Mapa sanktuária pod textom
Sme na mieste, ktoré je „srdcom“ łagiewnického sanktuária, lebo práve tu sa nachádza milostivý obraz milosrdného Ježiša a hrob sv. sestry Faustíny. Kaplnka v kláštornej budove je situovaná na mieste, kde sa rehoľný dom spája s Domom milosrdenstva, v ktorom sestry vykonávali a naďalej vykonávajú svoje apoštolské dielo. Malú kaplnku zasvätenú svätému Jozefovi posvätil v roku 1891 kardinál Albin Dunajewski. V roku 1968 kardinál Karol Wojtyła zapísal túto kaplnku na zoznam sanktuárií Krakovskej arcidiecézy vzhľadom na pútnikov, ktorí sa prichádzali modliť pred milostivý obraz milosrdného Ježiša a k hrobu sestry Faustíny Kowalskej. V roku 1992 kardinál Franciszek Macharski, „berúc do úvahy živý rozvoj úcty k Božiemu milosrdenstvu“, vydal dekrét o zriadení kaplnky ako Sanktuária Božieho milosrdenstva.
Na hlavnom oltári, ktorý zhotovil Ferdynand Majerski z Przemyśla, sa nachádza socha Matky Božieho milosrdenstva – patrónky kongregácie, vľavo sv. Stanislav Kostka (patrón rehoľnej mládeže) a vpravo sv. Mária Magdaléna (patrónka kajúcnic). Vľavo od presbytéria je oltár s milostivým obrazom milosrdného Ježiša (namaľoval Adolf Hyła, 1944), ktorý nahradil pôvodný obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (namaľoval Jan Bąkowski, 1896), a vpravo je oltár s obrazom svätého Jozefa s Ježiškom (namaľoval F. Krudowski koncom 19. storočia). Historické maľby na stenách navrhol v medzivojnovom období (1934) Zdzisław Gedliczka. Počas generálnej opravy a reštaurovania kaplnky (v rokoch 1981 – 1990) boli do bočných okien a na chóre inštalované vitráže, ktoré sú dielom Wiktora Ostrzołaka. Staršia je len vitráž sv. Cecílie, ktorá sa nachádza v okrúhlom okne na chóre. Okolo kaplnky na stenách sú vitrínky, v ktorých sú umelecky usporiadané votívne dary. Svedčia o milostiach, čo si tu vyprosili pútnici.
V tejto kaplnke sa sv. sestra Faustína denne zúčastňovala na svätej omši, každý týždeň prijímala sviatosť zmierenia, tu chodievala na večernú pobožnosť s požehnaním s Najsvätejšou sviatosťou, tu meditovala, robila si spytovanie svedomia, duchovné čítanie, krížovú cestu pri tých istých zastaveniach, ktoré zdobia kaplnku aj dnes; tu prichádzala na adorácie Najsvätejšej sviatosti a na nočné adorácie, ktoré sa v kongregácii organizovali najmä v prvé štvrtky v mesiaci. Každú voľnú chvíľu trávila pri Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti. Práve tu prežila aj dôležité udalosti svojho rehoľného života: slávnosť obliečky, pri ktorej prijala habit a rehoľné meno: sestra Mária Faustína, prvé a doživotné sľuby, duchovné cvičenia a dni obnovy. Napokon, táto kaplnka bola svedkom nielen jej vrúcnej modlitby, ale aj 116 rôznych videní a mystických zážitkov: Najsvätejšej Trojice, Pána Ježiša, Dieťaťa Ježiš, Panny Márie, anjelov, Svätej rodiny, svätých a duší v očistci.
Plodom jej modlitby pred Najsvätejšou sviatosťou sú krásne rozhovory milosrdného Boha s dušami: hriešnymi, zúfalými, trpiacimi, usilujúcimi sa o dokonalosť a dokonalými. Ježiš jej dal poznať svoje milosrdenstvo voči týmto dušiam a to, že voči každej z nich ho prejavuje inak a že všetky sa môžu udiať v živote jedného človeka.
Medzi jedinečné zážitky patrilo videnie ustanovenia Eucharistie: Ježiš mi dovolil vstúpiť do večeradla, poznamenala, a bola som prítomná pri tom, čo sa tam dialo. Najhlbšie som prežila chvíľu, v ktorej Ježiš pred premenením pozdvihol oči k nebu a tajomne sa rozprával so svojím Otcom. Túto chvíľu náležite spoznáme až vo večnosti. Jeho oči boli ako dva plamene, tvár rozžiarená, biela ako sneh, celá postava majestátna, jeho duša roztúžená. Vo chvíli premenenia si odpočinula nasýtená láska – obeta bola v celej plnosti dokonaná. Teraz bude nasledovať už len vonkajšia ceremónia smrti, vonkajšie zničenie – podstata je vo večeradle (Den. 684).
Počas modlitby či svätej omše sestra Faustína často videla ukrižovaného Ježiša, niekedy aj Dieťa Ježiša, a počula naliehavé výzvy, aby svetu hlásala posolstvo milosrdenstva: Apoštolka môjho milosrdenstva, povedal Ježiš, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve; neznechucuj sa ťažkosťami, s ktorými sa stretneš pri hlásaní môjho milosrdenstva. Tie ťažkosti, ktoré sa ťa tak bolestne dotýkajú, sú potrebné na tvoje posvätenie a preto, aby sa ukázalo, že toto dielo je moje (Den. 1142). Panna Mária jej pripomínala, že je jej matkou, a povzbudila k cvičeniu sa v čnostiach, ktoré sú Bohu najmilšie: pokora, čistota a láske k Bohu. Počas polnočnej svätej omše vložila malého Ježiša do náručia sestry Faustíny.
Kaplnka, ktorá za čias sestry Faustíny slúžila len sestrám a chovaniciam, bola po vypuknutí druhej svetovej vojny otvorená pre všetkých. V marci 1943 p. Józef Andrasz, SJ, spovedník a duchovný vodca sestry Faustíny v Krakove, posvätil prvý obraz milosrdného Ježiša od maliara Adolfa Hyłu, ktorý ho kaplnke daroval ako votívny dar za záchranu rodiny vo vojne. V tom čase inicioval aj prvé slávnostné pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu na svete, na ktorých sa zúčastňovali početné zástupy ľudí z Krakova a okolia, pretože časy boli ťažké a ľudia hľadali záchranu v Božom milosrdenstve. Keď sa konali tieto pobožnosti na bočný oltár bol umiestnený obraz milosrdného Ježiša, ale bola to ťažká úloha, lebo obraz sa nezmestil do oltárneho výklenku. Z tohto dôvodu predstavená kláštora objednala druhý obraz od toho istého umelca, ktorý zodpovedal veľkosti a tvaru oltárneho výklenku. Páter Andrasz ho tiež posvätil na sviatok Božieho milosrdenstva v roku 1944. Obraz sa rýchlo preslávil. Jeho kópie a reprodukcie sa rozšírili po celom svete a dnes je najznámejším obrazom milosrdného Ježiša. V ňom sa naplnili jeho slová, ktoré povedal sv. Faustíne pri prvom zjavení: Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Den. 47). Obraz je vizuálnym znakom celého posolstva milosrdenstva, pretože na jednej strane odhaľuje pravdu o milosrdnej Božej láske, ktorá sa najplnšie prejavila v Ježišovom živote, smrti a zmŕtvychvstaní. Na druhej strane nám pripomína našu odpoveď na anticipovanú Božiu lásku, ktorá sa prejavuje v postoji dôvery k nemu, teda v plnení jeho vôle, a v láske k blížnemu, ktorú preukazujeme skutkom, slovom a modlitbou.
Obraz predstavuje zmŕtvychvstalého Ježiša v bielom rúchu so stopami po umučení a charakteristickými lúčmi vychádzajúcimi z prebodnutého srdca, ktoré však na obraze nie je vidieť. Sám Ježiš vysvetlil, že svetlý lúč znamená vodu, ktorá očisťuje duše, teda sviatosť krstu a pokánia, a červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší a najplnšie sa daruje pri Eucharistii. S úctou k tomuto obrazu, ktorá spočíva v dôveryplnej modlitbe spojenej so skutkami milosrdenstva, Ježiš spojil prísľuby večnej spásy, veľkého pokroku na ceste kresťanskej dokonalosti a milosť šťastnej smrti. Okrem toho prisľúbil, že si môžeme vyprosiť všetko, teda aj časné dobrá, ak sú v súlade s jeho vôľou, teda dobré pre nás teraz a vzhľadom na večnosť. Cez tento obraz, povedal, budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša (Den. 570).
Pod oltárom s milostivým obrazom milosrdného Ježiša je hrob sv. sestry Faustíny – biela mramorová rakva. Jej telesné pozostatky boli v roku 1966 prenesené z cintorína do kláštornej kaplnky a uložené pod podlahou a od jej blahorečenia – na oltár. Pred oltárom je v mramorovom kľačadle umiestnená čiastočka jej relikvií, aby ju mohli uctievať pútnici. Ľudia si na jej príhovor vyprosujú mnohé milosti, o čom svedčia votívne dary a svedectvá veriacich. Veď Ježiš jej povedal: Rob, čo chceš, rozdávaj milosti, ako chceš, komu chceš a kedy chceš (Den. 31).
Pred obrazom milosrdného Ježiša sa modlili pápeži posledných desaťročí: Ján Pavol II. (7. júna 1997), Benedikt XVI. (27. mája 2006), František (30. júla 2016), biskupi z mnohých krajín sveta, prezidenti, vedci, umelci a veriaci zo všetkých kontinentov. Každý sem môže prísť, povedal pápež Ján Pavol II, pozrieť sa na tento obraz milosrdného Krista, na jeho srdce vyžarujúce milosti, a v hĺbke duše počuť to, čo počula blahoslavená: Ničoho sa neboj, ja som vždy s tebou (Den. 613). A ak s úprimným srdcom odpovie: „Ježiš, dôverujem ti!“ utíšia sa jeho obavy a strach.
Online vysielanie na: www.faustyna.pl vo všetkých jazykových verziách.
- Vstupná brána
- „Dom sv. sestry Faustíny“ – ubytovanie, múzeum
- Kláštor
- „Antonínok“ – Združenie Faustínum
-
Kaplnka milosrdného Ježiša a hrob svätej Faustíny
- Oratórium – miesto smrti sv. Faustíny
- Kaplnka umučenia Pána
- Bazilika Božieho milosrdenstva
- Kaplnka sv. sestry Faustíny – talianska
- Kaplnka Communio Sanctorum – maďarská
- Kaplnka sv. Ondreja – gréckokatolícka
- Kaplnka Svätého kríža – nemecká
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie – slovenská
- Kaplnka ustavičnej adorácie
- Vyhliadková veža
- Kláštorný cintorín
- „Dom sv. sestry Faustíny“ – reštaurácia, suveníry, prednášky
- Pastoračný dom – ubytovanie, reštaurácia
- Výchovné zariadenie sv. sestry Faustíny pre mládež
- Informačné centrum
- Nákupná pasáž – predajňa vydavateľstva Misericordia
- Aula sv. Jána Pavla II.
- Parkovisko – autá
- Parkovisko – autobusy a autá
- Toalety
- Most milosrdenstva – umožňuje prechod do Sanktuária svätého Jána Pavla II. a na zastávku električky.
