Archiwum

V stredu 4. mája sa v Derdách pri Varšave začala XIX. generálna kapitula našej kongregácie, počas ktorej sa bude voliť nová generálna predstavená a aj nová generálna rada. Okrem iného sa sestry budú venovať aj spôsobom realizácie našej charizmy v súčasnom masmediálnom svete, aktuálnym otázkam smerovania našej rehole v najbližšom šesťročí a rôznorodosti apoštolátu kongregácie. Prosíme vás o modlitbu, aby sa v nás a cez nás čoraz viac oslavovalo Božie milosrdenstvo.

Práve na tejto “milosrdnej” láske, ktorá sa najviac prejavuje voči duševnému a telesnému zlu, malo účasť jedinečným a význačným spôsobom srdce tej, ktorá bola matkou Ukrižovaného a Vzkrieseného: takú účasť mala Mária. Avšak v nej a skrze ňu sa táto láska stále prejavuje v dejinách Cirkvi a ľudského pokolenia. Takéto prejavovanie je veľmi užitočné, lebo v Matke Božej sa opiera o jedinečný cit materinského srdca, o jeho jemný postreh a zvláštnu schopnosť pôsobiť na všetkých, ktorí od matky ochotnejšie prijímajú milosrdnú lasku (Dives in misericordia, 9).

Mária je pre nás mimoriadnym darom Božieho milosrdenstva. Boh vedel, že potrebujeme Matku – tú, ktorá všetkému rozumie, ktorá nás objíma a s láskou prijíma do svojho Nepoškvrneného Srdca – preto nám dal Máriu za našu Matku a dal nás pod jej materskú ochranu. Cez Máriu nám Boh udeľuje všetky svoje milosti. Jeho milosrdenstvo k nám prichádza cez jej Nepoškvrnené Srdce na vzor milosrdného Ježišovho Srdca.

Aký je môj vzťah s Máriou?

Obraciam sa na ňu, ako na najbližšiu osobu, ktorá ma pozná, miluje a stará sa o mňa svojou materinskou starostlivosťou?

Zverujem jej svoj život, povolanie, rodinu a všetky moje záležitosti?

Mária, Matka moja a Pani moja, zverujem ti svoju dušu i telo, život aj smrť, aj to, čo po nej príde. Všetko odovzdávam do tvojich rúk, ó, Matka moja. Zakry svojím panenským plášťom moju dušu a udeľ mi milosť čistoty srdca, duše i tela. Chráň ma svojou mocou pred všetkými nepriateľmi (Den. 79).

Mária, Matka moja najdrahšia, usmerňuj môj duchovný život, aby bol milý tvojmu Synovi (Den. 240).

Spomenuté tituly, ktoré Panne Márii pripisujeme, ju predstavujú predovšetkým ako matku Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého. Ona mimoriadnym spôsobom zakúsila milosrdenstvo a rovnako mala na ňom zásluhy počas celého pozemského života a najmä pod krížom svojho Syna. Na základe skrytého a neporovnateľného spojenia s mesiášskou úlohou svojho Syna je zvláštnym spôsobom ustanovená na to, aby ľuďom priblížila lásku, ktorú on prišiel zjaviť (Dives in misericordia, 9).

Matka Božia, Matka ukrižovaného, ​​Matka vzkrieseného Krista – je povolaná priblížiť ľuďom milosrdnú lásku Spasiteľa. Pozná Ježiša ako nikto iný. Počúvala jeho slová, videla zázraky, ktoré konal, ale tiež s ním strávila 33 rokov uprostred bežného, každodenného života. Jej úlohou je s materinskou nehou  priblížiť nás k pravému obrazu Boha, ktorý nás miloval až po kríž. Nikto tak ako ona, nebol blízko Ježiša. Preto je Mária najistejšou cestou k nemu. A je to ona, ktorá nás môže naučiť, ako máme prinášať Božiu lásku tým, medzi ktorými každý deň žijeme.

Ako vyzerá moja úcta k Márii? Je pre mňa Mária cestou k Bohu?

„Ó, sladká Panna Mária, ty si môjho života vzorom, ty si pre mňa zornička žiarivá, v tebe celá toniem s úžasom. Ó, Matka, nepoškvrnená Panna, v tebe sa odráža Boží lúč. Ty ma učíš, ako v búrkach milovať Pána, ty si mojím štítom a ochranou už” (Den. 1232).

Tento mesiac sa budem cvičiť v tých troch čnostiach, ktoré mi odporučila Panna Mária: v pokore, čistote a láske k Bohu, a to tak, že budem prijímať s hlbokým podrobením sa Božej vôli všetko, čo mi zošle” (Den. 1624).

Na našom YouTube kanáli pripravujeme výber najzaujímavejších spomienok na sv. Faustínu. Pozrieme sa na ňu očami jej spovedníkov, predstavených, spolusestier i chovaníc. V cykle Spomienky na sv. Faustínu vám formou videopríspevkov priblížime ako vyzerala a aká v skutočnosti bola táto apoštolka Božieho milosrdenstva…

Úryvok:

Vždy som ju videla veselú, bola trpezlivá a statočná, najmä počas poslednej choroby, ktorú trpezlivo znášala. Často si vzbudzovala úkon lásky k Bohu. Predpovedala deň svojej smrti. Hovorila, že zomrie 5. októbra. (sr. Irena Kryzanowská)

Keď som sa v kuchyni nemohla dohodnúť so sestrou kuchárkou a nahnevala som sa, sestra Faustína sa smiala. Tým smiechom ma dráždila. Povedala som jej: „Keby išlo o vašu kanonizáciu, ani jedným dobrým slovom by som ju nepodporila.“ (sr. Agáta Grejwul)

Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 27-30).

Z Denníčka sv. sestry Faustíny:

Preto som zostal na zemihovoril Ježiš –, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilňovať tvoju dušu, aby si neustala na ceste.

„Vďaka ti, Pane, – písala sestra Faustína – za tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojho zľutovania a dobrotivosti a vo svetle tvojich milosrdných lúčov som poznala, ako veľmi ma miluješ“ (Den. 1487).

➡ Ježiš ma dôverne pozná, dáva mi sám seba za pokrm, sľubuje mi večný život a uisťuje ma, že ma nikto nemôže vytrhnúť z jeho ruky. Verím mu?

Záverečná modlitba:

Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!

Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).

Nakoľko Centrum Božieho milosrdenstva v Smižanoch prijme dôchodcov, ktorým zhorel DSS v Spišskej Novej Vsi, musíme odvolať avizované májové duchovné cvičenia. Ponúkame vám však nový termín od 15. do 17. júla. Exercície na tému: Svoj pokoj vám dávam… (Jn 14,27) bude viesť páter Artur Ciepielski a sr. M. Antoniana Štullerová z našej košickej komunity.

Posledná videoprezentácia, ktorá na našom YouTube kanáli uzatvára cyklus Virtuálnej formácie, nesie názov Duch milosrdenstva. Takto sme spoločne prešli celú tohtoročnú formáciu podľa najnovšej formačnej knihy Božie milosrdenstvo vo Svätom písme a Denníčku sv. Faustíny. 

 

 

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania. Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“ (Jn 21, 1-19)

Z Denníčka sv. sestry Faustíny:

Duše, – hovoril Ježiš –, ktoré  šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom. V poslednej hodine nemá duša na svoju obhajobu nič okrem môjho milosrdenstva. Šťastná duša, ktorá sa počas svojho života ponárala do prameňa milosrdenstva, lebo ju nezasiahne spravodlivosť (Den. 1075).

„Najmilosrdnejší Ježišu, ktorého Srdce je láska sama, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú veľkosť tvojho milosrdenstva. Tieto duše sú silné silou samého Boha a uprostred všetkých útrap a protivenstiev idú vpred, dôverujúc tvojmu milosrdenstvu. Sú zjednotené s Ježišom a nesú na svojich pleciach celé ľudstvo. Preto nebudú prísne súdené, ale v hodine smrti ich zahrnie tvoje milosrdenstvo.“

„Duša, ktorá oslavuje dobrotu svojho Pána, je ním zvlášť milovaná. Vždy je blízko prameňa živého, načiera milosti z milosrdenstva Božieho“ (Den. 1225).

➡ Ježiš ma volá, aby som hlásal radostnú zvesť. Prostredníctvom sv. Faustíny ma pozýva, aby som svedčil o jeho milosrdenstve. Uvedomujem si, že moje miesto a povolanie v Cirkvi je nezastupiteľné? Ako realizujem túto misiu?

Záverečná modlitba:

Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!

Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).

 

V dňoch od 29. apríla do 1. mája sa uskutoční duchovná obnova o Božom milosrdenstve vo Farnosti sv. Cyrila a Metoda v Kriváni a vo filiálke Korytárky. Obnovu vo farnosti a v miestnej základnej škole bude viesť sr. M. Alžbeta Mikušová a sr. Jana Mária Krnáčová ISMM. V programe prednášky, spoločná adorácia, modlitba v hodine milosrdenstva a film o sv. sestre Faustíne.

V sobotu 23. apríla počas slávnostnej svätej omše o 18.00 bol posvätený milostivý obraz Božieho milosrdenstva vo Farskom kostole Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove. Obraz posvätil vdp. Marek Haratim, nový dekan farnosti. Milostivý obraz darovali členovia a dobrovoľníci Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum. Slávnosti sa zúčastnili aj naše sestry z košickej komunity.

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene (Jn 20, 19-31).

Z Denníčka sv. sestry Faustíny:

Dcéra moja, – hovoril Ježiš – dívaj sa do priepasti môjho milosrdenstva a vzdávaj môjmu milosrdenstvu chválu a česť. Urob to takto – vezmi všetkých hriešnikov celého sveta a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva. Túžim sa dávať dušiam, túžim po dušiach, dcéra moja. V deň môjho sviatku – na sviatok milosrdenstva – prejdeš celý svet a budeš privádzať zomdlené duše k prameňu môjho milosrdenstva. Ja ich vyliečim a posilním (Den. 206).

Túžim, aby sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát… Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil na prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva (Den. 699).

„Ó, ako vrúcne túžim“ – písala sv. Faustína – , „aby duše vedeli o sviatku milosrdenstva“ (Den. 505).

➡ Aká je moja odpoveď? Pripravujem si srdce na tie veľké milosti? Verím Ježišovi, že aj mne chce darovať tú najväčšiu milosť, t. j. úplné odpustenie vín a trestov?

Vynasnažím sa, aby som dnešný deň prežil v dôvere k Ježišovi a z lásky k nemu preukázal blížnemu milosrdenstvo slovom, skutkom alebo modlitbou.

Záverečná modlitba:

Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!

Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).

 

 

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych (Jn 20, 1-9).

Z Denníčka sv. sestry Faustíny:

„Vzkriesenie. Počas svätej omše na Veľkonočnú nedeľu som uvidela Pána v celej jeho kráse a žiarivosti. Povedal mi: – Dcéra moja, pokoj s tebou! Požehnal ma a zmizol. Moju dušu naplnila neopísateľná radosť a veselosť. To posilnilo moje srdce do boja i utrpenia.“

„Veľká noc. Počas svätej omše som ďakovala Pánu Ježišovi, že nás ráčil vykúpiť, a za ten najväčší dar, že nám ráčil dať svoju lásku vo svätom prijímaní, teda seba samého. V tej istej chvíli som bola uchvátená do lona Najsvätejšej Trojice a bola som pohrúžená do lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. Tie chvíle ťažko opísať“ (Den. 1067, 1670).

➡ Som slobodné Božie dieťa, ktoré Kristus vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Zotrvám v radosti a vďakyvzdaní za dar spásy.

Záverečná modlitba:

Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!

Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).

Trinásty videopríspevok v rámci Virtuálnej formácie korešponduje s nadchádzajúcimi dňami Ježišovho utrpenia, umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Na našom YouTube kanáli ho nájdete pod názvom Len kvôli mne… Ozaj neexistoval iný spôsob ako nás zachrániť? Nepochopiteľná je tvoja láska, Pane…

 

Posledná zo série krátkych krížových ciest, ktoré sme pre vás v tohtoročnom Pôstnom období pripravili na našom YouTube kanáli, je Krížová cesta ženy. Unavená, neraz sklamaná a neistá idem s krížom za tebou, môj Pane…

 

 

 

Streda vo Veľkom týždni. Moje srdce túži po Bohu, túži sa s ním spojiť. Akýsi strach preniká moju dušu a zároveň nejaký plameň lásky rozpaľuje moje srdce. V mojom srdci sú spojené láska i utrpenie. Pocítila som vo svojom tele veľké bolesti, ale cítim, že Pán ma posilňuje, lebo inak by som to nezniesla.

Ó, Ježišu môj, prosím za celú Cirkev, udeľ jej lásku a svetlo svojho Ducha. Udeľ moc kňazským slovám, aby sa zatvrdlivé srdcia kajali a navrátili sa k tebe, Pane. Pane, daj nám svätých kňazov, ty sám ich zachovávaj vo svätosti. Ó, božský Veľkňaz, nech ich sila tvojho milosrdenstva sprevádza všade a chráni ich od nástrah a osídel diablových, ktoré neprestajne nastavuje na kňazské duše. Nech moc tvojho milosrdenstva, ó, Pane, zničí a navnivoč obráti všetko, čo by mohlo poškvrniť svätosť kňaza, lebo ty všetko môžeš (Den. 1050-1052).

Moja dnešná strelná modlitba: Pane, daj nám svätých kňazov, ty sám ich zachovávaj vo svätosti. 

Keď vidím, že ťažkosti sú nad moje sily, nemyslím na to a nerozoberám to, ani sa nezamýšľam nad tým, ale utiekam sa ako dieťa k Ježišovmu Srdcu a hovorím mu len jedno: „Ty všetko môžeš.” A mlčím, lebo viem, že Ježiš sám vstúpi do tejto záležitosti. Namiesto toho, aby som sa trápila, využívam tento čas na prejavy lásky k nemu.

V strašných útrapách hľadím na teba, ó, Bože. A hoci sa nad mojou hlavou schyľuje k búrke, viem, že slnko nezhasína. Vôbec sa nečudujem zvrátenému stvoreniu a všetky udalosti vopred prijímam. Moje ústa mlčia, keď sú moje uši sýtené posmechom. V najväčších utrpeniach dbám o tichosť svojho srdca a zakrývam sa štítom tvojho mena pred každým útokom.

Ten deň, utorok vo Veľkom týždni, je pre mňa dňom, v ktorom mi Boh udelil veľa milostí. (Den. 1033, 1040 a 1043).

Moja dnešná strelná modlitba: Ježišu, ty, všetko môžeš, dôverujem ti!

 

Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene“ (Lk 19, 28-40).

Z Denníčka svätej Faustíny:

– „Dcéra moja,“ – hovoril Kristus sestre Faustíne – „keď som bol pred Herodesom, vyprosoval som ti milosť, aby si sa dokázala povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčala v mojich šľapajach. Mlč, keď tvoju pravdu nechcú uznať, lebo vtedy hovoríš presvedčivejšie.

Kvetná nedeľa. V tú nedeľu som zvlášť prežívala pocity najsladšieho Ježišovho Srdca. Môj duch bol tam, kde bol Ježiš. Videla som Pána Ježiša, sediaceho na osliatku, apoštolov a všetky zástupy, ktoré kráčali spolu s Pánom Ježišom, rozradostené, s ratolesťami v rukách. Niektorí ich hádzali pod nohy Pánu Ježišovi, iní držali vetvičky hore, skákali a vyskakovali pred Pánom a nevedeli, čo robiť od radosti. Videla som aj druhý zástup, ktorý vyšiel naproti Ježišovi, tak isto s rozradostenou tvárou a s ratolesťami v rukách. Aj malé deti neprestajne vykrikovali od radosti, ale Ježiš bol veľmi vážny a dal mi poznať, ako v tom čase trpel. V tej chvíli som nevidela nič, len Ježiša, ktorý mal Srdce presýtené [ľudskou] nevďačnosťou (Den. 1164, 642).

➡Snažím sa potešovať Ježišovo Srdce strelnými modlitbami plnými vďačnosti za jeho nekonečnú lásku? Poprosím ho o milosť, aby som sa dokázal povzniesť nad ľudské pohŕdanie a verne kráčal v jeho šľapajach.

Záverečná modlitba:

Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!

Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).

 

 

Pondelok vo Veľkom týždni. Prosila som Pána, aby mi dovolil mať účasť na jeho bolestnom umučení, aby som dušou i telom pocítila jeho bolestné umučenie v takej miere, v akej je to pre stvorenie možné, aby som mohla pocítiť celú jeho horkosť, nakoľko je to možné. Pán mi povedal, že mi udelí túto zvláštnu milosť vo štvrtok po svätom prijímaní (Den. 1034).

Počas Veľkého týždňa chceme sprevádzať Ježiša v jeho umučení. Nech sú pre nás jeho slová povzbudením: Jedna hodina rozjímania o mojom bolestnom umučení má väčšiu zásluhu ako celý rok bičovania sa až do krvi. Rozjímanie o mojich bolestných ranách je pre teba veľmi užitočné a mne spôsobuje veľkú radosť (Den. 369).

Naša virtuálna formácia sa pomaly chýli ku koncu. V tomto pôstnom čase vám na našom YouTube kanáli ponúkame už dvanáste videozamyslenie s názvom Odpúšťajúci Boh.

Božia odpoveď na hriech človeka je vždy jedna, je vždy rovnaká: je ňou MILOSRDENSTVO!

 

Nebudeš sama, lebo ja som s tebou vždy a všade. Pri mojom srdci sa ničoho neboj. Čoho sa bojíš? Ak si so mnou, kto sa odváži dotknúť sa ťa? Nesmierne sa však teším, že mi hovoríš o svojich obavách, dcéra moja. Hovor mi o všetkom tak jednoducho a ľudsky, robíš mi tým veľkú radosť.

Vedz, že ja som s tebou. Okolnosti, ktoré sú nepriaznivé, môžem v jednom okamihu zmeniť na priaznivé.

S ním idem do práce, s ním idem na rekreáciu, s ním trpím, s ním sa teším, žijem v ňom a on vo mne. Nikdy nie som sama, lebo on je mojím stálym spoločníkom. Je prítomný v každom okamihu.

Ničoho sa neboj. Ja som s tebou.

Rozjímaj o mojom bolestnom umučení, o celej jeho veľkosti. Rozjímaj o ňom tak, akoby som ho podstúpil len kvôli tebe (Den. 1761). Rozjímanie o mojom umučení ti pomôže povzniesť sa nad všetko (Den. 1184). Tieto slová Pána Ježiša sprevádzajú tretiu krátku krížovú cestu, ktorú sme pre vás vo forme videopríspevku pripravili na našom YouTube kanáli.

 

Ak je na zemi duša, ktorá by bola naozaj šťastná, tak len duša naozaj pokorná. Spočiatku pre to veľmi trpí samoľúbosť, ale keď sa duša statočne premáha a zápasí so sebou, Boh jej dáva veľa svetla. Duša v tom svetle spoznáva, aké je všetko úbohé a klamlivé. Len sám Boh je v jej srdci. Pokorná duša nedôveruje sama sebe, ale Bohu.

Dieťa moje, nech radosť naplní tvoje srdce. Ja, Pán, som s tebou, ničoho sa neboj, si v mojom srdci.

Buď pokojné, dieťa moje, ja som s tebou, choď v najväčšom pokoji.

Dcéra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby si Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, mohol oddýchnuť.

Odpoveď na túto otázku sa nachádza v desiatom videopríspevku v rámci Virtuálnej formácie na našom YouTube kanáli.

Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti,  ony však pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a slabé podobenstvo mojej lásky (Den. 1447).

 

 

 

Na našom YouTube kanáli sa nachádza sedem pôstnych videozamyslení, ktoré na tému posledných siedmich slov Pána Ježiša na kríži v minulom roku pripravil páter Artur Ciepielski. Na začiatku pôstneho obdobia si aj takto môžeme spoločne pripraviť naše srdcia na veľkonočné mistérium.

 

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 1-11).

Z Denníčka svätej sestry Faustíny:

„Dcéra moja,“ – prihováral sa Ježiš sestre Faustíne – „hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu.

Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem o tvoje milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie Srdce môjho Pána, plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne ťa prosím za úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie Srdce, prameň milosrdenstva, z ktorého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokorne ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené tvojou drahocennou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o veľkej cene tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou zloby a nevďačnosti, predsa je za nás zaplatená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje Pánovmu umučeniu, nech dúfa v milosrdenstvo“ (Den. 177, 72).

➡Božie milosrdenstvo je väčšie ako môj najväčší hriech. Boh ma chce vždy prijať a pozdvihnúť z každého pádu. Prichádzam k nemu a prosím ho o to…?

Záverečná modlitba:

Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!

Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).

 

 

 

Slávnosť Zvestovania Pána by sme mohli nazvať aj sviatkom počatia Ježiša – vteleného Milosrdenstva. Pri tejto príležitosti sme pre vás na našom YouTube kanáli pripravili jedenásty videopríspevok, ktorý korešponduje aj s nasledujúcou témou v rámci Virtuálnej formácie združenia Faustínum a všetkých ctiteľov Božieho milosrdenstva: Obdarovaná milosrdenstvom.

Si radosťou, Mária, lebo cez teba Boh zostúpil na zem i do môjho srdca (Den. 40).

 

 

 

V tomto Pôstnom období sme pre vás na našom YouTube kanáli pripravili ďalšiu krátku krížovú videocestu, tentokrát s Ježišom. Pozostáva z málo známych výpovedí Pána Ježiša z Denníčka sv. sestry Faustíny. Do neba nevedie iná cesta ako krížová. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najistejšia cesta (Den. 1487).

 

 

Nakoľko nám pandemická situácia a s ňou spojené opatrenia nedovoľujú pravidelne sa stretávať počas skupinovej formácie členov a dobrovoľníkov  združenia Faustínum, od pondelka 10. januára spúšťame na našom YouTube kanáli formáciu v podobe videopríspevkov. Jednotlivé témy budú spracovávané podľa najnovšej formačnej knihy Božie milosrdenstvo vo Svätom písme a v Denníčku sv. Faustíny.

Dieťa moje, nech ťa nič nedesí ani nemýli, zachovaj hlboký pokoj. Všetko je v mojich rukách. 

Keď som sa žalovala Pánovi, že nebudem vedieť, ako si počínať, začula som slová: – Neboj sa, ja som vždy s tebou. Po týchto slovách do mojej duše opäť vstúpil hlboký pokoj.

Nemaj strach a neboj sa ničoho, ja som s tebou. V mojej duši zavládla radosť. Všetky myšlienky, ktoré ma trápili, zmizli a moju dušu naplnila istota a odvaha.

Bol som tvojím učiteľom, som a budem, snaž sa, aby sa tvoje srdce pripodobnilo môjmu pokornému a tichému srdcu. Všetko, čo ťa stretne, znášaj veľmi pokojne a trpezlivo. Neprestaň byť dobrá, aj keď zbadáš, že zneužívajú tvoju dobrotu. Keď to bude potrebné, ja sám sa ťa zastanem.

Na internete už nejaký čas koluje text modlitby Korunky Božieho milosrdenstva, ktorý je údajne autentickým, pôvodným textom, v ktorom namiesto: „Pre jeho bolestné umučenie…“ má byť: „Pre Ježišovo bolestné utrpenie, Otče, zmiluj sa nad nami aj nad celým svetom i nad dušami v očistci“; a namiesto záverečnej modlitby „Svätý Bože, svätý mocný, svätý nesmrteľný – zmiluj sa nad nami i nad celým svetom“ má byť vraj uvádzaná táto: „Bože Otče, tvoje milosrdenstvo je nekonečné a poklady tvojho zmilovania sú nevyčerpateľné, pohliadni na nás láskavo a rozprestri svoje milosrdenstvo nad nami, aby sme sa nikdy, ani v najväčších utrpeniach nepoddávali zúfalstvu, ale v dôvere sa odovzdali do tvojej vôle, ktorá sama je milosrdenstvom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa milosrdenstva, ktorý s tebou i s Duchom Svätým nám preukazuje milosrdenstvo po všetky veky vekov. Amen.“

V rukopise Denníčka a jeho knižných vydaniach v poľštine, ktoré majú imprimatur kardinála Františka Macharského, krakovského arcibiskupa metropolitu, a ktoré boli predložené a zaslané do Ríma v súvislosti s procesom blahorečenia sestry Faustíny Kowalskej, sa nachádza tento text: „Pre jeho bolestné umučenie, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom“ (Denníčka 476). Aj v Denníčku č. 475 (videnie sv. sestry Faustíny, v ktorom jej Ježiš prvýkrát hovoril o   Korunke Božieho milosrdenstva) sú slová: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. Komplexný text celého Denníčka s certifikátom pravosti nájdete na oficiálnej webovej stránke Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva www.faustyna.pl. Len kongregácia má autorské práva na toto dielo.

Iné verzie Korunky Božieho milosrdenstva s rôznymi dodatočnými textami a zmenami sú výsledkom ľudskej tvorivosti a nepochádzajú od Pána Ježiša. Preto sa na nich prísľuby spojené s touto modlitbou nevzťahujú. Ľudia sa potom modlia inú korunku, ale nie je to Korunka Božieho milosrdenstva, ktorú nadiktoval Pán Ježiš. Nejasnosti okolo tejto modlitby a iných textov Denníčka sv. Faustíny Kowalskej sú dielom zlého ducha, ktorý nenávidí Božie milosrdenstvo, pretože z jeho pazúrov vytrháva mnohé duše. Preto zasieva zmätok, vyvoláva nedôveru a v konečnom dôsledku aj rozpory medzi ctiteľmi Božieho milosrdenstva. Od začiatku sveta je otcom lži, ktorú predkladá tak prefíkane, že mu ľudia veria.

Naša kongregácia sa obrátila aj na varšavskú kúriu, odkiaľ sme dostali kópiu textu korunky, ktorá sa nachádza v modlitebníku Godzina Święta i Nowenna, ktorú napísal bl. Michal Sopočko, spovedník sv. sestry Faustíny. Znenie Korunky Božieho milosrdenstva je presne také, ako ho poznáme a nenachádzajú sa tam žiadne údajné zmeny!

Veríme, že toto vyjadrenie pomôže všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva, zaženie  pochybnosti aj nedôveru.

Pripájame oficiálny text Korunky Božieho milosrdenstva, ktorý má v slovenčine schválenie Mons. Stanislava Zvolenského, Trnava, 1. júna 2007, č. 2917/07.

Korunka Božieho milosrdenstva (má 5 desiatkov)

Na začiatku: Otče náš, Zdravas’ Mária, Verím v Boha

Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista, na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta (1-krát).

Na malých zrnkách: Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom (10-krát).

Na záver: Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom (3-krát).

Taká formula modlitby je určené pre individuálne aj spoločné recitovanie. „Ak by niekto pri individuálnom recitovaní zmenil jednotné číslo na množné – «naše hriechy» na «moje hriechy»;  «maj milosrdenstvo s nami» na: «maj milosrdenstvo so mnou» – koná proti Ježišovej vôli,“ píše prof. Ignác Róžycki – „a to čo by sa modlil, by už nebolo Korunkou Božieho milosrdenstva, lebo «my» v tejto formule znamená toho, kto ju recituje aj tých, za ktorých sa modlí, avšak «celý svet», to sú všetci, žijúci aj zomrelí. Ježiš požaduje, aby ten, kto sa modlí korunku prosil o zľutovanie «s nami» – a nie «so mnou», pretože takto daná osoba premáha egoizmus a Korunka Božieho milosrdenstva sa stáva prejavom obetavej lásky (porov. I. Róžycki, Božie milosrdenstvo. Základné črty úcty k Božiemu milosrdenstvu, Prešov 2003, s. 35-36.). V texte Korunky Božieho milosrdenstva sa nielenže nesmie meniť množné číslo na jednotné, ale ani sa nesmú dodávať alebo vynechávať niektoré slová.

Všetky zmeny, dodanie alebo vynechanie slov z modlitby korunky spôsobujú, že sa nakoniec modlíme inú modlitbu, než tú, ktorú nadiktoval Pán Ježiš. Korunku Božieho milosrdenstva sa nemáme modliť ako klasický ruženec, v ktorom jednotlivé desiatky predchádzajú rozjímania či úmysly. Rozjímanie a rôzne úmysly máme uviesť na začiatku, pred korunkou, aby sme sa ju pomodlili v takom znení, ako nám ju nadiktoval Pán Ježiš.

Sr. M. Elzbieta Siepak ISMM, tlačová hovorkyňa Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva