Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 13-19).

Kriste, keby duša hneď vedela, čo všetko bude celý život trpieť, zomrela by od zdesenia. Nepriložila by ústa ku kalichu horkosti. No preto, že dostávala po kvapke, vypila ho do dna. Kriste, keby si ty sám neposilňoval moju dušu, čo by ona sama vládala zmôcť? Sme silní, ale tvojou silou, sme svätí, ale tvojou svätosťou. A sami sme čím? Menej než nič… (Dz. 1655).

Modlitbou a umŕtvovaním sa dostaneme do najdivokejších krajov, a takto budeme kliesniť cestu misionárom (Den. 539).

➡ Dnešný deň obetujem za Svätého Otca Leva XIV.