Pozývame vás prežiť jednotlivé dni Svätého (veľkého) týždňa s našou svätou sestrou Faustínou. Kráčajme spolu s ňou v ústrety ukrižovanému a vzkriesenému Milosrdenstvu.
Pondelok vo Veľkom týždni. Prosila som Pána, aby mi dovolil mať účasť na jeho bolestnom umučení, aby som dušou i telom pocítila jeho bolestné umučenie v takej miere, v akej je to pre stvorenie možné, aby som mohla pocítiť celú jeho horkosť, nakoľko je to možné. Pán mi povedal, že mi udelí túto zvláštnu milosť vo štvrtok po svätom prijímaní (Den. 1034).
Ten deň, 23. [marca], utorok vo Veľkom týždni, je pre mňa dňom, v ktorom mi Boh udelil veľa milostí. V strašných útrapách hľadím na teba, ó, Bože. A hoci sa nad mojou hlavou schyľuje k búrke, viem, že slnko nezhasína (Den. 1040).
Streda vo Veľkom týždni. Moje srdce túži po Bohu, túži sa s ním spojiť. Akýsi strach preniká moju dušu a zároveň nejaký plameň lásky rozpaľuje moje srdce. V mojom srdci sú spojené láska i utrpenie. Pocítila som vo svojom tele veľké bolesti, ale cítim, že Pán ma posilňuje, lebo inak by som to nezniesla (Den. 1050 a 1051).
Zelený štvrtok. Počas svätej omše som videla Pána, ktorý mi povedal: – Polož si hlavu na moje prsia a odpočiň si. Pán si ma privinul k svojmu Srdcu a povedal: – Dám ti podiel na svojom umučení, ale neboj sa, buď statočná. Nehľadaj úľavu, ale prijímaj všetko s odovzdanosťou do mojej vôle (Den. 1053).
Piatok. Hneď zrána som pocítila vo svojom tele bolesti jeho piatich rán. Toto utrpenie trvalo do tretej hodiny. Hoci navonok nič nevidieť, predsa tieto utrpenia nie sú menej bolestivé. Teším sa, že Ježiš ma chráni pred ľudskými pohľadmi. Keď Ježiš naposledy vydýchol, duša mi pukala od bolesti a dlhší čas som nemohla prísť k sebe. Slzy mi priniesli trochu úľavy. Ten, ktorého si zamilovalo moje srdce, zomiera. Kto pochopí moju bolesť? (Den. 1055 a 1060).
Biela sobota. Počas adorácie mi Pán povedal: – Buď pokojná, dcéra moja, toto dielo milosrdenstva je moje, nič v ňom nie je tvoje. Páči sa mi, že verne plníš, čo som ti prikázal, ani jedno slovo si nepridala, ani neubrala. Dal mi vnútorné svetlo a poznala som, že ani jedno slovo nie je moje. Napriek ťažkostiam a protivenstvám vždy, vždy som plnila jeho vôľu, ktorú som poznala (Den. 1667).
Veľká noc. Počas svätej omše som ďakovala Pánu Ježišovi, že nás ráčil vykúpiť, a za ten najväčší dar, že nám ráčil dať svoju lásku vo svätom prijímaní, teda seba samého. V tej istej chvíli som bola uchvátená do lona Najsvätejšej Trojice a bola som pohrúžená do lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. Tie chvíle ťažko opísať (Den. 1670).
