Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5, 1-12a).
Večer, len čo som sa si ľahla, hneď som zaspala. No ako rýchlo som zaspala, tak rýchlo som bola aj zobudená. Prišlo ku mne malé dieťa a zobudilo ma. To dieťa mohlo mať asi rôčik a prekvapilo ma, že tak pekne hovorí, veď deti v tomto veku nehovoria vôbec alebo hovoria veľmi nezrozumiteľne. Bolo nevýslovne krásne, podobalo sa malému Ježiškovi. Povedalo mi tieto slová: – Pozri sa na nebo. Keď som sa pozrela na nebo, videla som svietiť hviezdy a mesiac. Vtom sa ma dieťa opýtalo: – Vidíš mesiac a hviezdy? Odpovedala som, že vidím, a ono mi odpovedalo: – Tie hviezdy sú duše verných kresťanov. A mesiac, to sú zasvätené duše. Vidíš, aký veľký je rozdiel medzi svetlom mesiaca a svetlom hviezd? Tak aj v nebi je veľký rozdiel medzi zasvätenou dušou a dušou verného kresťana.” A ďalej mi hovorilo, – že skutočná veľkosť je v milovaní Boha a v pokore (Den. 424).
➡ Skutočná veľkosť je v milovaní Boha a v pokore. Na čom ja budujem svoju veľkosť?