Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom“ (Lk 6, 20-26).

Večer, keď som bola v cele, odrazu som videla veľké svetlo a hore v tom svetle veľký tmavosivý kríž. Odrazu ma niečo uchvátilo ku krížu, ale hľadiac naň, nič som nechápala. Modlila som sa, čo to má znamenať. V tej chvíli som uzrela Pána Ježiša a kríž zmizol. Pán Ježiš sedel vo veľkom svetle, chodidlá a nohy po kolená sa mu strácali v tom svetle tak, že som ich nevidela. Ježiš sa naklonil ku mne a láskavo sa na mňa pozrel. Hovoril mi o vôli nebeského Otca. Hovoril, že najdokonalejšia a najsvätejšia je tá duša, ktorá plní vôľu jeho Otca, ale takých duší nie je veľa. [So] zvláštnou láskou hľadí na dušu, ktorá žije jeho vôľou. Ježiš mi povedal, že dokonale plním Božiu vôľu. – Preto sa tak zvláštne a úzko s tebou spájam i s tebou prebývam. Boh zahŕňa nepochopiteľnou láskou dušu, ktorá žije jeho vôľou. Pochopila som, ako veľmi nás Boh miluje (Den. 603).

➡ Poprosím Ducha Svätého o milosť úprimného a otvoreného srdca, naplneného istotou, že Boh ma miluje…

Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, ale najmä v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu (Den. 48). V nedeľu 22. februára si pripomíname 95. výročie zjavenia Milosrdného Ježiša sv. sestre Faustíne v našom kláštore v Plocku. Pri tejto príležitosti vás pozývame do Farského kostola Najsvätejšieho Tela Pána v Nižnom Hrušove na slávnostnú svätú omšu o 10.30, ktorú bude celebrovať vdp. .

Už veľa duší pritiahla moja láska cez tento obraz. Moje milosrdenstvo pôsobí v dušiach skrze toto dielo (Den. 1379).

Cez tento obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša (Den. 570).

Vitaj, nový rok! Už vopred ti ďakujem, Pane, za všetko, čo mi zošle tvoja dobrotivosť. Ďakujem ti za všetky útechy a milosti, ktoré nedokážem ani spočítať. Splývajú na mňa každý deň ako ranná rosa, tíško, nebadane, nevšimne si ich žiadne oko zvedavých stvorení, vieš o nich len ty a ja, Pane. Za to všetko ti už dnes vzdávam vďaku… (Den. 1449).

Želáme a vyprosujeme Vám požehnaný a milostiplný každý deň nového roka 2026! Nech Vám nekonečne milosrdný Boh udeľuje hojnosť svojich milostí a dobrodení!

Pôstne obdobie je čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. V tomto roku sa začne v stredu 5. marca. Prečo vlastne trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.

Začiatky Veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia.

Na začiatku Pôstneho obdobia som prosila svojho spovedníka o dovolenie na skutky kajúcnosti. Dostala som také, aby som si neuberala z jedla, ale keď budem jesť, mám rozjímať o tom, ako Pán Ježiš na kríži prijal ocot so žlčou: to bude ako umŕtvenie. Nevedela som, že budem mať z toho taký veľký úžitok pre svoju dušu. Tento úžitok je v tom, že neprestajne rozjímam o jeho bolestnom umučení, a keď jem, nerozlišujem, čo jem, ale som zaujatá smrťou môjho Pána (Den. 618).

Na začiatku pôstu som prosila aj o zmenu zvláštneho spytovania svedomia, ale spovedník mi pridal takú drobnosť, že všetko, čo budem robiť, mám robiť s čistým úmyslom v duchu zadosťučinenia za hriešnikov. To ma udržiava v ustavičnom spojení s Bohom a tento úmysel zdokonaľuje moje skutky, lebo všetko, čo robím, robím pre nesmrteľné duše. Každá námaha a únava je ničím, keď si pomyslím, že zmieruje hriešne duše s Bohom (Den. 619).

➡ Aké predsavzatie si dám na začiatku tohto Pôstneho obdobia?

Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“ Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“ On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský“ (Mt 2, 13-23).

Tých, ktorých zvlášť miluješ, aj ja zvlášť milujem a kvôli tebe ich zahŕňam svojimi milosťami (Den. 739).

Dnes som počas svätej omše uzrela pri svojom kľačadle malého Ježiška. Mal asi rok a prosil ma, aby som ho vzala na ruky. Keď som ho vzala na ruky, pritúlil sa k môjmu srdcu a povedal: – Dobre mi je pri tvojom srdci. „Aj keď si taký malý, predsa viem, že si Boh. Prečo si berieš podobu takého maličkého, aby si prebýval so mnou?” – Lebo ťa chcem naučiť duchovnému detstvu. Chcem, aby si bola veľmi maličká, lebo keď si maličká, nosím ťa pri svojom srdci tak, ako ty v tejto chvíli držíš pri svojom srdci mňa. V tej chvíli som zostala sama, ale nikto nepochopí city mojej duše, celá som bola ponorená do Boha – ako špongia hodená do mora… (Den. 1481).

➡ Dobre mi je pri tvojom srdci. Je Ježišovi dobre v mojom srdci?

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1, 1-14).

 Ježišu, večná Láska, tebe žijem, tebe umieram a s tebou sa túžim spojiť. Vtom som uzrela Pána v nepochopiteľnej kráse. Láskavo na mňa pozrel a povedal mi: – Dcéra moja, a ja som z lásky k tebe zostúpil z neba, pre teba som žil, pre teba som zomrel a pre teba som stvoril nebesia. Ježiš si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal mi: – Už onedlho, buď pokojná, dcéra moja. Keď som zostala sama, v mojej duši sa rozhorela túžba trpieť až do chvíle, v ktorej Pán povie: dosť. A hoci by som mala žiť tisíc rokov, vo svetle Božom vidím, že je to iba jedna chvíľa (Den. 853).

Ó, večná Pravda, vtelené Slovo, ktorý si najvernejšie plnil vôľu svojho Otca. Hľa, dnes sa stávam mučenicou tvojich vnuknutí (Den. 497).

➡ Pomodlím sa trikrát Sláva Otcu z vďačnosti za narodenie Božieho Syna.

Pozývame vás zapojiť sa do našej modlitebnej akcie: „Ustavičná korunka Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na marec znie: Za požehnané Pôstne obdobie a za obrátenie hriešnikov, zvlášť tých, ktorým hrozí strata spásy.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mk 3, 13-17).

Keď som prijala vôľou i srdcom túto obetu, Božia prítomnosť ma celkom prenikla. Moja duša bola ponorená do Boha a zalialo ju také veľké šťastie, že ani čiastočne to neviem opísať. Cítila som, že ma obklopuje jeho veleba. Zvláštne som splynula s Bohom. Videla som, že Boh má vo mne veľké zaľúbenie a môj duch spočinul v ňom. Vedomá si tohto zjednotenia s Bohom, cítim, že som zvlášť milovaná a aj ja milujem celou silou svojej duše. Pri tejto adorácii sa uskutočnilo veľké tajomstvo. Tajomstvo medzi mnou a Pánom. Keď sa na mňa pozrel, mala som pocit, že zomriem od lásky. Aj keď som s Pánom hovorila veľa, bolo to bez slov. Pán mi povedal: – Si rozkošou môjho srdca, od dnešného dňa každý najmenší skutok má v mojich očiach veľké zaľúbenie, čokoľvek budeš robiť. V tej chvíli som sa cítila premenená. Telo je také isté, ale duša iná, prebýva v nej Boh s celým svojím zaľúbením (Den. 137).

➡ Vedomá si tohto zjednotenia s Bohom, cítim, že som zvlášť milovaná a aj ja milujem celou silou svojej duše. Poďakujem sa Bohu za dar môjho krstu.

V Roku sv. Faustíny, ktorý je pre našu kongregáciu výnimočný v mnohých ohľadoch, sme založili nový profil na Instagrame: sestry.faustinky. Na tejto sociálnej platforme Vám chceme ponúknuť krátke videá o posolstve Božieho milosrdenstva a fotografie z nášho života. Chceme sa aj prostredníctvom sociálnych sietí priblížiť k čo najširšiemu okruhu ctiteľov Božieho milosrdenstva a svätej sestry Faustíny, a zároveň zdieľať s nimi krásu nekonečnej lásky Boha k nám a jeho nepochopiteľného milosrdenstva voči každému človekovi.

Hovor svetu o mojom milosrdenstve, nech celé ľudstvo pozná moje nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných čias, po ňom príde deň spravodlivosti. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho milosrdenstva, nech využívajú krv a vodu, ktorá pre nich vytryskla (Den. 848).

Keď Ján videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn“ (Jn 1, 29-34).

Ó, nepochopiteľná Božia dobrota, ktorá nás chrániš na každom kroku, nech je ustavične zvelebované tvoje milosrdenstvo, že si sa nezbratal s anjelmi, ale s ľuďmi. Je to zázrak nepochopiteľného tajomstva tvojho milosrdenstva. Celá naša dôvera je v tebe, náš prvorodený brat, Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek. Srdce sa mi chveje od radosti, keď vidím, aký je Boh dobrý voči nám ľuďom, takým úbohým a nevďačným. Dôkazom jeho lásky je nepochopiteľný dar, ktorý nám dáva, teda samého seba v osobe svojho Syna. Celá večnosť nám nevystačí, aby sme pochopili toto tajomstvo lásky. Ó, ľudstvo, prečo tak málo myslíš na to, že Boh je skutočne uprostred nás. Ó, Baránok Boží, neviem, čo mám na tebe najskôr obdivovať: tvoju tichosť, skrytosť a sebazničenie pre človeka, či ten ustavičný zázrak tvojho milosrdenstva, ktorý premieňa duše a kriesi ich k večnému životu. Aj keď si ukrytý, tvoja všemohúcnosť sa tu zjavuje viac ako v stvorení človeka. Hoci všemohúcnosť tvojho milosrdenstva pôsobí pri ospravedlnení hriešnika, predsa pôsobíš ticho, skryto (Den. 1584).

➡ Božia dobrota ma chráni na každom kroku. Všímam si, aký je Boh dobrý ku mne, k druhým…?

Medzinárodná astronomická únia (IAU) dala dvom novým asteroidom mená po dvoch významných rehoľníkoch. Jedným z nich je jezuita páter Jozef Andrasz, spovedník sv. sestry Faustíny. V sobotu 1. februára sa v krakovskej arcidiecéze začal proces jeho blahorečenia. Druhý asteroid dostal meno po otcovi Františkovi Maria Denzeovi, talianskom barnabitovi, ktorý bol astronómom a meteorológom.

Asteroid, ktorého oficiálny názov je „(722063) Andrasz“, objavil 3. mája 2015 litovský astronóm a objaviteľ mnohých asteroidov Dr. Kazimieras Černis a jezuita páter Richard B. Boyle z Vatikánskeho astronomického observatória. Objav bol urobený pomocou vatikánskeho ďalekohľadu VATT, ktorý sa nachádza na Mount Graham v Arizone. Keďže sa jezuiti starajú o Vatikánske astronomické observatórium, kde sa robí dôležitá časť astronomických objavov, nie je novinkou pomenovať po nich nebeské telesá. Výnimočné je však zastúpenie p. Jozefa Andrasza, SJ, medzi viac ako 40 jezuitmi – astronómmi, ktorých mená sú menami hviezd a iných kozmických telies.

V piatok 14. februára sa uskutoční pravidelné mesačné formačné stretnutie členov a dobrovoľníkov Združenia Faustínum v Slovenskej Ľupči. Stretnutie sa začne o 15.00 modlitbou v hodine milosrdenstva spojenej s korunkou Božieho milosrdenstva, po ktorej bude nasledovať svätá omša v kostole Najsvätejšej Trojice. Po sv. omši stretnutie pokračuje na fare prednáškou z formačného cyklu Misia milosrdenstva pod vedením vdp. dekana Petra Ivaniča a sr. Dávidy Knapcovej.

Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním (Lk 5, 1-11).

Moje srdce je stálym Ježišovým príbytkom. Okrem Ježiša nikto nemôže doň vstúpiť. Z Ježiša čerpám silu do boja so všetkými ťažkosťami a protivenstvami. Bez Ježiša by som sa k dušiam nepribližovala, lebo viem, čím som sama od seba. Vdychujem Boha do seba, aby som ho mohla dať dušiam (Den. 193).

➡ Kde a od koho čerpám silu do boja so všetkými ťažkosťami a protivenstvami?

Všetkých ctiteľov Božieho milosrdenstva srdečne pozývame na trojdňové duchovné cvičenia, ktoré sa uskutočnia od 14. do 16. februára v Penzióne Augustineum v Bardejovských Kúpeľoch. Boh nedáva červené karty… začni znova! – znie téma exercícií, ktoré pre vás pripravili: vdp. Miroslav Liška a sr. M. Clareta Fečová ISMM z našej hrušovskej komunity.

Prihlasovanie UZAVRETÉ!

Prihlasovanie: https://faustinum.sk/duchovne-cvicenia/

Viac info na: dc@faustinum.sk alebo na tel. č.: 0940 985 396.

Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva darovala v roku 2024 presne 123 relikvií sv. sestry Faustíny Kowalskej do 31 krajín sveta. V Európe naša svätica putovala do 14 krajín. Okrem toho sa vo svete dostala aj do Indie, Filipín, Malajzie, Srí Lanky, Vietnamu, USA, Kanady, Kostariky, Kuby, Brazílie, Ekvádora, Austrálie, Egypta a Kamerunu.
Svätá Faustína je vo svojich relikviách prítomná už vo viac ako 130 krajinách sveta na všetkých kontinentoch, v 5956 kostoloch, svätyniach a kaplnkách, kde sa osobitným spôsobom uctieva Božie milosrdenstvo.

Pozývame vás zapojiť sa do našej modlitebnej akcie: „Ustavičná korunka Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na február znie: Poďakovanie za dar obrazu Milosrdného Ježiša s prosbou, aby v Božej milosrdnej láske svet našiel pokoj a človek šťastie.

Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (Lk 2, 22-32).

Ó, môj Ježišu, ako vďakyvzdanie za mnohé milosti obetujem ti dušu i telo, rozum, vôľu a všetky city svojho srdca. Sľubmi som sa ti odovzdala celá, už nemám nič, čo by som ti mohla obetovať. Ježiš mi povedal: – Dcéra moja, neobetovala si mi to, čo je skutočne tvoje. Zahĺbila som sa do seba a poznala som, že milujem Boha všetkými mohutnosťami svojej duše. A keď som nemohla nájsť nič, čo by som ešte neodovzdala Pánovi, opýtala som sa: „Ježišu, povedz mi to a dám ti to hneď z celého srdca.” Ježiš mi láskavo povedal: – Dcéra, daj mi svoju úbohosť, lebo ona je výhradne tvoja. V tej chvíli moju dušu osvietil lúč svetla a poznala som celú priepasť svojej úbohosti. V tom istom okamihu som sa privinula k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu s takou veľkou dôverou, že hoci by som mala na svedomí hriechy všetkých zatratených, nezapochybovala by som o Božom milosrdenstve, ale so srdcom skrúšeným na prach by som sa vrhla do priepasti jeho milosrdenstva. Verím, ó, Ježišu, že by si ma nezavrhol, ale rukou svojho zástupcu by si mi dal rozhrešenie (Den. 1318).

➡ Obetujem Ježišovi to, čo je skutočne moje…

Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 1, 14-21).

Láska večná, túžim, aby ťa poznali všetky duše, ktoré si stvoril. Chcela by som byť kňazom, aby som ustavične hovorila o tvojom milosrdenstve hriešnym dušiam, ktoré upadli do zúfalstva. Keby som bola misionárom, niesla by som svetlo viery do vzdialených krajín, aby ťa mohli poznať aj tieto duše. Túžila by som sa pre ne úplne stráviť a zomrieť mučeníckou smrťou, akou si pre mňa a pre ne zomrel ty. Ó, Ježišu, viem veľmi dobre, že môžem byť kňazom, misionárom, kazateľom, môžem zomrieť mučeníckou smrťou skrze úplné sebaobetovanie z lásky k tebe, Ježišu, a k nesmrteľným dušiam. Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké. Iba láska dáva našim skutkom hodnotu (Den. 302).

➡ Veľká láska dokáže malé veci premieňať na veľké. Robím všetko z lásky k Bohu?

V sobotu 1. februára sa naše sestry z košickej a hrušovskej komunity zúčastnia stretnutia zasvätených z košickej arcidiecézy na Teologickej fakulte v Košiciach. Po svätej omši o 9.30 v seminárnom Kostole sv. Antona Paduánskeho, ktorú bude celebrovať Mons. Bernard Bober, bude nasledovať prednáška Mons. Marka Forgáča na tému: Ľudské a Božie v zasvätenom živote. Po nej program pokračuje diskusiou, svedectvami, neformálnymi stretnutiami a spoločným obedom.

15. február bol dňom rehoľných menín sv. sestry Faustíny. Je to zároveň aj deň liturgickej spomienky na jej vilniuského spovedníka, dnes už blahoslaveného kňaza Michala Sopočku. Patrónom našej svätice bol teda sv. Faustín. Meno Faustín znamená priaznivý. V deň „rehoľnín“ je v našej kongregácii zvykom obdarovať oslávenkyňu darčekmi, želaniami a na jej úmysel býva odslúžená aj svätá omša.

Sv. Faustín, kňaz sa v liturgickom kalendári slávi spolu so svojím bratom Jovitom, diakonom. Boli umučení za cisára Hadriána v Taliansku medzi rokmi 117-138.

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho (Jn 2, 1-11).

Dcéra moja, rozjímaj o Božom živote, ktorý je obsiahnutý v Cirkvi pre spásu a posvätenie tvojej duše. Zamysli sa, ako využívaš tieto poklady milostí, tú námahu mojej lásky (Den. 1758).

Najľútostivejší Ježišu, nie vždy som vedela využiť tieto neoceniteľné dary, lebo som si nevšímala samotný dar, ale príliš veľa pozornosti som venovala nádobe, v ktorej si mi svoje dary podával. Môj najsladší Učiteľ, teraz už bude inak, využijem tvoju milosť, ako len moja duša bude schopná. Živá viera mi bude pomáhať. V akejkoľvek podobe mi zošleš milosť, prijmem ju priamo od teba, nebudem sa pozastavovať nad nádobou, v ktorej mi ju posielaš. (Den. 1759).

➡ Dnes sa zamyslím, ako využívam tieto poklady milostí, tú námahu Božej lásky voči mne…

V Jubilejnom svätom roku 2025 budeme nielen v našej kongregácii sláviť nasledujúce výročia:

30. apríla – 25. výročie svätorečenia sestry Faustíny

17. mája – 10. výročie nášho pôsobenia na Kube v Camaqüey

1. augusta – 100. výročie vstupu Heleny Kowalskej do našej rehole

25. augusta – 120. výročie narodenia sv. Faustíny

25. augusta – 30. výročie uznania sv. sestry Faustíny za duchovnú spoluzakladateľku našej kongregácie

13.-14. septembra – 90. výročie daru korunky Božieho milosrdenstva

15. septembra – 20. výročie nášho príchodu na Slovensko do Nižného Hrušova (okres Vranov nad Topľou)

Začínajúci sa rok 2025 je jedinečný v mnohých ohľadoch. V celej Cirkvi od 24. decembra 2024 slávime Jubilejný rok pod heslom Pútnici nádeje. Pre našu kongregáciu a pre apoštolov Božieho milosrdenstva je tento rok výnimočný aj tým, že ho budeme prežívať ako Rok sv. sestry Faustíny, nakoľko v tomto roku budeme sláviť tieto mimoriadne výročia:

– 30. apríla – 25. výročie kanonizácie sestry Faustíny a ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva pre celú Cirkev;

– 1. augusta – 100. výročie vstupu Heleny Kowalskej do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva;

– 25. augusta – 120. výročie narodenia našej svätice.

Musí katolík veriť zjaveniam sv. sestry Faustíny? Odpoveď na túto otázku sa dozviete na prvom tohtoročnom stretnutí tzv. Zemplínskeho Faustína v stredu 15. januára. Srdečne vás pozývame do nášho kláštora v Nižnom Hrušove, kde sa vám o 16.30 prihovorí vdp. Miroslav Liška a sr. M. Clareta Fečová ISMM. Stretnutie ukončí svätá omša o 18.00 vo Farskom kostole Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Po sv. omši si budete môcť uctiť aj relikviu našej svätice.

zemplinske-faustinum

Na oficiálnej webstránke našej kongregácie faustyna.pl a jej ôsmich jazykových verziách si môžete vylosovať patróna – priateľa na celý nový rok 2025. Do 6. januára si svojho patróna vylosovalo už 288 100 osôb, z toho 189 400 Poliakov, 44 300 Slovákov, 44 400 Španielov, vyše 3700 Talianov, a tiež Portugalcov, anglicky a nemecky hovoriace osoby, Francúzov a Rusov.

Zároveň s patrónom si vylosujete aj úmysel, na ktorý ste pozvaní modliť sa, napr. krátkou strelnou modlitbou. Pri každom patrónovi je aj citát z Denníčka sv. sestry Faustíny.

Druhý tohtoročný videopríspevok na našom YouTube kanáli vám chce priblížiť, čo všetko Boh učinil pre nás. V cykle Božie milosrdenstvo spolu so sv. sestrou Faustínou oslávme nekonečnú Božiu dobrotu pri skrášlení celého sveta, ktorá nám spríjemnila čas pobytu na zemi. Stojíme o ňu?

Stvoriteľ môj a Pán, všade vidím stopy tvojej ruky a pečať tvojho milosrdenstva, ktoré obklopuje všetko, čo je stvorené (Den. 1749).

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Lk 3, 15-16. 21-22).

V tej chvíli ma preniklo Božie svetlo a pocítila som, že som výlučne Božím vlastníctvom. Pocítila som najvyššiu slobodu ducha, o akej som predtým nemala ani tušenia. V tej istej chvíli som uzrela slávu Božieho milosrdenstva a nepochopiteľné zástupy duší, ktoré oslavovali jeho dobrotu. Celá moja duša utonula v Bohu a počula som tieto slová: – Ty si moja najmilšia dcéra. Živá Božia prítomnosť trvala po celý deň (Den. 1681).

➡ Boh mi neustále hovorí, že je so mnou, že sa nemusím báť. Vynasnažím sa na to pamätať počas celého dňa.

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny (Mt 2, 1-12).

Vtedy sa mi nezjavuje ako učiteľ v plnosti síl, ani ako dospelý človek, ale zjavuje sa mi ako malé dieťa. Ten Boh, ktorého nemožno obsiahnuť, znižuje sa ku mne v podobe malého dieťaťa. No zrak mojej duše nehľadí povrchne. Hoci prijímaš podobu malého dieťaťa, ja v tebe vidím nesmrteľného, neobmedzeného Pána pánov, ktorého zvelebujú dňom i nocou čistí duchovia, pre ktorého horia srdcia serafínov ohňom najčistejšej lásky. Ó, Kriste, Ježišu, túžim ich prevýšiť v láske k tebe. Odpustite mi, čistí duchovia, odvahu porovnávať sa s vami. Ja – priepasť úbohosti, ale ty, ó, Bože, ktorý si nepochopiteľnou priepasťou milosrdenstva, pohlť ma, ako žiara slnka pohlcuje jednu kvapku rosy. Tvoj ľúbostný pohľad vyrovnáva každú priepasť. Som nesmierne šťastná z Božej veľkosti. Keď vidím Božiu veľkosť, úplne mi to stačí, aby som bola šťastná po celú večnosť (Den. 334).

➡ Ten Boh, ktorého nemožno obsiahnuť, znižuje sa ku mne v podobe malého dieťaťa. Vyznám Bohu celú lásku môjho srdca…

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1, 1-5. 9-14).

 Ježišu, večná Láska, tebe žijem, tebe umieram a s tebou sa túžim spojiť. Vtom som uzrela Pána v nepochopiteľnej kráse. Láskavo na mňa pozrel a povedal mi: – Dcéra moja, a ja som z lásky k tebe zostúpil z neba, pre teba som žil, pre teba som zomrel a pre teba som stvoril nebesia. Ježiš si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal mi: – Už onedlho, buď pokojná, dcéra moja. Keď som zostala sama, v mojej duši sa rozhorela túžba trpieť až do chvíle, v ktorej Pán povie: dosť. A hoci by som mala žiť tisíc rokov, vo svetle Božom vidím, že je to iba jedna chvíľa (Den. 853).

Ó, večná Pravda, vtelené Slovo, ktorý si najvernejšie plnil vôľu svojho Otca. Hľa, dnes sa stávam mučenicou tvojich vnuknutí (Den. 497).

➡ Pomodlím sa trikrát Sláva Otcu z vďačnosti za narodenie Božieho Syna.