Bolo to 1. augusta 1925, keď 20-ročná Helena Kowalská (budúca sestra Faustína) prekročila prah nášho generálneho domu vo Varšave. Dnes je tomu presne sto rokov! Takto na tú chvíľu spomína ona sama: Konečne nadišiel okamih, keď sa pre mňa otvorila kláštorná brána – bolo to večer prvého augusta, v predvečer sviatku Panny Márie Anjelskej. Cítila som sa nesmierne šťastná, mala som pocit, že som vstúpila do rajského života. Z môjho srdca vyvierala ďakovná modlitba (Den. 17).
Prišla ku mne matka predstavená, terajšia generálna matka Michaela. Po krátkom rozhovore mi kázala ísť za Pánom domu a opýtať sa, či ma prijme. Hneď som pochopila, že sa mám opýtať Pána Ježiša. S veľkou radosťou som išla do kaplnky a opýtala som sa Ježiša: „Pane tohto domu, prijmeš ma?” Takto mi kázala opýtať sa jedna sestra. Hneď som počula hlas: – Prijímam ťa, si v mojom srdci. Keď som sa vrátila z kaplnky, matka predstavená sa ma najprv opýtala: „Tak čo, prijal ťa Pán?” Odpovedala som, že áno. „Keď ťa prijal Pán, i ja ťa prijímam” (Den. 14).
Po troch týždňoch som však zbadala, že je tu málo času na modlitbu a mnohé iné veci, ktoré zodpovedali želaniam mojej duše. Rozmýšľala som teda o prestupe do prísnejšej rehole. Táto myšlienka sa usídlila v mojej duši, ale nebola to Božia vôľa. Predsa však táto myšlienka, čiže pokušenie, sa vzmáhala čoraz viac, až som sa jedného dňa rozhodla porozprávať sa s matkou predstavenou a rozhodne vystúpiť. No Boh tak riadil okolnosti, že som sa k matke predstavenej nemohla dostať. (…) Keď som prišla do cely, sestry už spali a svetlo bolo zhasnuté. Nevedela som, čo si mám počať. Bola som utrápená a nespokojná. Nevedela som, čo mám so sebou robiť. Vrhla som sa na zem a začala som sa vrúcne modliť o poznanie Božej vôle. Všade ticho – ako vo svätostánku. (…) O chvíľu sa v mojej cele rozjasnilo a na záclone som uvidela tvár Pána Ježiša, veľmi zarmútenú. Rany na tvári boli otvorené a veľké slzy padali na prikrývku mojej postele. Nechápala som, čo to všetko má znamenať, preto som sa Ježiša opýtala: „Ježišu, kto ti spôsobil takú bolesť?” A Ježiš odpovedal: – Ty mi spôsobíš takúto bolesť, ak vystúpiš z tejto rehole. Na toto miesto som ťa povolal, a nie niekde inde, a tu som pripravil pre teba veľa milostí. Odprosila som Pána Ježiša a ihneď som zmenila svoje rozhodnutie (Den. 18 a 19).
Na našom YouTube kanáli a na Instagrame sme pre vás pri tejto príležitosti pripravili minishort s názvom: Nezabudla na nás…
