Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10, 38-42).

Keď k nám prišla procesia z Borku, niesli Najsvätejšiu sviatosť uschovať do našej kaplnky. Vtedy som počula z hostie hlas: – Tu nachádzam odpočinok. Počas požehnania mi dal Ježiš poznať, že už onedlho nastane tá slávnostná chvíľa na tomto mieste. – Našiel som zaľúbenie v tvojom srdci a nič mi nezabráni udeľovať ti milosti. Božia veľkosť zalieva moju dušu, toniem v ňom a miznem, strácam sa v ňom a rozplývam sa v ňom… (Den. 1136).

Moja utrápená duša nenachádza nikde pomoc, jedine v tebe, živá hostia. V tvojom milosrdnom Srdci je celá moja dôvera, trpezlivo čakám na tvoje slovo, Pane (Den. 1137).

➡ Milosrdenstvo Božie, sladké upokojenie utrápených sŕdc – dôverujem ti!