Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom (Denníček 1075). Toto prisľúbenie dal Pán Ježiš všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom budú ohlasovať jeho milosrdenstvo a šíriť jeho úctu. Kňazi sa môžu tešiť z dodatočného Ježišovho prisľúbenia, podľa ktorého: Zatvrdliví hriešnici sa budú kajať po ich slovách, keď budú hovoriť o mojom nesmiernom milosrdenstve, o zľutovaní, ktoré mám voči nim vo svojom srdci. Kňazom, ktorí budú hlásať a oslavovať moje milosrdenstvo, dám predivnú moc, pomažem ich slová a pohnem srdcia, ku ktorým budú hovoriť (Denníček 1521). Tieto prisľúbenia hovoria o dôležitosti šírenia úcty k milosrdenstvu, lebo Ježiš sľubuje materinskú ochranu v živote a v okamihu smrti všetkým, ktorí túto úlohu vykonávajú. Preto je šírenie úcty k milosrdenstvu jednou z foriem úcty k Božiemu milosrdenstvu okrem obrazu milosrdenstva, Sviatku Božieho milosrdenstva, Korunky a Hodiny milosrdenstva. Je tiež spojená s Ježišovými prisľúbeniami.
Šírenie úcty k milosrdenstvu, čiže ohlasovanie tajomstva Božieho milosrdenstva, ktoré sa najviac prejavuje v ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi, skrze svedectvo života, skutky, slová a modlitbu, má nielen ukázať cestu ku krásnemu a šťastnému životu na zemi, ale predovšetkým má slúžiť dielu spásy, posväcovať svet a pripraviť ľudstvo na druhý Kristov príchod na zem. Sekretárka môjho milosrdenstva – povedal Ježiš sestre Faustíne – píš, hovor dušiam o mojom veľkom milosrdenstve, lebo strašný deň, deň mojej spravodlivosti, je blízko (Denníček 965). Neustávaj v hlásaní môjho milosrdenstva (Denníček 1521). Hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve (Denníček 699). Nech celé ľudstvo pozná moje nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných čias, po ňom príde deň spravodlivosti (Denníček 848). Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti (Denníček 1146). Preto na stránkach Denníčka sa toľkokrát rozlieha volanie Pána Ježiša adresované sestre Faustíne a cez ňu celej Cirkvi a svetu.
Táto úloha – ohlasovať posolstvo milosrdenstva – vyplýva z obdarovania už vo sviatosti krstu. Je to tiež právo a povinnosť Cirkvi, a teda všetkých veriacich. A prišiel čas, – povedal Svätý Otec Ján Pavol II. na krakovských Bloniach v roku 2002 – že posolstvo Božieho milosrdenstva vleje nádej do ľudských sŕdc a stane sa iskrou novej civilizácie – civilizácie lásky.
1. Poznávanie tajomstva Božieho milosrdenstva
Úloha ohlasovať a prejavovať rôznymi spôsobmi (životom, skutkom, slovom a modlitbou) Božiu milosrdnú lásku si vyžaduje predovšetkým neustále spoznávanie toho najkrajšieho tajomstva našej viery na základe textov Svätého písma, hľadať prejavy tejto lásky vo svojom živote a vo svete. Toto robila sestra Faustína, ktorá podľa rehoľnej reguly najprv sama uvažovala o Božej dobrote v diele stvorenia, vykúpenia, vo svätej Cirkvi, v Božom slove a sviatostiach, v povolaní človeka zjednotiť sa s Bohom na zemi a po celú večnosť. Snažila sa každý deň, vo všetkých udalostiach života vidieť láskavú ruku Nebeského Otca. Takéto poznávanie tajomstva Božieho milosrdenstva ju viedlo k záveru, že v živote človeka všetko dobré pochádza od Boha a je darom jeho milosrdnej lásky. Tvoje milosrdenstvo – napísala v Denníčku – prepletá celý náš život ako zlatá niť, ktorá usporiadane udržiava kontakt nášho bytia s Bohom, lebo k šťastiu nepotrebuje nič. Tak je všetko jedine dielom jeho milosrdenstva. Od radosti sa mi zastavujú zmysly, lebo Boh mi dáva hlbšie poznať túto svoju veľkú vlastnosť – svoje nepochopiteľné milosrdenstvo (Denníček 1466). Poznávanie Božieho milosrdenstva pomocou prirodzených schopností rozumu a vôle Boh posilnil darom kontemplácie, vďaka ktorému mohla hlboko preniknúť do tohto tajomstva a plodne ho ohlasovať svetu.
Aby sme účinne priblížili tajomstvo Božieho milosrdenstva svetu – ako učí svedectvo života sestry Faustíny – nestačí intelektuálne poznať túto pravdu viery, ale musí sa ňou žiť každý deň. Preto Pán Ježiš, ktorý učil sestru Faustínu, ju mnohokrát povzbudzoval nielen k tomu, aby uvažovala o jeho milosrdnej láske a dobrote, ale predovšetkým, aby ho nasledovala v milosrdenstve voči ľuďom. Dcéra moja – povedal – zahľaď sa na moje milosrdné srdce a odzrkadľuj jeho zľutovanie vo svojom srdci a skutku, aby si ty, ktorá hlásaš svetu moje milosrdenstvo, sama ním bola zapálená (Denníček 1688). Poslušná Ježišovým slovám sa chcela premeniť na milosrdenstvo, aby bola jeho živým odrazom. Každý z tvojich svätých odzrkadľuje jednu z tvojich čností – napísala – túžim odzrkadľovať tvoje ľútostivé srdce, plné milosrdenstva, chcem ho oslavovať. Nech je tvoje milosrdenstvo, ó, Ježišu, vtlačené do môjho srdca a duše ako pečať a to bude mojím znamením v tomto aj v budúcom živote. Oslava tvojho milosrdenstva je mojou životnou úlohou (Denníček 1242).
- Hlásanie posolstva milosrdenstva
Sestra Faustína šírila úctu k milosrdenstvu najprv tým, že svedčila o svojom živote v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Starostlivosť o každodenný rast v tomto duchu si vyžaduje riadnu prácu na sebe: pestovať duchovný život, usilovať sa o vernosť v plnení Božej vôle a pri každej príležitosti konať dobro blížnym. Takýto človek, ktorý dôveruje Bohu (plní jeho vôľu) a koná skutky milosrdenstva, je živým obrazom Božieho milosrdenstva, lebo každý, kto sa naň pozrie, vie, že Boh je dobrý, že stojí za to mu dôverovať a napodobňovať ho v milosrdnej láske k ľuďom. Obzvlášť výrečné je konať milosrdenstvo blížnym v malých a veľkých veciach. Je to najsilnejší argument, pomocou ktorého sa plodne ohlasuje úcta k Božiemu milosrdenstvu. Svedectvo života v tomto duchu je prvý a podstatný spôsob šírenia úcty k milosrdenstvu.
Svedectvo života však nestačí, potrebné je ešte hlásať Božie milosrdenstvo slovom. Sestra Faustína pri osobnom kontakte s ľuďmi využila každú príležitosť, aby hovorila o Božej dobrote a povzbudzovala k dôvere. Posolstvo Božieho milosrdenstva hlásala nielen živým slovom, ale aj písaným. Na príkaz Pána Ježiša viedla denníček, v ktorom zapisovala veľké Božie diela, ktoré urobil v jej živote a vo svete. Prostredníctvom svojho Denníčka dodnes ohlasuje svetu tajomstvo Božieho milosrdenstva: hovorí o tom, aký dobrý je Boh, ako veľmi sa stará o človeka, o jeho časné i večné šťastie, vyzýva dôverovať jeho milosrdenstvu a formovať svoj život v duchu milosrdenstva.
Úloha hlásať Božie milosrdenstvo je zvyčajne spojená s verejným prejavom: kázňou, katechézou v škole, rozhlasovým alebo televíznym vysielaním, knihami, článkami v tlači atď. Najčastejšie máme na to príležitosť v každodennom živote, v osobných kontaktoch s druhými ľuďmi a robíme to vždy, keď sa – ako sestra Faustína – v našich rozhovoroch, pri interpretácii faktov a udalostí, usilujeme vidieť Božiu dobrotu, keď dokážeme preniesť každodenné situácie do roviny viery a vidieť milostivú ruku nebeského Otca aj v bolestivých zážitkoch a veľkom utrpení. Takýto apoštolát v každodennom živote prináša veľké ovocie.
Ďalším spôsobom, ako šíriť úctu k Božiemu milosrdenstvu, je modlitba a najmä praktizovanie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré dal Ježiš skrze sestru Faustínu. Každý deň môžete prostredníctvom liturgie Cirkvi a individuálneho uctievania obrazu Milosrdného Ježiša, modlitbou Korunky Božieho milosrdenstva alebo praktizovaním modlitby v Hodine milosrdenstva, uctievať Boha v tajomstve jeho milosrdenstva, šíriť jeho úctu a vyprosovať milosrdenstvo pre svet.
Modlitby, pôsty, umŕtvovania – dal pokyn sestre Faustíne – prácu a všetky utrpenia budeš spájať s mojou modlitbou, pôstom, umŕtvením, prácou a utrpením. Vtedy budú mať moc pred mojím Otcom (Denníček 531). Utrpenie zohráva zvláštnu úlohu pri vyprosovaní Božieho milosrdenstva. Ježiš jej povedal, že je len jedna cena, za ktorú sa kupujú duše – utrpenie spojené s mojím utrpením na kríži (Denníček 324). Každé obrátenie hriešnej duše si vyžaduje obetu (Denníček 961). Prosil: Potrebujem tvoje utrpenia na záchranu duší (Denníček 1612). Pomôž mi, dcéra moja, zachraňovať duše. Spoj svoje utrpenie s mojím umučením a obetuj ho nebeskému Otcovi za hriešnikov (Denníček 1032). Učil, že modlitbou a utrpením spasí viac duší než samotný misionár len učením a kázaním (porov. Denníček 1767).
Sestra Faustína, ako aj všetci, ktorí prijímajú posolstvo Božieho milosrdenstva, by mali predovšetkým vyprosovať milosti pre hriešnikov, lebo sú v najväčšej biede a najviac potrebujú Božie milosrdenstvo. Preto Pán Ježiš často prosil o modlitbu na ich úmysel. Povedal: Vyprosuj im milosť, aby aj oni zvelebovali moje milosrdenstvo (Denníček 1160). Strata každej duše ma ponára do smrteľného smútku. Vždy ma potešíš, keď sa modlíš za hriešnikov. Modlitba za obrátenie hriešnych duší je mi najmilšia. Vedz, dcéra moja, že táto modlitba je vždy vyslyšaná (Denníček 1397), lebo je v súlade s Božou vôľou. Pán Boh po ničom tak netúži, ako po spáse všetkých ľudí, lebo stvoril každého z lásky. Ježiš dal svoj život za každého a chce byť s ním navždy v dome Otca.
Druhou skupinou ľudí privilegovaných v modlitbe apoštolov Božieho milosrdenstva sú kňazi a rehoľníci, čiže tí, ktorí vedú Boží ľud na ceste spásy a sú v prvej línii v boji za duše. Aj oni veľmi potrebujú modlitbovú podporu. Zverujem do tvojej starostlivosti dve perly drahé môjmu srdcu. Sú nimi duše kňazov a rehoľné duše – povedal Ježiš sestre Faustíne – Budeš sa modliť zvlášť za nich, ich sila bude vo vašej sebažertve (Denníček 531).
V Denníčku sv. sestry Faustíny je možné stretnúť sa s prosbou Pána Ježiša o modlitbu za zomierajúcich. Vyprosuj im dôveru v moje milosrdenstvo – povedal -, lebo oni najviac potrebujú dôveru a najmenej ju majú. Vedz, že milosť večnej spásy niektorých duší v poslednej chvíli závisela od tvojej modlitby (Denníček 1777). Prikázal sestre Faustíne, aby často navštevovala očistec, lebo ju tam potrebujú (porov. Denníček 1738), čiže aby sa modlila za zosnulých, aby im prejavila milosrdenstvo prostredníctvom modlitby a obety. Hoci Ježiš nespomína podrobne iné kategórie ľudí, káže nám modliť sa za všetkých, lebo hovorí o vyprosení Božieho milosrdenstva pre celý svet.
Avšak Cirkev – napísal Svätý Otec Ján Pavol II – v žiadnom čase, v žiadnej dejinnej dobe – najmä v takej rozhodnej, ako je terajšia – nesmie zabúdať na modlitbu, úpenlivé volanie o Božie milosrdenstvo proti mnohonásobnému zlu, ktoré zaťažuje ľudské pokolenie a hrozí mu. Je to základné právo a povinnosť Cirkvi, žijúcej v Ježišovi Kristovi (DM 15).
- Je dobré hlásať milosrdenstvo
Pri šírení úcty k milosrdenstvu je mimoriadne dôležité správne sprostredkovať posolstvo vrátane starostlivosti o čistotu úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré odovzdala sestra Faustína. Je známe, že v našej dobe je úcta k Božiemu milosrdenstvu veľmi populárna. V tejto súvislosti sa objavilo veľa publikácií, ktoré veľmi zjednodušeným a niekedy chybným spôsobom podporujú úctu k Božiemu milosrdenstvu, čo ovplyvňuje jej nesprávne praktizovanie.
Teologické základy tejto úcty položil o. prof. Ignacy Różycki v rozprave na tému spisov sestry Faustíny pripravenej pre potreby procesu blahorečenia. Zhrnutie tejto rozpravy bolo uverejnené v brožúre „Božie milosrdenstvo. Zásadné črty úcty k Božiemu milosrdenstvu“ (Prešov, 2003), zatiaľ čo celok v knihe „Úcta k Božiemu milosrdenstvu“ (Vydavateľstvo „Misericordia“, Krakov 1999, 2. vydanie 2008). Vo svetle tejto rozpravy podstatou úcty k Božiemu milosrdenstvu je postoj dôvery k Bohu (čiže biblický postoj dôvery) a postoj milosrdenstva voči blížnym. Až na tomto základe vznikajú formy úcty: obraz Milosrdného Ježiša, Sviatok milosrdenstva, Korunka Božieho milosrdenstva, Hodina milosrdenstva a šírenie úcty k milosrdenstvu. Tieto formy úcty k Božiemu milosrdenstvu súvisia s prisľúbeniami Pána Ježiša, ktoré odovzdal všetkým (nielen samotnej sestre Faustíne, ako je to v prípade úkonu: Ó, krv a voda či novéne k Božiemu milosrdenstvu). Ak neexistuje základ, čiže formovanie kresťanského života v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym, žiadna z foriem úcty nebude autentickým úkonom úcty a neprinesie očakávané výsledky. Takže – píše o. I. Różycki – ak sa napríklad niekto modlí korunku Božieho milosrdenstva a zároveň nemá dôveru, nedostane za to nič z toho, čo Ježiš spojil s modlitbou korunky. Najčastejšie chyby v šírení a praktizovaní úcty k Božiemu milosrdenstvu vyplývajú z fragmentárneho zaobchádzania s textom Denníčka a nesprávneho praktizovania tejto úcty.
Fragmentácia spočíva vo vytrhávaní jednotlivých viet z Denníčka a ich šírenie bez analýzy celého diela. Potom sa uverejnená veta (výrok) považuje za axiómu alebo za celú pravdu o niečom. Príklady:
- Chcem, aby existovalo zhromaždenie, ktoré ohlasuje a vyprosuje Božie milosrdenstvo pre svet. Niekto, kto si prečítal len túto vetu, si myslí, že Pán Ježiš chce, aby sa založila konkrétna rehoľná kongregácia, ktorá bude vykonávať konkrétne úlohy. Medzitým, na základe analýzy celého Denníčka vyplýva, že Pánu Ježišovi nejde o nejakú kongregáciu, ale o veľké dielo v Cirkvi, ktoré dnes nazývame apoštolským hnutím Božieho milosrdenstva (pozri Denníček 1155).
- Duša, ktorá uctieva tento obraz, nezahynie (alebo iné prisľúbenia dané bez podmienok). Toto alebo iné prisľúbenie Pána Ježiša sa splní, keď človek dodržiava určité podmienky, ktorými sú: dôvera k Bohu a postoj aktívnej lásky k blížnemu. Duša, ktorá bude uctievať tento obraz …, čiže tá, ktorá sa modlí pred ním s dôverou a dôverujúcu modlitbu spojí so skutkami milosrdenstva a nie tá, ktorá napríklad nosí obrázok v peňaženke.
- Častou chybou je propagovanie konkrétnych foriem úcty k Božiemu milosrdenstvu, napríklad korunky, novény alebo litánií bez toho, aby sme vysvetlili podstatu úcty k Božiemu milosrdenstvu a odlíšili privilegované formy úcty od iných modlitieb zaznamenaných v Denníčku sestry Faustíny.
Druhá skupina chýb pochádza z nesprávneho praktizovania úcty k Božiemu milosrdenstvu a zvyčajne pozostáva z:
- obchádzania formovania kresťanského postoja dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym u veriacich a obmedzovania sa len na pobožnosti, napríklad modlitbu korunky,
- pridávania alebo vynechávania slov pri modlitbe Korunky Božieho milosrdenstva,
- kombinácie súkromných zjavení a pobožností,
- zaobchádzania s poslaním sestry Faustíny izolovane od Svätého písma.
Posolstvo milosrdenstva, ktoré máme žiť a zdieľať s ostatnými, je veľkým Božím darom pre našu dobu. Je darom, ktorý je znakom nádeje, zárukou spásy a svetlom, ktoré osvetľuje ľudské cesty v treťom tisícročí viery, a preto by sa malo prinášať vo veľkej pokore a v súlade s Ježišovým plánom. Toto posolstvo, ako povedal Svätý Otec Benedikt XVI., je skutočne hlavné posolstvo našej doby: milosrdenstvo ako Božia moc, ako Božia hranica zlu celého sveta. Preto je veľmi dôležité zdieľať tento dar čo možno najlepšie a s veľkou štedrosťou.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
