Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí (Mt 14, 13-21).

Dnes som počula slová: – Modli sa za tieto duše, aby sa nebáli priblížiť sa k tribunálu môjho milosrdenstva. Neprestávaj sa modliť za hriešnikov. Ty vieš, ako veľmi mi ležia na srdci ich duše. Zmenši môj smrteľný smútok, rozdávaj plným priehrštím moje milosrdenstvo (Den. 975).

Moja duša je v mori utrpenia, všetko mi vzali hriešnici. Ale dobre, im som odovzdala všetko, aby ťa poznali, aby poznali, že si dobrý a nekonečne milosrdný. Ja ti aj tak zostanem verná uprostred dúh aj búrok (Den. 893).

➡ Dnešný deň obetujem za obrátenie hriešnikov, aby som zmenšil Ježišov smrteľný smútok.