Sestra Faustína nám ponúka krátke návody, ako prežiť posledný deň v roku.

Dva roky pred svojou smrťou vo svojom duchovnom denníku napísala: Končí sa rok. Môj duch sa zahĺbil do dobrodení, ktorými ma Boh zahŕňal počas celého roka. Moja duša sa zachvela pri pohľade na to množstvo Pánových milostí. V mojej duši sa zrodil ďakovný chválospev Bohu. Celú hodinu som bola pohrúžená do adorácie a ďakovnej modlitby. Rozjímala som o jednotlivých Božích dobrodeniach aj o svojich malých nedostatkoch. Všetko, čo tento rok v sebe obsahoval, odišlo do priepasti večnosti. Nič sa nestráca, teším sa, že nič sa nestráca (Den. 855).

1934 – 1935. Predvečer Nového roka. Dostala som dovolenie nejsť spať, ale modliť sa v kaplnke. Nakoniec odbila dvanásta, posledná hodina roka. Skončila som ju v mene Najsvätejšej Trojice. Aj prvú hodinu nového roka som začala v mene Najsvätejšej Trojice. Prosila som každú z osôb o požehnanie. S veľkou dôverou som sa pozerala na nový rok, ktorý určite nebude skúpy na utrpenie (Den. 355).