi poznať, ako veľmi podporuje toto dielo. Prisľúbil mi svoju zvláštnu pomoc a ochranu. Každý deň sa modlím tieto modlitby a cítim jeho zvláštnu ochranu (Den. 1203).

15. február bol dňom rehoľných menín sv. sestry Faustíny. Je to zároveň aj deň liturgickej spomienky na jej vilniuského spovedníka, dnes už blahoslaveného kňaza Michala Sopočku. Patrónom našej svätice bol teda sv. Faustín. Meno Faustín znamená priaznivý. V deň „rehoľnín“ je v našej kongregácii zvykom obdarovať oslávenkyňu darčekmi, želaniami a na jej úmysel býva odslúžená aj svätá omša.

Sv. Faustín, kňaz sa v liturgickom kalendári slávi spolu so svojím bratom Jovitom, diakonom. Boli umučení za cisára Hadriána v Taliansku medzi rokmi 117-138.

 

 

 

Počas jarných prázdnin sa vo Farnosti sv. Mikuláša v Domaniži (okres Považská Bystrica) od 19. do 20. februára uskutoční duchovná obnova pre dievčatá II. stupňa základnej školy. Na pozvanie vdp. farára Ľubomíra Majtána ju budú viesť sr. M. Blanka Krajčíková a sr. M. Alžbeta Mikušová. V programe prednášky, hry, adorácia, chvály, zdieľanie a film o sv. Faustíne.

 

Foto: www.apsida.sk

K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ (Mk 1, 40-45).

Dnes sa moja duša úzko spojila s Pánom. Dal mi poznať, že sa mám vždy spoliehať na jeho svätú vôľu. – V jednej chvíli ti môžem dať viac, ako si môžeš zaželať (Den. 1169).

V jednej chvíli ti môžem dať viac, ako si môžeš zaželať. Dôverujem Božej všemohúcnosti? Svätá Faustína, orodovníčka za duše trpiace v očistci – oroduj za nás!

V sobotu 3. februára sa naše sestry z košickej komunity zúčastnia stretnutia zasvätených z košickej arcidiecézy na Teologickej fakulte v Košiciach. Po svätej omši o 9.30 v seminárnom Kostole sv. Antona Paduánskeho, ktorú bude celebrovať Mons. Bernard Bober, bude nasledovať prednáška Mons. Marka Forgáča na tému: Ako sa mať rád – normálny a abnormálny narcizmus v zasvätenom živote. Po nej program pokračuje diskusiou, svedectvami rehoľníkov, neformálnymi stretnutiami a spoločným obedom.

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov (Mk 1, 29-39).

Apoštolka môjho milosrdenstva, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve, neznechucuj sa ťažkosťami, s ktorými sa stretneš pri hlásaní môjho milosrdenstva. Tie ťažkosti, ktoré sa ťa tak bolestne dotýkajú, sú potrebné na tvoje posvätenie a preto, aby sa ukázalo, že toto dielo je moje. Dcéra moja, usilovne zapisuj každú vetu, ktorú ti hovorím o svojom milosrdenstve, lebo je to pre dobro veľkého množstva duší. (Den. 1142).

➡ Som Božím dieťaťom. Mám konkrétne úlohy. Pristupujem k nim zodpovedne, svedomito a s dôverou v Božiu pomoc? Svätá Faustína, veľká apoštolka Božieho milosrdenstva – oroduj za nás!

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním (Mk 1, 14-20).

Dcéra moja, pomôž mi spasiť hriešnikov. Vtom naplnil moju dušu oheň lásky k dušiam. Keď som prišla k sebe, vedela som, akým spôsobom mám zachraňovať duše, a pripravila som sa na väčšie utrpenia (Den. 1645).

Moje srdce ma ťahá tam, kde sa môj Pán ukrýva, kde je jeho obetujúca sa láska. Moje srdce cíti, že tu je voda živá, to je môj živý Boh, moja spása (Den. 1591).

➡ Ježiš ma pozýva zachraňovať duše. Záleží mi na spáse každého človeka?

V piatok 2. februára v kláštorného kaplnke sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove počas slávnostnej svätej omše o 10.30 dve novicky zložia svoje prvé rehoľné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Po dvojročnom noviciáte príjmu čierny závoj a habit. Ich sľuby prijme matka Miriam Janiec ISMM. Sestry pokračujú ďalej päťročnou formáciou v junioráte.

Tretí audiovizuálny príspevok Povolaní k večnému šťastiu z cyklu Po stopách milosrdenstva nám ukazuje štedrosť nášho Boha, ktorý je tak dobrý k celému ľudstvu. V tomto našom najnovšom cykle na YouTube kanáli spolu objavujeme stopy síce neviditeľného, ale blízkeho Pána…

Bože, ty si vo svojom milosrdenstve ráčil povolať z ničoty k bytiu ľudstvo a štedro si ho obdaroval prirodzenosťou a milosťou. No tvojej dobrote akoby to nestačilo. Ty, Pane, vo svojom milosrdenstve nám dávaš večný život. Povolávaš nás k svojmu večnému šťastiu, dávaš nám účasť na svojom vnútornom živote a robíš to len preto, že si milosrdný (Denníček 1743).

 

V stredu 14. februára začíname štyridsaťdňový pôst. V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“.  Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. 

Dnes je Popolcová streda. Počas svätej omše som na krátku chvíľu pocítila vo svojich údoch Ježišovo utrpenie. Pôstne obdobie – to je zvláštny čas na prácu kňazov, treba im pomáhať pri záchrane duší (Den. 931).

Malé pôstne umŕtvenia. Nemôžem sa cvičiť vo veľkých umŕtvovaniach ako predtým, napriek tomu, že veľmi chcem a vrúcne po tom túžim, lebo som pod prísnym lekárskym dozorom. V menších veciach sa však môžem cvičiť: po prvé – spať bez vankúša, trochu cítiť hlad, každý deň sa pomodliť korunku, ktorú ma naučil Pán, s rozpaženými rukami, niekedy sa pomodliť s rozpaženými rukami určitý čas aj vlastnými slovami. Úmysel: vyprosovať Božie milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov a pre kňazov moc obracať srdcia hriešnikov (Den. 934).

 

 

Popolcovou stredou sne začali Pôstne obdobie. Pôst, modlitba a almužna, ku ktorým sme pozvaní, majú vyjadrovať naše obrátenie. Pôstom je pre nás aj prijatie súčasnej situácie, plnej obáv a neistoty, ktoré prijmeme bez šomrania a v duchu pokánia… Modlitbou za pokoj, utečencov či zomierajúcich vyjadríme našu vieru a dôveru v Boha… Almužnou nech sú naše slová povzbudenia a nádeje, náš záujem o druhého alebo len obyčajný úsmev…

Jedného dňa som uvidela dve cesty: jedna bola široká, vysypaná pieskom a kvetmi, plná radosti a hudby a rôznych potešení. Ľudia išli touto cestou, tancovali a zabávali sa – a keď prišli na koniec, ani si nevšimli, že už je koniec. Na konci cesty bola strašná priepasť, čiže pekelná priepasť. Duše slepo padali do priepasti, ako išli, tak do nej padali. Bolo ich tak veľa, že ich nebolo možné spočítať. Videla som aj druhú cestu, či skôr cestičku, lebo bola úzka, pokrytá tŕním a kameňmi. Ľudia, ktorí po nej šli, mali v očiach slzy a ich údelom boli rôzne bolesti. Niektorí padali na kamene, ale hneď vstávali a išli ďalej. Na konci cesty bola nádherná záhrada, plná šťastia všetkého druhu, a všetky tieto duše tam vchádzali. Hneď v prvom okamihu zabúdali na svoje utrpenia (Den. 153).

 

V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine (MK 1, 21-28).

Povedz dušiam, dcéra moja, že im dávam na obranu svoje milosrdenstvo, ja sám bojujem namiesto nich a znášam spravodlivý hnev svojho Otca (Den. 1516).

Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu (Den. 48).

➡ Ježiš mi aj dnes dáva na obranu svoje milosrdenstvo. Poďakujem sa mu za to!

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 1-6, 16-18).

Na začiatku Pôstneho obdobia som prosila svojho spovedníka o dovolenie na skutky kajúcnosti. Dostala som také, aby som si neuberala z jedla, ale keď budem jesť, mám rozjímať o tom, ako Pán Ježiš na kríži prijal ocot so žlčou: to bude ako umŕtvenie. Nevedela som, že budem mať z toho taký veľký úžitok pre svoju dušu. Tento úžitok je v tom, že neprestajne rozjímam o jeho bolestnom umučení, a keď jem, nerozlišujem, čo jem, ale som zaujatá smrťou môjho Pána (Den. 618).

Na začiatku pôstu som prosila aj o zmenu zvláštneho spytovania svedomia, ale spovedník mi pridal takú drobnosť, že všetko, čo budem robiť, mám robiť s čistým úmyslom v duchu zadosťučinenia za hriešnikov. To ma udržiava v ustavičnom spojení s Bohom a tento úmysel zdokonaľuje moje skutky, lebo všetko, čo robím, robím pre nesmrteľné duše. Každá námaha a únava je ničím, keď si pomyslím, že zmieruje hriešne duše s Bohom (Den. 619).

➡ Aké predsavzatie si dám na začiatku tohto Pôstneho obdobia?

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 12-15).

Dnes mi priveď ľahostajné duše a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Tieto duše najbolestivejšie zraňujú moje srdce. Kvôli nim najviac trpela moja duša v Getsemanskej záhrade. Ony boli príčinou, že som vyriekol slová: »Otče, vezmi odo mňa tento kalich, ak je to tvoja vôľa.« Pre ne je poslednou záchranou utiekať sa k môjmu milosrdenstvu (Den. 1228).

V príbytku môjho srdca je tá púšť, kam žiadne stvorenie nemá prístup. Ty sám si v ňom Kráľom (Den. 726).

➡ Dnes sa budem modliť zvlášť za osoby, ktoré sú mi blízke…

Vo februári sa členovia a dobrovoľníci Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum stretnú na svojich pravidelných formačných stretnutiach podľa nasledujúceho harmonogramu. Srdečne privítame aj nových záujemcov!

Naplánované sú tieto stretnutia:

6. februára o 16.00 v Prešove (vedie vdp. Jozef Heske a sr. Blanka)

9. februára o 16.00 v Košiciach-KVP  (vedie sr. Blanka a sr. Antoniana)

11. februára o 15.30 v Koprivnici (vedie vdp. Milan Supek a sr. Blanka)

12. februára o 15.00 v Detve (vedie o. Artur Ciepielski)

22. februára o 18.00 v Nižnom Hrušove (vedie sr. Hedvig a sr. Alžbeta)

Formačné stretnutia v Borši v tomto mesiaci nebudú!