Veľká noc. Počas svätej omše som ďakovala Pánu Ježišovi, že nás ráčil vykúpiť, a za ten najväčší dar, že nám ráčil dať svoju lásku vo svätom prijímaní, teda seba samého. V tej istej chvíli som bola uchvátená do lona Najsvätejšej Trojice a bola som pohrúžená do lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. Tie chvíle ťažko opísať (Den. 1667-1670).

Milostivú a požehnanú Veľkú noc plnú pokoja,

radosti a nádeje v tomto Jubilejnom roku

vám želajú a vyprosujú

vaše sestry Faustínky

Pápež Lev XIV. vyhlásil na piatok 22. augusta deň modlitby a pôstu za mier.

V čase vojnového napätia na Blízkom východe, na Ukrajine, ale i v čase mnohých malých i veľkých konfliktov, ktoré sužujú národy Afriky, pozval pápež Lev celú Cirkev k modlitbe a pôstu za pokoj vo svete. 22. augusta slávime spomienku na Pannu Máriu Kráľovnú.

Panna Mária je Matkou veriacich tu na zemi a je vzývaná aj ako Kráľovná pokoja. Kým naša zem je naďalej zraňovaná vojnami – vo Svätej zemi, na Ukrajine a v mnohých ďalších regiónoch sveta – pozývam všetkých veriacich, aby deň 22. augusta prežili v pôste a v modlitbe. Prosme Pána, aby nám daroval pokoj a spravodlivosť a aby zotrel slzy tým, ktorí trpia pre prebiehajúce ozbrojené konflikty.

Panna Mária, Kráľovná pokoja, nech oroduje, aby národy našli cestu pokoja.

Zdroj: TK KB

Svätá hodina – štvrtok. V tejto hodine modlitby mi Ježiš dovolil vstúpiť do večeradla a bola som prítomná pri tom, čo sa tam dialo. Najhlbšie som prežila chvíľu, v ktorej Ježiš pred premenením pozdvihol oči k nebu a tajomne sa rozprával so svojím Otcom. Túto chvíľu náležite spoznáme až vo večnosti. Jeho oči boli ako dva plamene, tvár rozžiarená, biela ako sneh, celá postava majestátna, jeho duša roztúžená. Vo chvíli premenenia si odpočinula nasýtená láska – obeta bola v celej plnosti dokonaná. Teraz bude nasledovať už len vonkajšia ceremónia smrti, vonkajšie zničenie – podstata je vo večeradle. Nikdy v živote som nezažila také hlboké poznanie tohto tajomstva ako počas tejto hodinovej adorácie. Ó, ako vrúcne túžim, aby celý svet poznal toto nepreniknuteľné tajomstvo (Den. 684).

Zelený štvrtok. Počas svätej omše som videla Pána, ktorý mi povedal: – Polož si  hlavu na moje prsia a odpočiň si. Pán si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal: – Dám ti podiel na svojom umučení, ale neboj sa, buď statočná. Nehľadaj úľavu, ale prijímaj všetko s odovzdanosťou do mojej vôle. Keď sa Ježiš so mnou lúčil,  dušu mi zovrela neopísateľná bolesť. Fyzické sily ma opustili, rýchlo som vyšla z kaplnky a ľahla som si. Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje. Moja duša žíznila po Pánovi a celý zármutok jeho Božského Srdca doľahol na mňa. Trvalo to skoro tri hodiny. Prosila som Pána, aby ma uchránil pred ľudskými pohľadmi. Hoci som chcela, celý deň som nemohla prijať nijaké jedlo, až večer. Vrúcne som túžila stráviť celú noc s Pánom Ježišom v žalári.³³³ Modlila som sa do jedenástej, o jedenástej mi Pán povedal: – Choď si ľahnúť, dal som ti prežiť za tri hodiny to, čo som trpel celú noc. Ihneď som si išla ľahnúť. Utrpenie ma tak vyčerpalo, že som stratila všetky fyzické sily. Celý ten čas som bola ako v mdlobách. Každý úder Ježišovho Srdca sa odrážal v mojom srdci a prenikal moju dušu. Keby sa to utrpenie týkalo mňa samej, trpela by som menej. Keď sa však pozerám na toho, ktorého som si zamilovala celou silou svojho srdca, že trpí a ja mu v ničom nemôžem uľaviť, moje srdce puká láskou a horkosťou. Zomierala som s ním, a zomrieť som nemohla. Nevymenila by som však toto mučeníctvo za všetky rozkoše sveta. Moja láska v tomto utrpení nepredstaviteľne zosilnela. Viem, že Pán ma udržiaval svojou všemohúcnosťou, lebo inak by som nevydržala ani chvíľu. Všetky druhy utrpenia som spolu s ním zvlášť prežívala. Svet ešte nevie o všetkom, čo Ježiš trpel. Sprevádzala som ho v Getsemanskej záhrade, v žalári aj na súdnych vyšetrovaniach. Bola som s ním pri každom jeho utrpení. Mojej pozornosti neušiel ani jeden pohyb, ani jeden jeho pohľad. Poznala som celú všemohúcnosť jeho lásky a milosrdenstva k dušiam (Den. 1053-1054).

Vedz, že tvoja živá láska a spoluúčasť, ktoré mi prejavuješ, boli pre mňa útechou v Getsemanskej záhrade (Den. 1664).

Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými“ (Lk 13, 22-30).

Moja láska ti dá silu a odvahu, akú potrebuješ v týchto veciach (Dz. 229).

Ježišu môj, drž si ma pri sebe, pozri, aká som slabá. Sama neurobím dopredu ani krok. Ježišu, musíš byť stále pri mne ako matka pri slabom dieťati – ba ešte viac (Den. 264).

➡ Koľko krokov som už v živote spravil bez Ježiša? Ježišu môj, drž si ma pri sebe, pozri, aký som slabý…

V pondelok 1. septembra Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP oslávi 13. výročie svojej konsekrácie. Pri tejto príležitosti sa v nedeľu 31. augusta uskutoční farský deň s bohatým programom a agapé. Slávnostnú svätú omšu o 10.00 hod. bude celebrovať p. Lucian Bugucki, OFM Conv. Program bude pokračovať atrakciami pre deti, bábkovým predstavením, tanečným vystúpením a pásmom duchovných piesní v podaní Hanky Servickej. O 15.00 bude TV Lux vysielať slávnostnú modlitbu v hodine milosrdenstva spojenú s adoráciou, ktorú budú viesť sestry z našej košickej komunity. Viac na stránke www.farnostkvp.sk

Biela sobota. Počas adorácie mi Pán povedal: – Buď pokojná, dcéra moja, toto dielo milosrdenstva je moje, nič v ňom nie je tvoje. Páči sa mi, že verne plníš, čo som ti prikázal, ani jedno slovo si nepridala, ani neubrala. Dal mi vnútorné svetlo a poznala som, že ani jedno slovo nie je moje. Napriek ťažkostiam a protivenstvám vždy, vždy som plnila jeho vôľu, ktorú som poznala (Den. 1667).

Je to deň ticha a bdenia s Pannou Máriou, ktorá tiež očakávala na vzkriesenie svojho Syna: Modli sa srdcom v spojení s Máriou… (Den. 32).

V pondelok 25. augusta si pripomíname 120. narodeniny Heleny Kowalskej – dnes sv. sestry Faustíny, apoštolky Božieho milosrdenstva. Narodila sa v Glogowci, v piatok o 8.00 hod. ako tretie dieťa Stanislava a Mariany, rod. Babelovej. Mala ešte 9 súrodencov. Hneď o dva dni neskôr 27. augusta bola pokrstená vo Farskom kostole sv. Kazimíra vo Šwiniciach Warckých a dali jej meno Helena. Kostol, ktorý má ponad 700-ročnú tradíciu, bol v roku 2002 povýšený na Sanktuárium narodenia a krstu sv. Faustíny.

Na fotografii izba z rodného domu sv. Faustíny v Glogowci.

Druhýkrát v histórii kongregácie si budete môcť pozrieť rukopis Denníčka sv. Faustíny a jej striebornú obrúčku, ktorú dostala pri doživotných sľuboch. Výstava sa koná pri príležitosti stého výročia vstupu našej svätice do kongregácie a potrvá od 30. do 31. augusta v čase od 9.00 do 21.00 v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikoch. Denníček, ktorý je perlou mystickej literatúry, je preložený do niekoľkých desiatok jazykov a distribuuje sa v miliónoch výtlačkov po celom svete. Svätý Ján Pavol II. ho nazval „Evanjeliom milosrdenstva“, zatiaľ čo hongkongský arcibiskup John Tong Hon v úvode do čínskeho vydania tohto diela napísal, že „je to skutočne najväčší Boží dar ponúknutý svetu a duchovný poklad celej Cirkvi“.

Denníček v rukopise pozostáva zo šiestich tmavozelených zošitov, husto popísaných na oboch stranách (spolu 477 strán) a tiež zo zošita s názvom „Moja príprava na sväté prijímanie“. Rukopis neobsahuje žiadne opravy ani vymazania, a to ani v prípade, že autorka vynechala stranu alebo napísal slovo s gramatickou chybou. Slová Pána Ježiša, ktoré boli na žiadosť vilniuského spovedníka o. Michala Sopoćka podčiarknuté ceruzkou, sú v slovenskom vydaní označené kurzívou.

Veľký piatok. Hneď zrána som pocítila vo svojom tele bolesti jeho piatich rán. Toto utrpenie trvalo do tretej hodiny. Hoci navonok nič nevidieť, predsa tieto utrpenia nie sú menej bolestivé. Teším sa, že Ježiš ma chráni pred ľudskými pohľadmi. O jedenástej mi Ježiš povedal: – Hostia moja, ty si úľavou pre moje utrápené srdce. Myslela som, že po týchto slovách moje srdce vzplanie. Veľmi úzko ma so sebou spojil a moje srdce sa zosobášilo s jeho srdcom ľúbostným spôsobom. Cítila som jeho najjemnejšie záchvevy a on moje. Stvorený oheň mojej lásky bol spojený so žiarou jeho večnej lásky. Táto milosť svojou veľkosťou prevyšuje všetky iné. Jeho trojjedinosť ma celkom obklopila a celá som doňho ponorená. Moja malosť si meria sily s týmto nesmrteľným Mocnárom. Ponorená som do nepochopiteľnej lásky i do nepochopiteľných múk pre jeho umučenie. Všetko, čo sa týka jeho bytosti, zakúšam aj ja. O tretej hodine som sa modlila tvárou k zemi s rozpaženými rukami za celý svet. Ježiš už končil svoj smrteľný život. Počula som jeho sedem slov. Potom sa pozrel na mňa a povedal: – Milovaná dcéra môjho srdca, ty si pre mňa úľavou v strašných mukách. Keď Ježiš naposledy vydýchol, duša mi pukala od bolesti a dlhší čas som nemohla prísť k sebe. Slzy mi priniesli trochu úľavy. Ten, ktorého si zamilovalo moje srdce, zomiera. Kto pochopí moju bolesť? (Den. 1055-1060).

Dnes obetujem Ježišovi svoju bolesť, utrpenie a kríž, samotu a opustenosť…

V pondelok 8. septembra o 8.00 hod. bude v našej kláštornej kaplnke v Košiciach slávená svätá omša na úmysly všetkých, ktorí nás v poslednom období prosili o modlitbu osobne, telefonicky, mailom či prostredníctvom formulára ÚMYSLY na našom webe. O našich modlitbách na vaše úmysly vás uisťujeme. Zvlášť ich zverujeme Bohu počas modlitby v Hodine milosrdenstva, denne o 15.00 hod. a v modlitbe korunky Božieho milosrdenstva.

V mojej duši zavládla radosť, že Boh je taký dobrý a milosrdný. Boh dáva všetko, o čo ho s dôverou prosíme (Den. 609).

Modlitba korunky Božieho milosrdenstva spojená s adoráciou, ktorú vedú naše sestry z hrušovskej komunity, už tradične o 16.30 otvára program odpustovej slávnosti v Bazilike minor Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou. Slávnosť organizuje miestna komunita pavlínov počas najbližšieho víkendu 6. – 7. septembra. Slávnostnú svätú omšu v nedeľu o 10.30 celebruje Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup.

Podrobný program na www.bazilikavranov.sk

Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“

Dcéra moja, keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. Mlč, keď tvoju pravdu nechcú uznať, lebo vtedy hovoríš presvedčivejšie (Den. 1164).

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

➡ Čím sýtim Ježišovo srdce? Súcitom a láskou alebo nevďačnosťou a ľahostajnosťou?

V sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých“ (Lk 14, 1. 7-14).

Otec Andrasz – duchovná rada. (…) Čo sa týka povinností, urobte, čo vám prikážu, ako prikážu, hoci by to bolo neviem ako ponižujúce a ťažké. Vyberajte si vždy posledné miesto, a vtedy vám iní povedia: postúp vyššie. V duchu a celom správaní sa považujte vždy za poslednú z celého domu i z celej kongregácie. Vždy a vo všetkom čo najväčšia vernosť Bohu (Den. 506).

➡ Poznám svoju hodnotu? Odovzdám Bohu svoje komplexy menejcennosti…

V dňoch od 5. do 7. septembra sa uskutoční duchovná obnova vo Farnosti Božieho Tela v Jablunkove v Čechách a vo filiálnom Kostole Božieho milosrdenstva v Písku. Obnovu bude viesť sr. M. Blanka Krajčíková ISMM z našej hrušovskej komunity. V sobotu sa stretne aj s členmi miestnej formačnej skupinky Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, ktorú vedie o. Henryk Dąbek OFM.

Druhá tohtoročná víkendová obnova pre ženy a dievčatá sa uskutoční od 19. do 21. septembra v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach. Duchovnú obnovu na tému: Už ťa nebudú volať Opustená, ale budú ťa nazývať Obľúbená (por. Iz 62,4) vedie sr. M. Benediktína Fečová ISMM z našej košickej komunity a bratia karmelitáni.

Nezabudnite si Sväté písmo, prezuvky, pero a otvorené srdce.

Prihlasovanie:

Tel. č. 0949 295 646; e-mail: kosice@milosrdenstvo.sk

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 1-11).

Dcéra moja, hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu (Den. 177).

Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem o tvoje milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie Srdce môjho Pána, plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne ťa prosím za úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie Srdce, prameň milosrdenstva, z ktorého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokorne ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené tvojou drahocennou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o veľkej cene tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou zloby a nevďačnosti, predsa je za nás zaplatená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje Pánovmu umučeniu, nech dúfa v milosrdenstvo (Den. 72).

➡ Ľutujem a prosím Boha o odpustenie hneď po každom poklesku?

V septembri sa v celej našej kongregácii pri večernej pobožnosti modlievame korunku Božieho milosrdenstva. V tomto mesiaci totiž uplynie presne 90 rokov, keď Pán Ježiš naučil sestru Faustínu túto modlitbu. Bolo to pri videní, ktoré mala v piatok 13. septembra 1935.

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého šli hromy, a blesky k jeho rukám a z jeho rúk vychádzali;  až potom dopadali na zem. Toto znamenie Božieho hnevu malo zasiahnuť zem, zvlášť jedno miesto, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby chvíľu počkal a svet bude konať pokánie. No moja prosba bola vzhľadom na Boží hnev ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej velebnosti ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá je v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola uchvátená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť! Nebudem sa pokúšať opisovať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme takého, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami, ktoré som vnútorne počula. Keď som sa tak modlila, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, ktorý si za hriechy zasluhovali. S takou vnútornou silou ako vtedy som sa ešte nikdy nemodlila. Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú tieto: – Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista za naše hriechy i hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami. Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vnútorne tieto slová: – Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil. Keď som sa pomodlila túto modlitbu, začula som v duši slová: – Táto modlitba je na uzmierenie môjho hnevu (Den. 474-476).

V utorok 15. apríla o 9.30 hod. sa uskutoční predsviatočné stretnutie s mamičkami vo Farnosti Svätej rodiny v Košiciach na sídlisku Furča. Stretnutie o Božom a ľudskom milosrdenstve, ktoré bude tiež prípravou na prežitie blížiacich sa veľkonočných sviatkov a zvlášť Nedele Božieho milosrdenstva bude viesť sr. Mariela Lengyelová ISMM z našej košickej komunity.

Foto: SlovenskObcan

S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14, 25-33).

Rovnako prijímam radosť aj bolesť, pochvalu aj poníženie. Nezabúdam, že jedno i druhé sa pominie. Nestarám sa, čo o mne hovoria. Už dávno som sa zriekla všetkého, čo sa týka mojej osoby (Den. 485).

Dovoľ, aby ti zobrali aj to, čo ti patrí – uznanie, dobré meno. Tvoj duch nech sa nad to všetko povznesie. A tak, oslobodená od všetkého, odpočívaj pri mojom srdci, nedovoľ, aby niečo narušilo tvoj pokoj. Učeníčka, rozjímaj o mojich slovách, ktoré som ti povedal (Den. 1685).

➡ Dovoľ, aby ti zobrali aj to, čo ti patrí – uznanie, dobré meno. Odpustil som tým, ktorí mi vzali dobré meno, a kvôli ktorým som stratil uznanie?

V pondelok 15. septembra uplynie 20 rokov od prítomnosti a pôsobenia našej kongregácie na Slovensku. V obci Nižný Hrušov neďaleko Vranova nad Topľou sa veriaci niekoľko rokov modlili za to, aby do ich farnosti prišli rehoľné sestry. Ich prosby boli vyslyšané. V septembri 2005 na návrh vtedajšieho vdp. farára Stanislava Ferčáka a po dohode s košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom generálna predstavená kongregácie, matka Gracjana Szewc, zriadila prvý kláštor našej kongregácie na Slovensku. Kláštor arcibiskup slávnostne posvätil 15. septembra 2005.  Prvou predstavenou komunity bola sr. M. Faustyna Olszewska z Poľska. Ďalšími členkami boli dve Slovensky: sr. M. Clareta Fečová (súčasná predstavená kláštora) a sr. M. Tymotea Čandová (v súčasnosti pôsobí v rodisku sv. sestry Faustíny vo Swiniciach Warckých). Pri tejto príležitosti sa o 10.00 vo Farskom kostole Najsvätejšieho Tela Pána uskutoční slávnostná svätá omša, ktorej bude predsedať Mons. Stanislav Stolárik a počas ktorej bude aj prijatie nových členov do združenia Faustínum. O 14.00 program pokračuje ďakovnou adoráciou a modlitbou v Hodine milosrdenstva. Slávnosti sa zúčastní aj súčasná generálna matka Miriam Janiec z Varšavy.

Pravidelná mesačná svätá omša za členov a dobrovoľníkov Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum bude slávená v piatok 12. septembra o 15.20 v Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva v Košiciach na sídlisku KVP. Celebrovať ju bude vdp. kaplán Šimon Škvarko. Po nej o 16.00 hod. nasleduje formačné stretnutie miestnej skupinky na fare. Sväté omše za združenie Faustínum sú celebrované od roku 2006. Viac informácií o združení nájdete na stránke faustinum.sk

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Palmová (Kvetná) nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 642).

Kvetná nedeľa. Počas svätej omše bola moja duša ponorená do Ježišovej horkosti a utrpenia. Ježiš mi dal poznať, ako trpel v tomto triumfálnom sprievode. Hosana sa odrážalo v Ježišovom Srdci ozvenou: „Ukrižuj!” Ježiš mi to dal zvlášť pocítiť (Den. 1028).

Počas svätej omše mi Ježiš dal poznať bolesť svojej duše. Zreteľne som cítila, ako sa hymny „hosanna” bolestnou ozvenou odrážali v jeho Najsvätejšom Srdci. Aj moju dušu zaplavilo more horkosti a každé „hosanna” prebodávalo moje srdce skrz-naskrz. Moja duša bola uchvátená do Ježišovej blízkosti. Počula som Ježišov hlas: – Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení (Den. 1657).

Ako každý z nás, aj svätá Faustína prežívala vo svojom živote utrpenia, ktoré boli spôsobené jej vlastným hriechom a ľudskou slabosťou. K svätosti dozrievala postupne v spolupráci s Božou milosťou. Ježiš jej dal poznať svoju veľkú lásku a zároveň ničotu, ktorou sme sami zo seba. Všetko, čo je v nás dobré, je darom od Boha. Sv. Faustína zakúsila nesmiernosť Božieho milosrdenstva ako aj svoju úbohosť. To jej spôsobovalo skutočné utrpenie. Svedčia o tom slová Ježiša, ktorý chcel v bolestných chvíľach potešiť svoju apoštolku: Moje srdce je pohnuté veľkým milosrdenstvom k tebe, moje najdrahšie dieťa, keď som ťa videl vnútorne rozorvanú od bolesti, ktorú si trpela, ľutujúc svoje hriechy (Den. 282).

Niekedy môžem mať pokušenie myslieť si, že moje hriechy nie sú také veľké a nespôsobili Ježišovi toľko utrpenia. Je predsa oveľa viac väčších hriešnikov ako ja, ktorí sa stali príčinou jeho utrpenia. V takýchto chvíľach však stojí za to čerpať zo skúsenosti sestry Faustíny, aby sa v nás mohla zrodiť skutočná pokora a pokánie, ktoré otvára naše srdcia pre prijatie lúčov milosrdenstva, ktoré nás premieňajú. Raz sama poznamenala: Ježišu môj, napriek tvojim milostiam cítim a vidím celú svoju úbohosť. Začínam deň bojom a bojom ho aj končím. Sotva prekonám jednu ťažkosť, hneď musím bojovať s desiatimi ďalšími. No netrápi ma to, lebo dobre viem, že toto je čas boja, a nie pokoja. Keď boj presahuje moje sily, vrhám sa ako dieťa do objatia nebeského Otca a verím, že nezahyniem. Ó, Ježišu môj, ako veľmi som náchylná k zlému. To ma núti ustavične nad sebou bdieť. Ničím sa však nedám odradiť, dôverujem Božej milosti, ktorá je štedrá voči najväčšej úbohosti (Den. 606).

Každá ťažká skúsenosť má veľkú hodnotu, keď sa spojí s umučením nášho Pána. Utrpenie nemá samo o sebe žiadnu hodnotu. Boh ho niekedy dopúšťa pre nejaké väčšie dobro – pre naše očistenie alebo pre spásu druhých. To však neznamená, že vo svojom živote nemáme prosiť dar o zdravia a prosperity. Každého z nás vedie cestou, ktorú pozná iba on. Cez utrpenie sa naša duša stáva podobnou nášmu Spasiteľovi. Krásne to opísala sv. Faustína: Pán mi však dal poznať aj to, aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpiacemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebeský Otec naše duše oslávi a ocení natoľko, nakoľko budeme podobní jeho Synovi (Den. 604). (…) Naozaj, všetky muky sa mi zdajú ničím v porovnaní so slávou, ktorá nás čaká po celú večnosť (Den. 605).

Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil (Jn 3, 13-17).

Čistá láska dáva duši silu pri samotnom zomieraní. Keď som umieral na kríži, nemyslel som na seba, ale na úbohých hriešnikov a modlil som sa za nich k Otcovi. Chcem, aby sa aj tvoje posledné chvíle celkom podobali mojim na kríži. Je len jedna cena, za ktorú sa kupujú duše – utrpenie spojené s mojím utrpením na kríži. Čistá láska týmto slovám rozumie, telesná láska ich nikdy nepochopí (Den. 324).

Ó, môj Ježišu, Učiteľ, spájam svoje túžby s tvojimi túžbami, ktoré si mal na kríži. Túžim splniť tvoju svätú vôľu, túžim po obrátení duší, túžim, aby bolo zvelebované tvoje milosrdenstvo, túžim, aby čím skôr nastalo víťazstvo Cirkvi, túžim, aby sviatok milosrdenstva bol uctievaný na celom svete (Den. 1581).

➡ Dnes budem kupovať duše spolu s Ježišom…

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘ Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Lk 16, 1-13).

Dnes ma navštívil rodný brat Stanko. Nesmierne som sa potešila tejto peknej dušičke, ktorá má tiež v úmysle slúžiť Bohu. Sám Boh ju priťahuje k svojej láske. Dlho sme sa rozprávali o Bohu, o jeho dobrote. Počas rozhovoru s ním som poznala, ako veľmi je Bohu milá táto dušička (Den. 1290).

➡ Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. Kto je mojím bohom? Rodina, zdravie, úspech, peniaze, práca? Alebo som si bohom ja sám?

Tohtoročné Pôstne obdobie pomaly vrcholí. V tejto uponáhľanej dobe sme pozvaní sa zastaviť a všimnúť si naše každodenné voľby. Možno si neuvedomujeme, aký vplyv majú na náš život: osobný, rodinný, pracovný, spoločenský, ale predovšetkým duchovný – na náš večný život. Ako veľa záleží od nášho nasledovania Ježiša, neraz s krížom, neraz v samote…

O tom, aký význam pre náš večný život má nesenie kríža, nás poúča aj sv. sestra Faustína vo vízii, ktorú mala v roku 1935:

Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup duší ukrižovaných tak ako Ježiš. Videla som aj tretí zástup duší a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž pevne v rukách. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš riekol: – Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a v opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhnutí – budú sa mi menej podobať aj v sláve. Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: – V zajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla. A hneď zmizol (Denníček 446).

V sobotu 13. septembra uplynie 90 rokov, čo Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne novú modlitbu – Korunku Božieho milosrdenstva. Pri tejto príležitosti sme na našom YouTube kanáli a Instagrame pripravili pre vás short o sile tejto krátkej modlitby pod názvom: Tvoja modlitba má moc.

Večer, keď som bola vo svojej cele, videla som anjela, vykonávateľa Božieho hnevu. Bol vo svetlom odeve a tvár mu žiarila. Pod nohami mal oblak, z ktorého šli hromy, a blesky k jeho rukám a z jeho rúk vychádzali;  až potom dopadali na zem. Toto znamenie Božieho hnevu malo zasiahnuť zem, zvlášť jedno miesto, ktoré nemôžem menovať z istých dôvodov. Keď som to videla, začala som prosiť anjela, aby chvíľu počkal a svet bude konať pokánie. No moja prosba bola vzhľadom na Boží hnev ničím. V tej chvíli som uzrela Najsvätejšiu Trojicu. Veľkosť jej velebnosti ma prenikla do hĺbky a neodvážila som sa zopakovať svoju prosbu. V tej istej chvíli som pocítila vo svojej duši silu Ježišovej milosti, ktorá je v mojej duši. Keď som si uvedomila túto milosť, v tej chvíli som bola uchvátená pred Boží trón. Ó, aký veľký je náš Pán a Boh, aká nepochopiteľná je jeho svätosť! Nebudem sa pokúšať opisovať tú veľkosť, lebo onedlho ho všetci uzrieme takého, aký je. Začala som Boha pokorne prosiť za svet slovami, ktoré som vnútorne počula. Keď som sa tak modlila, uvidela som bezmocnosť anjela. Nemohol vykonať spravodlivý trest, ktorý si za hriechy zasluhovali. S takou vnútornou silou ako vtedy som sa ešte nikdy nemodlila. Slová, ktorými som pokorne prosila Boha, sú tieto: – Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista za naše hriechy i hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami. Na druhý deň ráno, keď som vošla do našej kaplnky, počula som vnútorne tieto slová: – Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil. Keď som sa pomodlila túto modlitbu, začula som v duši slová: – Táto modlitba je na uzmierenie môjho hnevu (Den. 474-476).

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa‘“ (Lk 15, 1-3.11-32).

Hovor, lebo ťa počúvam v každej chvíli, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať? Pane, najprv si chcem vyliať pri tvojich nohách city svojho srdca ako vôňu vďaky za toľké milosti a dobrodenia, ktorými ma ustavične zahŕňaš. Aj keby som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebolo chvíle, v ktorej by som nepociťovala tvoju starostlivosť a dobrotivosť. Moje milované dieťa, slasť môjho srdca, rozhovor s tebou je mi drahší a milší ako anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet (Den. 1489).

➡ Čaká na mňa vždy… Čo by som mu dnes povedal?