Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš (Jn 2, 13-22).

Božia Cirkev, ty si najlepšou matkou, len ty dokážeš vychovávať a umožňuješ duši rásť. Ó, akú veľkú lásku a úctu mám voči Cirkvi – najlepšej matke (Den. 197).

Raz po svätom prijímaní som začula slová: – Ty si naším príbytkom. V tej chvíli som pocítila v duši prítomnosť Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého – cítila som, že som Božím chrámom. Cítim, že som dieťaťom Otca; nie všetko dokážem vysvetliť, ale duch to dobre chápe. Ó, Dobrota nekonečná, ako veľmi sa znižuješ k úbohému stvoreniu! (Den. 451).

➡ Pomodlím sa za Cirkev a jej predstaviteľov.