K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ (Mk 1, 40-45).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1089):

Štrnásteho apríla som sa cítila tak zle, že len s námahou som vstala na svätú omšu. Cítila som sa viac chorá ako vtedy, keď ma poslali na liečenie. V pľúcach mi veľmi chrčí a chrapčí a mám divné bolesti. Keď som prijala sväté prijímanie, sama neviem prečo, akoby ma niečo nabádalo k modlitbe. Začala som sa modliť takto: „Ježišu, nech tvoja čistá a zdravá krv obieha v mojom chorom tele a tvoje čisté a zdravé telo nech premení moje choré telo. Nech sa vo mne rozprúdi zdravý a silný život, ak je to tvoja svätá vôľa, aby som sa pustila do tohto diela, a uzdravenie bude pre mňa jasným znamením tvojej svätej vôle.“ Keď som sa takto modlila, náhle som pocítila, ako mi šklblo celým telom, a odrazu som sa cítila úplne zdravá. Dych mám čistý, akoby som nikdy nebola chorá na pľúca a necítim bolesť. Je to pre mňa znamenie, že sa mám pustiť do diela. 

➡ Prežívam svoju osobnú modlitbu ako stretnutie so zmŕtvychvstalým Ježišom?

➡ Ako vyzerá moja dôvera v Boha v zložitých situáciách?

➡ Poviem Ježišovi o svojich pochybnostiach, o nedostatku viery v jeho prítomnosť v tvojom živote. Poprosím Ducha Svätého o milosť živej viery.

***

„V akom je stave? Je mimo rizika?“ opýtala sa mladá žena lekára a čakala na odpoveď. Pred chvíľou priviezli jej manžela do nemocnice na Covid oddelenie a ona ostala v úplnom šoku. Nikdy si nemyslela, že tá choroba sa dotkne jej rodiny. Považovala ju za niečo vykonštruované. Bola unavená z tých všetkých nariadení, obmedzení a testovaní. A teraz stojí pred dverami oddelenia, o ktorom vie len jedno. Málokto vyjde z neho po vlastných.

Lekár sa na chvíľu zamyslel, pozrel ňu a veľmi pomaly začal rozprávať. Vedel dobre, v akom stave prijali jej manžela. A bol si vedomý, že v tejto chvíli nemôže dať žiadnu nádej. A fráza: „Urobíme všetko, čo je v našich silách“, tej žene stačiť nebude. Spozoroval však, že na krku jej visela zlatá retiazka a na ňom medailón Panny Márie. Poznal ho veľmi dobre. Taký istý nosievala jeho mama. Milá pani Kováčová, my lekári vieme urobiť veľa, ale tá, ktorú nosíte na svojej retiazke, vie vyprosiť viac. Ak sa modlíte, poproste ju o pomoc. A o múdrosť pre nás. Život vášho manžela nie je v našich rukách.

Pochopila to veľmi dobre. Hneď potom sa vybrala do kostola. Roky v ňom poriadne nebola. Poslednýkrát pri krste svojho 8-ročného syna. Sadla si do lavice. Nevedela sa poriadne utíšiť. Zrak jej lietal všade naokolo, ale modliť sa nedokázala. V tom zbadala, že zo spovednice vychádza kňaz. Hneď vyskočila z lavice, chytila za reverendu a úpenlivo prosila. Modlite sa za môjho manžela, modlite sa, lebo ja to nedokážem. Ja to už neviem.

Kňaz si ju vypočul. Kľakol si vedľa nej a modlil sa. V tom si spomenul na slová z evanjelia, kde malomocný na kolenách prosil Ježiša: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“

V duchu premýšľal. Čo chce Ježiš teraz? Je jej manžel pripravený vstúpiť do nebeskej slávy a prišiel už jeho čas, aj keď je len štyridsaťročný? Alebo je tu ten čas počuť Ježišove slová: Chcem, buď čistý! Kedy Boh dáva novú šancu na život s ním?

Čo chcem, aby sa stalo v mojej krajine, meste/dedine, rodine, so mnou? A čo asi chce Ježiš, aby sa udialo vo mne/so mnou ? Modlím sa za šťastnú hodinu smrti?

vdp. Jozef Kozák

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.

I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov (Mk 1, 29-39).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (450):

Aká veľká je Božia milosť! Ó, aké sladké je namáhať sa pre Boha a duše! Nechcem odpočívať uprostred boja, ale do posledného dychu budem bojovať za slávu svojho Kráľa a Pána. Neodložím meč, kým ma nepredvolá pred svoj trón. Nebojím sa úderov, lebo mojím štítom je Boh. Báť sa má nepriateľ nás, a nie my nepriateľa. Satan víťazí iba nad pyšnými a zbabelými, lebo pokorní majú moc. Pokornú dušu nič nezmätie ani neznepokojí. Nasmerovala som svoj let k samej žiare slnka a nič ho nedokáže znížiť. Láska sa nedá uväzniť, je slobodná ako kráľovná, láska dosahuje Boha.

➡ Čoho alebo koho sa najviac bojím?

➡ Pozývam Ježiša do svojich obáv?

➡ Ježiš je plný dobroty a milosrdenstva voči každému druhu ľudskej biedy a úbohosti. Pokúsim sa mu dnes počas modlitby odovzdať všetko, čoho sa bojím. Pozvem ho do každej temnoty a trápenia, ktoré prežívam. Ježiš dnes prichádza ku mne a cezo mňa chce prichádzať aj k druhým. Dôverujem mu.

***

Skončil som svätú omšu a prezliekal sa v sakristii. V tom dnu vošla akási žena. Rozhliadla sa po miestnosti, pristúpila ku mne a spustila: „Pán kaplán, poďte rýchlo. Môj manžel je v zlom stave, poďte ho vyspovedať a zaopatriť. On už zomiera.“

Ani nečakala na odpoveď a už ma ťahala so sebou. V susedstve kostola bola nemocnica. Boli sme zvyknutí na také rýchle zavolania. Ale toto bolo spojené s bezprostrednou silnou emóciou a bolesťou zároveň.

Už sme stáli skoro pred dverami, keď sa žena ozvala opäť. Musím vám ešte niečo povedať: Môj muž o vás nevie, to chcem ja, aby sa dal do poriadku. A dokonca, ani nevie, v akom je zlom stave. A aby ste vedeli už úplne všetko, my nie sme zosobášení, ale viem, že v nebezpečenstve smrti, môžete spovedať aj takých, akí sme my.“

Ostal som zaskočený. Všimla si to aj zdravotná sestra, ktorá stála obďaleč. Pozrela na mňa, usmiala sa a vraví: Nebojte sa, ja vám pomôžem.

Otvorila dvere, vošla do izby a bolo počuť až na chodbu: Chlapi, je tu kňaz, kto ide na spoveď? A ani sa tí chudáci chlapi nenadýchli a pokračovala. Všetci von. Ostane tu len pán Múdry.

V duchu som si vravel. To bude boj. Aj bol. Muž po šesťdesiatke sedel na posteli. Premeral si ma očami. A skôr ako som sa k nemu ozval povedal: „Ja som vás nevolal.“

„Ja viem“, odpovedal som mu slušne.

Nadýchol sa, opäť na mňa upriamil svoj pohľad a spýtal sa ma: Zomieram?

Ako mu to povedať, aby som neklamal a ani nezľahčil situáciu… Viete, ja nie som lekár, začal som pomaly, a neviem, ani kedy skončím ja, nieto ešte vy. Ale ste tu, viete, že aké je to oddelenie, ktovie, aká je cesta pred vami…

Polhodiny sme rozprávali o všeličom. Potom ten náš debatný krúžok prerušil a povedal: Vyspovedajte ma!

Koľko lásky bolo v tej jeho žene, koľko odhodlania v zdravotnej sestre. Išli jasne za „svojím cieľom“ postarať sa o dušu.

Dnes počúvame v evanjeliu krátku vetu: Všetci ťa hľadajú, Ježišu… Všetci, ktorí o tebe počuli a ktorí vedia, že si. Všetci, akokoľvek žijúci svoj život, potrebujú teba. Niektorí možno nejasne k tomu hľadaniu pristupujú. Ale je v nich túžba… Len azda ešte nevedia pomenovať po čom…. Ďakujeme ti za tých, ktorí nám pomáhajú nájsť ťa, ktorí nás vedú hľadať ťa…

Hľadám blízkosť Boha? Starám sa o svoju dušu a duše mne zverených ľudí? Záleží mi na spáse tých, ktorých mi Boh posiela do cesty?

Vdp. Jozef Kozák

Posledný, už sedemnástykrát, vám z Denníčka sv. Faustíny prinášame krátku prípravu pred duchovným svätým prijímaním.

+! Idem mu naproti a pozývam ho do príbytku svojho srdca, hlboko sa ponižujem pred jeho velebou… Keď Ježiš prišiel do môjho srdca, všetko v mojej duši sa zachvelo životom a teplom. Ježišu, vezmi z môjho srdca moju lásku a vlej doň svoju lásku. Lásku vrúcnu a žiariacu, ktorá dokáže prinášať obetu, ktorá dokáže celkom zabúdať na seba. Dnes je môj deň poznačený obetou…

Na našej webstránke si môžete zadarmo stiahnuť leták: Ježišovo posolstvo milosrdenstva. Spĺňajúc túžbu mnohých ctiteľov Božieho milosrdenstva, Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva, pripravila leták s posolstvom milosrdenstva, ktoré Pán Ježiš odovzdal sv. sestre Faustíne. Leták ponúka najdôležitejšie slová Pána Ježiša, zapísané Apoštolkou Božieho milosrdenstva v jej „Denníčku“. Preložený je zatiaľ do 15 jazykov.

V minulom roku si leták stiahlo 1242 osôb, najviac v španielčine (549), angličtine (189), poľštine (156), francúzštine (142), taliančine (69) a 5 v slovenčine. Leták možno bezplatne rozširovať s cieľom šírenia Ježišovho posolstva milosrdenstva.

V novom roku sme pre ženy a dievčatá pripravili štyri duchovné obnovy. Organizujeme ich v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach. Obnovy prebiehajú v mlčaní, formou Lectio Divina a pomáhajú účastníčkam spoznávať svoje povolanie ženy – najkrajšieho Božieho stvorenia (pápež František).

7. – 9. mája

25. – 27. júna

17. – 19. septembra

22. – 24. októbra

Prihlasovanie spustíme vždy mesiac pred termínom duchovnej obnovy.

22. februára – 90. výročie zjavenia obrazu Božieho milosrdenstva v Plocku

6. marca – 25. výročie vzniku Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum

apríl – 40 rokov od prvého vydania Denníčka sv. sestry Faustíny Kowalskej v poľštine

6. júla –  140 rokov od smrti zakladateľky našej kongregácie matky Evy Potockej z kniežacieho rodu Sulkowských

25. augusta –  20 rokov od otvorenia kláštora vo Sviniciach Warckých, v rodnej farnosti sr. Faustíny

8. septembra – 10 rokov od otvorenia nášho tretieho kláštora na Slovensku v Košiciach

V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“

Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.

Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine (Mk 1, 21-28).

Z Denníčka sv. Faustíny:

Keď som sa modlila za hriešnikov a obetovala všetky utrpenia, [zakúsila som útoky diabla]. Zlý duch to nemohol zniesť. [Zjavil sa mi v podobe prízraku a ten] prízrak mi hovoril: „Nemodli sa za hriešnikov, ale za seba, lebo budeš zatratená.” Vôbec som si satana nevšímala a modlila som sa s dvojnásobnou horlivosťou za hriešnikov. Zlý duch zavyl od zúrivosti: „O, keby som mal nad tebou moc!” a zmizol. Poznala som, že moje utrpenie a modlitba spútali satana a veľa duší som vytrhla z jeho pazúrov“ (Den. 1464, 1465).

Žiješ s vedomím toho, že Ježiš má moc nad všetkým?

Tešíš sa z toho, že Boh, ktorý je vo svojej moci neobmedzený, ťa pozýva mať s ním blízky, láskyplný vzťah?

Vyznaj dnes svoju vieru Ježišovi a pozvi ho na novo do svojho života ako svojho jediného Pána a Spasiteľa!

***

„Robíme asi dobré veci.“ Povedal pri obede kaplán Marián a čakal, ako mu na to odpoviem. Bol som práve zamyslený, a tak mi jeho veta akosi nedávala zmysel. Zbadal to, a tak ju zopakoval: „Robíme asi dobré veci.“ A keď zbadal, že som spozornel, pokračoval: „Veď to Ty si mi vždy hovoril, že keď robíme dobré veci, zažívame mnohé útoky. A práve teraz, keď sa chystáme na duchovnú obnovu s birmovancami sa toto všetko deje.“ Usmial som sa a prikývol hlavou. Áno. Vždy, keď sa niečo vo farnosti a nielen duchovné dialo, diabol sa ozval. Vykríkol a pripomenul kladením prekážok, či ťahaním do iných problémov a myšlienok. Za tie roky sa to dalo ľahko rozpoznať. Či už keď sme robili akékoľvek rekonštrukcie v kostole. Prišla nečakaná ťažkosť- nedodanie tovaru, meškanie prác či zlyhanie ľudského faktoru. Alebo keď sme mali pripravené akcie s deťmi alebo mládežou, nikdy sa to nezaobišlo bez otvorenia káuz s pedofilnými kňazmi.

Rok 2021 je výnimočným rokom pre Združenie apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum. V sobotu 6. marca združenie oslávi 25. výročie svojho založenia.

Predsedníčka združenia Faustínum, sr. Miriam Janiec, vo svojom vianočnom liste píše: Určite to bude vhodná príležitosť na zamyslenie sa, na oživenie spomienok, ale predovšetkým na vďačnosť za všetko, čo Boh urobil pre naše združenie i jednotlivo pre každého z nás. Pri tejto príležitosti vás srdečne pozývam, aby ste napísali krátke svedectvo, ktoré by sa začínalo slovami: „Som v združení Faustínum, pretože …“. Vaše svedectvá vložíme na našu webovú stránku. Bude to jeden z prvkov našich spoločných osláv a znak duchovného spojenia.

Zašlite nám ich, prosím, elektronicky na email: faustinum@milosrdenstvo.sk najneskôr do 31. januára.

V sobotu 30. januára počas zasadnutia hlavnej správy boli do Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum prijatí traja noví členovia z Talianska: jeden kňaz a dvaja laici. Sú to prví členovia z tohto štátu, čo je pre nás veľká radosť. Zverujeme ich milosrdnému Bohu a vyprosujeme im bezhraničnú dôveru v jeho milosrdenstvo a odvahu ohlasovať svetu posolstvo Božieho milosrdenstva.

† Dnes cítim vo svojej duši priepasť úbohosti. Túžim sa priblížiť k svätému prijímaniu ako k prameňu milosrdenstva a ponoriť sa celá do tohto oceánu lásky. Keď som prijala Ježiša, utonula som v ňom ako v priepasti nepreniknuteľného milosrdenstva, a čím väčšmi som cítila svoju úbohosť, tým viac silnela moja dôvera k nemu. V tomto ponížení som zotrvala celý deň (Den. 1817).

Od 18. do 25. januára slávime tradičný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. V tomto roku jeho téma znie: Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia (porov. Ján 15, 5 – 9).

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov 2021 pripravila mníšska komunita z Grandchamp. Na základe textu z Jánovho evanjelia 15, 1 – 17 vybrali tému: „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia,“ ktorá vyjadruje tiež povolanie komunity k modlitbe, zmiereniu a jednote v Cirkvi i ľudskej rodine. Komunita má približne päťdesiat sestier rôzneho veku, z rozličných cirkevných tradícií, krajín a kontinentov. Vo svojej odlišnosti predstavujú sestry živé podobenstvo o spoločenstve. Zostávajú verné životu modlitby, životu v spoločenstve, a prijímaniu hostí. O milosť svojho rehoľného života sa sestry delia s návštevníkmi a dobrovoľníkmi, ktorí prichádzajú do Grandchamp stráviť čas duchovného stíšenia, uzdravenia alebo hľadania zmyslu života.

(zdroj: TK KBS)

† Dnes ma obklopuje Božia veleba. Nedokážem už nič vymyslieť, aby som sa lepšie pripravila. Som úplne obklopená Bohom. Moja duša sa rozpaľuje jeho láskou. Viem len to, že milujem a som milovaná. To mi stačí. Snažím sa, aby som cez deň bola verná Duchu Svätému a plnila jeho požiadavky. Snažím sa o vnútorné ticho, aby som mohla počuť jeho hlas… (Den. 1828).

† Dnes sa túžim celá premeniť na Ježišovu lásku a obetovať sa spolu s ním nebeskému Otcovi. Počas svätej omše som videla maličkého Ježiška v kalichu. Povedal mi: – Tak prebývam v tvojom srdci, ako ma vidíš v tomto kalichu. Po svätom prijímaní som pocítila vo svojom srdci tlkot Ježišovho Srdca. Aj keď už dávno viem, že sväté prijímanie zostáva vo mne do nasledujúceho prijímania, dnes celý deň adorujem Ježiša vo svojom srdci a prosím ho, aby svojou milosťou uchránil malé deti pred zlom, ktoré im hrozí. Živá Božia prítomnosť, trvajúca celý deň, ktorú dokonca fyzicky pociťujem, mi vôbec neprekáža pri plnení povinností (Den. 1820 a 1821).

† Dnes je moja príprava na Ježišov príchod krátka, ale naplnená mocnou láskou. Preniká ma Božia prítomnosť a zapaľuje moju lásku k nemu. Je to bez slov, len vo vnútornom pochopení. Skrze lásku toniem celá v Bohu. Pán sa približuje k príbytku môjho srdca (Den. 1807).

Pri príležitosti sviatkov Narodenia Pána sr. Miriam Janiec poslala Svätému Otcovi Františkovi priania od združenia „Faustínum“. Uvádzame jeho odpoveď.

Vatikán, 14. januára 2021
Por. č. 496.030

Ctihodná sestra,

Jeho Svätosť František Vám ďakuje za modlitby a priania, ktoré ste mu poslali pri príležitosti sviatkov Narodenia Pána.

Vtelenie Božieho Syna nám každý rok prináša nové svetlo a vanutie Ducha v súčasnej Cirkvi i vo svete. To nám pripomínajú aj slová anjela: Dnes sa vám narodil Spasiteľ (por. Lk 2, 11).

Vďaka tejto spasiteľnej udalosti sa môžeme znovuzrodiť a nachádzať v Bohu silu, aby sme dokázali čeliť každej skúške. V období pandémie potrebujeme mimoriadnu moc, ktorá prichádza od Krista. Potrebujeme aj seba navzájom, aby sme si dodávali útechu a prijímali ju, keď aj my sami sme v kríze.  To nás učí Svätá Rodina, ktorá prekonala ťažkosti a reálne ohrozenie života a zdravia ešte v Betleheme. V noci, v ktorej sa narodil Boží Syn, sa k nám vracia slovo: „pre“, aby sme žili pre iných, tak ako on zostúpil na zem „pre“ mňa (por. Homília, 24. december 2020).

Nech nás Svätá rodina učí prinášať druhým jednoduchým spôsobom obetavú lásku, aby aj dnes mohli naši bratia a sestry počuť betlehemské posolstvo pokoja. V tomto duchu, Vám, ako aj všetkým členom združenia Faustínum, Jeho Svätosť udeľuje apoštolské požehnanie na nový rok.

S kresťanským pozdravom

Mons. L. Roberto Cona
Asesor

† Dnes sa moja duša pripravuje na príchod Pána, ktorý môže všetko. Môže ma urobiť dokonalou a svätou. Veľmi sa pripravujem na jeho príchod a tu sa vynorila otázka, ako mu to poviem. Ihneď som ju zavrhla. Poviem mu to tak, ako mi nadiktuje srdce (Den. 1825).

† Dnes túžim čo najužšie sa zjednotiť s Ježišom vo svätom prijímaní skrze lásku. Tak vrúcne túžim po Bohu, že mám pocit, že sa nedočkám chvíle, v ktorej mi kňaz podá sväté prijímanie. Moja duša takmer omdlieva od túžby po Bohu. Keď som ho prijala do srdca, roztrhol sa závoj viery. Uvidela som Ježiša, ktorý mi povedal: – Dcéra moja, tvoja láska je mi náhradou za ľahostajnosť mnohých duší. Po týchto slovách som zostala sama, ale celý deň som vynahradzovala Pánovi za ľahostajnosť duší (Den. 1815 a 1816).

† Dnes sa moja duša pripravuje na sväté prijímanie ako na svadobnú hostinu, na ktorej všetci účastníci žiaria nevýslovnou krásou. Aj ja som pozvaná na túto hostinu. Nevidím však v sebe tú krásu, ale priepasť úbohosti. A hoci sa necítim hodná zasadnúť k stolu, predsa vojdem pod stôl a pri Ježišových nohách budem žobrať aspoň o omrvinky, ktoré padajú pod stôl. Poznám tvoje milosrdenstvo, preto sa približujem k tebe, Ježišu, lebo skôr sa vyčerpá moja úbohosť, než sa z tvojho srdca vyčerpá zľutovanie. Preto si dnes budem vzbudzovať dôveru v Božie milosrdenstvo.

Svätý Otec František ustanovil 3. cezročnú nedeľu Nedeľou Božieho slova. Tak ako sme vám avizovali, budeme pred každou nedeľou umiestňovať na našom webe nedeľné evanjelium spolu s vybraným citátom z Denníčka sv. Faustíny a krátkym zamyslením vdp. farára Jozefa Kozáka.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 1, 14-20

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.

Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala:

„Raz som bola s jednou svojou sestrou na plese. Keď sa všetci najlepšie zabávali, moja duša prežívala vnútorné [muky]. Vo chvíli, keď som začala tancovať, zrazu som zbadala vedľa seba Ježiša. Ježiša umučeného, obnaženého, celého pokrytého ranami. Povedal mi tieto slová: – Dokedy ťa budem ešte trpieť a dokedy ma budeš zavádzať? V tom okamihu stíchla ľúbezná hudba, spoločnosť, v ktorej som sa nachádzala, mi zmizla z očí, zostal iba Ježiš a ja … prosila som Pána, aby mi ráčil dať poznať, čo mám ďalej robiť.

Vtom som začula slová: – Ihneď odcestuj do Varšavy, tam vstúpiš do kláštora. Vstala som od modlitby, odišla domov a zariadila potrebné veci. Nakoľko som mohla, zverila som sa sestre s tým, čo sa odohralo v mojej duši. Prosila som ju, aby sa za mňa rozlúčila s rodičmi, a len tak, v jedných šatách, bez ničoho, pricestovala som do Varšavy” (Den. 9-10).

A ty? Máš vo svojom živote odvahu nasledovať milosrdného Ježiša?

Vieš o tom, že jeho vôľa pre teba je samou láskou a milosrdenstvom?

K čomu ťa dnes Boh pozýva? Povedz mu úprimne o tom, čo sa ukrýva v tvojom srdci. On počúva.

***

Asi som sa veľmi nezmenil. V detstve to bola televízia. Sedel som pred obrazovkou, sledoval jednu rozprávku za druhou a na každé mamine slovo som vždy odpovedal tu známu frázu: „Počkaj ešte chvíľku, už len dopozerám…“

V puberte ma to neopustilo. Po každej mojej vylomenine v škole či na ulici, či po zlej známke v žiackej knižke som tiež sľuboval zmenu.  Že to už bolo naozaj poslednýkrát, čo som si nevybral dobrú partiu, správnu knihu…, ale že už teraz vskutku vykročím iba na dobrú cestu.

Potom prišiel čas spovedí z vlastných rozhodnutí, bez nabádania rodičov, ale aj tam to nebolo iné. Mesiac, čo mesiac som v slovách ľútosti vravel: „Polepšiť sa sľubujem!“ Ale nikdy pred ďalšou spoveďou som to zlepšenie nebadal…

Aj teraz ako dospelý a kňaz prichádzam pred bohostánok, premýšľam o svojom živote a neraz si vravím: „Veď ja Bohu hovorím to, čo som kedysi vravel mame: „Počkaj ešte chvíľku, už len toto prejde a bude dobre.“

A nič sa nedeje. Prejde jedno, prejde druhé a ja sa akosi nedvíham. Zostávam zahľadený do svojich plánov a predstáv a roky života mi len tak utekajú…

Ježiš dnes v evanjeliu vraví: „Naplnil sa čas!“  Už sa nedá nič odkladať na potom. Teraz si vyber a kráčaj… Počúvajúc tieto slová, rezonujú mi veľmi silno v srdci i mysli. Akoby všetko ostatné, čo zaznelo, išlo bokom. Nepočujem nič iné len to: Naplnil sa čas! Bojujem sám v sebe – na jednej strane ma chytá panika, na strane druhej vidím v tých slovách opätovný prejav lásky.

Jedna myšlienka strieda druhú. Čo teraz? Som stratený, lebo som tú svoju premenu odkladal? Lebo som vždy mal niečo „dôležitejšie“? Už mi Ježiš – futbalovým slovníkom – odpískal skutočne koniec zápasu?

Nepodlieham však zlým myšlienkam. Hľadím na obraz Milosrdného Ježiša a na um mi prichádzajú úplne iné podnety. Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním. Boh neláme palicu. Lanami lásky nás priťahuje k sebe. A tak to: Naplnil sa čas!, mi neznie v ušiach ako: už som skončil, premeškal premenu. Ale ako: už je rad na mňa. Teraz Ježiš oslovuje mňa osobne… Počujem to? Som ochotný a pripravený vstať zo zabehnutých životných chodníčkov, zanechať doterajší spôsob života (vzťahy a ciele), aby som žil niečo väčšie a večné?

Čo najčastejšie odkladám? Čo ma v tichu modlitby pozýva Boh zanechať? K čomu ma pozýva?

Vdp. Jozef Kozák

† Dnes moja duša zvlášť túži preukázať Ježišovi lásku. Keď Pán vošiel do môjho srdca, vrhla som sa k jeho nohám ako ružový púčik. Túžim, aby sa vôňa mojej lásky vznášala ustavične k tvojmu trónu. Vidíš, Ježišu, v tom ružovom púčiku ti dávam celé svoje srdce. Nielen v tejto chvíli, keď moje srdce horí ohňom, ale aj počas dňa ti dám dôkazy o svojej láske vernosťou Božej milosti. Dnes všetky ťažkosti a utrpenia, s ktorými sa stretnem, rýchlo schytím ako ružový púčik, aby som ho hodila k Ježišovým nohám. Nezáleží na tom, že sa ruka, ba skôr srdce zraní do krvi… (Den. 1822).

Svätý Otec František ustanovil 3. cezročnú nedeľu Nedeľou Božieho slova. Pri tejto príležitostí Vás chceme pozvať na cestu s Božím slovom a Denníčkom svätej Faustíny.

Každý týždeň budeme umiestňovať na našej webstránke nedeľné evanjelium spolu s vybraným citátom z Denníčka sv. Faustíny, ako aj niekoľkými otázkami na zamyslenie. Veríme, že nám to bude pomáhať objavovať milosrdenstvo vo Svätom písme, aby sme mohli ešte účinnejšie vydávať svedectvo o Bohu bohatom na milosrdenstvo.

V apoštolskom liste Svätého Otca, ktorým ustanovil Nedeľu Božieho slova, čítame:

„Vzťah medzi Zmŕtvychvstalým, spoločenstvom veriacich a Svätým písmom je pre našu identitu mimoriadne dôležitý. Bez Pána, ktorý nás uvádza do pochopenia Svätého písma, je nemožné do hĺbky ho pochopiť, ale platí to aj opačne: bez Svätého písma sú pre nás nepochopiteľné udalosti súvisiace s poslaním Ježiša a jeho Cirkvi vo svete. Sv. Hieronym mohol oprávnene napísať: «Neznalosť Písma je neznalosťou Krista».“

„Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4,4b), povedal sám Ježiš. Každý z nás túži po pokrme. A každý z nás má v srdci túžbu po blízkom vzťahu s Bohom. Je to Boh, ktorý dáva zmysel našej existencii. Prostredníctvom svojho Slova nám Boh hovorí, kým sme v jeho očiach, a týmto spôsobom môžeme objavovať našu pravú identitu Božieho dieťaťa. Žiaľ, často na to zabúdame, počúvame iné „hlasy“, alebo nepočúvame tento najdôležitejší Hlas, ktorý nám každú chvíľu rôznymi spôsobmi hovorí: dieťa moje, milujem ťa, neboj sa, JA SOM.

Nedeľa Božieho slova je pre nás príležitosťou, aby sme sa mohli pravdivo pozrieť na náš každodenný život a náš vzťah k Slovu nebeského Otca. Vzťah sa rodí z prebývania. Boh chce s nami prebývať! Nedostatok znalosti Slova spôsobuje nedostatky vo vzťahu s Otcom.

⸶ Aký je môj vzťah k Božiemu slovu, k tejto „svätyni Ducha Svätého“?

⸶ Koľko času trávim každý deň čítaním a premýšľaním nad Slovom, ktoré Boh s veľkou láskou hovorí MNE OSOBNE?

Nikde zvedavo nehľadám dokonalosť, ale vnikám do Ježišovho ducha a hľadím na jeho skutky, ktoré mám zhrnuté v evanjeliu. Keby som žila aj tisíc rokov, nevyčerpám to, čo je v ňom obsiahnuté (Den. 510)

† Dnes sa moja duša pripravuje na príchod Spasiteľa, ktorý je dobrota a láska sama. Lomcujú mnou pokušenia a roztržitosť a nedovoľujú mi pripraviť sa na príchod Pána. Vrúcne ťa túžim prijať, Pane, pretože viem, že keď ku mne prídeš, oslobodíš ma od tohto trápenia. A ak je tvojou vôľou, aby som trpela, tak ma posilni do boja. Ježišu, Spasiteľ, ktorý si ráčil prísť do môjho srdca, odožeň tie rozptýlenia, ktoré mi prekážajú rozprávať sa s tebou. Ježiš mi odpovedal: – Chcem, aby si bola vycvičená v boji ako rytier, ktorý dokáže uprostred hrmotu striel iným dávať rozkazy. Tak sa aj ty, dieťa moje, nauč ovládať sa v najväčších ťažkostiach a nech ťa nič nevzďaľuje odo mňa, dokonca ani tvoje pády. Dnes som celý deň bojovala s istou ťažkosťou, o ktorej ty, Ježišu, vieš… (Den. 1823).

† Dnes sa nesnažím o nejakú zvláštnu prípravu. Nedokážem na nič myslieť, hoci tak veľa cítim. Túžim po chvíli, v ktorej Boh príde do môjho srdca. Vrhám sa mu do náručia a hovorím mu o svojej neschopnosti a úbohosti. Vylievam pred ním všetku bolesť svojho srdca, že ho nemôžem milovať tak, ako túžim. Vzbudzujem si úkony viery, nádeje a lásky a tým žijem celý deň (Den. 1813).

† Dnes sa moja duša správa ako dieťa. Zjednocujem sa s Bohom ako dieťa s Otcom. Cítim v celej plnosti, že som Božím dieťaťom. Keď som prijala Eucharistiu, mala som hlbšie poznanie nebeského Otca a jeho otcovstva vo vzťahu k dušiam. Dnes žijem zvelebovaním Najsvätejšej Trojice. Ďakujem Bohu, že nás skrze milosť ráčil prijať za svoje deti (Den. 1818 a 1819).

† Dnes je moja príprava krátka. Mocná a živá viera takmer pretrháva závoj lásky. Božia prítomnosť preniká moje srdce ako lúč slnka krištáľ. Vo chvíli, keď prijmem Boha, celá moja bytosť je pohrúžená doňho. Zmocňuje sa ma úžas a obdiv, keď vidím veľkú Božiu velebnosť. Ponížene prichádza k tej, ktorá je samou úbohosťou. Z mojej duše vytryskuje vďačnosť za všetky milosti, ktoré mi udeľuje, zvlášť za milosť povolania do svätej služby jemu [samému].

† Dnes moja duša zvlášť túži preukázať Ježišovi lásku. Keď Pán vošiel do môjho srdca, vrhla som sa k jeho nohám ako ružový púčik. Túžim, aby sa vôňa mojej lásky vznášala ustavične k tvojmu trónu. Vidíš, Ježišu, v tom ružovom púčiku ti dávam celé svoje srdce. Nielen v tejto chvíli, keď moje srdce horí ohňom, ale aj počas dňa ti dám dôkazy o svojej láske vernosťou Božej milosti. Dnes všetky ťažkosti a utrpenia, s ktorými sa stretnem, rýchlo schytím ako ružový púčik, aby som ho hodila k Ježišovým nohám. Nezáleží na tom, že sa ruka, ba skôr srdce zraní do krvi…

† Dnes sa moje srdce chveje od radosti. Veľmi túžim, aby Ježiš prišiel do môjho srdca. Cnie sa mi za ním, moje roztúžené srdce sa rozpaľuje čoraz väčšou láskou. Keď Ježiš prišiel, vrhla som sa mu do náručia ako malé dieťa. Povedala som mu o svojej radosti. Ježiš počúval moje výlevy lásky. Keď som ho prosila o prepáčenie, že som sa nepripravila na sväté prijímanie, lebo som ustavične myslela na to, aby som mu čo najrýchlejšie povedala o svojej radosti, Ježiš mi odpovedal: – Najmilšia mi je taká príprava, s akou si ma dnes prijala do srdca. Dnes zvlášť žehnám tejto tvojej radosti. Nič ti tú radosť v dnešný deň neskalí…

Ostensory for worship at a Catholic church ceremony

† Dnes sa pripravujem na príchod Kráľa. Kto som ja a kto ty, ó, Pane, Kráľ slávy – nesmrteľnej slávy. Ó, moje srdce, či si uvedomuješ, kto dnes prichádza k tebe? Áno, viem to, ale akosi to nemôžem pochopiť. Ó, keby to bol iba kráľ, ale to je Kráľ kráľov, Pán pánov. Pred ním sa trasie všetka moc a vláda. A on dnes prichádza do môjho srdca. Počujem, ako sa približuje, idem mu naproti a pozývam ho. Keď vošiel do príbytku môjho srdca, moja duša pocítila takú veľkú úctu, že od úžasu omdlieva a padá k jeho nohám. Ježiš jej podáva svoju ruku a láskavo jej dovoľuje sadnúť si vedľa neho. Upokojuje ju: – Vidíš, opustil som trón neba, aby som sa s tebou spojil. To, čo vidíš, je len čiastka, a tvoja duša už omdlieva z lásky, ale ako tvoje srdce užasne, keď ma uvidí v celej sláve! Chcem ti však povedať, že večný život sa musí začať už tu na zemi skrze sväté prijímanie. Každé sväté prijímanie ťa pripravuje na to, aby si raz vo večnosti mohla byť v spoločenstve s Bohom. A tak ťa, môj Kráľ, neprosím o nič, hoci viem, že mi môžeš dať všetko. Prosím ťa len o jedno: zostaň naveky Kráľom môjho srdca, to mi stačí.

Z dôvodu sprísnenia pandemických opatrení Vám ponúkame duchovnú prípravu na sväté prijímanie. Pretože, keby nám anjeli mohli závidieť, tak by nám závideli dve veci: prvú – sväté prijímanie a druhú – utrpenie. Citovať budeme našu spoluzakladateľku, sv. sestru Faustínu Kowalskú.

Moja príprava na sväté prijímanie:

† Dnes pozývam Ježiša do svojho srdca ako lásku. Ty si láska sama. Celé nebo sa od teba zapaľuje a napĺňa sa láskou. A tak moja duša dychtí po tebe ako kvet po slnku. Ježišu, príď rýchlo do môjho srdca, lebo vidíš, že tak ako kvet baží po slnku, tak moje srdce dychtí po tebe. Otváram kalich svojho srdca, aby som prijala tvoju lásku.