Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“ Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi“ (Lk 10, 1-12. 17-20).

Všetky duše, ktoré budú zvelebovať moje milosrdenstvo, šíriť jeho úctu a povzbudzovať iné duše k dôvere v moje milosrdenstvo, v hodine smrti nezakúsia strach. Moje milosrdenstvo ich bude chrániť v tomto poslednom boji… (Den. 1540). 

Ježišu, ty si povedal vo svätom evanjeliu: „Súdim ťa podľa tvojich úst,” nuž, Ježišu, ja vždy hovorím o tvojom nepochopiteľnom milosrdenstve, preto dúfam, že ma budeš súdiť podľa svojho nesmierneho milosrdenstva (Den. 854).

➡ Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia, lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky (Ž 117).

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 13-19).

Kriste, keby duša hneď vedela, čo všetko bude celý život trpieť, zomrela by od zdesenia. Nepriložila by ústa ku kalichu horkosti. No preto, že dostávala po kvapke, vypila ho do dna. Kriste, keby si ty sám neposilňoval moju dušu, čo by ona sama vládala zmôcť? Sme silní, ale tvojou silou, sme svätí, ale tvojou svätosťou. A sami sme čím? Menej než nič… (Dz. 1655).

Modlitbou a umŕtvovaním sa dostaneme do najdivokejších krajov, a takto budeme kliesniť cestu misionárom (Den. 539).

➡ Dnešný deň obetujem za Svätého Otca Leva XIV.

V pondelok 30. júna sa uskutoční posledné predprázdninové formačné stretnutie členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum vo Farskom kostole nanebovzatia Panny Márie v Brezne. Stretnutie sa začne spoločnou modlitbou v Hodine milosrdenstva o 15.00 a pokračovať bude prednáškami z prvého formačného cyklu Misia a spiritualita sv. Faustíny. Formáciu miestnej skupinky vedie o. Artur Ciepielski. Tentokrát sa stretnutia zúčastní aj sr. M. Clareta Fečová ISMM, podpredsedníčka združenia Faustínum.

Medzi mnohými mariánskymi pobožnosťami zvlášť vyniká májová pobožnosť, podľa ktorej sa celý máj volá mariánskym mesiacom. Celý mesiac je venovaný úcte k Panne Márii a celým mesiacom zaznievajú invokácie o jej živote a cnostiach v krásnych Loretánskych litániách. Svätá sestra Faustína si zvlášť ctila Máriu ako matku milosrdenstva.

Kvietok, ktorý kladiem k nohám Panny Márie v máji, je cvičenie sa v tichosti (Den. 1105).

Modlitba:

Preblahoslavená Panna Mária, Božia Rodička! Hoci sme hriešni, predsa pred očami všemohúceho Boha a celého neba padáme k tvojim nohám a volíme si ťa dnes za svoju ochrankyňu a matku, za svoju orodovníčku u tvojho Syna, Ježiša. Zasväcujeme ti seba, svoje telo a dušu so všetkým, čo máme a čím sme. Darujeme ti svoje srdcia a prajeme si, aby sme na teba nezabúdali, ale stále milovali teba i tvojho Syna, Ježiša Krista. Božia Rodička, obetujeme ti všetky modlitby a pobožnosti tohto mesiaca a prosíme ťa, vypros nám u Boha tú milosť, ktorú najviac potrebujeme. Ukáž, že si našou Matkou a že neopúšťaš tých, ktorí sa k tebe s dôverou utiekajú. Veď nás po ceste prikázaní tvojho Syna a vypros nám od neho hlavne tú milosť, aby sme mu zostali verní a aby sme chváliac teba na zemi, raz s tebou a so všetkými anjelmi a svätými chválili Ježiša v nebi na veky vekov. Amen.

Bolo to 1. augusta 1925, keď 20-ročná Helena Kowalská (budúca sestra Faustína) prekročila prah nášho generálneho domu vo Varšave. Dnes je tomu presne sto rokov! Takto na tú chvíľu spomína ona sama: Konečne nadišiel okamih, keď sa pre mňa otvorila kláštorná brána – bolo to večer prvého augusta, v predvečer sviatku Panny Márie Anjelskej. Cítila som sa nesmierne šťastná, mala som pocit, že som vstúpila do rajského života. Z môjho srdca vyvierala ďakovná modlitba (Den. 17).

Prišla ku mne matka predstavená, terajšia generálna matka Michaela. Po krátkom rozhovore mi kázala ísť za Pánom domu a opýtať sa, či ma prijme. Hneď som pochopila, že sa mám opýtať Pána Ježiša. S veľkou radosťou som išla do kaplnky a opýtala som sa Ježiša: „Pane tohto domu, prijmeš ma?” Takto mi kázala opýtať sa jedna sestra. Hneď som počula hlas: – Prijímam ťa, si v mojom srdci. Keď som sa vrátila z kaplnky, matka predstavená sa ma najprv opýtala: „Tak čo, prijal ťa Pán?” Odpovedala som, že áno. „Keď ťa prijal Pán, i ja ťa prijímam” (Den. 14).

Po troch týždňoch som však zbadala, že je tu málo času na modlitbu a mnohé iné veci, ktoré zodpovedali želaniam mojej duše. Rozmýšľala som teda o prestupe do prísnejšej rehole. Táto myšlienka sa usídlila v mojej duši, ale nebola to Božia vôľa. Predsa však táto myšlienka, čiže pokušenie, sa vzmáhala čoraz viac, až som sa jedného dňa rozhodla porozprávať sa s matkou predstavenou a rozhodne vystúpiť. No Boh tak riadil okolnosti, že som sa k matke predstavenej nemohla dostať. (…) Keď som prišla do cely, sestry už spali a svetlo bolo zhasnuté. Nevedela som, čo si mám počať. Bola som utrápená a nespokojná. Nevedela som, čo mám so sebou robiť. Vrhla som sa na zem a začala som sa vrúcne modliť o poznanie Božej vôle. Všade ticho – ako vo svätostánku. (…) O chvíľu sa v mojej cele rozjasnilo a na záclone som uvidela tvár Pána Ježiša, veľmi zarmútenú. Rany na tvári boli otvorené a veľké slzy padali na prikrývku mojej postele. Nechápala som, čo to všetko má znamenať, preto som sa Ježiša opýtala: „Ježišu, kto ti spôsobil takú bolesť?” A Ježiš odpovedal: – Ty mi spôsobíš takúto bolesť, ak vystúpiš z tejto rehole. Na toto miesto som ťa povolal, a nie niekde inde, a tu som pripravil pre teba veľa milostí. Odprosila som Pána Ježiša a ihneď som zmenila svoje rozhodnutie (Den. 18 a 19).

Na našom YouTube kanáli a na Instagrame sme pre vás pri tejto príležitosti pripravili minishort s názvom: Nezabudla na nás…

Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na máj znie: Za deti a mladých, aby v sebe rozvíjali vieru, nádej a lásku a za nové duchovné povolania, zvlášť zo Slovenska.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 25-37).

Túžim, aby tvoje srdce bolo utvorené podľa vzoru môjho milosrdného srdca. Musíš byť celá preniknutá mojím milosrdenstvom (Den. 167).

Ježišu, vezmi z môjho srdca [moju] lásku a vlej doň svoju lásku. Lásku vrúcnu a žiariacu, ktorá dokáže prinášať obetu, ktorá dokáže celkom zabúdať na seba. Dnes je môj deň poznačený obetou… (Den. 1809).

➡ Dnes chcem byť milosrdným Samaritánom…

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania (Jn 21, 1-14).

Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom. V poslednej hodine nemá duša na svoju obhajobu nič okrem môjho milosrdenstva. Šťastná duša, ktorá sa počas svojho života ponárala do prameňa milosrdenstva, lebo ju nezasiahne spravodlivosť (Den. 1075).

Najmilosrdnejší Ježišu, ktorého Srdce je láska sama, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú veľkosť tvojho milosrdenstva. Tieto duše sú silné silou samého Boha a uprostred všetkých útrap a protivenstiev idú vpred, dôverujúc tvojmu milosrdenstvu. Sú zjednotené s Ježišom a nesú na svojich pleciach celé ľudstvo. Preto nebudú prísne súdené, ale v hodine smrti ich zahrnie tvoje milosrdenstvo. Dušu, ktorá oslavuje dobrotu svojho Pána, aj on bude osobitne milovať. Vždy je blízko živého prameňa a načiera milosti z Božieho milosrdenstva (Den. 1225).

➡ Uvedomujem si svoje poslanie v Cirkvi? Ako realizujem svoje životné povolanie?

Svätý Otec František navštívil Sanktuárium Božieho milosrdenstva v krakovských Lagiewnikoch v sobotu 30. júla 2016 ako tretí pápež v poradí. Tento pápež milosrdenstva vtedy povzbudil mladých a uistil ich, že na nich čaká milosrdný Ježiš, zviditeľnený a uctievaný veriacimi na obraze v Sanktuáriu v Krakove. Dôveruje vám a počíta s vami! Každému z vás má toho toľko čo povedať… Nebojte sa mu pozrieť do očí plných nekonečnej lásky a nechajte sa objať jeho milosrdným pohľadom pripraveným odpustiť vám všetky hriechy. To je pohľad, ktorý môže zmeniť váš život a vyliečiť rany vašej duše. Pohľad, ktorý uspokojí najhlbšie túžby vašich mladých sŕdc: smäd po láske, pokoji, radosti a skutočnom šťastí. Príďte k nemu a nebojte sa! Príďte mu zo srdca povedať: „Ježišu, dôverujem ti!“ Nechajte sa dotknúť jeho nesmiernym milosrdenstvom, aby ste sa potom svojimi skutkami, slovami a modlitbou stali apoštolmi milosrdenstva vo svete, ktorý je zranený sebectvom, nenávisťou a zúfalstvom.

Pán chce, aby sme dnes hlbšie pocítili jeho veľké milosrdenstvo. Nikdy sa nevzďaľujme od Ježiša, aj keď sa pre svoje hriechy alebo chyby považujeme za najhorších. Pretože vďaka tomu sa vylieva jeho milosrdenstvo. Využime tento deň, aby sme všetci prijali Kristovo milosrdenstvo. Modlime sa spoločne k Matke milosrdenstva: Zdravas Mária… A prosím vás, aby ste sa za mňa modlili.

Nech tieto jeho stále aktuálne slová rezonujú v našich ušiach i srdciach zvlášť v tieto dni veľkonočnej oktávy a sviatku Božieho milosrdenstva.

Odpočinutie večné daj pápežovi Františkovi, Pane, a svetlo večné nech mu svieti!

Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10, 38-42).

Keď k nám prišla procesia z Borku, niesli Najsvätejšiu sviatosť uschovať do našej kaplnky. Vtedy som počula z hostie hlas: – Tu nachádzam odpočinok. Počas požehnania mi dal Ježiš poznať, že už onedlho nastane tá slávnostná chvíľa na tomto mieste. – Našiel som zaľúbenie v tvojom srdci a nič mi nezabráni udeľovať ti milosti. Božia veľkosť zalieva moju dušu, toniem v ňom a miznem, strácam sa v ňom a rozplývam sa v ňom… (Den. 1136).

Moja utrápená duša nenachádza nikde pomoc, jedine v tebe, živá hostia. V tvojom milosrdnom Srdci je celá moja dôvera, trpezlivo čakám na tvoje slovo, Pane (Den. 1137).

➡ Milosrdenstvo Božie, sladké upokojenie utrápených sŕdc – dôverujem ti!

V piatok 1. augusta si pripomíname sté výročie vstupu Heleny Kowalskej (sestry Faustíny) do našej kongregácie. Toto výročie spolu s jej 120. narodeninami (25. augusta) dalo podnet k vyhláseniu Roka sv. Faustíny v našej reholi. Ako si na ten deň spomínala naša svätica?

Prišla ku mne matka predstavená,¹³ terajšia generálna matka Michaela. Po krátkom rozhovore mi kázala ísť za Pánom domu a opýtať sa, či ma prijme. Hneď som pochopila , že sa mám opýtať Pána Ježiša. S veľkou radosťou som išla do kaplnky a opýtala som sa Ježiša: „Pane tohto domu, prijmeš ma?” Takto mi kázala opýtať sa jedna sestra. Hneď som počula hlas: – Prijímam ťa, si v mojom srdci. Keď som sa vrátila z kaplnky, matka predstavená sa ma najprv opýtala: „Tak čo, prijal ťa Pán?” Odpovedala som, že áno. „Keď ťa prijal Pán, i ja ťa prijímam.” (…) Konečne nadišiel okamih, keď sa pre mňa otvorila kláštorná brána – bolo to večer prvého augusta,¹⁶ v predvečer sviatku Panny Márie Anjelskej. Cítila som sa nesmierne šťastná, mala som pocit, že som vstúpila do rajského života. Z môjho srdca vyvierala ďakovná modlitba (Den. 14, 17).

Pri tejto príležitosti sa v Generálnom dome našej kongregácie vo Varšave uskutoční ďakovná svätá omša o 11.00 a stretnutie sestier spojené s celonočným bdením a agapé.

Vo štvrtok 1. mája sa už po osemnástykrát uskutoční tradičná rozhlasová púť Rádia Lumen do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove – Lagiewnikoch. Téma tohtoročnej púte znie: Pútnici nádeje v pohľade Božieho milosrdenstva. Hlavný celebrantom a kazateľom bude Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, predseda KBS.

Program vo vysielaní Rádia Lumen:
02:00 – Spolu sa modlíme na ceste do Sanktuária
04:00 – Modlitba posvätného ruženca
06:00 – Ranné spojenie z Krakova a sprevádzanie pútnikov

Program v areáli Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove (v priamom prenose Rádia LUMEN):
09:00 – Slávnostné otvorenie púte
09:45 – Modlitba posvätného ruženca
10:30 – Svätá omša s eucharistickou adoráciou
12:30 – Obedná prestávka
13:00 – Hudobné vystúpenie Simy Magušinovej
13:45 – Zo zákulisia Rádia Lumen
14:10 – Prednáška sr. M. Blanky Krajčíkovej ISMM
14:50 – Príprava na Hodinu milosrdenstva
15:00 – Hodina milosrdenstva a modlitba Korunky Božieho milosrdenstva
15:30 – Poďakovanie, požehnanie devocionálií a záver púte

Prvá rozhlasová púť Rádia LUMEN do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove sa uskutočnila 30. apríla 2005. Jej témou bola: „Eucharistia – dar Božieho milosrdenstva“. Slovenské katolícke rádio chce umožniť veriacim aj v roku 2024 načerpať silu z veľkého spoločenstva a súčasne načerpať hlboký duchovný pokoj.

Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 1-13).

Moja duša bola veľmi utrápená. Keď som vošla do kaplnky, priblížila som svoju tvár k svätostánku, zaklopala som a povedala: „Ježišu, pozri, aké mám ťažkosti pre namaľovanie tohto obrazu.” Zo svätostánku som počula hlas: – Dcéra moja, tvoje utrpenie už nebude dlho trvať (Den.1574).

Všetky milosti plynú z milosrdenstva a aj posledná hodina je pre nás plná milosrdenstva. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote, aj keby jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je silnejšie ako naša úbohosť (Den.1507).

➡ Navštívim Ježiša vo svätostánku a poviem mu o svojich ťažkostiach…

Jubilejná desiata pešia púť zo Svätyne Božieho milosrdenstva na Spiši sa uskutoční do Skalného sanktuária na Hore Butkov pri Ladcoch (okres Ilava). Púť, ktorú organizujú michalovskí pallotíni, sa začne v sobotu 2. augusta a potrvá do nedele 10. augusta. Pútnici, medzi nimi aj naša sestra Pavla Stanovčáková ISMM, prejdú spolu približne 246 kilometrov. Prihlásiť sa môžete do 12. júla na mail: pesiputnik@gmail.com.

V utorok 5. augusta slávime sviatok patrónky našej rehole – Matky milosrdenstva. Mária sa pod titulom Matky Božieho milosrdenstva uctieva v kongregácii od začiatku. Jej úcta sa v priebehu rokov prehĺbila, predovšetkým vďaka zjaveniam sv. sestry Faustíny, ktoré zapísala vo svojom Denníčku a vďaka teológii o Matke milosrdenstva, ktorú sv. Ján Pavol II. zaradil do encykliky „Dives in misericordia“. Slávnostnú svätú omšu o 11.00 bude v našej kláštornej kaplnke v Nižnom Hrušove celebrovať o. Roman Haško.

Na podnet generálnej predstavenej m. Michaely Moraczewskej 5. augusta 1937 predstavené na kongrese vo Varšave a 15. augusta sestry vo všetkých kláštoroch zvolili Matku Božieho milosrdenstva za nebeskú generálnu predstavenú kongregácie. V ten deň sestra Faustína napísala: Ku koncu tohto úkonu, ktorý sa konal na počesť Panny Márie, som videla preblahoslavenú Pannu, ktorá mi povedala: „Ó, aký milý mi je hold vašej lásky.“ A v tej chvíli privinula k sebe matku generálnu Michaelu, ľavou rukou mňa a všetky sestry boli pri jej nohách prikryté jej plášťom (Den. 1244). Potom Matka Božia prostredníctvom sestry Faustíny dala veľké prisľúbenie: Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa. Túžim, aby sa každá vyznačovala týmito čnosťami: pokorou a tichosťou, čistotou, láskou k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom (Den. 1244).

Aj v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach – KVP sa program začne už v sobotu o 15.00 a pokračuje až do polnoci Cestou svetla a adoráciou. V nedeľu 7. apríla program začína svätou omšou o 8.00, pokračuje spovedaním od 8.00 do 9.30 a vyvrcholí slávnostnou sv. omšou o 10.00, ktorú bude celebrovať Mons. Nicola Girasoli, apoštolský nuncius na Slovensku a ktorú bude vysielať STV. Pred sv. omšou o 9.00 si veriaci budú môcť vypočuť prednášku sr. M. Benediktíny Fečovej ISMM: Jedinečný reštart. Už tradične program uzavrie slávnostná modlitba v hodine milosrdenstva o 15.00 hod., ktorú bude vysielať aj TV LUX.

Vo Farskom kostole Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v Nižnom Hrušove program začína o 9.30 sviatosťou zmierenia, pokračuje modlitbou sv. ruženca a slávnostnou svätou omšou o 10.30, ktorú bude celebrovať vdp. dekan Marek Pristaš. Popoludní program pokračuje moderovanou adoráciou od 14.00, ktorú ukončí modlitba v hodine milosrdenstva spojená s korunkou Božieho milosrdenstva, ktorú bude vysielať Rádio Lumen.

Prinášame vám informácie o svätých omšiach celebrovaných na sviatok Božieho milosrdenstva v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch, ktoré môžete sledovať on-line na našej webstránke.

6.00 – Mons. Tomasz Szopa, kustód svätyne svätého Jána Pavla II (bazilika).

8.00 – P. Jacek Moskal, vicerektor krakovského seminára (bazilika).

10.00 – arcibiskup Marek Jędraszewski, krakovský arcibiskup metropolita (poľný oltár pred bazilikou) – v priamom prenose poľskej TVP 1.

12.30 – biskup Roman Pindel, diecézia bielsko-žywiecka (bazilika).

15.00 – Hodina milosrdenstva a korunka Božieho milosrdenstva – vdp. Zbigniew Bielas, rektor svätyne, a sestry Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva (bazilika) –v priamom prenose Poľskej Televízie TVP.

16.00 – Kard. Stanislaw Dziwisz (poľný oltár pred bazilikou)

18.00 – biskup Robert Chrzaszcz, krakovská arcidiecéza (bazilika).

19.00 – Páter Grzegorz Zembroń, provinciál saletínov (kaplnka so zázračným obrazom milosrdného Ježiša a hrobom svätej Faustíny).

Sväté omše z baziliky, Hodinu milosrdenstva (15.00) a Kaplnku k Božiemu milosrdenstvu bude vysielať TV Milosierdzie na webovej stránke rektorátu svätyne: www.milosierdzie.pl, zatiaľ čo sväté omše o 10.00, 19.00 a návštevu pútnikov pri zázračnom slávnom obraze Milosrdného Ježiša a hrobe svätej Faustíny bude vysielať on-line na: www.faustyna.pl, kanál You Tube: Faustyna.pl a v mobilnej aplikácii: Faustyna.pl na android a iOS.

V pondelok 4. augusta budú tri naše postulantky (Bieloruska, Brazílčanka a Poľka) prijaté do dvojročného noviciátu. Počas slávnosti, ktorá sa v tomto pre nás zvlášť jubilejnom Roku sv. Faustíny uskutoční v Generálnom dome vo Varšave, dostanú nové rehoľné meno a biely závoj. Noviciát, ktorý je bezprostrednou formačnou etapou pred prvými rehoľnými sľubmi čistoty, chudoby a poslušnosti, budú mať ako tradične v Krakove.

Sviatok Božieho milosrdenstva alebo nedeľa Božieho milosrdenstva sa vďaka sv. Jánovi Pavlovi II. slávi v celej Cirkvi od roku 2000. V tomto Jubilejnom roku bola splnená prosba Pána Ježiša o ustanovení tohto sviatku, ktorú už v roku 1931 adresoval sv. sestre Faustíne Kowalskej v našom kláštore v Plocku: „Túžim, aby bol ustanovený sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva” (Den. 49). Výber tejto nedele za sviatok milosrdenstva má svoj hlboký teologický význam. Poukazuje na spätosť, ktorá je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento súvis zdôrazňuje aj novéna z Korunky Božieho milosrdenstva, ktorá predchádza tento sviatok a začína sa na Veľký piatok. Tento sviatok nie je len dňom zvláštneho zvelebovania Boha v tajomstve milosrdenstva, ale aj časom milosti pre všetkých ľudí. „Túžim,” povedal Pán Ježiš, „aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov (Den. 699). Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky” (Den. 965). Dôležitosť tohto sviatku vidíme vo veľkosti neobyčajných prisľúbení, ktoré Pán Ježiš s týmto sviatkom spojil. „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života,” povedal Kristus, „dosiahne úplné odpustenie vín aj trestov (Den. 300). V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. … Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť sa ku mne, hoci by jej hriechy boli ako šarlát” (Den. 699). Aby sme mohli využiť tieto veľké dary, treba splniť podmienky úcty k Božiemu milosrdenstvu (dôvera v Božiu dobrotu a činorodá láska k blížnemu), ako aj byť v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a hodne prijať sväté prijímanie. „Žiadna duša nebude ospravedlnená,” vysvetlil Ježiš, „kým sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto prvá nedeľa po Veľkej noci má byť sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve” (Den. 570).

Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý“ (Lk 12, 13-21).

Po svätom prijímaní som videla Pána Ježiša. Povedal mi tieto slová: Dnes sa zahĺb do ducha mojej chudoby a zariaď všetko tak, aby ti ani najchudobnejší nemali čo závidieť. Nie vo veľkých budovách a v nádherných zariadeniach, ale v čistom a pokornom srdci sa mi páči (Den. 532).

➡ Som pripravený na stretnutie s Pánom? Poprosím ho, aby ma chránil od náhlej a nekajúcej smrti.

Už tradične vám v prílohe prinášame text slávnostnej modlitby v hodine milosrdenstva o 15.00 na Nedeľu Božieho milosrdenstva 27. apríla. Text je verným prekladom hodiny milosrdenstva, ktorá zaznie v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikov. Text schválil Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup, 12. apríla 2025.

Text modlitby v HM na Sviatok Božieho milosrdenstva 2025

V sobotu 16. augusta o 9.00 hod. bude v našej kláštornej kaplnke v Košiciach celebrovaná svätá omša za všetkých našich dobrodincov, ktorí nás podporujú svojimi milodarmi, modlitbami a obetami. Pán Boh zaplať a všetkých odmeň!

Celý deň som zotrvávala v ďakovných modlitbách a moju dušu zaplavovala vďačnosť. Ó, Bože, aký si dobrý, aké veľké je tvoje milosrdenstvo… (Den. 1661).

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene (Jn 20, 19-31).

Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja. V deň môjho sviatku – na sviatok milosrdenstva – prejdeš celý svet a budeš privádzať zomdlené duše k prameňu môjho milosrdenstva. Ja ich vyliečim a posilním (Den. 206).

Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát (Den. 699).

Ó, ako vrúcne túžim, aby duše vedeli o sviatku milosrdenstva (Den. 505).

➡ Milosrdenstvo Božie, najväčšia Božia vlastnosť – dôverujem ti!

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“ (Lk 12, 35-40).

Ó, deň jasný a krásny, v ktorom sa splnia všetky moje želania, ó, deň vytúžený, ktorý budeš posledný v mojom živote. Teším sa na tento posledný ťah môjho božského Umelca, ktorý urobí na mojej duši. Dodá mojej duši zvláštnu krásu, ktorá ma odlíši od krásy iných duší. Ó, veľký deň, v ktorom sa vo mne utvrdí božská láska! V ten deň po prvý raz zaspievam pred nebom a zemou pieseň nepreniknuteľného Pánovho milosrdenstva. Je to moje dielo a poslanie, ktoré mi Pán predurčil od stvorenia sveta. Aby spev mojej duše bol milý Najsvätejšej Trojici, veď a sám priprav moju dušu, ó, Duchu Boží. Vyzbrojujem sa trpezlivosťou a čakám na tvoj príchod, milosrdný Bože. Strašné bolesti a strach z umierania – v takých okamihoch viac ako inokedy dôverujem v priepasť tvojho milosrdenstva a pripomínam ti, milosrdný Ježišu, sladký Spasiteľ, všetky tvoje prisľúbenia, ktoré si mi dal (Den. 825).

➡ Očakávam Pána? Mám bedrá opásané a lampu zažatú? Alebo všetko odkladám na neskôr?

Veľká noc. Počas svätej omše som ďakovala Pánu Ježišovi, že nás ráčil vykúpiť, a za ten najväčší dar, že nám ráčil dať svoju lásku vo svätom prijímaní, teda seba samého. V tej istej chvíli som bola uchvátená do lona Najsvätejšej Trojice a bola som pohrúžená do lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. Tie chvíle ťažko opísať (Den. 1667-1670).

Milostivú a požehnanú Veľkú noc plnú pokoja,

radosti a nádeje v tomto Jubilejnom roku

vám želajú a vyprosujú

vaše sestry Faustínky

Svätá hodina – štvrtok. V tejto hodine modlitby mi Ježiš dovolil vstúpiť do večeradla a bola som prítomná pri tom, čo sa tam dialo. Najhlbšie som prežila chvíľu, v ktorej Ježiš pred premenením pozdvihol oči k nebu a tajomne sa rozprával so svojím Otcom. Túto chvíľu náležite spoznáme až vo večnosti. Jeho oči boli ako dva plamene, tvár rozžiarená, biela ako sneh, celá postava majestátna, jeho duša roztúžená. Vo chvíli premenenia si odpočinula nasýtená láska – obeta bola v celej plnosti dokonaná. Teraz bude nasledovať už len vonkajšia ceremónia smrti, vonkajšie zničenie – podstata je vo večeradle. Nikdy v živote som nezažila také hlboké poznanie tohto tajomstva ako počas tejto hodinovej adorácie. Ó, ako vrúcne túžim, aby celý svet poznal toto nepreniknuteľné tajomstvo (Den. 684).

Zelený štvrtok. Počas svätej omše som videla Pána, ktorý mi povedal: – Polož si  hlavu na moje prsia a odpočiň si. Pán si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal: – Dám ti podiel na svojom umučení, ale neboj sa, buď statočná. Nehľadaj úľavu, ale prijímaj všetko s odovzdanosťou do mojej vôle. Keď sa Ježiš so mnou lúčil,  dušu mi zovrela neopísateľná bolesť. Fyzické sily ma opustili, rýchlo som vyšla z kaplnky a ľahla som si. Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje. Moja duša žíznila po Pánovi a celý zármutok jeho Božského Srdca doľahol na mňa. Trvalo to skoro tri hodiny. Prosila som Pána, aby ma uchránil pred ľudskými pohľadmi. Hoci som chcela, celý deň som nemohla prijať nijaké jedlo, až večer. Vrúcne som túžila stráviť celú noc s Pánom Ježišom v žalári.³³³ Modlila som sa do jedenástej, o jedenástej mi Pán povedal: – Choď si ľahnúť, dal som ti prežiť za tri hodiny to, čo som trpel celú noc. Ihneď som si išla ľahnúť. Utrpenie ma tak vyčerpalo, že som stratila všetky fyzické sily. Celý ten čas som bola ako v mdlobách. Každý úder Ježišovho Srdca sa odrážal v mojom srdci a prenikal moju dušu. Keby sa to utrpenie týkalo mňa samej, trpela by som menej. Keď sa však pozerám na toho, ktorého som si zamilovala celou silou svojho srdca, že trpí a ja mu v ničom nemôžem uľaviť, moje srdce puká láskou a horkosťou. Zomierala som s ním, a zomrieť som nemohla. Nevymenila by som však toto mučeníctvo za všetky rozkoše sveta. Moja láska v tomto utrpení nepredstaviteľne zosilnela. Viem, že Pán ma udržiaval svojou všemohúcnosťou, lebo inak by som nevydržala ani chvíľu. Všetky druhy utrpenia som spolu s ním zvlášť prežívala. Svet ešte nevie o všetkom, čo Ježiš trpel. Sprevádzala som ho v Getsemanskej záhrade, v žalári aj na súdnych vyšetrovaniach. Bola som s ním pri každom jeho utrpení. Mojej pozornosti neušiel ani jeden pohyb, ani jeden jeho pohľad. Poznala som celú všemohúcnosť jeho lásky a milosrdenstva k dušiam (Den. 1053-1054).

Vedz, že tvoja živá láska a spoluúčasť, ktoré mi prejavuješ, boli pre mňa útechou v Getsemanskej záhrade (Den. 1664).

Biela sobota. Počas adorácie mi Pán povedal: – Buď pokojná, dcéra moja, toto dielo milosrdenstva je moje, nič v ňom nie je tvoje. Páči sa mi, že verne plníš, čo som ti prikázal, ani jedno slovo si nepridala, ani neubrala. Dal mi vnútorné svetlo a poznala som, že ani jedno slovo nie je moje. Napriek ťažkostiam a protivenstvám vždy, vždy som plnila jeho vôľu, ktorú som poznala (Den. 1667).

Je to deň ticha a bdenia s Pannou Máriou, ktorá tiež očakávala na vzkriesenie svojho Syna: Modli sa srdcom v spojení s Máriou… (Den. 32).

Veľký piatok. Hneď zrána som pocítila vo svojom tele bolesti jeho piatich rán. Toto utrpenie trvalo do tretej hodiny. Hoci navonok nič nevidieť, predsa tieto utrpenia nie sú menej bolestivé. Teším sa, že Ježiš ma chráni pred ľudskými pohľadmi. O jedenástej mi Ježiš povedal: – Hostia moja, ty si úľavou pre moje utrápené srdce. Myslela som, že po týchto slovách moje srdce vzplanie. Veľmi úzko ma so sebou spojil a moje srdce sa zosobášilo s jeho srdcom ľúbostným spôsobom. Cítila som jeho najjemnejšie záchvevy a on moje. Stvorený oheň mojej lásky bol spojený so žiarou jeho večnej lásky. Táto milosť svojou veľkosťou prevyšuje všetky iné. Jeho trojjedinosť ma celkom obklopila a celá som doňho ponorená. Moja malosť si meria sily s týmto nesmrteľným Mocnárom. Ponorená som do nepochopiteľnej lásky i do nepochopiteľných múk pre jeho umučenie. Všetko, čo sa týka jeho bytosti, zakúšam aj ja. O tretej hodine som sa modlila tvárou k zemi s rozpaženými rukami za celý svet. Ježiš už končil svoj smrteľný život. Počula som jeho sedem slov. Potom sa pozrel na mňa a povedal: – Milovaná dcéra môjho srdca, ty si pre mňa úľavou v strašných mukách. Keď Ježiš naposledy vydýchol, duša mi pukala od bolesti a dlhší čas som nemohla prísť k sebe. Slzy mi priniesli trochu úľavy. Ten, ktorého si zamilovalo moje srdce, zomiera. Kto pochopí moju bolesť? (Den. 1055-1060).

Dnes obetujem Ježišovi svoju bolesť, utrpenie a kríž, samotu a opustenosť…

Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“

Dcéra moja, keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. Mlč, keď tvoju pravdu nechcú uznať, lebo vtedy hovoríš presvedčivejšie (Den. 1164).

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

➡ Čím sýtim Ježišovo srdce? Súcitom a láskou alebo nevďačnosťou a ľahostajnosťou?