Druhý tohtoročný videopríspevok na našom YouTube kanáli vám chce priblížiť, čo všetko Boh učinil pre nás. V cykle Božie milosrdenstvo spolu so sv. sestrou Faustínou oslávme nekonečnú Božiu dobrotu pri skrášlení celého sveta, ktorá nám spríjemnila čas pobytu na zemi. Stojíme o ňu?
Stvoriteľ môj a Pán, všade vidím stopy tvojej ruky a pečať tvojho milosrdenstva, ktoré obklopuje všetko, čo je stvorené (Den. 1749).
Každoročne vo všetkých kláštoroch Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva prebieha losovanie patróna. Svätá sestra Faustína pripisovala tomuto losovaniu veľký význam. Očakávala pomoc z neba práve vďaka patrónovi, ktorého si vylosovala. Od 1. januára si môžete vylosovať svojho osobného patróna na nový rok 2025. Na našej webstránke bude v ľavom dolnom rohu pre vás pripravená nová záložka, aby ste si aj vy mohli vylosovať svojho patróna na celý nový rok. Patróna si vyberáme losovaním od čísla 1 do 100.
Zároveň s patrónom si vylosujete aj úmysel, na ktorý ste pozvaní modliť sa, napr. krátkou strelnou modlitbou. Pri každom patrónovi bude aj citát z Denníčka sv. sestry Faustíny.
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny (Mt 2, 1-12).
Vtedy sa mi nezjavuje ako učiteľ v plnosti síl, ani ako dospelý človek, ale zjavuje sa mi ako malé dieťa. Ten Boh, ktorého nemožno obsiahnuť, znižuje sa ku mne v podobe malého dieťaťa. No zrak mojej duše nehľadí povrchne. Hoci prijímaš podobu malého dieťaťa, ja v tebe vidím nesmrteľného, neobmedzeného Pána pánov, ktorého zvelebujú dňom i nocou čistí duchovia, pre ktorého horia srdcia serafínov ohňom najčistejšej lásky. Ó, Kriste, Ježišu, túžim ich prevýšiť v láske k tebe. Odpustite mi, čistí duchovia, odvahu porovnávať sa s vami. Ja – priepasť úbohosti, ale ty, ó, Bože, ktorý si nepochopiteľnou priepasťou milosrdenstva, pohlť ma, ako žiara slnka pohlcuje jednu kvapku rosy. Tvoj ľúbostný pohľad vyrovnáva každú priepasť. Som nesmierne šťastná z Božej veľkosti. Keď vidím Božiu veľkosť, úplne mi to stačí, aby som bola šťastná po celú večnosť (Den. 334).
➡ Ten Boh, ktorého nemožno obsiahnuť, znižuje sa ku mne v podobe malého dieťaťa. Vyznám Bohu celú lásku môjho srdca…
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1, 1-5. 9-14).
Ježišu, večná Láska, tebe žijem, tebe umieram a s tebou sa túžim spojiť. Vtom som uzrela Pána v nepochopiteľnej kráse. Láskavo na mňa pozrel a povedal mi: – Dcéra moja, a ja som z lásky k tebe zostúpil z neba, pre teba som žil, pre teba som zomrel a pre teba som stvoril nebesia. Ježiš si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal mi: – Už onedlho, buď pokojná, dcéra moja. Keď som zostala sama, v mojej duši sa rozhorela túžba trpieť až do chvíle, v ktorej Pán povie: dosť. A hoci by som mala žiť tisíc rokov, vo svetle Božom vidím, že je to iba jedna chvíľa (Den. 853).
Ó, večná Pravda, vtelené Slovo, ktorý si najvernejšie plnil vôľu svojho Otca. Hľa, dnes sa stávam mučenicou tvojich vnuknutí (Den. 497).
➡ Pomodlím sa trikrát Sláva Otcu z vďačnosti za narodenie Božieho Syna.
Náš prvý tohtoročný videopríspevok s názvom Chcel sa podeliť o svoje šťastie s nami vás pozýva k zamysleniu sa nad darom života a stvorenia ľudstva. Ten, ktorý nás vôbec nepotreboval k šťastiu sa jednak chce o to šťastie podeliť a nami. Prečo? Lebo je milosrdenstvom samým… Novoročný YouTube príspevok vás chce o tom presvedčiť.
Povolávaš nás k svojmu večnému šťastiu a robíš to len preto, že si milosrdný. Vôbec si nás nepotreboval k svojmu šťastiu, ale ty, Pane, chceš sa podeliť o svoje šťastie s nami (Den. 1743).
Vitaj, nový rok! Už vopred ti ďakujem, Pane, za všetko, čo mi zošle tvoja dobrotivosť. Ďakujem ti za všetky útechy a milosti, ktoré nedokážem ani spočítať. Splývajú na mňa každý deň ako ranná rosa, tíško, nebadane, nevšimne si ich žiadne oko zvedavých stvorení, vieš o nich len ty a ja, Pane. Za to všetko ti už dnes vzdávam vďaku… (Den. 1449).
Želáme a vyprosujeme Vám požehnaný a milostiplný každý deň nového roka 2024! Nech Vám nekonečne milosrdný Boh udeľuje hojnosť svojich milostí a dobrodení!
Ó, Mária, ty si čistá a neporovnateľná, Panna a Matka zároveň, si krásna ako slnko, ničím nepoškvrnená, nikto ti nikdy nebude roveň. Tvoja krása tak očarila oko Trojsvätého, že zostúpil z neba, zanechal trón večnosti, prijal telo a krv zo srdca tvojho, a deväť mesiacov sa ukrýval v panenskom srdci (Denníček 161).
Spolu s Máriou, našou Matkou, žasneme nad veľkosťou milosrdenstva Otca, ktorý nám vo svojej nepochopiteľnej dobrote dáva svoj najväčší poklad – jediného milovaného Syna. Nech nám Spasiteľ sveta požehnáva každý deň nového roka 2025.
Milostiplné a pokojné vianočné sviatky Vám želajú a vyprosujú
Vaše sestry faustínky
Vianočný stromček, jasličky a koledy. Odkiaľ sa vzala táto typická vianočná symbolika? Legenda hovorí, že na nápad ozdobiť vianočný stromček prišiel v roku 573 írsky mních Kolumbán, ktorý chcel prilákať ľudí na svoje kázne. Keďže si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu, ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža. A takto sa zrodila tradícia… Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili pred 400 rokmi v Nemecku. Pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Na naše územie sa táto tradícia dostala až koncom 18. storoči. Najprv sa udomácnila v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začala prenikať na vidiek.
Betlehem alebo jasličky sa stavali v kostoloch a neskôr aj v domácnostiach, dokonca oveľa skôr ako vianočné stromčeky. Živý betlehem vytvoril sv. František z Assisi, keď v roku 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku zorganizoval vytvorenie živého betlehemu. Vytvoril drevenú konštrukciu, požičal si domáce zvieratá – osla a vola a našiel dobrovoľníkov, ktorí predstavovali Máriu a Jozefa.
Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc je nerozlučne spätá s Vianocami. Táto krásna svetoznáma rakúska pieseň vznikla v Rakúsku na Vianoce v roku 1818 a bola preložená už do viac ako 200 jazykov sveta.
Ó, nepochopiteľná Božia dobrota, ktorá nás chrániš na každom kroku, nech je ustavične zvelebované tvoje milosrdenstvo, že si sa nezbratal s anjelmi, ale s ľuďmi. Je to zázrak nepochopiteľného tajomstva tvojho milosrdenstva. Celá naša dôvera je v tebe, náš prvorodený brat, Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek. Srdce sa mi chveje od radosti, keď vidím, aký je Boh dobrý voči nám ľuďom, takým úbohým a nevďačným. Dôkazom jeho lásky je nepochopiteľný dar, ktorý nám dáva, teda samého seba v osobe svojho Syna. Celá večnosť nám nevystačí, aby sme pochopili toto tajomstvo lásky. Ó, ľudstvo, prečo tak málo myslíš na to, že Boh je skutočne uprostred nás (Den. 1584).
Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Svojím uponížením si nás pozdvihol k svojmu božstvu. Je to tvoja veľká láska, je to priepasť tvojho milosrdenstva. Nebesia žasnú nad hojnosťou tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť sa k tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť tvojimi deťmi. Nech je oslavované tvoje milosrdenstvo, že si ráčil zostúpiť k nám (Den. 1745).
Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Som vašou Matkou z nepochopiteľného Božieho milosrdenstva. Najmilšia mi je tá duša, ktorá verne plní Božiu vôľu (Den. 449).
Ona ma naučila vnútorne milovať Boha aj to, ako mám vo všetkom plniť jeho svätú vôľu. Si radosťou, Mária, lebo cez teba Boh zostúpil na zem i do môjho srdca (Den. 40).
➡ Poprosím Pannu Máriu, aby ma ochraňovala po celý nový rok!
V posledných dňoch končiaceho sa kalendárneho roka 2024 chceme vyjadriť našu vďačnosť všetkým vám, ktorí spolu s nami tvoríte spoločenstvo zvelebujúce a vyprosujúce Božie milosrdenstvo a ktorí nás podporujete svojimi modlitbami, obetami, milodarmi a akoukoľvek formou pomoci a spolupráce. Nech vás Boh bohatý na milosrdenstvo za všetko odmení hojným duchovným požehnaním i potrebnými milosťami.
Nech prejavom našej vďačnosti bude aj svätá omša odslúžená za vás všetkých v posledný deň roka 31. decembra o 16.30 hod.
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí (Lk 2, 41-52).
Prišiel som plniť vôľu svojho Otca. Bol som poslušný rodičom, poslušný katom, som poslušný kňazom. Chápem, ó, Ježišu, ducha poslušnosti aj to, v čom spočíva. Nezahŕňa len vykonanie niečoho, ale týka sa rozumu, vôle i úsudku. Keď poslúchame predstavených, poslúchame Boha. Nezáleží na tom, či mi v zastúpení Boha bude rozkazovať anjel, alebo človek, musím byť vždy poslušná (Den. 535).
➡ Poďakujem sa Pánovi za dar rodičov, rodiny…
Posledný tohtoročný audiovizuálny príspevok na našom YouTube kanáli je venovaný novonarodenému Spasiteľovi sveta – tomu, ku ktorému sa teraz nikto nebojí priblížiť. V poradí 263. video z cyklu Božie milosrdenstvo korešponduje s vianočnou atmosférou týchto dní. Nechajme sa nanovo očariť milosrdnou láskou Otca k nám…
Nebesia žasnú nad hojnosťou tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť sa k tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť tvojimi deťmi. Nech je oslavované tvoje milosrdenstvo, že si ráčil zostúpiť k nám (Den. 1745).
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 39-45).
Opájam sa tvojou láskou, tvoja úprimná láska je môjmu srdcu taká milá ako vôňa púčika ruže zavčas rána, keď slnko z neho ešte nevypilo rosu. Sviežosť tvojho srdca ma uchvacuje, preto sa s tebou spájam tak úzko ako so žiadnym iným stvorením… (Den. 1546).
Keď som prijala Eucharistiu, mala som hlbšie poznanie nebeského Otca a jeho otcovstva vo vzťahu k dušiam. Dnes žijem zvelebovaním Najsvätejšej Trojice. Ďakujem Bohu, že nás skrze milosť ráčil prijať za svoje deti (Den. 1819).
➡ Čo mi prekáža v tom, aby som sa miloval Boha celým srdcom?
V pondelok 16. decembra sa v celej našej kongregácii začíname modliť novénu pred sviatkami Narodenia Pána. Pozývame vás k spoločnej modlitbe aj prostredníctvom nášho YouTube kanálu.
Novéna pred slávnosťou Narodenia Pána
Roste, nebesia, z výsosti,
oblaky, dajte Spravodlivého;
otvor sa, zem, a zroď Spasiteľa.
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Bože Izraela, počúvaj,
ty čo tróniš nad cherubmi,
zaskvej sa pred svojím ľudom.
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Pane, Bože zástupov
obnov nás,
rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Zhliadni z neba, podívaj sa
a navštív túto vinicu,
veď ju vysadila tvoja pravica.
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo,
a daj nám svoju spásu.
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Sláva Otcu i Synu
i Duchu Svätému
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich,
príď a spas nás.
Anjel Pána zvestoval Panne Márii
a ona počala z Ducha Svätého.
Pane, vyslyš moju modlitbu,
a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Modlime sa.
Pane, prosíme ťa, ukáž svoju moc a pomáhaj nám svojou božskou silou; nech tvoja milosrdná láska odstráni naše hriechy a urýchli príchod našej spásy. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Srdečne vás pozývame na trojdňové duchovné cvičenia, ktoré sa uskutočnia v Penzióne Caritas (Charitný dom) v Dolnom Smokovci od 22. do 24. novembra na tému: Sila sa dokonale prejavuje v slabosti (porov. Kor 12, 9). Exercície určené všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva vedie vdp. Miroslav Liška z Michaloviec a sr. M. Clareta Fečová ISMM z našej hrušovskej komunity.
Prihlasovanie UZAVRETÉ!
Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium (Lk 3, 10-18).
Sekretárka môjho milosrdenstva, píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko (Den. 965).
Ježišu môj, každý z tvojich svätých odzrkadľuje jednu z tvojich čností. Ja túžim odzrkadľovať tvoje ľútostivé Srdce, plné milosrdenstva, chcem ho oslavovať. Nech je tvoje milosrdenstvo, ó, Ježišu, vtlačené do môjho srdca a duše ako pečať a to bude mojím znamením v tomto aj v budúcom živote. Oslava tvojho milosrdenstva je mojou životnou úlohou (Den. 1242).
➡ Akú Ježišovu čnosť chcem odzrkadliť ja? Svätá Faustína, pokorná služobnica Ježiša – vteleného Milosrdenstva – oroduj za nás!
Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu. Prečo práve veniec? Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ – ako vtelené Milosrdenstvo.
Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).
V stredu 27. novembra si pripomenieme ťažké osudy novodobých mučeníkov. Červená streda je celosvetovou udalosťou, ktorá poukazuje na málo známu skutočnosť: vo svete pre svoju vieru trpí viac ako 300 miliónov kresťanov. Každý deň zomrie kvôli svojej viere až 13 kresťanov. Už v roku 2014 pápež František poukázal na to, že kresťania dnes zažívajú ešte väčšie prenasledovanie ako v časoch ranej Cirkvi. Na celom svete sa v tento deň rozsvietia budovy na červeno, aby upozornili na utrpenie miliónov ľudí.
Modlitbou korunky Božieho milosrdenstva za prenasledovaných môže pomôcť každý z nás…
V pondelok 9. decembra slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svätá sestra Faustína v tento deň v roku 1935 vo svojom Denníčku napísala:
Deň Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Počas svätej omše som začula šuchot šiat a uvidela som Pannu Máriu vo zvláštnom, krásnom svetle. Mala na sebe biele rúcho, prepásané belasým pásom. Povedala mi: „Robíš mi veľkú radosť, keď zvelebuješ Najsvätejšiu Trojicu za milosti a výsady, ktoré mi boli udelené,” a hneď zmizla (Den. 564).
V roku 1937 sa pripravovala na túto slávnosť aj zvláštnou novénou, ktorú – aspoň sčasti – môžeme skúsiť aj my:
Pripravovala som sa nielen spoločnou novénou, ktorú si vykonáva celá kongregácia, ale osobne som sa ešte snažila, aby som ju každý deň tisíckrát pozdravila. Odriekala som na jej počesť tisíc Zdravas’, Mária denne počas deviatich dní. Pre toho, kto chce, to nie je ťažké. V tých dňoch som nevyriekla ani jedno zbytočné slovo. Aj keď sa musím priznať, že táto vec si vyžaduje dosť veľa pozornosti a námahy, pre uctenie si Nepoškvrnenej nič nie je ťažké (Den. 1413).
Slávnosť Nepoškvrneného počatia. Pred svätým prijímaním som videla najsvätejšiu Matku nepredstaviteľne krásnu. Usmievala sa na mňa a povedala mi: „Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť výhradným a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mojím výnimočným dieťaťom. Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá čnosť – čistota, tretia čnosť – láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito čnosťami.” Po skončení rozhovoru si ma privinula k svojmu srdcu a zmizla (Den. 1415 a 1415).
Pre advent typickým a dnes po dlhých rokoch zabudnutia aj postupne obnovovaným cirkevným zvykom sú takzvané roráty. Zvyčajne sa začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša z proroka Izaiáša: Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum: aperiatur terra, et germinet Salvatorem. Roste nebesá z výsosti, oblaky nech pršia Spravodlivého; Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa (Iz 45,8). Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru onoho času očakávania. Pri oltári svieti tzv. rorátka – svieca, ktorá symbolizuje Pannu Máriu. Nakoľko to liturgia dovoľuje, slávi sa formulár sv. omše o Panne Márii a kňaz používa biele rúcho.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21, 25-28. 34-36).
Bdej (Den. 854).
Napriek tichu, ktoré vládne v mojej duši, vediem ustavičný boj s nepriateľom duše. Stále objavujem jeho nové nástrahy a boj sa znovu začína. Pripravujem sa v čase pokoja a bdiem, aby ma nepriateľ nenašiel nepripravenú. Keď vidím jeho veľkú zlobu, zostávam v pevnosti, teda v Najsvätejšom Ježišovom Srdci (Den. 1287).
➡ Dnes chvíľu zotrvám v bezpečnej pevnosti, teda v Najsvätejšom Ježišovom Srdci.
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu“ (Lk 3, 1-6).
Prežívam chvíle s najsvätejšou Matkou. Túžobne očakávam príchod Pána. Moje túžby sú veľké. Túžim, aby všetok ľud poznal Pána, túžim pripraviť všetky národy na prijatie vteleného Slova. Ó, Ježišu, daj, nech prameň tvojho milosrdenstva vytryskne s väčšou hojnosťou, lebo ľudstvo je veľmi choré, a tak viac ako inokedy potrebuje tvoje zľutovanie. Ty si nekonečným morom milosrdenstva voči nám hriešnym. Čím väčšia je naša úbohosť, tým máme väčšie právo na tvoje milosrdenstvo. Ty si prameň, ktorý obšťastňuje všetky stvorenia skrze svoje nekonečné milosrdenstvo (Den. 793).
Dieťa moje, ty si mojou rozkošou, ty si úľavou pre moje srdce. Udeľujem ti toľko milostí, koľko dokážeš uniesť. Vždy, keď mi budeš chcieť urobiť radosť, hovor svetu o mojom veľkom a nepochopiteľnom milosrdenstve (Den. 164).
➡ Pomodlím sa slovami sv. Faustíny: Ježišu, daj, nech prameň tvojho milosrdenstva vytryskne s väčšou hojnosťou, lebo ľudstvo je veľmi choré, a tak viac ako inokedy potrebuje tvoje zľutovanie.
Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie alebo príchod. V tomto období sa pripravujeme na príchod Krista – vteleného Milosrdenstva. Začiatky adventu siahajú do 4. storočia. Rímsky pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia advent stanovil na štyri týždne.
Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu. Prečo práve veniec? Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ – ako vtelené Milosrdenstvo.
Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).
Pilát sa spýtal Ježiša: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18, 33b-37).
Keď sa ponáram do Pánovho umučenia, často vidím Pána Ježiša počas adorácie v takejto podobe: po bičovaní kati vzali Pána a strhli z neho jeho šaty, ktoré sa mu už prilepili na rany. Pri vyzliekaní sa mu rany obnovili. Vtedy hodili na Pána červený plášť, špinavý a potrhaný, na obnovené rany. Plášť na niektorých miestach sotva siahal po kolená. Pánovi rozkázali, aby si sadol na kus brvna. Z tŕnia mu uplietli korunu a položili na svätú hlavu. Do ruky mu dali trstinu a vysmievali sa z neho, klaňali sa mu ako kráľovi. Pľuvali mu do tváre, iní vzali trstinu a bili ho po hlave a ďalší mu palicami spôsobovali bolesť. Ešte iní mu zakryli tvár a bili ho päsťami. Ježiš to ticho znášal. Kto pochopí jeho bolesť? Ježiš hľadel do zeme, cítila som, čo sa vtedy odohrávalo v jeho najsladšom Srdci. Nech každá duša rozjíma, ako Ježiš v tej chvíli trpel. Opreteky potupovali Pána. Rozmýšľala som, odkiaľ sa berie v človeku taká zlosť. Príčinou je hriech – stretli sa Láska a hriech (Den. 408).
➡ V akého Kráľa verím? Taký som a budem pre teba, akého ma oslavuješ (Den. 1707).
Náš dvanásty audiopríspevok z cyklu Dialógy s Bohom vás chce uistiť a presvedčiť o tom, že Boh na nás myslí – vždy, zvlášť vo chvíľach, keď sa nám sa zdá, že na nás zabudol, nepamätá a že sa mu náš osud vymkol z rúk. Veď čo sú nebeské vtáky či poľné ľalie v porovnaní s nami?
Uvidela som na zemi malého chrobáčika. Pomyslela som si: odkiaľ sa tu vzal uprostred zimy? Vtom som začula v duši slová: – Vidíš, ja na neho myslím a udržujem ho, a čo je on v porovnaní s tebou? (Den. 922).
Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Všeobecný úmysel na december znie: Za hlboké prežitie Adventného obdobia a dobrú prípravu na Narodenie Pána pre nás samých i pre naše rodiny, aby sa aj v našich srdciach narodil Spasiteľ sveta.
Dielo „ustavičnej korunky“ je odpoveďou na Ježišovou prosbu, aby sme sa stále modlili a prosili o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne.
12. novembra krakovský arcibiskup-metropolita Marek Jędraszewski vo Wawelskej katedrále slávnostne otvoril procesu beatifikácie a kanonizácie Sluhu Božieho Józefa Andrasza SJ, krakovského spovedníka sv. sestry Faustíny Kowalskej. Učinil tak po súhlase Konferencie biskupov Poľska a po nóte Dikastéria pre kauzy svätých. Do 30. decembra je potrebné zaslať do krakovskej kúrie všetky správy, dokumenty a listy týkajúce sa Božieho sluhu, a to nielen pozitívne, ale aj negatívne. Vicepostulátorom procesu je o. Mariusz Balcerak SJ, a generálnym postulátorom celej rehole jezuitov je o. Pascual Cebollada SJ.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (Mk 13, 24-32).
Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po týchto Pánových slovách moju dušu naplnila akási obava a strach. Nemohla som sa upokojiť. Zneli mi tieto slová: áno, v deň Božieho súdu sa mám zodpovedať nielen za seba, ale aj za iné duše. Tieto slová sa mi vryli hlboko do srdca. Keď som sa vrátila domov, vošla som k malému Ježiškovi, padla na tvár pred Najsvätejšou sviatosťou a povedala som Pánovi: „Urobím všetko, čo bude v mojej moci, ale prosím ťa, buď vždy pri mne a daj mi silu splniť tvoju svätú vôľu, lebo ty všetko môžeš, ale ja sama od seba nič” (Den. 154).
➡ Svätá hostia, dôverujem ti, keď tvoj rozsudok zaznie nado mnou, vtedy dôverujem v more tvojho milosrdenstva (Den. 356).
Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Mk 12, 41-44).
Inokedy mi spovedník povedal: „Správajte sa voči Bohu ako vdova z evanjelia. Hoci vložila do pokladnice malý peniaz, zavážil u Boha viac ako veľké obety druhých.” (Den. 55).
Snažím [sa], aby som vo všetkom splnila Božiu vôľu. Po smrti netúžim väčšmi ako po uzdravení. Celkom som sa odovzdala jeho nekonečnému milosrdenstvu a ako malé dieťa žijem v najväčšom pokoji. Snažím sa len o to, aby moja láska k nemu bola čoraz hlbšia a čistejšia, aby som bola príjemná jeho božskému pohľadu… (Den. 795).
➡ Moja dnešná strelná modlitba: Všetko pre Ježiša (Den. 162).
