V nedeľu 5. októbra si pripomenieme 87. výročie narodenia pre nebo sestry Faustíny Kowalskej. V našej kongregácii slávime v tento deň slávnosť našej duchovnej spoluzakladateľky. Nezabudnem na teba – slová, ktorými nás aj vás naša svätica uisťuje o svojom neustálom príhovore za nás pred tvárou nekonečne milosrdného Boha…

V istej chvíli som zbadala celé zástupy ľudí v našej kaplnke aj pred kaplnkou, aj na ulici, lebo sa nemohli pomestiť.Kaplnka bola slávnostne vyzdobená. Pri oltári bolo veľa kňazov, naše sestry i sestry z iných reholí. Všetci očakávali osobu, ktorá mala zaujať miesto na oltári. Zrazu som počula hlas, že ja mám zaujať miesto na oltári. Vyšla som z domu, čiže z chodby, aby som prešla cez dvor a išla do kaplnky za hlasom, ktorý ma volal. (…)V tej chvíli moju dušu naplnilo nepochopiteľné šťastie a počula som slová: Rob, čo chceš, rozdávaj milosti, ako chceš, komu chceš a kedy chceš (Den. 31).

Cítim dobre, že moje poslanie sa neskončí smrťou, ale sa iba začne. Ó, pochybujúce duše, poodhalím vám závoj neba, aby som vás presvedčila o Božej dobrote, aby ste už viac nezraňovali nedôverou najsladšie Ježišovo Srdce. Boh je láska a milosrdenstvo (Den. 281).

Nezabudnem na teba, úbohá zem, aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia, ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme,  to spočinutie v Bohu mi umožní konať neobmedzene (Den. 1582).