Archiwum

Denne aktualizované!

Členovia a dobrovoľníci združenia Faustínum, ktoré onedlho oslávi svoje strieborné jubileum, počas januára posielali svoje svedectvá o tom, prečo sú v tomto združení. Na oficiálnej stránke združenia faustinum.pl/sk prinášame svedectvá ľudí z rôznych kútov sveta. Ako prvé prišli na rad svedectvá z Poľska.

Najnovšie si môžete prečítať svedectvá z anglicky hovoriacich krajín (z USA, Kanady a Filipín), zo Španielska, z Talianska, Francúzska, Čiech, Nemecka a Bieloruska.

„Som v združení Faustínum, pretože …“ – svedectvá z Bieloruska

Namiesto marcových duchovných cvičení Vám každý týždeň ponúkame pôstne videozamyslenia o. Artura Ciepielského na tému Ježišových siedmich slov z kríža. Na našom YouTube kanáli prinášame 2. pôstne videozamyslenie nad slovami: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil (Mt 27, 46). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.

Spájam svoje duševné utrpenia s utrpením Ježiša.

 V plockom kláštore, do ktorého sestra Faustína prišla v máji alebo júni 1930, sa začína jej veľké prorocké poslanie. Bola nedeľa 22. februára 1931, keď prvý raz uvidela Ježiša v takej podobe, ako ho aj my dnes môžeme vidieť na obraze Božieho milosrdenstva.

V plockom kláštore sa začali šíriť správy o nejakom zjavení sestry Faustíny. Spolusestry v komunite sa k nej začali správať nedôverčivo: jedny ju varovali pred ilúziou, druhé hovorili, že je hysterická a vymýšľa si, ale ešte iné s uznaním tvrdili, že musí byť blízko pri Ježišovi, pretože tak pokojne znáša toľko utrpenia. Rozhodla som sa všetko v tichosti znášať, ani sa neospravedlňovať, keď sa ma vypytovali – zapísala do Denníčka sestra Faustína. Jedny moje mlčanie dráždilo, najmä tie zvedavejšie. Druhé – hlbšie mysliace – hovorili, že sestra Faustína musí byť predsa len blízko Boha, keď má silu vydržať toľko utrpenia (Den. 126).

Všetko sa skončí v tomto slzavom údolí, aj slzy sa odplavia, aj bolesť prestane. Len jedno nepominie – láska k  tebe, Pane. Všetko sa skončí v tomto vyhnanstve, skúšky i suchopárnosť duše. A hoci by duša neprestajne zomierala, keď má Boha – nič ňou nezakolíše (Den. 1132).

Najväčším utrpením však bola neistota o pôvode zjavení. Predstavené ju posielali ku kňazom a kňazi k predstaveným. Sestra Faustína si priala, aby nejaký kňaz v mene Cirkvi vyriešil tento problém a povedal jedno slovo: Buďte pokojná, ste na správnej ceste, alebo – zavrhnite to všetko, lebo to nepochádza od Boha (Den. 127). V tejto situácii sa snažila vyhýbať sa Pánovi, a keď prichádzal, pýtala sa: Ježišu, si môj Boh alebo nejaká vidina? Lebo predstavení mi hovoria, že bývajú rôzne klamy a vidiny. Ak si môj Pán, tam ma, prosím ťa, požehnaj. – Vtom Ježiš urobil nado mnou veľký znak kríža a ja som sa prežehnala. Keď som sa mu ospravedlnila za tú otázku, Ježiš mi povedal, že som ho touto otázkou nezarmútila. Pán mi povedal, že sa mu veľmi páči moja dôvera (Denníček 54).

⸶ Ako prežívam utrpenia duše?

⸶ Som si vedomý toho, že Boh je vždy blízko pri mne?

⸶ Mohol by Ježiš dnes pri pohľade do mojej duše povedať, že sa mu páči moja dôvera?

 

V nedeľu 28. februára nový pomocný biskup krakovskej arcidiecézy Mons. Robert Chrząszcz celebroval svoju primičnú svätú omšu v Bazilike Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch.

Vo svojom biskupskom erbe má v centre kríž, z ktorého vychádzajú lúče milosrdenstva. Za svoje biskupské heslo si vzal citát sv. Jána Pavla II.: Christo portas aperite – Otvorte dvere Kristovi!

Nový pomocný biskup predtým 15 rokov pracoval ako misionár v Rio de Janiero v Brazílii.

 

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na marec znie: Za požehnané Pôstne obdobie a za obrátenie hriešnikov, zvlášť tých, ktorým hrozí strata spásy.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“ (Mk 9, 2-10).

Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala (Den. 451, 452, 453)

„Raz po svätom prijímaní som začula slová: – Ty si naším príbytkom. V tej chvíli som pocítila v duši prítomnosť Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého – cítila som, že som Božím chrámom. Cítim, že som dieťaťom Otca; nie všetko dokážem vysvetliť, ale duch to dobre chápe. Ó, Dobrota nekonečná, ako veľmi sa znižuješ k úbohému stvoreniu!

Keby sa duše chceli sústrediť, Boh by hneď k nim prehovoril, lebo rozptýlenosť prehlušuje Pánovo slovo.

V istej chvíli mi Pán povedal: – Prečo sa bojíš a chveješ, keď si spojená so mnou? Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu. Kto sa ťa smie dotknúť, keď si so mnou? Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dobrotu a vo všetkom sa spolieha na mňa. Obdarúvam ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí.“

➡ Počas pôstneho obdobia Boh chce, aby sme sa k nemu priblížili. Túži, aby sa naše srdcia obrátili k nemu, aby bol pre nás najdôležitejšou OSOBOU v našom živote.
➡ Koho alebo čo najviac počúvam? Hľadám vnútorné ticho, aby som dokázal vnímať Ježišove slová a vnuknutia?
➡ Tento týždeň sa vynasnažím každý deň venovať čas stíšeniu a pozornému načúvaniu jeho hlasu v mojom srdci. Boh ku mne hovorí. Som jeho milované dieťa!
***

Nerád čakám. Zdá sa mi, že ten čas by som vedel lepšie využiť. Zvykol som si preto k lekárovi – okrem dobrej dávky trpezlivosti – zobrať so sebou aj knihu. Len aby som nemal ten pocit, že čas mi uteká a ja som ho zle využil. Aj cestovanie som si spríjemnil čítam. Najmä keď cestujem vlakom alebo lietadlom v príručnej batožine, mám vždy pripravené niečo na čítanie. A predsa som neraz v pravde musel priznať, že výzvu zostať v tichu a vo vyčkávaní, neviem mnohokrát zvládnuť. Vždy by som chcel, aby sa niečo dialo, aby som „podal nejaký výkon”. Poznáte to? Niekto si v takom čase obhrýza nechty, iní spia a iní zasa nervózne poklepkávajú nohou či vkuse telefonujú, respektíve chatujú. Až neskôr som si uvedomil, že ma takýto postoj priviedol k presvedčeniu, presnejšie povedané k omylu, že to ja musím byť stále aktívnym, aby sa niečo dialo.

Azda podobne premýšľajú aj Peter, Ján a Jakub. Hneď by chceli niečo stavať. Byť aktívni. Lebo sa im zdá, že všetci naokolo čosi robia, iba oni sú akosi bokom. Avšak Ježiš im hneď pomáha rozpoznať podstatu tohto miesta a okamihu. Tá chvíľa nie je postavená na ľudskom snažení. Lež na tom Božom. Človek je tam tým, ktorý tam má len byť.

Koľkokrát za život som už bol pred eucharistickým Kristom. S hŕbou vytlačených modlitieb či hrubou modlitebnou knižkou, otáčal stranu za stranou, a potom po polhodine odchádzal úplne spokojný, že som to dal… Že som nezaspal a vymodlil sa x modlitieb.

Rokmi však vnímam, že Boh vie už o mojich slovách a potrebách skôr, ako sa ja rozhodnem kľaknúť si pred ním. Ale že má obrovskú túžbu, aby som prestal byť „akčným hrdinom” a nechal sa viesť a objať jeho blízkosťou. On o mne a mojich drahých už vie, len ja ešte neviem o ňom…

Krásne to vystihol dnes už svätý pápež Ján Pavol II.: „Chvíľa opravdivej adorácie má väčšiu hodnotu a duchovný úžitok ako najintenzívnejšia činnosť, aj keď je apoštolská.”

Dokážem si sadnúť/ kľaknúť pred Eucharistiu len tak, aby som bez tlaku ostal v Božej blízkosti?

Moja modlitba je postavená na mojich slovách alebo dokážem v modlitbe aj počúvať?

Kedy sa zastavím v kostole na „chvíľku s Bohom”?

vdp. Jozef Kozák

Všetkým maďarsky hovoriacim ctiteľom Božieho milosrdenstva a sv. sestry Faustíny Kowalskej je venovaná Facebooková stránka Szent Fausztina nővér, ktorú vedie slovenský misionár pôsobiaci v Budapešti, páter Viktor Kunay, lazarista a dobrovoľník nášho združenia Faustínum. Pravidelne na nej informuje o všetkých aktivitách týkajúcich sa úcty k Božiemu milosrdenstvu, uvádza tiež krátke modlitby a denne ponúka citáty z Denníčka sv. sestry Faustíny. Link na stránku: https://www.facebook.com/Szent-Fausztina-n%C5%91v%C3%A9r-110283907406505

2. TÝŽDEŇ: Spájam svoje duchovné utrpenia s utrpením Ježiša

Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou (Den. 1512).

Na konci prvého roku noviciátu sa v živote sestry Faustíny začalo obdobie veľmi bolestivých duchovných skúseností, známych ako pasívne noci. Koncom prvého roku noviciátu – napísala vo svojom Denníčku – sa začalo v mojej duši stmievať. Nepociťujem žiadnu radosť z modlitby, rozjímanie má stojí veľa námahy, začína sa ma zmocňovať strach. Vstúpila som hlbšie do seba a nevidela som nič okrem veľkej úbohosti. Jasne som však videla aj veľkú Božiu svätosť, ale nemala som odvahu pozdvihnúť k nemu oči. Vrhla som sa do prachu k jeho nohám a žobrala som o milosrdenstvo. Takto uplynulo skoro pol roka a stav mojej duše sa nemenil. Naša drahá matka novicmajsterka mi dodáva odvahu [v] týchto ťažkých chvíľach. No utrpenie stále narastalo. (…) Boh zvláštne pôsobil v mojej duši. (…) Utiekala som sa k Ježišovým ranám, opakovala som slová dôvery, ale tieto slová mi spôsobovali ešte väčšie utrpenie. Išla som pred Najsvätejšiu sviatosť a začala som hovoriť Ježišovi: „Ježišu, ty si povedal, že skôr zabudne matka na svoje nemluvňa ako Boh na svoje stvorenie, a keby aj ona zabudla, ja, Boh, nezabudnem na svoje stvorenie. Ježišu, počuješ, ako stoná moja duša? Uslyš bolestné kvílenie svojho dieťaťa. Dôverujem ti, ó, Bože, lebo nebo a zem sa pominú, ale tvoje slovo trvá naveky“ (Den. 23).

Takýto úryvok nájdeme v jej Denníčku pod číslom 23. V žalme, ktorý je označený rovnakým číslom 23, sa kráľ Dávid modlil takto: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou (Ž 23,4).

Počas týchto bolestivých zážitkov dostala sestra Faustína pomoc od svojej majsterky v noviciáte, ktorá jej vysvetlila, že Boh je vždy otec, aj keď nás skúša, a tieto skúsenosti pripravujú jej dušu na úzke spojenie s ním. Bolo veľmi dôležité, aby v týchto ťažkých chvíľach sestra Faustína prejavovala poslušnosť a neochvejnú dôveru, ktorá nás aj udivuje a dodnes prináša hojnú úrodu.

Môj Ježišu, ty vieš, čo prežíva moja duša pri spomienke na tieto utrpenia. Neraz som sa čudovala, že anjeli a svätí sú ticho pri takom utrpení duše. Oni nás však v týchto chvíľach zvlášť milujú. Moja duša neraz volala k Bohu ako malé dieťa, keď matka zakryje svoju tvár a ono ju nemôže poznať, a tak kričí zo všetkých síl. Ó, Ježišu môj, buď pochválený za tieto skúšky plné lásky! Tvoje milosrdenstvo je veľké a nepochopiteľné. Všetko, ó, Pane, čo si naplánoval pre moju dušu, je preniknuté tvojím milosrdenstvom (Den. 116).

⸶Ako vyzerá moja dôvera v čase bolestivých skúšok?

⸶Verím tomu, že Boh je vždy vaším najlepším Otcom, hoci skúša?

⸶Poviem mu, s čím bojujem. Poprosím ho o milosť duchovného detstva.

Srdečne pozývame všetky ženy na on-line duchovnú obnovu s názvom: Zranená, ale milovaná, ktorá sa uskutoční 27. februára.

Program bude prebiehať cez aplikáciu ZOOM.

Prihlásiť sa môžete na mail sr.jana@milosrdenstvo.sk

Na Vašu mailovú adresu budú zaslané potrebné informácie k pripojeniu.

Prosíme, aby ste sa prihlásili najneskôr deň pred termínom duchovnej obnovy.

V prípade otázok alebo nejakých nejasností sa kontaktujte na tel. č. 0907 464 479 alebo na vyššie uvedenom maile.

Program:

9:00 – privítanie a úvodné slovko

9:15 – príhovor na tému „Zranená, ale milovaná“ (sr. Jana Mária Krnáčová KMBM)

10:00 – čas na osobnú meditáciu

11:00-14:30 – možnosť individuálnych rozhovorov so sestrami

14:45-15:00 – spoločná príprava na hodinu milosrdenstva

15:00 –  hodina milosrdenstva

–   korunka Božieho milosrdenstva

–   adorácia Ježiša vo svojom srdci

16:00 – záverečné slovko a  „duchovný cukrík“ pre dušu

V spolupráci s o. Arturom Ciepielským prinášame na našom YouTube kanáli 1. pôstne videozamyslenie na tému: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 33). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.

Pri príležitosti 90. výročia zjavenia obrazu Milosrdného Ježiša vydala Poľská pošta poštovú známku a pamätnú pohľadnicu. Na známke sa nachádza prvý obraz Božieho milosrdenstva, ktorý v roku 1934 namaľoval Eugeniusz Kazimirowski a tiež lagievnický obraz, ktorý v roku 1945 namaľoval Adolf Hyla. V centre sa nachádza obraz sv. Faustíny a sv. Jána Pavla II. – apoštolov Božieho milosrdenstva. Na pozadí je fotografia zo Sanktuária Božieho milosrdenstva v Čenstochovej.

V pondelok 22. februára uplynie 90 rokov od zjavenia obrazu Milosrdného Krista. Tento obraz je najznámejším obrazom Ježiša ukrižovaného i zmŕtvychvstalého. Je to zároveň neobyčajný obraz nielen kvôli tomu, že je najväčšmi rozšírený, ale predovšetkým preto, že jeho spoluautorom je sám Pán Ježiš, ktorý sa práve v takej podobe ukázal sv. sestre Faustíne v cele kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Plocku 22. februára 1931.

V našej duchovnej príprave na túto slávnosť sme sa sústredili na jednotlivé aspekty obrazu. Dnes, na povzbudenie, uvedieme výpovede Pána Ježiša týkajúce sa milostí s ním spojených.

Cez tento obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša (Den. 570). Žiadam uctievanie môjho milosrdenstva slávnostným slávením tohto sviatku a vzdávaním úcty obrazu, ktorý je namaľovaný. Cez tento obraz udelím dušiam veľa milostí, on má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna (Den. 742). Už veľa duší pritiahla moja láska cez tento obraz. Moje milosrdenstvo pôsobí v dušiach skrze toto dielo. Poznala som, že veľa duší zakúsilo Božiu milosť (Den. 1379).

V novéne pred sviatkom milosrdenstva v siedmom dni Ježiš hovorí sestre Faustíne: Dnes mi priveď duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú moje milosrdenstvo, a ponor ich doň. Tieto duše najbolestnejšie prežívali moje umučenie a najhlbšie prenikli do môjho ducha. Sú živým obrazom môjho ľútostivého srdca a v budúcom živote budú žiariť zvláštnym jasom. Žiadna z nich sa nedostane do pekelného ohňa. Každú zvlášť budem chrániť v hodine jej smrti (Den. 1224).

Nech aj naše srdcia naplní radosť a vďačnosť za tento veľký dar Božieho milosrdenstva!

 

Sv. Otec František poslal plockému biskupovi Petrovi Liberovi list pri príležitosti zjavenia obrazu Božieho milosrdenstva pred 90 rokmi v Plocku. V liste píše: Vráťme sa k prameňu. Prosme Krista o dar milosrdenstva. Nech nás ním zahrnie a prenikne. Majme odvahu vrátiť sa k Ježišovi a zakúsiť jeho lásku a milosrdenstvo vo sviatostiach. Pocíťme jeho blízkosť a nehu, lebo len vtedy budeme schopní preukazovať milosrdenstvo, trpezlivosť, odpustenie a lásku. (…) Buďte pre všetkých znakom Božej prítomnosti medzi nami!

List končí apoštolským požehnaním, ktoré pápež František udeľuje všetkým ctiteľom milosrdného Ježiša.

 

Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po obnovení sľubov a svätom prijímaní som zrazu uvidela Pána Ježiša, ktorý mi láskavo povedal: – Dcéra moja, pozri na moje milosrdné srdce. Keď som sa zahľadela na Najsvätejšie Srdce, vyšli z neho tie isté lúče, ktoré sú na obraze – ako krv a voda. Pochopila som, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ježiš opäť láskavo povedal: – Dcéra moja, hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu (Den. 177).

V Denníčku nájdeme aj tieto Ježišove slová: Som trojnásobne svätý a oškliví sa mi najmenší hriech. Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť voči nej je bezhraničná. Moje milosrdenstvo ju obklopuje a ospravedlňuje. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že nikto neujde pred mojou pravicou. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom, padnú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa. Napíš, že sa im prihováram cez výčitky svedomia, cez neúspechy a utrpenia, cez búrky a hromy, hovorím hlasom Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať, ponechávam ich samých na seba a dávam im to, po čom túžia (Den. 1728).

Možno si myslíme, že sme urobili toľko zla, že pre nás už neexistuje odpustenie. Ježiš povedal svätej Faustíne, že čím väčší  hriešnik, tým má väčšie právo na jeho milosrdenstvo. Božie milosrdenstvo nemôže nič vyčerpať a neexistuje také zlo, taký hriech, ktorý by nám Boh nemohol odpustiť, keby sme ho o to s ľútosťou poprosili.

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 12-15).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1146, 1507):

[Nech vkladajú] nádej do môjho milosrdenstva najväčší hriešnici. Oni majú prednostné právo na dôveru v priepasť môjho milosrdenstva. Dcéra moja, píš o mojom milosrdenstve utrápeným dušiam. Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. Takým dušiam dávam viac milostí, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale ospravedlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve. Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti…

Všetky milosti plynú z milosrdenstva a aj posledná hodina je pre nás plná milosrdenstva. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote, aj keby jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je silnejšie ako naša úbohosť. Potrebné je len jedno, aby hriešnik odchýlil aspoň trochu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dokončí Boh. Nešťastná je však duša, ktorá dokonca v poslednej hodine zatvorila dvere pred Božím milosrdenstvom. Tieto duše ponorili Ježiša v Getsemanskej záhrade do smrteľného smútku, veď z jeho najľútostivejšieho Srdca vyplynulo Božie milosrdenstvo.

➡  Ježiš, Boží Syn, z lásky k nám dovolil, aby ho diabol pokúšal. Následne začal ohlasovať Božie kráľovstvo a pozýva nás k obráteniu. Aká je moja odpoveď na úsilie Božieho milosrdenstva, ktorým Boh hľadá moju večnú spásu?
➡ Som vďačný Ježišovi za námahu, ktorú pre mňa podstúpil?
➡ Vynasnažím sa v tomto týždni aspoň trochu pootvoriť dvere svojho srdca na lúče Božieho milosrdenstva…

***

Bol som práve vysvätený, začínajúci kňaz na svojom prvom kaplánskom mieste. Prešlo už odvtedy skoro 20 rokov, ale pamätám si to ako dnes. Úplne presne. Bola sobota, krátko pred obedom. Po prvopiatkovom týždni, v ktorom sme päť dní hodiny presedeli v spovednici a vysluhovali sviatosť zmierenia. K tomu treba zarátať ešte piatkovú dopoludňajšiu návštevu chorých spojenú s vysluhovaním sviatosti zmierenia a prinášaním Eucharistie. Už som sa tešil na obed. Bol som hladný. Vedel som, že nás v ten deň zavolala jedna rodina z farnosti na obed, ktorý bol vždy fantastický. Vtom zazvonil telefón. Ozval sa akýsi mužský hlas. Poprosil ma, že je chorý a že sa chce vyspovedať. Priznám sa, šiel som s nechuťou. V duchu som si vravel, kde bol doteraz. Keď som došiel k domu chorého, široko ďaleko nebolo nikoho. Búchal som na dvere, obišiel dom a nič. Už som bol pripravený pootvoriť dvere a zavolať, keď sa zrazu pohla kľučka a za dverami stal starší pán v pyžame. Vyzeral tak po šesťdesiatke. V neochote som kráčal za ním a opýtal som ho: „A kde je ten chorý, čo nemôže vstať z postele?” On bez zaváhania odvetil: „To som ja.” A kým sa stihol zareagovať, dedko už ležal v posteli a zakryl sa perinou.

„Vy?“, opýtal som sa nechápavo:  „Veď vyzeráte dobre, nie choro.”

Muž sa na mňa pozrela a odpovedal: „Nie nie, pán kaplán, sadajte tu na stoličku! Ja viem, že končím, že toto je moja posledná svätá spoveď. Chcem si ju urobiť celoživotnú a poriadnu.“

Aj tak bolo. Muž sa vyznal, prijal rozhrešenie, Eucharistiu a ja som odchádzal v akomsi divnom pocite.

Ten netrval dlho… O pár dní nato dedko zomrel. Až vtedy som si uvedomil, akú som mal milosť a k akému skutky lásky a milosrdenstva má v ten deň Boh pozval.

Ten muž už vedel, že je čas. A že prišiel deň, kedy tým najdôležitejším je hodiť sa do náruče Božieho milosrdenstva.

Modlím sa za milosť dobrej smrti?

vdp. Jozef Kozák

Raz mi Ježiš povedal: – Môj pohľad z tohto obrazu je taký ako pohľad z kríža (Den. 326).

Pri pohľade na Ježiša máme dojem, že sa na nás skutočne pozerá. Kdekoľvek sedíme, z akejkoľvek strany sa na neho pozrieme, zdá sa, že tieto oči nás neustále sledujú. Pretože na tomto obraze je skrytý Ježišov pohľad z kríža. Sám to povedal svätej Faustíne. Aký je tento pohľad? V prvom rade prijímajúci pohľad, ktorý víta každého. Bez ohľadu na to, koľko toho máme na svedomí, v týchto očiach vždy nájdeme lásku, ktorá na nás čaká. Bezpodmienečná láska, jemná, otvorená voči nám, pripravená počúvať. Vďaka takému pohľadu sa naše srdce otvára samo od seba, chce rozprávať o svojich tajomstvách. Vie, že sme prijatí v celej našej kráse, ako aj v celej našej chudobe. Môžeme odhaliť pravdu, pretože sa cítime bezpečne.

Nech sa vás dnes dotkne Ježišov pohľad na tomto obraze. Dovoľte mu, aby vás objal a stretol sa s vami. Odhaľte pred Bohom to, čo sa vo vás hlboko skrýva. Chce vás počúvať a prísť vám na pomoc. Čaká iba na prvý krok z vašej strany. Jeho ruka už je zdvihnutá, aby vás požehnala a aby vám poskytla milosti, ktoré potrebujete…

 

Hlavná správa Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum na svojom stretnutí 30. januára 2021 udelila titul čestného členstva trom osobám, ktoré sa významne pričinili o realizáciu cieľov združenia a o šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu. Novými čestnými členmi sú:

Sr. M. Elżbieta Siepak KMBM

Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup

Páter Marek Wójtowicz SJ

Viac sa dozviete na webstránke združenia faustinum.pl/sk

Raz sa ma spovedník opýtal, ako má byť umiestnený nápis, lebo všetko sa na obraz nezmestí. Povedala som, že sa pomodlím a odpoviem mu na budúci týždeň. Keď som odišla zo spovednice, prechádzala som okolo Najsvätejšej sviatosti. Vtedy som dostala vnútorné poznanie, kde má byť ten nápis. Ježiš mi pripomenul, ako mi o tom prvý raz hovoril, že tie tri slová musia byť umiestnené viditeľne. Sú to tieto slová: „Ježišu, dôverujem ti.” Pochopila som, že Ježiš túži po tom, aby bola umiestnená celá formulka, ale nedáva priamy príkaz, že to musia byť tri slová. Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti (Den. 327).

Tri jednoduché slová, ktoré otvárajú všetko: Ježišu, dôverujem ti. Toto je najjednoduchšia modlitba, ktorá sa dotýka Božieho srdca. Naša dôvera v neho uvoľňuje celé more milostí, ktoré sa začnú vylievať do nášho života. Kto dôveruje Bohu, nikdy nebude sklamaný. Toto je postoj, ktorý nám najviac chýba, pretože to je skutočný postoj dieťaťa. Dieťa všetko čaká od svojich rodičov. Vie, že mu dajú všetko, o všetko sa postarajú. A Boh od nás chce taký postoj, aby sme vložili všetko do jeho rúk a nechali ho konať v našich životoch.

Viem, nie je ľahké povedať slová: Ježišu, dôverujem ti. V pokojných časoch, keď sa všetko darí, je takáto modlitba ľahká. Možno sme to už takto povedali mnohokrát. Ale v situácii, keď trpíme, keď sme obklopení temnotou, tieto slová stoja veľa a majú svoju váhu. Práve vtedy naše vyznanie: dôverujem ti, nadobúda skutočnú hodnotu. Nie keď ich hovoríme ľahko, ale uprostred tmy a utrpenia. Pozývam vás k takejto modlitbe, k takému boju o dôveru v Boha. Áno, toto je skutočný boj. Zlý sa postaví proti vám. Pokúsi sa vliať do vašich sŕdc všetky čierne myšlienky, pokúsi sa vás zastrašiť, pokúsi sa vám vziať nádej a nakoniec sa vám pokúsi dokázať, že Boh vás až tak veľmi nemiluje, pretože toto dopúšťa. Samozrejme, že to neurobí priamo. Použije na to rôzne spôsoby, aby zostal ukrytý, aby ste ho nerozpoznali. Toto je jeho stratégia. Našou zbraňou sú tieto jednoduché slová a dôvera, ktorá z nich plynie. Kedykoľvek si všimnete, že vo vás rastie strach, že vás premáha smútok, že sa vaša situácia len zhoršuje, použite slová, ktoré nám Boh dáva vo svojom milosrdenstve.

Počas pôstneho obdobia vás pozývame, aby ste spolu so sestrou Faustínou objavovali hodnotu utrpenia a spájali svoje utrpenie s Ježišom. On z lásky dal život za každého z nás, aby sme už nikdy nepochybovali o tom, že Boh nás skutočne miluje! Spoločne vstúpme do tohto nevyspytateľného tajomstva Božieho milosrdenstva a diela vykúpenia. Počas tohtoročného pôstu nás budú sprevádzať Ježišove slová: V mojom umučení hľadaj silu a svetlo (Den. 654).

  1. TÝŽDEŇ: Spájam svoje telesné utrpenia s utrpením Ježiša

Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou (Den. 1512).

Ó, môj Ježišu, spájam svoju bolesť, utrpenie aj samotné zomieranie s tvojím svätým umučením a obetujem sa za celý svet, aby som vyprosila hojnosť Božieho milosrdenstva pre duše (por. Den. 1574).

Ježiš povedal svätej Faustíne: Často ma nazývaš svojím učiteľom. Je to milé môjmu srdcu, ale nezabúdaj, žiačka moja, že si žiačkou ukrižovaného učiteľa. To jedno slovo nech ti stačí. Ty vieš, čo kríž obsahuje (Den. 1513).

Vieme, že sestra Faustína zažila vo svojom živote veľa fyzického utrpenia. Už na začiatku svojho rehoľného života poznamenala: Krátko po prvých sľuboch som ochorela. Napriek láskavej a starostlivej opatere predstavených a lekárskym zákrokom som sa necítila ani lepšie, ani horšie. Vtedy som sa dozvedela, že sa o mne hovorí, že chorobu predstieram. A tým sa moje utrpenie zdvojnásobilo. Trvalo to dosť dlho. Jedného dňa som sa žalovala Ježišovi, že som bremenom pre sestry. Ježiš mi odpovedal: Nežiješ pre seba, ale pre duše. Z tvojich bolestí budú mať úžitok iné duše (Den. 67).

Možno jej boli blízke aj slová apoštola národov: Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (Kol 1,24).

Tuberkulóza, ktorú jej diagnostikovali až vo Vilniuse, spôsobila v tele sestry Faustíny veľké spustošenie. Zasiahla nielen dýchacie cesty a pľúca, ale aj tráviaci trakt. Vedela, že Ježiš nikdy nedá viac, ako môžeme zniesť. Sama napísala: Utrpenie je veľká milosť. Utrpením sa duša pripodobňuje Spasiteľovi, v utrpení sa kryštalizuje láska. Čím väčšie utrpenie, tým sa láska stáva čistejšou (Den. 57). Na inom mieste poznamenala: Mám sa podobať Ježišovi v utrpení a pokore (Den. 268).

Uprostred mnohých fyzických a duchovných utrpení sestra Faustína zakúsila veľa milostí, o ktorých tiež napísala vo svojom Denníčku. Dôverovala Ježišovi aj v bolestných chvíľach, a tak dosiahla úplné zjednotenie s Bohom. Dnes zakúša večnú radosť a slávu v nebi, kde už niet ani sĺz, ani utrpenia.

⸶ A ja? Žijem svoj každodenný život s vedomím, že som žiakom ukrižovaného učiteľa?

⸶ Dôverujem Bohu a verím, že on najlepšie vie, ktorá cesta vedie k zjednoteniu s ním?

⸶ Odovzdávam Ježišovi utrpenie svojho tela? Hovorím s ním o svojich bolestiach?

15. február bol dňom rehoľných menín sv. sestry Faustíny. Je to zároveň aj deň spomienky na jej vilniuského spovedníka, dnes už blahoslaveného kňaza Michala Sopočku. Patrónom našej svätice bol teda sv. Faustín. Meno Faustín znamená priaznivý.

Sv. Faustín, kňaz sa v liturgickom kalendári slávi spolu so svojím bratom Jovitom, diakonom. Boli umučení za cisára Hadriána v Taliansku medzi rokmi 117-138.

 

V stredu 17. februára sme začali Pôstne obdobie. Pôst, modlitba a almužna, ku ktorým sme pozvaní, majú vyjadrovať naše obrátenie. Pôstom je pre nás aj prijatie súčasnej pandemickej situácie, plnej obmedzení, ktoré prijmeme bez šomrania a v duchu odriekania… Modlitbou za chorých či zomierajúcich vyjadríme našu vieru a dôveru v Boha… Almužnou nech sú naše slová povzbudenia a nádeje, náš záujem o druhého alebo len obyčajný úsmev…

Ako hovorí pápež František: Pôstne obdobie je však práve obdobím nádeje – na sprostredkovanie nádeje niekedy stačí byť „láskavým človekom, ktorý odloží nabok svoje starosti a naliehavé potreby, aby venoval pozornosť, aby daroval úsmev, aby povedal slovo povzbudenia, vytvoril priestor na vypočutie uprostred toľkej ľahostajnosti“.

V tohtoročnom Pôstnom období pre Vás pripravujeme duchovné zamyslenia, v ktorých budeme objavovať hodnotu utrpenia. Spolu s o. Arturom Ciepielským pripravujeme tiež videozamyslenia nad Ježišovými slovami z kríža, ktoré ponúkneme na našom kanáli YouTube.

Jedného dňa som uvidela dve cesty: jedna bola široká, vysypaná pieskom a kvetmi, plná radosti a hudby a rôznych potešení. Ľudia išli touto cestou, tancovali a zabávali sa – a keď prišli na koniec, ani si nevšimli, že už je koniec. Na konci cesty bola strašná priepasť, čiže pekelná priepasť. Duše slepo padali do priepasti, ako išli, tak do nej padali. Bolo ich tak veľa, že ich nebolo možné spočítať. Videla som aj druhú cestu, či skôr cestičku, lebo bola úzka, pokrytá tŕním a kameňmi. Ľudia, ktorí po nej šli, mali v očiach slzy a ich údelom boli rôzne bolesti. Niektorí padali na kamene, ale hneď vstávali a išli ďalej. Na konci cesty bola nádherná záhrada, plná šťastia všetkého druhu, a všetky tieto duše tam vchádzali. Hneď v prvom okamihu zabúdali na svoje utrpenia (Den. 153).

 

 

Všetkým ctiteľom milosrdného Ježiša ponúkame vo výpredaji tradičný stolový kalendár Božieho milosrdenstva na tento rok. Kalendár je plnofarebný, doplnený fotografiami z našich duchovných aktivít a myšlienkami Ježiša a sv. Faustíny z jej Denníčka.

Objednávky:
Mail: kosice@milosrdenstvo.sk; tel.: 0948 117 886
Cena kalendára vo výpredaji: 1,00 euro
Posielame na dobierku.

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom.“ Všeobecný úmysel na február znie: Poďakovanie za dar sv. Faustíny, za obraz Milosrdného Ježiša a za všetky milosti vyprosené pred týmto obrazom s prosbou, aby v Božom milosrdenstve svet našiel pokoj a človek šťastie. 

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom.“ Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

 

Od 8. do 14. februára prebieha na Slovensku Národný týždeň manželstva. Jeho cieľom je propagovať a podporiť manželstvo ako vzácnu hodnotu pre moderného človeka. Týždeň sa nesie v znamení témy: Bezpečne v manželstve.

Už ponad päť rokov sa sestry v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v krakovských Lagievnikoch denne modlia posvätný ruženec za manželstvá prežívajúce ťažkosti a krízu. Vďaka on-line prenosu na našej webstránke sa s nimi môžete duchovne spojiť o 20.30 hod.

Raz som bola u maliara, ktorý maľuje tento obraz. Videla som, že nie je taký pekný, ako Ježiš v skutočnosti je. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci. Keď sme odišli od maliara, matka predstavená zostala v meste vybaviť rôzne veci. Ja som sa sama vrátila domov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: „Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?” Vtom som počula slová: – Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti (Den. 313).

Temnota smútku z ťažkých časov, temnota strachu z vlastnej nákazy alebo choroby ľudí v našom okolí, temnota osamelosti vyplývajúca z izolácie, temnota neistoty ohľadom budúcnosti, ohľadom zamestnania či zabezpečenia dôstojného života pre seba a pre rodinu. Teraz sa nás dotýka toľko rôznych temnôt. Práve do tejto temnoty chce Ježiš vstúpiť. Chce ju osvetliť svojou prítomnosťou. Rozptýliť svojou mocou. Obraz Milosrdného Ježiša nám pripomína túto pravdu. Nie sme sami. Ježiš je s nami! V každej temnote a v každej našom utrpení. Jeho prítomnosť vždy prináša svetlo, ktoré premôže túto temnotu a utrpenie. Zažívate teraz temnotu? Ježiš chce vstúpiť do vašej temnoty a rozptýliť ju svojou láskou. Pozvite ho, aby konal, a dá vám to, čo najviac potrebujete.

Naše komunity v Gdansku, Čenstochovej, Kaliszi a v Kiekrzi sa pripojili k iniciatíve, ktorá sa modlí za bezdetné manželstvá. V minulom mesiaci sa modlili za ponad 1200 manželstiev. Už 515 manželských párov sa v minulom roku dočkalo vytúženého potomka. Svoje prosby o modlitbu na tento úmysel môžete posielať na adresu: kontakt@modlitwaopotomstwo.pl  (uveďte, prosím, mená manželov). Na tento úmysel sú každý mesiac slávené sväté omše v 12 kostoloch v Poľsku.

Presne o mesiac, 6. marca, oslávi Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva svoje 25. výročie vzniku. O tomto svojom striebornom jubileu informujú sestry z Krakova upútavkou na stránke faustinum.pl/sk.

25. výročie vzniku združenia Faustínum

Vo štvrtok 11. februára v Bostone v USA zomrel o. Serafín Michalenko, vicepostulátor beatifikačného aj kanonizačného procesu sestry Faustíny Kowalskej. Kňaz Spoločnosti mariánov, ktorého mama bola Poľka a otec Slovák, prežil celý svoj 90-ročný život v USA. Bol horlivým šíriteľom úcty k Božiemu milosrdenstvu a veľkým ctiteľom sv. Faustíny. Sám zakúsil jej mocný príhovor – bol uzdravený z rakoviny. Bol tiež rektorom národného Sanktuária Božieho milosrdenstva v USA a riaditeľom Inštitútu milosrdenstva v Stockbridge v Massachusetts.

Vo štvrtok 11. februára na spomienku Panny Márie Lurdskej slávime v Cirkvi už XXIX. svetový deň chorých. Tento deň je venovaný nevyliečiteľne chorým ľuďom na celom svete. Pri tejto príležitosti bude v Bazilike Božieho milosrdenstva v Krakove celebrovaná svätá omša, ktorú môžete sledovať na stránke www.milosierdzie.pl.

Ako hovorila sv. sestra Faustína: Choroba je tiež veľká milosť. Všetko pre Boha a duše… (Den. 1062).

Rozhodnutím pápeža Františka, ktorý prijal návrh predložený Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí, tak bude Všeobecnom rímskom kalendári odteraz figurovať 29. júl ako „Spomienka sv. Marty, Márie a Lazára“. Ako sa vysvetľuje v dekréte, Svätý Otec bral do úvahy „dôležité evanjeliové svedectvo, ktoré ponúkla trojica súrodencov v pohostinnosti Pánovi Ježišovi, v srdečnom načúvaní i vo viere, že on je zmŕtvychvstanie a život“. „V dome v Betánii Pán Ježiš zakúsil ducha rodiny a priateľstva“.

Panna Mária (…) mi povedala: Dcéra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby si Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, mohol oddýchnuť. Adoruj ho vo svojom srdci, nevychádzaj zo svojho vnútra. Ustavične s ním prebývaj vo svojom srdci. On bude tvojou silou (Den. 785).

Zdroj: vaticannews