Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Poslanie svätej Sestry Faustíny

Svätá Sestra Faustína Kowalská Svätý Otec Ján Pavol II. počas návštevy Sanktuária v Krakove-Lagievnikách povedal veľmi významné slová: „Nič človek tak nepotrebuje, ako Božie milosrdenstvo - tú láskavú lásku, spolucítiacu, pozdvihujúcu človeka ponad jeho slabosť k nekonečným výšinám svätosti Boha.” Pán Boh dokonale pozná situáciu dnešného človeka, a preto mu ponúka dar posolstva o Božom Milosrdenstve, ktoré odovzdal prostredníctvom svätej Sestry Faustíny z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Jedného dňa jej povedal: „V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom” (Den. 1588).
Dôsledná teologická analýza zápiskov sv. Sestry Faustíny, zvlášť jej Denníčka, nás vedie k záveru, že jej poslanie, chápané ako apoštolská misia, zahŕňa tri zásadné úlohy:
- Pripomenúť, priblížiť a hlásať svetu pravdu viery o milosrdnej láske Boha ku každému človeku.
- Vyprosovať Božie milosrdenstvo pre svet, okrem iného praktizovaním nových foriem úcty k Božiemu Milosrdenstvu, ktorými sú: obraz s nápisom Ježišu dôverujem Ti, Sviatok Božieho Milosrdenstva, Korunka k Božiemu Milosrdenstvu a praktizovanie modlitby vo chvíli, v ktorej Pán Ježiš umiera na kríži (15.00), nazývanej Hodinou Milosrdenstva.
- Inšpirovať apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva, ktoré sa podujíma na vyššie spomenuté úlohy, snaží sa o kresťanskú dokonalosť cestou dôvery v Boha a milosrdenstva voči blížnym, ktorú nám ukázala sv. Sestra Faustína.

Udivujúca je súbežnosť myšlienok zahrnutých v poslaní sv. Sestry Faustíny a v encyklike Jána Pavla II. Dives in misericordia. Tie isté úlohy, ktoré odovzdal Pán Ježiš prostredníctvom svojej „ sekretárky”, postavil pred celou Cirkvou i Ján Pavol II. Hovorí, že patria k jej zásadným záväzkom a potvrdzujú autentickosť jej apoštolského poslania. Tak sa teda poslanie Sestry Faustíny hlboko zapisuje do života Cirkvi na každej a zvlášť na súčasnej etape jej dejín.

1. Hlásanie posolstva o Božom Milosrdenstve

V poznávaní tajomstva Božieho milosrdenstva veľkú úlohu zohráva osobná skúsenosť, všímanie si prejavov milosrdnej Božej lásky vo svojom živote a vo svete, ktorý nás obklopuje. Sestra Faustína pri rozjímaní o tomto tajomstve našej viery, na základe Svätého písma a knihy svojho života dospela k záveru, že v živote človeka niet chvíle, v ktorej by sme boli pozbavení Božieho milosrdenstva; sme ponorení v Božom milosrdenstve, dýchame ním tak, ako dýchame vzduch. Dôležité je teda to, aby sme si ho všimli a zakúsili Božiu lásku.
Aby sme mohli priblížiť svetu tajomstvo Božieho milosrdenstva nestačí len intelektuálne poznať túto pravdu viery, ale treba ňou žiť každý deň. Preto Pán Ježiš učil Sestru Faustínu a veľakrát ju povzbudzoval k tomu, aby o nej premýšľala, ale predovšetkým aby napodobňovala jeho milosrdenstvo. „Dcéra moja,” hovoril, „zahľaď sa na moje milosrdné srdce a odzrkadľuj jeho zľutovanie vo svojom srdci a skutku, aby si ty, ktorá hlásaš svetu moje milosrdenstvo, sama ním bola zapálená” (Den. 1688). Čím hlbšie poznáme a osobne zakúšame tajomstvo Božieho milosrdenstva, tým účinnejšie ho dokážeme odovzdávať iným. Pán Ježiš potvrdzuje veľkú dôležitosť tejto úlohy prisľúbeniami, lebo k tejto úlohe - tak ako k Obrazu Božieho Milosrdenstva, Sviatku Milosrdenstva, Korunke alebo Hodine Milosrdenstva - pripojil prisľúbenie, ktoré sa týka všetkých ľudí. Toto prisľúbenie znie takto: „Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom” (Den. 1075).
O Božom milosrdenstve svedčíme svojím životom v duchu dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Človek, ktorý dôveruje Bohu (plní jeho vôľu) a koná skutky milosrdenstva, je živým obrazom Božieho Milosrdenstva, lebo každý, kto pozerá na takéto svedectvo vie, že Boh je dobrý, že sa mu oplatí dôverovať a napodobňovať ho v milosrdnej láske voči ľuďom. Nestačí však svedčiť o ňom len svojím životom, potrebné je hlásať Božie milosrdenstvo aj slovom. V osobných kontaktoch s ľuďmi treba využívať každú príležitosť, hovoriť o Božej dobrote a povzbudzovať ich k dôvere voči nemu. Najčastejšie máme príležitosť hlásať Božie milosrdenstvo v každodennom živote, v osobných kontaktoch s druhým človekom, keď si tak ako Sestra Faustína v rozhovoroch s blížnymi a interpretácii faktov a udalostí všímame Božiu dobrotu. Božie milosrdenstvo hlásame aj vtedy, keď naše každodenné situácie dokážeme vnímať v duchu viery a vidieť v nich milujúcu ruku Nebeského Otca aj vtedy, keď nás navštívi krížom. Prijatý kríž nás vedie k väčšiemu dobru. Takýto apoštolát v každodennom živote prináša veľké plody.

2. Podstata úcty k Božiemu Milosrdenstvu

Sestra Faustína nám vo svojich zápiskoch síce nezanechala systematicky vysvetlenú doktrínu vnútorného života, predsa však prináša do života Cirkvi novú školu duchovnosti, založenú na hlbokom prežívaní tajomstva Božieho milosrdenstva, z ktorého vyplýva postoj dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Takto chápané hlavné črty duchovnosti nám ukazujú základný postoj človeka vo vertikálnom (láska k Bohu) aj horizontálnom rozmere (láska k blížnemu). Pán Ježiš, ktorý riadil vnútorný život Sestry Faustíny, žiadal od nej práve tieto dva postoje.

1. Dôvera - určuje náš postoj voči Bohu. Zahrňuje nielen čnosť nádeje, ale aj čnosť živej viery, pokory, vytrvalosti a ľútosti za spáchané hriechy. Je to jednoducho postoj dieťaťa, ktoré v každej situácii bezhranične dôveruje milosrdnej láske a všemohúcnosti Nebeského Otca. Dôvera tvorí podstatu úcty k Božiemu Mmilosrdenstvu, a to do tej miery, že bez nej táto úcta neexistuje, lebo prvým a základným prejavom úcty k Božiemu Milosrdenstvu je práve úkon dôvery. Už samotný postoj dôvery (bez praktizovania iných foriem úcty) zaisťuje dôverujúcemu milosti z Božieho milosrdenstva. „Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti“ (Den. 687). Dôvera je nielen samotnou podstatou, dušou tejto úcty, ale aj podmienkou pre získanie milostí. „Milosti z môjho milosrdenstva možno načierať jedinou nádobou, a tou je dôvera. Čím väčšmi duša dôveruje, tým viac dostane. Duše, ktoré mi bezhranične dôverujú sú pre mňa veľkou radosťou, lebo do takých duší prelievam všetky poklady svojich milostí. Teším sa, že žiadajú veľa, lebo mojou túžbou je dávať veľa, a to veľmi veľa" (Den. 1578). „Duša, ktorá dôveruje v moje milosrdenstvo je najšťastnejšia, lebo ja sám sa o ňu starám" (Den. 1273).Dôvera v ponímaní Sestry Faustíny neznamená ani pobožné pocity, ani intelektuálnu akceptáciu právd viery, ale celoživotný postoj človeka voči Pánu Bohu, ktorý sa vyjadruje v plnení Božej vôle obsiahnutej v prikázaniach, povinnostiach stavu a taktiež v rozoznaných vnuknutiach Ducha Svätého. Ten, kto poznáva tajomstvo Božieho milosrdenstva vie, že jeho vôľa má na zreteli výlučne dobro človeka v perspektíve večnosti, preto ju prijíma ako dar a s dôverou ju vypĺňa.

2. Milosrdenstvo - určuje náš postoj vo vzťahu ku každému človeku. Pán Ježiš povedal Sestre Faustíne: „Žiadam... skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať, ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojím blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť" (Den. 742). Postoj činnej lásky k blížnemu je zároveň podmienkou získania milostí. „Ak duša nekoná milosrdenstvo akýmkoľvek spôsobom, nedosiahne moje milosrdenstvo v súdny deň. Ó, keby si duše vedeli zhromažďovať večné poklady, neboli by súdené, môj súd by predišli milosrdenstvom" (Den. 1317).Pán Ježiš túži, aby jeho ctitelia vykonali každý deň aspoň jeden úkon milosrdenstva.

Nové formy úcty k Božiemu Milosrdenstvu:

- Obraz Božieho Milosrdenstva
- Sviatok Božieho Milosrdenstva
- Korunka k Božiemu Milosrdenstvu
- Hodina Milosrdenstva
 

OBRAZ BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Jeho vznik je spojený s videním, ktoré mala Sestra Faustína v Plocku 22. februára 1931, počas ktorého Kristus vyslovil želanie, aby namaľovala obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti. Obraz znázorňuje zmŕtvychvstalého Krista, ktorý má na rukách a na nohách stopy po ukrižovaní. Z prebodnutého, na obraze neviditeľného Srdca, vychádzajú dva lúče: červený a svetlý. Keď sa Sestra Faustína opýtala Pána Ježiša opýtala na význam obrazu, Pán Ježiš jej to vysvetlil takto: „Svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší... Tieto dva lúče vyšli z hlbky môjho milosrdenstva vtedy, ked' moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené" (Den. 299). Inak povedané, tieto lúče označujú sviatosti i svätú Cirkev, zrodenú z prebodnutého Kristovho boku, i dary Ducha Svätého, ktorých biblickým symbolom je voda.
„Dávam ľudom nádobu," - povedal Pán Ježiš Sestre Faustíne - „s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti" (Den. 327). „Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša" (Den. 570). O postoji dôvery hovoria slová pod obrazom: Ježišu, dôverujem v Ti. „Obraz má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna“ (Den. 742). Uctievanie tohto obrazu je založené na dôverujúcej modlitbe, spojenej so skutkami milosrdenstva. K takto chápanému uctievaniu obrazu dáva Pán Ježiš nasledujúce prisľúbenia: milosť spásy, veľké pokroky v kresťanskej dokonalosti, milosť šťastnej smrti, aj všetky iné milosti a časné dobrá, o ktoré ho budú milosrdní ľudia s dôverou prosiť. „Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi, a zvlášť v hodine smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju slávu" (Den. 48).
 

SVIATOK BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

„Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom Milosrdenstva" (Den. 49). Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci, čo poukazuje na úzke spojenie medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia, a týmto sviatkom. Liturgia tohoto dňa sa sústreďuje predovšetkým na oslavu Boha v tajomstve jeho milosrdenstva. „Túžim, aby Sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát" (Den. 699). Sviatok Milosrdenstva má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov. Lebo Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia. Najväčšie z nich spojil so svätým prijímaním, prijatým v tento deň - je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov”, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu. Veľkosť tohto sviatku je aj v tom, že všetci, dokonca tí, ktorí sa iba v tento deň obrátili, si môžu vyprosiť každú milosť, ak je zhodná s Božou vôľou. „Sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z [môjho] vnútra pre potešenie celého sveta” (Den. 1517) „a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania" (Den. 420). Prípravou na tento sviatok má byť novéna, pri ktorej sa modlíme Korunku k Božiemu Milosrdenstvu (novéna trvá 9 dní, začína sa od Veľkého piatku).
 

KORUNKA K BOŽIEMU MILOSRDENSTVU

Túto modlitbu nadiktoval Pán Ježiš Sestre Faustíne vo Vilniuse v roku 1935. V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené. V tejto modlitbe obetujeme Bohu Otcu telo a krv, dušu i božstvo Ježiša Krista, spájame sa s jeho obetou na kríži za vykúpenie sveta. Keď obetujeme Bohu jeho najmilšieho Syna, odvolávame sa na najmocnejší argument, pre ktorý môžeme byť vyslyšaní. Prosíme o milosrdenstvo s nami i celým svetom. Slovo nami označuje toho, kto sa modlí korunku, ale aj tých, za ktorých sa túžime, alebo máme modliť. Výraz: celý svet – to sú všetci ľudia žijúci na zemi, aj duše trpiace v očistci. Ked' sa modlíme slovami tejto korunky, konáme skutok lásky k blížnemu, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme obdržali milosti.
„Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť” (Den. 1541) a dodal: „Ak to... bude v zhode s mojou vôľou" (Den. 1731). Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu si ju vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Kňazi," – povedal Ježiš, – „ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva" (Den. 687). Aspoň raz, ale v postoji zhodnom s obsahom modlitby, a predovšetkým s vierou, dôverou a v pokore, s úprimnou a hlbokou ľútosťou za hriechy.

Korunka k Božiemu Milosrdenstvu
(má 5 desiatkov)

Na začiatku: Otče náš..., Zdravas’ Mária..., Verím v Boha...
Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem Ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).
Na malých zrnkách: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom (10-krát).
Na zakončenie: Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom (3-krát).

HODINA MILOSRDENSTVA

„Vždy keď budeš počuť, ako hodiny odbíjajú tretiu, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho; vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tej chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu" (Den. 1572). „Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet" (Den. 1320). Pán Ježiš túži, aby sa každý deň uctievala hodina jeho smrti na kríži (3. hodina popoludní), „v ktorej," – ako povedal, – „sa dostalo milosti celému svetu..." (Den. 1572). Kristus chce, aby sme v Hodine Milosrdenstva rozjímali o jeho bolestnom umučení, zvelebovali a oslavovali Božie milosrdenstvo, lebo v tejto hodine sa najvýraznejšie prejavila Božia láska k ľud'om. Pre zásluhy Kristovho umučenia máme prosiť o potrebné milosti pre seba, pre celý svet, a zvlášť pre hriešnikov. „Dcéra moja," - poúčal Pán Ježiš Sestru Faustínu, - „snaž sa v tejto hodine vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak aspoň na chvíl'u vojdi do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš prísť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu" (Den. 1572). „V tejto hodine," – prisľúbil Pán Ježiš, – „vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých" (Den. 1572). „V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie..." (Den. 1320). Modlitba v Hodine Milosrdenstva je úzko spojená s treťou hodinou popoludní. Máme sa obrátiť na Pána Ježiša a v prosbách sa odvolávať na cenu a zásluhy jeho bolestného umučenia.

3. Apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva

Z charizmy a mystických skúseností svätej Sestry Faustíny sa v Cirkvi zrodilo Apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva. Tvoria ho kontemplatívne aj činné rehole, ako aj milióny ľudí na celom svete, ktorí realizujú jej poslanie. Pán Ježiš pred svojou „sekretárkou“ postupne ukazoval plán tohto diela. Prvýkrát jej o tom spomenul vo Vilniuse, v máji 1935: „Pripravíš svet na môj druhý príchod.“ Potom jej zveril konkrétne úlohu: hlásať a vyprosovať milosrdenstvo pre svet, prostredníctvom nových foriem úcty k Božiemu Milosrdenstvu, a objasnil jej spiritualitu toho diela. „Môj duch bude regulou vášho života. Váš život má byť podľa môjho vzoru, od jasličiek až po smrť na kríži. Prenikni do mojich tajomstiev a poznáš priepasť môjho milosrdenstva voči stvoreniam a moju nepreniknuteľnú dobrotu - a tú dáš poznať svetu. Skrze modlitbu budeš prostredníkom medzi nebom a zemou” (Den. 438).
Sestra Faustína spočiatku usudzovala, že Pánu Ježišovi ide o založenie kontemplatívnej rehole, v ktorej by so spolusestrami vyprosovala milosrdenstvo pre svet. Dokonca napísala aj súhrn reguly pre takúto rehoľu. Onedlho jej však Ježiš vysvetlil, že nejde o nejakú kontemplatívnu rehoľu alebo kongregáciu, ale o veľké dielo, ktoré budú tvoriť ľudia s rôznym povolaním. V marci 1936 Sestra Faustína odišla z Vilniusa a už v apríli písala kňazovi Sopočkovi: „Jasne vidím, že to bude nielen ženská a mužská kongregácia, ale vidím, že to bude veľké združenie laikov, do ktorého môžu všetci patriť a skutkami - preukazovaním milosrdenstva jedny druhým - pripomínať Božie milosrdenstvo.” V Denníčku opísala Sestra Faustína aj štruktúru hnutia, že ho budú tvoriť tzv. „tri odtiene”. Prvý tvoria klauzúrne kláštory: „Duše oddelené od sveta budú horieť ako obeta pred Božím trónom a vyprosovať milosrdenstvo pre celý svet... A vyprosovať požehnanie pre kňazov. Svojou modlitbou budú pripravovať svet na druhý Ježišov príchod” (Den. 1155). Druhý odtieň tvoria činné kongregácie, a do tretieho môžu patriť všetci ľudia: „Člen tohto odtieňa by mal vykonať prinajmenšom jeden skutok milosrdenstva denne, ale môže ich byť veľa, lebo každému je ľahké ho vykonať, aj najbiednejšiemu. Lebo milosrdenstvo možno konať trojakým spôsobom: milosrdným slovom – odpustenie a potešovanie, po druhé – kde sa nedá slovom, tak modlitbou – aj to je milosrdenstvo, po tretie – skutkami milosrdenstva“ (Den. 1158).
To dielo, ktoré dnes nazývame Apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva, vzniklo z iniciatívy Pána Ježiša. Jeho úlohou je pripraviť svet na druhý Kristov príchod na zem obrodením náboženského života v duchu dôvery a milosrdenstva, hlásaním tajomstva Božieho milosrdenstva a vyprosovaním ho pre celý svet. Dnes to dielo spája milióny ľudí na celom svete, kňazov, rehoľníkov, laikov, ktorí chcú ísť po stopách sestry Faustíny v duchovnom živote a apoštolskej angažovanosti.
Jedným zo spoločenstiev tohto hnutia je Združenie Apoštolov Božieho Milosrdenstva Faustínum. Tvoria ho kňazi, rehoľníci a laici, ktorí sa snažia o svätosť podľa sv. Sestry Faustíny, hlásajú posolstvo o Božom Milosrdenstve a vyprosujú Božie milosrdenstvo pre celý svet, najmä pre hriešnikov. Združenie sa sústreďuje na duchovnú a apoštolskú formáciu svojich dobrovoľníkov a členov. Formácia je v niekoľkých jazykoch, aj po slovensky. Viac o združení nájdete na: www.faustinum.pl, www.faustinum.milosrdenstvo.sk

 


Späť na začiatok