V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho (Jn 2, 1-11).

Dcéra moja, rozjímaj o Božom živote, ktorý je obsiahnutý v Cirkvi pre spásu a posvätenie tvojej duše. Zamysli sa, ako využívaš tieto poklady milostí, tú námahu mojej lásky (Den. 1758).

Najľútostivejší Ježišu, nie vždy som vedela využiť tieto neoceniteľné dary, lebo som si nevšímala samotný dar, ale príliš veľa pozornosti som venovala nádobe, v ktorej si mi svoje dary podával. Môj najsladší Učiteľ, teraz už bude inak, využijem tvoju milosť, ako len moja duša bude schopná. Živá viera mi bude pomáhať. V akejkoľvek podobe mi zošleš milosť, prijmem ju priamo od teba, nebudem sa pozastavovať nad nádobou, v ktorej mi ju posielaš. (Den. 1759).

➡ Dnes sa zamyslím, ako využívam tieto poklady milostí, tú námahu Božej lásky voči mne…