Polnočná rok 1935. Počas svätej omše som opäť uvidela malého Ježiška, neobyčajne krásneho, ako s radosťou vystieral ku mne rúčky. Po svätom prijímaní som začula tieto slová: – Som vždy v tvojom srdci. Nielen vo chvíli, keď ma prijímaš vo svätom prijímaní, ale vždy. Tieto sviatky som prežívala vo veľkej radosti (Den. 575).

Polnočná rok 1936. Počas svätej omše ma Božia prítomnosť prenikla skrz-naskrz. Krátko pred pozdvihovaním som uvidela Matku a malého Ježiška aj starého Deduška. Panna Mária mi povedala tieto slová: „Dcéra moja, Faustína, tu máš najvzácnejší Poklad,” a podala mi maličkého Ježiška. Keď som vzala Ježiška na ruky, moja duša pociťovala takú nepredstaviteľnú radosť, že nie som schopná ju opísať (Den. 846).

Rok 1937. Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou  láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť. Po chvíli som však zostala sama s malým Ježiškom, ktorý vystieral ku mne svoje rúčky. Pochopila som, že ho mám vziať na ruky. Ježiško si pritúlil svoju hlávku k môjmu srdcu a svojím hlbokým pohľadom mi dal poznať, že mu je dobre pri mojom srdci. V tej chvíli mi Ježiško zmizol a zaznel zvonček na sväté prijímanie. Moja duša omdlievala od radosti (Den. 1442).