Tak sa zdá, že Cirkev najmä vtedy vyznáva a uctieva Božie milosrdenstvo, keď sa utieka k Ježišovmu Srdcu. Prístup ku Kristovi v tajomstve jeho srdca nám dovoľuje, aby sme sa oddali tomuto akoby ústrednému a pre ľudí najprístupnejšiemu spôsobu zjavenia lásky milosrdného Otca, ktoré tvorí najvnútornejšie jadro mesiášskeho poslania Syna človeka (Dives in misericordia, 13).
Srdce Ježišovo je vždy otvorené pre nás hriešnikov. Zo Spasiteľovho srdca prebodnutého na kríži naďalej prúdia zdroje milosrdenstva – krv a voda, ktoré nás očisťujú, ospravedlňujú a napĺňajú Božím životom. Vždy môžeme s dôverou pristupovať k Ježišovmu Srdcu, aj keď máme na svedomí veľa hriechov – chápe nás a je vždy pripravený nám odpustiť.
„Kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť svoje najsvätejšie srdce a otvoril som ti prameň milosrdenstva. Prichádzaj a načieraj milosti z tohto prameňa nádobou dôvery. Skrúšené srdce nikdy neodmietnem, tvoja úbohosť utonula v priepasti môjho milosrdenstva. Načo by si mala so mnou viesť [spor] o svoju úbohosť. Urob mi radosť tým, že mi odovzdáš všetku svoju biedu a celú svoju úbohosť, a ja ťa naplním pokladmi milosti” (Den. 1485).
„Bol som tvojím učiteľom, som a budem, snaž sa, aby sa tvoje srdce pripodobnilo môjmu pokornému a tichému srdcu. Nedomáhaj sa nikdy svojich práv. Všetko, čo ťa stretne, znášaj veľmi pokojne a trpezlivo. Nebráň sa, keď všetko zahanbenie doľahne na teba a ty budeš nevinná, dovoľ triumfovať druhým. Neprestaň byť dobrá, aj keď zbadáš, že zneužívajú tvoju dobrotu. Keď to bude potrebné, ja sám sa ťa zastanem. Buď vďačná za najmenšiu moju milosť, lebo vďačnosť ma núti udeľovať ti nové milosti… (Den. 1701).
Ako často ďakujem Ježišovi za jeho milosrdenstvo, ktoré mi prejavil tým, že dovolil, aby bolo jeho sväté srdce prebodnuté kopijou?
Dokážem stáť pred Ježišom s celou pravdou o mojom slabom a zranenom srdci?
Do akej miery sa moje srdce stáva podobným Ježišovmu Srdcu (v konkrétnych situáciách, vo vzťahoch a postojoch)?
