Archiwum

Korunka za zomierajúcich“ je duchovné dielo našej kongregácie, schválené rožňavským diecéznym biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom. V tomto roku si pripomíname tretie výročie tohto diela pomoci zomierajúcim.  Meno zomierajúceho je možné nahlásiť prostredníctvom sms-správy na čísle 0948 212 134. Na tomto čísle prijímajú mesačne v priemere okolo 300 správ s menami zomierajúcich. Do tejto služby je zapojených skoro 900 osôb – nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Rakúska, Chorvátska, Maďarska a Cypru.

Každú tretiu sobotu v mesiaci, najbližšie 17. apríla, bude o 15.20 hod. slúžená svätá omša za toto dielo a za všetkých, ktorí sú doň zapojení a za zomrelých, za ktorých sa modlili v tomto mesiaci.

Očarení Božím milosrdenstvom. Taký názov nesie videoreportáž svedectiev členov a dobrovoľníkov združenia Faustínum z celého sveta, ktorú sme pre vás pripravili aj v slovenčine. Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí s nami zdieľali svoje svedectvo.

https://www.faustinum.pl/sk/ocareni-bozim-milosrdenstvom/

V tomto roku si pripomíname 40 rokov od prvého úplného vydania Denníčka sv. sestry Faustíny Kowalskej v Poľsku, ktorý je zaradený medzi perly mystickej literatúry. Svätý Ján Pavol II. ho nazval „evanjeliom milosrdenstva napísaným pre 20. storočie“. Dnes je Denníček preložený skoro do všetkých jazykov sveta, dokonca aj tých exotických ako arabský, vietnamský, kórejský, maltský, indonézsky, svahilský či do indických jazykov (Malayalam, Telugu, Konkani a Mizoram).

Na fotografii šesť zelených zošitov rukopisu Denníčka.

Posielam ťa k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Tieto slová, ktoré Pán Ježiš povedal sv. sestre Faustíne, dnes vraví každému z nás! Jej poslanie sa neskončilo smrťou – práve naopak. Na väčšiu slávu Božieho milosrdenstva sme pri príležitosti Sviatku milosrdenstva pre vás pripravili krátky videopríspevok na našom YouTube kanáli.

Nech sa v nás a cez nás oslavuje tvoje milosrdenstvo, Pane!

V relácii Očami poznania, ktorú pripravila TV Misericordia – televízia farnosti Košice-KVP, priblížili sestry z našej košickej komunity formy úcty k Božiemu milosrdenstvu, históriu svojho povolania ako aj svoje prvé stretnutie s Kongregáciou sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove.

S láskavým dovolením TV Misericordia zdieľame túto reláciu aj na našom YouTube kanáli.

Svätý Otec František bude Nedeľu Božieho milosrdenstva sláviť v Kostole Santo Spirito in Sassia, ktorý sa nachádza pri našom kláštore v Ríme. Svätej omše sa zúčastnia aj väzni, utečenci, zdravotníci a tiež niekoľkí misionári milosrdenstva. Budú zastupovať viac než tisíc kňazov, ktorým počas Jubilea Milosrdenstva pápež zveril osobitný mandát spojený s vysluhovaním sviatosti zmierenia a s kazateľským ohlasovaním tajomstva Božieho milosrdenstva.

Pozývame vás vypočuť si príhovor o Sviatku Božieho milosrdenstva, ktorý pripravili naše sestry zo združenia Faustínum v Krakove. Prajeme vám, aby ste prežili tento deň plní dôvery v nekonečnú milosrdnú lásku Boha k nám.

https://www.faustinum.pl/sk/nedela-bozieho-milosrdenstva-2021/

Počas najbližšieho víkendu 9. – 11. apríla sa v poľskej Farnosti sv. Františka z Asissi v Kielcoch uskutoční duchovná obnova o Božom milosrdenstve. Obnovu bude viesť sr. M. Clareta Fečová a sr. M. Klára Domaňská z našej krakovskej komunity.

V nedeľu 11. apríla napoludnie sa na desať minút rozoznejú zvony katolíckych kostolov na Slovensku, aby veriacich pozvali k modlitbe za tých, ktorí zomreli na ochorenie Covid-19 i za všetky ostatné obete pandémie. Práve na Nedeľu Božieho milosrdenstva budeme prosiť o milosrdenstvo pre zosnulých a o Božiu pomoc pre pozostalých.

„Dohodli sme sa so všetkými otcami biskupmi, že v tento deň zvonením zvonov vo farnostiach jednotlivých diecéz pozveme veriacich k spoločnej modlitbe za všetky obete pandémie. Budeme prosiť za viac než 10 000 ľudí, ktorí podľahli ochoreniu Covid-19, ale aj za všetkých, čo zomreli v dôsledku situácie, ktorú pandémia spôsobila, a tiež za ich blízkych a pozostalých,“ povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský.

Zdroj: TK KBS

V minulom roku sme korunkou za zomierajúcich duchovne podporili ponad 28 000 zomierajúcich. Na tejto modlitebnej iniciatíve našej kongregácie sa podieľajú veriaci nielen z Poľska či Slovenska, ale aj z USA, Anglicka, Nemecka, Malty, Belgicka, Maďarska, Írska, Ukrajiny, Čiech a Portugalska.

Na Slovensku zomrie každý rok vyše 50 000 ľudí, čo je približne približne 146 osôb denne. Počas pandémie však počet zomierajúcich stúpa. Vedomí si náročnej situácie tých, ktorí sa ocitli v ohrození života, ponúkame Vám možnosť zapojiť sa do nášho diela Korunka za zomierajúcich (link je aj na našej stránke). Zapojiť sa môžete priamo modlitbou alebo nahlásením zomierajúceho sms správou na tel. č. 0948 212 134.

Manila brown envelope with blank letter card

Chcete v novom roku dostávať myšlienku z Denníčka sv. sestry Faustíny každý deň? Kliknite na náš nový link: Odoberať a vpíšte svoju mailovú adresu.

Želáme vám, aby myšlienky z Denníčka boli pre vás duchovným obohatením.

Noviny Slovo+ vo svojom najnovšom čísle prinášajú rozhovor so sr. M. Claretou Fečovou KMBM s názvom: Náš Boh má meno Milosrdenstvo. V tomto týždni, keď sa pripravujeme na slávenie Nedele Božieho milosrdenstva, sa aj týmto svedectvom môžeme povzbudiť v dôvere k Bohu a milosrdenstve k blížnym.

Tu si môžete prečítať celý článok:

https://www.slovoplus.sk/sestra-clareta-fecova-kmbm-nas-boh-ma-meno-milosrdenstvo/

Veľká noc je mimoriadnou nocou, keď moc vzkrieseného Krista premáha posledné sily temnoty a smrti, roznecuje nádej a radosť v srdciach veriacich. Sv. Ján Pavol ll.

Nech moc zmŕtvychvstalého vteleného Milosrdenstva umocní našu vieru, posilní nádej, rozmnoží lásku a zapáli ju v našich srdciach.

Požehnané veľkonočné sviatky prajú a vyprosujú Vaše sestry 

Prinášame Vám želania predsedníčky Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum sr. Miriam Janiec z Krakova:

Dnes počas zmŕtvychvstania som
uvidela Pána Ježiša vo veľkej žiare.
Priblížil sa ku mne a povedal:
Pokoj vám, deti moje!
Pozdvihol ruku a žehnal. Rany na rukách
a nohách neboli zakryté, ale jasne žiarili.

Drahí apoštoli Božieho milosrdenstva!

Ako kedysi k apoštolom vo večeradle, a pred rokmi k sestre Faustíne, aj k nám dnes prichádza zmŕtvychvstalý Ježiš so svetlom, vyžarujúcim z jeho rán. Prichádza s posolstvom, ktoré plynie z tajomstva jeho smrti a zmŕtvychvstania. Presvedčuje nás, že je Boh milosrdenstva i všemohúci Boh, ktorému sa nič nevymklo z rúk. Uisťuje nás, že jeho milosrdenstvo je väčšie ako náš hriech a všetko zlo, ktoré je na svete. On má moc dať zmysel každému ľudskému utrpeniu a z každej udalosti odvodiť dobro, a takto pokračovať v dejinách spásy.

Zo srdca si prajeme a modlíme sa pri prameni Božieho milosrdenstva v Krakove-Łagiewnikoch, aby každý z nás prijal toto Ježišovo posolstvo plné milosrdenstva a odpovedal na neho ako sv. Faustína s úprimným vyznaním, plynúcim zo srdca: Ježišu, dôverujem ti!

Nech nám toto vyznanie prinesie do srdca hlboký pokoj a radosť, ktorú nám nemôže nikto a nič vziať!

Požehnané Veľkonočné sviatky!

Sr. Miriam Janiec KMBM
Predsedníčka združenia Faustinum
so spolusestrami

Posledným videozamyslením na našom kanáli YouTube nás o. Artur Ciepielský hlbšie vovedie do udalostí Veľkého piatka. Nech nás pri Ježišových slovách: „Je dokonané“ (Jn 19,30) naplní bázeň, hlboká úcta a vrúcna vďačnosť za nepochopiteľnú Božiu lásku a nekonečné milosrdenstvo.

 

Ponúkame Vám krížovú cestu, ktorú pre Vás pripravila sr. M. Faustia Szabóová KMBM z citátov Denníčka svätej sestry Faustíny Kowalskej. Veríme, že Vám pomôže hlbšie prežiť najdôležitejšie tajomstvá našej viery v blížiacom sa Veľkom týždni.

https://www.faustinum.pl/sk/krizova-cesta-s-dennickom-sv-faustiny/

Zelený štvrtok. Počas svätej omše som videla Pána, ktorý mi povedal: – Polož si  hlavu na moje prsia a odpočiň si. Pán si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal: – Dám ti podiel na svojom umučení, ale neboj sa, buď statočná. Nehľadaj úľavu, ale prijímaj všetko s odovzdanosťou do mojej vôle. Keď sa Ježiš so mnou lúčil,  dušu mi zovrela neopísateľná bolesť. Fyzické sily ma opustili, rýchlo som vyšla z kaplnky a ľahla som si. Nevnímala som, čo sa okolo mňa deje. Moja duša žíznila po Pánovi a celý zármutok jeho Božského Srdca doľahol na mňa. Trvalo to skoro tri hodiny. Prosila som Pána, aby ma uchránil pred ľudskými pohľadmi. Hoci som chcela, celý deň som nemohla prijať nijaké jedlo, až večer. Vrúcne som túžila stráviť celú noc s Pánom Ježišom v žalári.333 Modlila som sa do jedenástej, o jedenástej mi Pán povedal: Choď si ľahnúť, dal som ti prežiť za tri hodiny to, čo som trpel celú noc. Ihneď som si išla ľahnúť. Utrpenie ma tak vyčerpalo, že som stratila všetky fyzické sily. Celý ten čas som bola ako v mdlobách. Každý úder Ježišovho Srdca sa odrážal v mojom srdci a prenikal moju dušu. Keby sa to utrpenie týkalo mňa samej, trpela by som menej. Keď sa však pozerám na toho, ktorého som si zamilovala celou silou svojho srdca, že trpí a ja mu v ničom nemôžem uľaviť, moje srdce puká láskou a horkosťou. Zomierala som s ním, a zomrieť som nemohla. Nevymenila by som však toto mučeníctvo za všetky rozkoše sveta. Moja láska v tomto utrpení nepredstaviteľne zosilnela. Viem, že Pán ma udržiaval svojou všemohúcnosťou, lebo inak by som nevydržala ani chvíľu. Všetky druhy utrpenia som spolu s ním zvlášť prežívala. Svet ešte nevie o všetkom, čo Ježiš trpel. Sprevádzala som ho v Getsemanskej záhrade, v žalári aj na súdnych vyšetrovaniach. Bola som s ním pri každom jeho utrpení. Mojej pozornosti neušiel ani jeden pohyb, ani jeden jeho pohľad. Poznala som celú všemohúcnosť jeho lásky a milosrdenstva k dušiam (Den. 1053-1054).

Vedz, že tvoja živá láska a spoluúčasť, ktoré mi prejavuješ, boli pre mňa útechou v Getsemanskej záhrade (Den. 1664).

Dnešný deň prežijem vo vedomí Božej prítomnosti, prejavujúc trpiacemu Pánovi svoju lásku a empatiu…

Žíznim (Jn 19,28). Predposledné Ježišovo slovo z kríža vyjadrovalo nielen jeho fyzický smäd, ale aj duchovný – po nás, po našej láske. Na našom YouTube kanáli si môžete vypočuť 6. pôstne videozamyslenie, ktoré pre Vás opäť pripravil o. Artur Ciepielský.

Kliknite si, prosím, vpravo dole na ikonku kanála našej kongregácie na YouTube.

 

Vo Veľkom týždni spojím svoju vôľu s Božou vôľou, ktorá je pre mňa samým milosrdenstvom.

Počas tohtoročného pôstu sme spoločne prenikli do tajomstiev rôznych utrpení, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Naším cieľom bolo všimnúť si, že každá ťažká skúsenosť má veľkú hodnotu, keď sa spojí s umučením nášho Pána. Utrpenie nemá samo o sebe žiadnu hodnotu. Boh ho niekedy dopúšťa pre nejaké väčšie dobro – pre naše očistenie alebo pre spásu druhých. To však neznamená, že vo svojom živote nemáme prosiť dar o zdravia a prosperity. Každého z nás vedie cestou, ktorú pozná iba on. Cez utrpenie sa naša duša stáva podobnou nášmu Spasiteľovi. Krásne to opísala sv. Faustína: Pán mi však dal poznať aj to, aká nepochopiteľná sláva čaká dušu, ktorá je tu na zemi podobná trpiacemu Ježišovi. Taká duša sa bude podobať Ježišovi aj v jeho sláve. Nebeský Otec naše duše oslávi a ocení natoľko, nakoľko budeme podobní jeho Synovi (Den. 604). (…) Naozaj, všetky muky sa mi zdajú ničím v porovnaní so slávou, ktorá nás čaká po celú večnosť (Den. 605).

Boh nás tak veľmi miluje! Chce naše najväčšie dobro. Preto sestra Faustína dokázala napísať krásny úkon úplného odovzdania sa do Božej vôle, ktorá je pre nás samou láskou a milosrdenstvom. Možno to pomôže aj nám. Tu je výňatok z tohto úkonu:

Veď ma, ó, Bože, cestami, akými sa ti páči. Plne dôverujem tvojej vôli, ktorá je pre mňa láskou a samým milosrdenstvom. Keď mi prikážeš zostať v tomto kláštore – zostanem, keď mi prikážeš pristúpiť k dielu – pristúpim, keď ma vzhľadom na toto dielo ponecháš do smrti v neistote, buď zvelebený. Keď mi zošleš smrť vtedy, keď sa z ľudského pohľadu bude zdať, že môj život je najviac potrebný – buď zvelebený. Keď ma vezmeš v mladosti – buď zvelebený, keď mi dáš dočkať sa vysokého veku – buď zvelebený. Keď mi dáš zdravie a silu – buď zvelebený, keď ma pripútaš na lôžko bolesti – hoci aj [na] celý život – buď zvelebený. Keď mi v živote dáš samé sklamania a neúspechy – buď zvelebený, keď dopustíš, aby moje najčistejšie úmysly boli odsúdené – buď zvelebený. Keď osvietiš môj rozum – buď zvelebený, keď ma ponecháš v temnote a v najrôznejších útrapách – buď zvelebený. Od tejto chvíle žijem v najhlbšom pokoji, lebo sám Pán ma nesie na svojich rukách. On, Pán nepochopiteľného milosrdenstva, vie, že po ňom samom túžim vždy, všade a vo všetkom (Den. 1264).

S pomocou Božej milosti si môžeme aj my urobiť predsavzatie ako sv. Faustína:

Chcem žiť a zomierať ako svätá duša, zahľadená na teba, Ježišu, rozpätého na kríži, ako na vzor, podľa ktorého mám konať. Hľadala som okolo seba dostatočný príklad, ale nenašla som. Všimla som si, akoby zaostávala moja svätosť. No od tejto chvíle som uprela zrak na teba, Kriste, môj najlepší vodca. Verím, že požehnáš moju námahu (Den. 1333).

Kvetná nedeľa – nedeľa utrpenia Pána:

Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Priviedli ho na miesto Golgota a ukrižovali ho. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ (Mk 15, 1-39).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1657, 304):

Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení.

Ježišu môj, moja jediná nádej, ďakujem ti za tú knihu, ktorú si otvoril pred očami mojej duše. Tou knihou je tvoje umučenie, podstúpené z lásky ku mne. Z tejto knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. Táto kniha obsahuje nevyčerpateľné poklady pre každého. Ó, Ježišu, ako málo duší ťa chápe v tvojom mučeníctve lásky. Ó, aký veľký je oheň najčistejšej lásky, ktorý horí v tvojom Najsvätejšom Srdci. Šťastná duša, ktorá pochopila lásku Ježišovho Srdca.

➡ Ježiš zomrel za mňa. Vzal na seba všetok môj hriech. Svojou vlastnou krvou za mňa zaplatil, aby som žil vo večnej sláve a blaženosti v Otcovom kráľovstve.

➡ Čo sa učím z tejto otvorenej knihy – Ježišovho umučenia, ktoré podstúpil z lásky ku mne? Učím sa milovať Boha a duše? V tejto knihe sú aj pre mňa nevyčerpateľné poklady…

Vo Veľkom týždni budem sprevádzať Pána Ježiša, ďakovať mu a chváliť ho za jeho lásku ku mne a ku každému človeku!

***

Pán farár, prídete pochovať môjho manžela? Nemal ani 49 rokov, máme tri deti.

V duchu som sa zachvel. Veď ten chlap mal o tri roky viac ako ja. Plný života a plánov bol pozvaný predstúpiť pred Boha.

Pred domom smútku, aj napriek všetkým opatreniam, bolo množstvo ľudí. Aj keď v dome smútku boli iba najbližší, vonku stáli všetci ostatní. Blízka i vzdialená rodina, susedia, priatelia z detstva, kolegovia z práce i kamaráti detí zosnulého. Nevedeli presne, čo všetko majú v tej chvíli robiť, ale chceli byť tu. Blízko tých, ktorí stratili svojho otca.

Keď sa potom celý ten zástup ľudí pohol smerom na cintorín, všimol som si ho v zástupe. Muža s čiernymi okuliarmi, vychudnutého, spolu s manželkou, o ktorú sa opieral. Napriek tým čiernym okuliarom a rúškom na tvári som ho spoznal hneď. Bol to on, kantor Mišo, zo susedného mesta. Prišiel sa rozlúčiť so svojím priateľom z detstva. A nielen to. Bol to práve on, ktorý pár dní predtým zvádzal boj s covidom. Jeho stav bol veľmi vážny. Ako to ktosi povedal, ušiel hrobárovi z lopaty v hodine dvanástej.

Chvíľku som naňho hľadel a premýšľal, čo sa tomu mužovi odohráva v hlave. Veď pokojne nad tým hrobom mohla stáť jeho manželka a deti.  Ale on dostal šancu, ktorú zosnulý nedostal. Ešte môže kráčať týmto svetom… Ale ako?

Dnes sa pozeráme spolu na Ježiša ako trpí a umiera. Sprevádzame ho na poslednej ceste kríža. Stojíme ako ten Mišo a azda sa zamýšľame: „Prečo je to tak?“

Kým pri smrti mladých ľudí konštatujeme, že je to tajomstvo, pri pohľade na Krista nám prichádza jasná odpoveď. Je to láska. Láska Boha k nám hriešnikom.

Ani tomu však nechápeme. Prečo niekto tak dobrý, je taký zhovievavý k nám neverným, povrchným hriešnikom?

Boží prístup k človeku prevyšuje naše ľudské chápanie. Nevadí. Nemôžeme všetkému porozumieť hneď a ľahko… Dôležité je však niečo iné. Nechať sa preniknúť tou láskou… Láskou, ktorá ide ďalej, ako sme schopní pochopiť…

Popremýšľam, prečo som sa dnes zobudil do nového dňa. A odkiaľ sa berie láska v mojom živote?

Vdp. Jozef Kozák

 

Piate pôstne videozamyslenie o. Artura Ciepielského je venované týmto Ježišovým slovám z kríža: Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe (Jn 19, 25-27).

Kliknite si, prosím, na ikonku kanála našej kongregácie na YouTube.

Počas najbližšieho víkendu 20. – 21. marca sa v poľskej Farnosti Panny Márie tešiteľky v Krzemienici v Przemyšlskej diecéze uskutoční duchovná obnova o Božom milosrdenstve spojená so slávnostným odovzdaním relikvie sv. sestry Faustíny Kowalskej. Obnovu bude viesť sr. M. Clareta Fečová a sr. M. Norberta Ruchala z našej krakovskej komunity.

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie (Jn 12, 20-33).

 

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (267, 1665):

Ježiš mi povedal, že najviac sa mu budem páčiť, keď budem rozjímať o jeho bolestnom umučení. Vtedy moja duša dostáva najviac svetla. Kto sa chce naučiť skutočnej pokore, nech rozjíma o Ježišovom umučení. Keď rozjímam o Ježišovom umučení, začínam chápať mnohé veci, ktoré som predtým nemohla pochopiť. Chcem sa podobať tebe, Ježišu, tebe ukrižovanému, umučenému, pokorenému. Vtlač do mojej duše a do môjho srdca svoju pokoru. Ježišu, milujem ťa na zbláznenie. Teba zničeného, takého, akého ťa opisuje prorok, pre veľké bolesti akoby nemohol v tebe nájsť ľudskú podobu. V takom stave ťa šialene milujem, Ježišu. Večný a nevyspytateľný Bože, čo z teba urobila láska…?

Večer počas svätej hodiny som počula tieto slová: – Vidíš moje milosrdenstvo voči hriešnikom, ktoré sa v tejto chvíli zjavuje v celej plnosti. Pozri, ako málo si o ňom napísala, je to len jedna kvapka. Rob, čo je v tvojich silách, aby hriešnici poznali moju dobrotivosť.

➡  Láska nášho Boha je udivujúca. Dokážem nad ňou žasnúť, ďakovať za ňu a zvelebovať môjho Pána a Spasiteľa?

➡ Ako odpoviem na Ježišovo želanie, aby hriešnici poznali jeho dobrotu v tomto pôstnom období?

➡ Tento týždeň budem sprevádzať Ježiša v jeho posledných chvíľach pred umučením, ktoré podstúpil z lásky ku mne.

***

Miša vo farnosti poznali všetci. No najmä dievčatá. Každá jedna mala túžbu s ním tancovať. A keby sa dalo aj chodiť. Bol to prototyp chlapca, po akom dievčatá túžia. Krásne oblečený, s upravenými vlasmi, galantným vystupovaním, príjemným hlasom. Keď otvoril ústa, bol plný radosti a dobrých príbehov. Až raz prišiel za starším farárom a so sklopenou hlavou, plný smútku vraví: „Ja už nevládzem, ja mám taký smutný život. Len všetko zlé sa mi deje. Zase ma nechalo dievča.“ Starý kňaz si ho pozorne vypočul. Nechal ho rozprávať, nevstupoval do jeho monológu. Keď skončil a čakal na nejaké slovko, farár mu nepovedal nič, iba sa ho opýtal či má hodinku čas. On že áno. A v miestnosti bolo počuť iba jasné: „Tak poď so mnou.“ Nasadli do auta a kňaz bol stále ticho. Mišo znervóznel. Nechápal, prečo mu nič na jeho ťažký život nepovedal. Prečo idú niekam preč, keď ešte nedokončili svoju debatu a nevyriešili jeho problém. Zastali pri nejakom dome. Vystúpili z auta, zazvonili a vošli do bytu k Mišovi neznámej rodine. Čo to má znamenať? Farár sa na mňa zjavne vykašľal.

Stál nervózny a pomaly sa rozhliadal. Pomaly mu to dochádzalo. Jeho starý kňaz prišiel vyspovedať a dať prijímanie chorému mladému mužovi. Otcovi štyroch detí. Jeho stav bol zjavne veľmi zlý. Spoločne sa modlili, trošku spolu rozprávali, pohrali sa s deťmi a po hodinke odchádzali preč. Keď už sedeli v aute. Mišo pozrel na svojho kňaza a povedal: „Ďakujem, ďakujem že ste ma tu zobrali. Pochopil som, čo ste mi chceli povedať.“

Pohľad na kríž oslobodzuje. Dvíha nás z našich ľudských myšlienok, smútku, egoizmu, sebaodsúdenia a vovádza do myšlienok lásky. Láska s krížom je láskou vykupiteľskou. Ako to povedal dnes už svätý Ján Pavol II.: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.

Aké miesto má v mojom živote Kristov kríž?

Verím, že na Ježišovom kríži je ukázaná jeho láska a milosrdenstvo k hriešnikom?

vdp. Jozef Kozák

 

 

 

 

Spájam utrpenia spôsobené ľudskou slabosťou s Ježišovým utrpením.

Z Denníčka sestry Faustíny vieme, že aj v jej živote sa vyskytli situácie, v ktorých zakúšala ľudské obmedzenia, úbohosť, hriech a mnohokrát ju ranilo správanie iných ľudí. Všetci sme hriešnici, Ježiš zomrel na kríži za každého z nás a všetci zakúšame následky svojej vlastnej úbohosti, slabosti a hriechov. Z jej skúseností môžeme vidieť, že aj ľudsky zložitá situácia má hlboký duchovný význam – prostredníctvom nej sa my sami, hriešnici, učíme milosrdnej láske, ktorú nám Boh ustavične preukazuje. Zameriame sa na udalosť, ktorá sa stala v nemocnici na Prądniku. Sestra Faustína opisuje stretnutie s istou osobou a boj, ktorý sa odohral v jej srdci, aby dokázala konať v duchu milosrdenstva. Môže to byť pre nás povzbudením – keď apoštolku Božieho milosrdenstva toľko stálo, aby preukázala milosrdenstvo osobe, ktorá jej veľmi ublížila, aj ja mám „právo“ na takýto boj. Dôležité je, aby som chcel bojovať a prosil o Božiu pomoc a milosť. Božie milosrdenstvo môže zvíťaziť aj v mojom srdci, napriek ťažkým skúsenostiam. Venujme pozornosť aj tomu, že sestra Faustína povedala pravdu – jemným ale pravdivým spôsobom. Nehovorila, že je všetko v poriadku a nič sa nestalo, pretože milosrdenstvo je vždy spojené s pravdou. Je dôležité spájať pravdu s láskou. Pozorne si teda prečítajme úryvok z jej Denníčka:

Dnes ma navštívila istá svetská osoba, pre ktorú som mala veľké nepríjemnosti, lebo zneužila moju dobrotu a v mnohých veciach klamala. V prvej chvíli, keď som ju zbadala, krv mi stuhla v žilách, lebo sa mi zjavilo pred očami všetko, čo som pre ňu musela vytrpieť, hoci by som sa jedným slovom mohla od toho oslobodiť. Prišlo mi na um, že jej poviem celú pravdu rozhodne a ihneď. No v tej istej chvíli som si spomenula na Božie milosrdenstvo a rozhodla som sa zaobchádzať s ňou tak, ako by konal Ježiš, keby bol na mojom mieste. Začala som sa s ňou rozprávať láskavo, a keď zatúžila rozprávať sa so mnou osamote, vtedy som jej veľmi ohľaduplne, ale jasne poukázala na smutný stav jej duše. Videla som jej hlboké rozrušenie, aj keď ho predo mnou skrývala. V tej chvíli vošla tretia osoba, a tak sa náš rozhovor osamote skončil. Tá osoba ma prosila o pohár vody a ešte dve iné veci, tak som jej ochotne poslúžila. Bez Božej milosti by som však nebola schopná takto sa k nej správať. Keď odišli, ďakovala som Bohu za milosť, ktorá ma posilňovala v tomto čase (Den. 1694).

Vtom som počula tieto slová:Teším sa, že si konala ako moja skutočná dcéra. Buď vždy milosrdná, ako som ja milosrdný. Miluj všetkých z lásky ku mne, hoci by to boli aj najväčší nepriatelia, aby sa mohlo v celej plnosti odzrkadliť v tvojom srdci moje milosrdenstvo (Den.  1695).

⸶ Vyprosujme si Božiu milosť, aby sme aj my mohli konať ako pravé Božie deti. Láska je tá najsilnejšia zbraň! Nech nám pomôžu slová modlitby našej svätej: Kriste, hoci je potrebné také veľké úsilie, s tvojou milosťou je však všetko možné (Den. 1696).

Ó, Ježišu môj, viem, že ty zaobchádzaš s nami tak, ako my zaobchádzame s našimi blížnymi. Ježišu môj, pripodobni moje srdce svojmu milosrdnému Srdcu. Ježišu, pomôž mi prežiť celý svoj život, robiac dobre všetkým (Den. 692).

Vo štvrtom pôstnom videozamyslení sa spolu s o. Arturom Ciepielským zamyslíme nad hádam najkrajšími slovami evanjelia. Veríme, že ich raz budeme z Ježišových úst počuť všetci: Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 39-43).

Kliknite si, prosím, vpravo dole na ikonku nášho kanála na YouTube.

 

Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu (J 3, 14-21).

Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala (1182, 1190):

† Dnes mi Pán povedal: – Dcéra moja, slasť a zaľúbenie moje, nič mi nezabráni udeľovať ti milosti. Môjmu milosrdenstvu neprekáža tvoja úbohosť. Dcéra moja, napíš, že čím väčšia úbohosť, tým väčšie právo má na moje milosrdenstvo. [Povzbudzuj] všetky duše k dôvere v nepochopiteľnú priepasť môjho milosrdenstva, lebo túžim po spáse všetkých. Prameň môjho milosrdenstva bol na kríži kopijou dokorán otvorený pre všetky duše – nikoho som nevylúčil.

† Ježiš: – Zo všetkých mojich rán ako z prameňov plynie milosrdenstvo pre duše, ale rana môjho srdca je prameňom nepreskúmateľného milosrdenstva. Z tohto prameňa vyvierajú všetky milosti pre duše. Spaľujú ma plamene zľutovania, túžim ich vyliať na ľudské duše. Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve.

  • Boh ma miluje. Nebeský Otec poslal svojho Syna na svet, aby som bol spasený skrze neho. Urobil by to isté, aj keby som bol jediným človekom na tejto zemi. Verím tomu?
  • Boh chce všetkých zachrániť. A ja…? Možno niekomu prajem niečo iné…? Ak je to tak, poprosím Ducha Svätého o Boží pohľad na každého človeka. Ježiš zomrel za každého človeka!
  • Tento týždeň sa pokúsim viac poznávať Božie Srdce, ktoré spaľujú plamene zľutovania a chce ich vylievať na ľudské duše. Ježiš pozýva aj mňa: „Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve.“ Ako odpoviem na jeho pozvanie?

***

Najkrajšie chvíli pre nás mnohých sú spolu s deťmi. Ich úsmev, jemnosť či blízkosť dodáva neskutočnú energiu a napĺňa srdce vďačnosťou. Poznám to aj ja sám. Vždy, keď prídem do rodiny, kde majú malé deti, je to tam krásne živé. A zároveň, veľmi pravdivé. Deti sú totiž úprimné a neraz povedia aj to, čo by sme my, dospelí, ani nevypovedali. Ale taktiež u nich badáme aj to, čo my často zakrývame.

Pár dní za sebou som sa vonku na prechádzke stretával s malým chlapcom Oskarkom. Triapolročný chlapček sa pravidelne chodieval s mamkou bicyklovať na hrádzu, kde som sa aj ja prechádzal. Prehodili sme pár slov a všímal som si nielen ako bicykluje, ale aj ako ho jeho mamka vychováva a ako on reaguje na jej slová. Veľmi sa mu páčilo, keď ho nazvala veľkým chlapom. Rástol pri tých slovách – to sa nedalo prehliadnuť. A keď na jeho adresu zaznelo, že je perfektný, mal úsmev od ucha k uchu.

No nedali sa nezachytiť, aj jeho opačné reakcie. Keď aj napriek mamkiným napomenutiam stále nanovo skočil do každej mláky.

Tá mladá žena sa k nemu po x-krát sklonila a v pokoji mu vysvetľovala, že toto nie je najlepšie, čo robí. Či si uvedomuje, že ostane potom špinavý a všetko toto bude potrebné prať. Už sa zdalo, že jej rozumie.

Kým sa tá mamka nakoniec nerozhodla pre kontrolnú otázku.

„Zaslúžiš si za také správanie pochvalu a kinderčokoládku, ktorú sme si zobrali?“

Malý Oskar neváhal ani chvíľu a na plné hrdlo vykríkol: „Zaslúžim!“

Už si nepamätám, čo všetko mu potom povedala tá žena. Ale spomenul som si na toho malého chlapca dnes pri evanjeliu, keď som si čítal  Ježišove slová: „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“

Ten chlapec akoby pochopil viac z Božej lásky. Boh nám vychádza v ústrety s milosrdenstvom prevyšujúcim naše nedokonalosti. Kto z nás si čo zaslúži od Boha? A po čom inom túžime, ako po spasení? Chceme byť s ním naveky a zažívať dobro jeho srdca a blízkosti?

V písme čítame, čo máš, čo by si nebol dostal, prečo sa potom chvasceš, akoby si to nebol dostal?

Premýšľajme: Som vďačným človekom? Voči Božím darom? Voči darom od ľudí?

Boh dáva nezištne, verím jeho milosrdnému prístupu aj ku mne hriešnemu?

 

vdp. Jozef Kozák

 

 

Spájam svoje bolestivé skúsenosti s Ježišom.

Spolu s novými úlohami v živote sestry Faustíny sa objavila druhá etapa bolestivých očistení, ktorá sa nazýva temné noci ducha. Pán Boh konal toto očistenie v jej duši cez uskutočnenie myšlienky novej kongregácie. Sestra Faustína si spočiatku myslela, že Ježiš chce, aby opustila materskú kongregáciu a založila kontemplatívny kláštor, hoci vedela, že tá „kongregácia“ bude veľkým dielom v Cirkvi.

Pri každom pokuse odísť z kongregácie zakúšala, že ju opúšťa Božia prítomnosť a nachádza sa v úplnej temnote. Moje útrapy – písala v denníku – nikto nepochopí. Ja sama ich nedokážem opísať, niet však väčších utrpení ako tieto. Utrpenia mučeníkov nemôžu byť väčšie, lebo smrť v týchto chvíľach by bola pre mňa úľavou. Nemám s čím porovnávať tieto utrpenia, toto zomieranie duše, ktoré nemá konca  (Den. 1116). V ohni duchovného boja sa jej duša očisťovala. V ťažkých chvíľach jej Boh dával chvíle oddychu a veľkej radosti. Náhle som videla Pána Ježiša – opisuje jeden z týchto okamihov. Povedal mi: Teraz viem, že ma nemiluješ pre dary a milosti, ale moja vôľa je ti drahšia ako život. Preto sa s tebou spájam tak úzko ako so žiadnym stvorením. V tej chvíli Ježiš zmizol. Moju dušu zaliala Božia prítomnosť, viem, že na mňa hľadí tento Mocnár (Den. 707-708).

Uskutočnenie tohto diela nielenže spôsobilo sestre Faustíne tie najväčšie utrpenia, ale tiež ju viedlo k úplnému zjednoteniu s Ježišom, do takzvaných mystických zásnub. Pán ju priviedol do čoraz bližšieho spojenia s ním, pripravil ju, aby prijala milosti mystických zásnub. V tej chvíli ma preniklo Božie svetlo a pocítila som, že som výlučne Božím vlastníctvom. Pocítila som najvyššiu slobodu ducha, o akej som predtým nemala ani tušenia (Den. 1681). Teraz ju už len tenký závoj viery delil od takého zjednotenia s Bohom, aké je údelom svätých v nebi.

⸶Aká je moja spolupráca s Božou milosťou vtedy, keď nechápem Božie pôsobenie v mojej duši?

⸶Zverujem svoj život Ježišovi v dôvere, že ma miluje a chce moje najväčšie dobro?

⸶ Tento týždeň, budem vo chvíľach, ktorým nerozumiem, s láskou a odhodlaním opakovať úkony dôvery.

 

 

V sobotu 13. marca ubehne presne osem rokov odvtedy, čo bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža. Ako prvý pápež z amerického kontinentu, prvý pápež z rehole jezuitov a prvý pápež s menom František podnecuje veriacich stávať sa čoraz viac misionárskymi učeníkmi a prinášať Božiu lásku celému ľudstvu.

Blízkosť, synodálnosť a misionárske nadšenie sú kľúčové prvky pontifikátu Svätého Otca Františka. Doteraz Svätý Otec vykonal 33 apoštolských ciest vo svete a 25 pastoračných ciest v rámci Talianska. Za svätých vyhlásil pápež František viac než 900 svedkov viery, medzi ktorými je aj 800-členná skupina mučeníkov z talianskeho Otranta.

(zdroj: TK KBS)

Na našom YouTube kanáli prinášame už 3. pôstne videozamyslenie,  ktoré pre vás pripravuje o. Artur Ciepielski na tému Ježišových siedmich slov z kríža. Tento týždeň sa spoločne zamyslíme nad slovami: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha (Lk 23, 46). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.

Vzhľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu a opatrenia s ňou spojené sa neuskutočnia plánované marcové duchovné cvičenia. Aj preto chceme upriamiť Vaši pozornosť na naše on-line aktivity, ako sú pôstne duchovné zamyslenia či videozamyslenia o. Ciepielského, duchovná obnova pre ženy a nedeľné stretnutia s Božím slovom a Denníčkom. Aspoň takýmto spôsobom chceme byť s Vami a vzájomne sa obohacovať a posilňovať.