Dejiny Cirkvi poznajú mnohé modely kresťanského milosrdenstva. V našej dobe vznikol nový, ktorý priniesla do života Cirkvi sv. sestra Faustína a sv. Ján Pavol II. Teológovia ho nazývajú osobným modelom, lebo sa zameriava predovšetkým na ľudskú dôstojnosť, a nie na jeho potreby alebo samotný skutok milosrdenstva, ako je tomu v prípade iných, predchádzajúcich modelov. Medzi inými ho uchopil v teologickom jazyku Svätý Otec Ján Pavol II. v encyklike „Dives in misericordia“ a opisným spôsobom v jazyku mystiky a praxe ho predstavila sv. sestra Faustína vo svojom diele pod názvom „Denníček“. Z obsahu tohto diela je možné čítať nielen jej chápanie milosrdenstva, ale aj proces formovania tohto postoja v jej živote a spôsoby praktizovania činnej lásky k blížnemu.
V praxi kresťanského milosrdenstva je nesmierne dôležité porozumieť samotnému konceptu, lebo od toho závisí kvalita poskytovania dobra druhému človeku. V dnešnej dobe existuje veľa falošných poňatí milosrdenstva, ktoré sa často stotožňujú so zhovievavosťou, ľútosťou a pokrivením spravodlivosti, a preto musíme uvažovať o správnom a prehĺbenom poňatí milosrdenstva, aké mala sv. sestra Faustína. Podľa nej ľudské milosrdenstvo veľmi úzko súvisí s Božím milosrdenstvom, ktoré je preňho zdrojom, vzorom a motívom. Takéto milosrdenstvo predpokladá splnenie požiadaviek spravodlivosti, ktorá je základným meradlom lásky, a má za následok konkrétny skutok. „Milosrdenstvo je kvetom lásky“ (Denníček 651) – napísala sestra Faustína.
V živote a spisoch sv. sestry Faustíny prejavovanie milosrdenstva blížnym musí v prvom rade brať do úvahy dôstojnosť núdzneho človeka a potom jeho telesné a duchovné potreby. Dôstojnosť každého človeka, ktorú mu dal Boh už skrze stvorenie a vykúpenie, je hodnota, ktorá je spoločná núdznemu i človeku, ktorý koná dobro. Uznanie dôstojnosti núdzneho človeka, ktorú mu dal Boh a zdôraznil Kristus, malo zásadný význam pre praktizovanie milosrdenstva a odlíšilo osobnú školu milosrdenstva sv. Faustíny od iných modelov, ktoré sa objavili v dejinách Cirkvi.
Takto chápané milosrdenstvo – ktoré svoj zdroj, vzor a motív má v Bohu a ktoré sa zameriava na dôstojnosť človeka – u sestry Faustíny tvorí životný štýl. Preto to nie sú iba sporadické alebo príležitostné milosrdné skutky pre ľudí v núdzi, ale kresťanský postoj k druhému človeku vo všetkých jeho dimenziách, ktorý sa riadi výlučne milosrdnou láskou. Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo – modlila sa sestra Faustína – a byť živým obrazom teba, ó, Pane. Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych (Denníček 163).