Archiwum

Spájam svoje duševné utrpenia s utrpením Ježiša.

 V plockom kláštore, do ktorého sestra Faustína prišla v máji alebo júni 1930, sa začína jej veľké prorocké poslanie. Bola nedeľa 22. februára 1931, keď prvý raz uvidela Ježiša v takej podobe, ako ho aj my dnes môžeme vidieť na obraze Božieho milosrdenstva.

V plockom kláštore sa začali šíriť správy o nejakom zjavení sestry Faustíny. Spolusestry v komunite sa k nej začali správať nedôverčivo: jedny ju varovali pred ilúziou, druhé hovorili, že je hysterická a vymýšľa si, ale ešte iné s uznaním tvrdili, že musí byť blízko pri Ježišovi, pretože tak pokojne znáša toľko utrpenia. Rozhodla som sa všetko v tichosti znášať, ani sa neospravedlňovať, keď sa ma vypytovali – zapísala do Denníčka sestra Faustína. Jedny moje mlčanie dráždilo, najmä tie zvedavejšie. Druhé – hlbšie mysliace – hovorili, že sestra Faustína musí byť predsa len blízko Boha, keď má silu vydržať toľko utrpenia (Den. 126).

Všetko sa skončí v tomto slzavom údolí, aj slzy sa odplavia, aj bolesť prestane. Len jedno nepominie – láska k  tebe, Pane. Všetko sa skončí v tomto vyhnanstve, skúšky i suchopárnosť duše. A hoci by duša neprestajne zomierala, keď má Boha – nič ňou nezakolíše (Den. 1132).

Najväčším utrpením však bola neistota o pôvode zjavení. Predstavené ju posielali ku kňazom a kňazi k predstaveným. Sestra Faustína si priala, aby nejaký kňaz v mene Cirkvi vyriešil tento problém a povedal jedno slovo: Buďte pokojná, ste na správnej ceste, alebo – zavrhnite to všetko, lebo to nepochádza od Boha (Den. 127). V tejto situácii sa snažila vyhýbať sa Pánovi, a keď prichádzal, pýtala sa: Ježišu, si môj Boh alebo nejaká vidina? Lebo predstavení mi hovoria, že bývajú rôzne klamy a vidiny. Ak si môj Pán, tam ma, prosím ťa, požehnaj. – Vtom Ježiš urobil nado mnou veľký znak kríža a ja som sa prežehnala. Keď som sa mu ospravedlnila za tú otázku, Ježiš mi povedal, že som ho touto otázkou nezarmútila. Pán mi povedal, že sa mu veľmi páči moja dôvera (Denníček 54).

⸶ Ako prežívam utrpenia duše?

⸶ Som si vedomý toho, že Boh je vždy blízko pri mne?

⸶ Mohol by Ježiš dnes pri pohľade do mojej duše povedať, že sa mu páči moja dôvera?

 

V nedeľu 28. februára nový pomocný biskup krakovskej arcidiecézy Mons. Robert Chrząszcz celebroval svoju primičnú svätú omšu v Bazilike Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch.

Vo svojom biskupskom erbe má v centre kríž, z ktorého vychádzajú lúče milosrdenstva. Za svoje biskupské heslo si vzal citát sv. Jána Pavla II.: Christo portas aperite – Otvorte dvere Kristovi!

Nový pomocný biskup predtým 15 rokov pracoval ako misionár v Rio de Janiero v Brazílii.

 

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“ (Mk 9, 2-10).

Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala (Den. 451, 452, 453)

„Raz po svätom prijímaní som začula slová: – Ty si naším príbytkom. V tej chvíli som pocítila v duši prítomnosť Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého – cítila som, že som Božím chrámom. Cítim, že som dieťaťom Otca; nie všetko dokážem vysvetliť, ale duch to dobre chápe. Ó, Dobrota nekonečná, ako veľmi sa znižuješ k úbohému stvoreniu!

Keby sa duše chceli sústrediť, Boh by hneď k nim prehovoril, lebo rozptýlenosť prehlušuje Pánovo slovo.

V istej chvíli mi Pán povedal: – Prečo sa bojíš a chveješ, keď si spojená so mnou? Nepáči sa mi, keď sa duša poddáva zbytočnému strachu. Kto sa ťa smie dotknúť, keď si so mnou? Najmilšia mi je duša, ktorá pevne verí v moju dobrotu a vo všetkom sa spolieha na mňa. Obdarúvam ju svojou dôverou a dám jej všetko, o čo prosí.“

➡ Počas pôstneho obdobia Boh chce, aby sme sa k nemu priblížili. Túži, aby sa naše srdcia obrátili k nemu, aby bol pre nás najdôležitejšou OSOBOU v našom živote.
➡ Koho alebo čo najviac počúvam? Hľadám vnútorné ticho, aby som dokázal vnímať Ježišove slová a vnuknutia?
➡ Tento týždeň sa vynasnažím každý deň venovať čas stíšeniu a pozornému načúvaniu jeho hlasu v mojom srdci. Boh ku mne hovorí. Som jeho milované dieťa!
***

Nerád čakám. Zdá sa mi, že ten čas by som vedel lepšie využiť. Zvykol som si preto k lekárovi – okrem dobrej dávky trpezlivosti – zobrať so sebou aj knihu. Len aby som nemal ten pocit, že čas mi uteká a ja som ho zle využil. Aj cestovanie som si spríjemnil čítam. Najmä keď cestujem vlakom alebo lietadlom v príručnej batožine, mám vždy pripravené niečo na čítanie. A predsa som neraz v pravde musel priznať, že výzvu zostať v tichu a vo vyčkávaní, neviem mnohokrát zvládnuť. Vždy by som chcel, aby sa niečo dialo, aby som „podal nejaký výkon”. Poznáte to? Niekto si v takom čase obhrýza nechty, iní spia a iní zasa nervózne poklepkávajú nohou či vkuse telefonujú, respektíve chatujú. Až neskôr som si uvedomil, že ma takýto postoj priviedol k presvedčeniu, presnejšie povedané k omylu, že to ja musím byť stále aktívnym, aby sa niečo dialo.

Azda podobne premýšľajú aj Peter, Ján a Jakub. Hneď by chceli niečo stavať. Byť aktívni. Lebo sa im zdá, že všetci naokolo čosi robia, iba oni sú akosi bokom. Avšak Ježiš im hneď pomáha rozpoznať podstatu tohto miesta a okamihu. Tá chvíľa nie je postavená na ľudskom snažení. Lež na tom Božom. Človek je tam tým, ktorý tam má len byť.

Koľkokrát za život som už bol pred eucharistickým Kristom. S hŕbou vytlačených modlitieb či hrubou modlitebnou knižkou, otáčal stranu za stranou, a potom po polhodine odchádzal úplne spokojný, že som to dal… Že som nezaspal a vymodlil sa x modlitieb.

Rokmi však vnímam, že Boh vie už o mojich slovách a potrebách skôr, ako sa ja rozhodnem kľaknúť si pred ním. Ale že má obrovskú túžbu, aby som prestal byť „akčným hrdinom” a nechal sa viesť a objať jeho blízkosťou. On o mne a mojich drahých už vie, len ja ešte neviem o ňom…

Krásne to vystihol dnes už svätý pápež Ján Pavol II.: „Chvíľa opravdivej adorácie má väčšiu hodnotu a duchovný úžitok ako najintenzívnejšia činnosť, aj keď je apoštolská.”

Dokážem si sadnúť/ kľaknúť pred Eucharistiu len tak, aby som bez tlaku ostal v Božej blízkosti?

Moja modlitba je postavená na mojich slovách alebo dokážem v modlitbe aj počúvať?

Kedy sa zastavím v kostole na „chvíľku s Bohom”?

vdp. Jozef Kozák

Všetkým maďarsky hovoriacim ctiteľom Božieho milosrdenstva a sv. sestry Faustíny Kowalskej je venovaná Facebooková stránka Szent Fausztina nővér, ktorú vedie slovenský misionár pôsobiaci v Budapešti, páter Viktor Kunay, lazarista a dobrovoľník nášho združenia Faustínum. Pravidelne na nej informuje o všetkých aktivitách týkajúcich sa úcty k Božiemu milosrdenstvu, uvádza tiež krátke modlitby a denne ponúka citáty z Denníčka sv. sestry Faustíny. Link na stránku: https://www.facebook.com/Szent-Fausztina-n%C5%91v%C3%A9r-110283907406505

2. TÝŽDEŇ: Spájam svoje duchovné utrpenia s utrpením Ježiša

Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou (Den. 1512).

Na konci prvého roku noviciátu sa v živote sestry Faustíny začalo obdobie veľmi bolestivých duchovných skúseností, známych ako pasívne noci. Koncom prvého roku noviciátu – napísala vo svojom Denníčku – sa začalo v mojej duši stmievať. Nepociťujem žiadnu radosť z modlitby, rozjímanie má stojí veľa námahy, začína sa ma zmocňovať strach. Vstúpila som hlbšie do seba a nevidela som nič okrem veľkej úbohosti. Jasne som však videla aj veľkú Božiu svätosť, ale nemala som odvahu pozdvihnúť k nemu oči. Vrhla som sa do prachu k jeho nohám a žobrala som o milosrdenstvo. Takto uplynulo skoro pol roka a stav mojej duše sa nemenil. Naša drahá matka novicmajsterka mi dodáva odvahu [v] týchto ťažkých chvíľach. No utrpenie stále narastalo. (…) Boh zvláštne pôsobil v mojej duši. (…) Utiekala som sa k Ježišovým ranám, opakovala som slová dôvery, ale tieto slová mi spôsobovali ešte väčšie utrpenie. Išla som pred Najsvätejšiu sviatosť a začala som hovoriť Ježišovi: „Ježišu, ty si povedal, že skôr zabudne matka na svoje nemluvňa ako Boh na svoje stvorenie, a keby aj ona zabudla, ja, Boh, nezabudnem na svoje stvorenie. Ježišu, počuješ, ako stoná moja duša? Uslyš bolestné kvílenie svojho dieťaťa. Dôverujem ti, ó, Bože, lebo nebo a zem sa pominú, ale tvoje slovo trvá naveky“ (Den. 23).

Takýto úryvok nájdeme v jej Denníčku pod číslom 23. V žalme, ktorý je označený rovnakým číslom 23, sa kráľ Dávid modlil takto: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou (Ž 23,4).

Počas týchto bolestivých zážitkov dostala sestra Faustína pomoc od svojej majsterky v noviciáte, ktorá jej vysvetlila, že Boh je vždy otec, aj keď nás skúša, a tieto skúsenosti pripravujú jej dušu na úzke spojenie s ním. Bolo veľmi dôležité, aby v týchto ťažkých chvíľach sestra Faustína prejavovala poslušnosť a neochvejnú dôveru, ktorá nás aj udivuje a dodnes prináša hojnú úrodu.

Môj Ježišu, ty vieš, čo prežíva moja duša pri spomienke na tieto utrpenia. Neraz som sa čudovala, že anjeli a svätí sú ticho pri takom utrpení duše. Oni nás však v týchto chvíľach zvlášť milujú. Moja duša neraz volala k Bohu ako malé dieťa, keď matka zakryje svoju tvár a ono ju nemôže poznať, a tak kričí zo všetkých síl. Ó, Ježišu môj, buď pochválený za tieto skúšky plné lásky! Tvoje milosrdenstvo je veľké a nepochopiteľné. Všetko, ó, Pane, čo si naplánoval pre moju dušu, je preniknuté tvojím milosrdenstvom (Den. 116).

⸶Ako vyzerá moja dôvera v čase bolestivých skúšok?

⸶Verím tomu, že Boh je vždy vaším najlepším Otcom, hoci skúša?

⸶Poviem mu, s čím bojujem. Poprosím ho o milosť duchovného detstva.

Srdečne pozývame všetky ženy na on-line duchovnú obnovu s názvom: Zranená, ale milovaná, ktorá sa uskutoční 27. februára.

Program bude prebiehať cez aplikáciu ZOOM.

Prihlásiť sa môžete na mail sr.jana@milosrdenstvo.sk

Na Vašu mailovú adresu budú zaslané potrebné informácie k pripojeniu.

Prosíme, aby ste sa prihlásili najneskôr deň pred termínom duchovnej obnovy.

V prípade otázok alebo nejakých nejasností sa kontaktujte na tel. č. 0907 464 479 alebo na vyššie uvedenom maile.

Program:

9:00 – privítanie a úvodné slovko

9:15 – príhovor na tému „Zranená, ale milovaná“ (sr. Jana Mária Krnáčová KMBM)

10:00 – čas na osobnú meditáciu

11:00-14:30 – možnosť individuálnych rozhovorov so sestrami

14:45-15:00 – spoločná príprava na hodinu milosrdenstva

15:00 –  hodina milosrdenstva

–   korunka Božieho milosrdenstva

–   adorácia Ježiša vo svojom srdci

16:00 – záverečné slovko a  „duchovný cukrík“ pre dušu

V spolupráci s o. Arturom Ciepielským prinášame na našom YouTube kanáli 1. pôstne videozamyslenie na tému: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 33). Kliknite si, prosím, na ikonku YouTube vpravo dole.

Pri príležitosti 90. výročia zjavenia obrazu Milosrdného Ježiša vydala Poľská pošta poštovú známku a pamätnú pohľadnicu. Na známke sa nachádza prvý obraz Božieho milosrdenstva, ktorý v roku 1934 namaľoval Eugeniusz Kazimirowski a tiež lagievnický obraz, ktorý v roku 1945 namaľoval Adolf Hyla. V centre sa nachádza obraz sv. Faustíny a sv. Jána Pavla II. – apoštolov Božieho milosrdenstva. Na pozadí je fotografia zo Sanktuária Božieho milosrdenstva v Čenstochovej.

Sv. Otec František poslal plockému biskupovi Petrovi Liberovi list pri príležitosti zjavenia obrazu Božieho milosrdenstva pred 90 rokmi v Plocku. V liste píše: Vráťme sa k prameňu. Prosme Krista o dar milosrdenstva. Nech nás ním zahrnie a prenikne. Majme odvahu vrátiť sa k Ježišovi a zakúsiť jeho lásku a milosrdenstvo vo sviatostiach. Pocíťme jeho blízkosť a nehu, lebo len vtedy budeme schopní preukazovať milosrdenstvo, trpezlivosť, odpustenie a lásku. (…) Buďte pre všetkých znakom Božej prítomnosti medzi nami!

List končí apoštolským požehnaním, ktoré pápež František udeľuje všetkým ctiteľom milosrdného Ježiša.

 

Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po obnovení sľubov a svätom prijímaní som zrazu uvidela Pána Ježiša, ktorý mi láskavo povedal: – Dcéra moja, pozri na moje milosrdné srdce. Keď som sa zahľadela na Najsvätejšie Srdce, vyšli z neho tie isté lúče, ktoré sú na obraze – ako krv a voda. Pochopila som, aké veľké je Pánovo milosrdenstvo. Ježiš opäť láskavo povedal: – Dcéra moja, hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu (Den. 177).

V Denníčku nájdeme aj tieto Ježišove slová: Som trojnásobne svätý a oškliví sa mi najmenší hriech. Nemôžem milovať dušu, ktorú poškvrňuje hriech, ale keď ľutuje, moja štedrosť voči nej je bezhraničná. Moje milosrdenstvo ju obklopuje a ospravedlňuje. Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých ich cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že nikto neujde pred mojou pravicou. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom, padnú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy na nich čakám, načúvam úderom ich srdca, kedy začne biť pre mňa. Napíš, že sa im prihováram cez výčitky svedomia, cez neúspechy a utrpenia, cez búrky a hromy, hovorím hlasom Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať, ponechávam ich samých na seba a dávam im to, po čom túžia (Den. 1728).

Možno si myslíme, že sme urobili toľko zla, že pre nás už neexistuje odpustenie. Ježiš povedal svätej Faustíne, že čím väčší  hriešnik, tým má väčšie právo na jeho milosrdenstvo. Božie milosrdenstvo nemôže nič vyčerpať a neexistuje také zlo, taký hriech, ktorý by nám Boh nemohol odpustiť, keby sme ho o to s ľútosťou poprosili.

Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 12-15).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1146, 1507):

[Nech vkladajú] nádej do môjho milosrdenstva najväčší hriešnici. Oni majú prednostné právo na dôveru v priepasť môjho milosrdenstva. Dcéra moja, píš o mojom milosrdenstve utrápeným dušiam. Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú radosť. Takým dušiam dávam viac milostí, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale ospravedlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve. Napíš: skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti…

Všetky milosti plynú z milosrdenstva a aj posledná hodina je pre nás plná milosrdenstva. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote, aj keby jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je silnejšie ako naša úbohosť. Potrebné je len jedno, aby hriešnik odchýlil aspoň trochu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dokončí Boh. Nešťastná je však duša, ktorá dokonca v poslednej hodine zatvorila dvere pred Božím milosrdenstvom. Tieto duše ponorili Ježiša v Getsemanskej záhrade do smrteľného smútku, veď z jeho najľútostivejšieho Srdca vyplynulo Božie milosrdenstvo.

➡  Ježiš, Boží Syn, z lásky k nám dovolil, aby ho diabol pokúšal. Následne začal ohlasovať Božie kráľovstvo a pozýva nás k obráteniu. Aká je moja odpoveď na úsilie Božieho milosrdenstva, ktorým Boh hľadá moju večnú spásu?
➡ Som vďačný Ježišovi za námahu, ktorú pre mňa podstúpil?
➡ Vynasnažím sa v tomto týždni aspoň trochu pootvoriť dvere svojho srdca na lúče Božieho milosrdenstva…

***

Bol som práve vysvätený, začínajúci kňaz na svojom prvom kaplánskom mieste. Prešlo už odvtedy skoro 20 rokov, ale pamätám si to ako dnes. Úplne presne. Bola sobota, krátko pred obedom. Po prvopiatkovom týždni, v ktorom sme päť dní hodiny presedeli v spovednici a vysluhovali sviatosť zmierenia. K tomu treba zarátať ešte piatkovú dopoludňajšiu návštevu chorých spojenú s vysluhovaním sviatosti zmierenia a prinášaním Eucharistie. Už som sa tešil na obed. Bol som hladný. Vedel som, že nás v ten deň zavolala jedna rodina z farnosti na obed, ktorý bol vždy fantastický. Vtom zazvonil telefón. Ozval sa akýsi mužský hlas. Poprosil ma, že je chorý a že sa chce vyspovedať. Priznám sa, šiel som s nechuťou. V duchu som si vravel, kde bol doteraz. Keď som došiel k domu chorého, široko ďaleko nebolo nikoho. Búchal som na dvere, obišiel dom a nič. Už som bol pripravený pootvoriť dvere a zavolať, keď sa zrazu pohla kľučka a za dverami stal starší pán v pyžame. Vyzeral tak po šesťdesiatke. V neochote som kráčal za ním a opýtal som ho: „A kde je ten chorý, čo nemôže vstať z postele?” On bez zaváhania odvetil: „To som ja.” A kým sa stihol zareagovať, dedko už ležal v posteli a zakryl sa perinou.

„Vy?“, opýtal som sa nechápavo:  „Veď vyzeráte dobre, nie choro.”

Muž sa na mňa pozrela a odpovedal: „Nie nie, pán kaplán, sadajte tu na stoličku! Ja viem, že končím, že toto je moja posledná svätá spoveď. Chcem si ju urobiť celoživotnú a poriadnu.“

Aj tak bolo. Muž sa vyznal, prijal rozhrešenie, Eucharistiu a ja som odchádzal v akomsi divnom pocite.

Ten netrval dlho… O pár dní nato dedko zomrel. Až vtedy som si uvedomil, akú som mal milosť a k akému skutky lásky a milosrdenstva má v ten deň Boh pozval.

Ten muž už vedel, že je čas. A že prišiel deň, kedy tým najdôležitejším je hodiť sa do náruče Božieho milosrdenstva.

Modlím sa za milosť dobrej smrti?

vdp. Jozef Kozák

Raz mi Ježiš povedal: – Môj pohľad z tohto obrazu je taký ako pohľad z kríža (Den. 326).

Pri pohľade na Ježiša máme dojem, že sa na nás skutočne pozerá. Kdekoľvek sedíme, z akejkoľvek strany sa na neho pozrieme, zdá sa, že tieto oči nás neustále sledujú. Pretože na tomto obraze je skrytý Ježišov pohľad z kríža. Sám to povedal svätej Faustíne. Aký je tento pohľad? V prvom rade prijímajúci pohľad, ktorý víta každého. Bez ohľadu na to, koľko toho máme na svedomí, v týchto očiach vždy nájdeme lásku, ktorá na nás čaká. Bezpodmienečná láska, jemná, otvorená voči nám, pripravená počúvať. Vďaka takému pohľadu sa naše srdce otvára samo od seba, chce rozprávať o svojich tajomstvách. Vie, že sme prijatí v celej našej kráse, ako aj v celej našej chudobe. Môžeme odhaliť pravdu, pretože sa cítime bezpečne.

Nech sa vás dnes dotkne Ježišov pohľad na tomto obraze. Dovoľte mu, aby vás objal a stretol sa s vami. Odhaľte pred Bohom to, čo sa vo vás hlboko skrýva. Chce vás počúvať a prísť vám na pomoc. Čaká iba na prvý krok z vašej strany. Jeho ruka už je zdvihnutá, aby vás požehnala a aby vám poskytla milosti, ktoré potrebujete…

 

Hlavná správa Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum na svojom stretnutí 30. januára 2021 udelila titul čestného členstva trom osobám, ktoré sa významne pričinili o realizáciu cieľov združenia a o šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu. Novými čestnými členmi sú:

Sr. M. Elżbieta Siepak KMBM

Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup

Páter Marek Wójtowicz SJ

Viac sa dozviete na webstránke združenia faustinum.pl/sk

Raz sa ma spovedník opýtal, ako má byť umiestnený nápis, lebo všetko sa na obraz nezmestí. Povedala som, že sa pomodlím a odpoviem mu na budúci týždeň. Keď som odišla zo spovednice, prechádzala som okolo Najsvätejšej sviatosti. Vtedy som dostala vnútorné poznanie, kde má byť ten nápis. Ježiš mi pripomenul, ako mi o tom prvý raz hovoril, že tie tri slová musia byť umiestnené viditeľne. Sú to tieto slová: „Ježišu, dôverujem ti.” Pochopila som, že Ježiš túži po tom, aby bola umiestnená celá formulka, ale nedáva priamy príkaz, že to musia byť tri slová. Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva po milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem ti (Den. 327).

Tri jednoduché slová, ktoré otvárajú všetko: Ježišu, dôverujem ti. Toto je najjednoduchšia modlitba, ktorá sa dotýka Božieho srdca. Naša dôvera v neho uvoľňuje celé more milostí, ktoré sa začnú vylievať do nášho života. Kto dôveruje Bohu, nikdy nebude sklamaný. Toto je postoj, ktorý nám najviac chýba, pretože to je skutočný postoj dieťaťa. Dieťa všetko čaká od svojich rodičov. Vie, že mu dajú všetko, o všetko sa postarajú. A Boh od nás chce taký postoj, aby sme vložili všetko do jeho rúk a nechali ho konať v našich životoch.

Viem, nie je ľahké povedať slová: Ježišu, dôverujem ti. V pokojných časoch, keď sa všetko darí, je takáto modlitba ľahká. Možno sme to už takto povedali mnohokrát. Ale v situácii, keď trpíme, keď sme obklopení temnotou, tieto slová stoja veľa a majú svoju váhu. Práve vtedy naše vyznanie: dôverujem ti, nadobúda skutočnú hodnotu. Nie keď ich hovoríme ľahko, ale uprostred tmy a utrpenia. Pozývam vás k takejto modlitbe, k takému boju o dôveru v Boha. Áno, toto je skutočný boj. Zlý sa postaví proti vám. Pokúsi sa vliať do vašich sŕdc všetky čierne myšlienky, pokúsi sa vás zastrašiť, pokúsi sa vám vziať nádej a nakoniec sa vám pokúsi dokázať, že Boh vás až tak veľmi nemiluje, pretože toto dopúšťa. Samozrejme, že to neurobí priamo. Použije na to rôzne spôsoby, aby zostal ukrytý, aby ste ho nerozpoznali. Toto je jeho stratégia. Našou zbraňou sú tieto jednoduché slová a dôvera, ktorá z nich plynie. Kedykoľvek si všimnete, že vo vás rastie strach, že vás premáha smútok, že sa vaša situácia len zhoršuje, použite slová, ktoré nám Boh dáva vo svojom milosrdenstve.

Počas pôstneho obdobia vás pozývame, aby ste spolu so sestrou Faustínou objavovali hodnotu utrpenia a spájali svoje utrpenie s Ježišom. On z lásky dal život za každého z nás, aby sme už nikdy nepochybovali o tom, že Boh nás skutočne miluje! Spoločne vstúpme do tohto nevyspytateľného tajomstva Božieho milosrdenstva a diela vykúpenia. Počas tohtoročného pôstu nás budú sprevádzať Ježišove slová: V mojom umučení hľadaj silu a svetlo (Den. 654).

  1. TÝŽDEŇ: Spájam svoje telesné utrpenia s utrpením Ježiša

Spájaj svoje malé utrpenia s mojím bolestným umučením, aby mali nekonečnú hodnotu pred mojou velebou (Den. 1512).

Ó, môj Ježišu, spájam svoju bolesť, utrpenie aj samotné zomieranie s tvojím svätým umučením a obetujem sa za celý svet, aby som vyprosila hojnosť Božieho milosrdenstva pre duše (por. Den. 1574).

Ježiš povedal svätej Faustíne: Často ma nazývaš svojím učiteľom. Je to milé môjmu srdcu, ale nezabúdaj, žiačka moja, že si žiačkou ukrižovaného učiteľa. To jedno slovo nech ti stačí. Ty vieš, čo kríž obsahuje (Den. 1513).

Vieme, že sestra Faustína zažila vo svojom živote veľa fyzického utrpenia. Už na začiatku svojho rehoľného života poznamenala: Krátko po prvých sľuboch som ochorela. Napriek láskavej a starostlivej opatere predstavených a lekárskym zákrokom som sa necítila ani lepšie, ani horšie. Vtedy som sa dozvedela, že sa o mne hovorí, že chorobu predstieram. A tým sa moje utrpenie zdvojnásobilo. Trvalo to dosť dlho. Jedného dňa som sa žalovala Ježišovi, že som bremenom pre sestry. Ježiš mi odpovedal: Nežiješ pre seba, ale pre duše. Z tvojich bolestí budú mať úžitok iné duše (Den. 67).

Možno jej boli blízke aj slová apoštola národov: Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev (Kol 1,24).

Tuberkulóza, ktorú jej diagnostikovali až vo Vilniuse, spôsobila v tele sestry Faustíny veľké spustošenie. Zasiahla nielen dýchacie cesty a pľúca, ale aj tráviaci trakt. Vedela, že Ježiš nikdy nedá viac, ako môžeme zniesť. Sama napísala: Utrpenie je veľká milosť. Utrpením sa duša pripodobňuje Spasiteľovi, v utrpení sa kryštalizuje láska. Čím väčšie utrpenie, tým sa láska stáva čistejšou (Den. 57). Na inom mieste poznamenala: Mám sa podobať Ježišovi v utrpení a pokore (Den. 268).

Uprostred mnohých fyzických a duchovných utrpení sestra Faustína zakúsila veľa milostí, o ktorých tiež napísala vo svojom Denníčku. Dôverovala Ježišovi aj v bolestných chvíľach, a tak dosiahla úplné zjednotenie s Bohom. Dnes zakúša večnú radosť a slávu v nebi, kde už niet ani sĺz, ani utrpenia.

⸶ A ja? Žijem svoj každodenný život s vedomím, že som žiakom ukrižovaného učiteľa?

⸶ Dôverujem Bohu a verím, že on najlepšie vie, ktorá cesta vedie k zjednoteniu s ním?

⸶ Odovzdávam Ježišovi utrpenie svojho tela? Hovorím s ním o svojich bolestiach?

Všetkým ctiteľom milosrdného Ježiša ponúkame vo výpredaji tradičný stolový kalendár Božieho milosrdenstva na tento rok. Kalendár je plnofarebný, doplnený fotografiami z našich duchovných aktivít a myšlienkami Ježiša a sv. Faustíny z jej Denníčka.

Objednávky:
Mail: kosice@milosrdenstvo.sk; tel.: 0948 117 886
Cena kalendára vo výpredaji: 1,00 euro
Posielame na dobierku.

Raz som bola u maliara, ktorý maľuje tento obraz. Videla som, že nie je taký pekný, ako Ježiš v skutočnosti je. Veľmi ma to zarmútilo, ale ukryla som to hlboko vo svojom srdci. Keď sme odišli od maliara, matka predstavená zostala v meste vybaviť rôzne veci. Ja som sa sama vrátila domov. Hneď som sa vybrala do kaplnky a veľmi som plakala. Povedala som Pánovi: „Kto ťa namaľuje takého pekného, aký si?” Vtom som počula slová: – Veľkosť tohto obrazu nespočíva v kráse farby, ani štetca, ale v mojej milosti (Den. 313).

Temnota smútku z ťažkých časov, temnota strachu z vlastnej nákazy alebo choroby ľudí v našom okolí, temnota osamelosti vyplývajúca z izolácie, temnota neistoty ohľadom budúcnosti, ohľadom zamestnania či zabezpečenia dôstojného života pre seba a pre rodinu. Teraz sa nás dotýka toľko rôznych temnôt. Práve do tejto temnoty chce Ježiš vstúpiť. Chce ju osvetliť svojou prítomnosťou. Rozptýliť svojou mocou. Obraz Milosrdného Ježiša nám pripomína túto pravdu. Nie sme sami. Ježiš je s nami! V každej temnote a v každej našom utrpení. Jeho prítomnosť vždy prináša svetlo, ktoré premôže túto temnotu a utrpenie. Zažívate teraz temnotu? Ježiš chce vstúpiť do vašej temnoty a rozptýliť ju svojou láskou. Pozvite ho, aby konal, a dá vám to, čo najviac potrebujete.

Presne o mesiac, 6. marca, oslávi Združenia apoštolov Božieho milosrdenstva svoje 25. výročie vzniku. O tomto svojom striebornom jubileu informujú sestry z Krakova upútavkou na stránke faustinum.pl/sk.

25. výročie vzniku združenia Faustínum

Vo štvrtok 11. februára v Bostone v USA zomrel o. Serafín Michalenko, vicepostulátor beatifikačného aj kanonizačného procesu sestry Faustíny Kowalskej. Kňaz Spoločnosti mariánov, ktorého mama bola Poľka a otec Slovák, prežil celý svoj 90-ročný život v USA. Bol horlivým šíriteľom úcty k Božiemu milosrdenstvu a veľkým ctiteľom sv. Faustíny. Sám zakúsil jej mocný príhovor – bol uzdravený z rakoviny. Bol tiež rektorom národného Sanktuária Božieho milosrdenstva v USA a riaditeľom Inštitútu milosrdenstva v Stockbridge v Massachusetts.

Rozhodnutím pápeža Františka, ktorý prijal návrh predložený Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí, tak bude Všeobecnom rímskom kalendári odteraz figurovať 29. júl ako „Spomienka sv. Marty, Márie a Lazára“. Ako sa vysvetľuje v dekréte, Svätý Otec bral do úvahy „dôležité evanjeliové svedectvo, ktoré ponúkla trojica súrodencov v pohostinnosti Pánovi Ježišovi, v srdečnom načúvaní i vo viere, že on je zmŕtvychvstanie a život“. „V dome v Betánii Pán Ježiš zakúsil ducha rodiny a priateľstva“.

Panna Mária (…) mi povedala: Dcéra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby si Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, mohol oddýchnuť. Adoruj ho vo svojom srdci, nevychádzaj zo svojho vnútra. Ustavične s ním prebývaj vo svojom srdci. On bude tvojou silou (Den. 785).

Zdroj: vaticannews

Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete (Den. 47).

Takto sa začína príbeh jedného z najslávnejších obrazov Ježiša Krista. Obraz, ktorý sa rozšíril do celého sveta. Nájdete ho všade, od veľkých, skvostných katedrál až po drevené kostolíky ukryté niekde uprostred tropickej džungle. Teší sa veľkej obľube a úcte u veriacich. Je svedkom zázrakov a znamení medzi tisíckami ľudí.

Boh chcel, aby sme mali jeho obraz. Bola to jeho iniciatíva. Chcel, aby sme sa na neho mohli pozrieť. Aby sme cez tento znak mohli s ním uzavrieť blízky a láskyplný vzťah. My, ľudia 21. storočia, zvlášť potrebujeme takéto znaky. Obklopení stovkami alebo možno tisíckami obrazov s rôznym obsahom: billboardy, neónové a blikajúce reklamy, potrebujeme tiež obraz, ktorý by nám poskytol niečo viac než len ďalší impulz na uspokojenie našich potrieb a nákup ďalších vecí. Dostali sme obraz, ktorý nás má viesť životom.

Nech úcta k tomu obrazu a sláva

z duše človeka plynúť nikdy neprestáva,

nech z každého srdca úcta k Božiemu milosrdenstvu plynie

teraz i na veky vekov i v každej hodine (Den. 1).

 

V duchu milosrdenstva a solidarity s chorými a trpiacimi, nielen na koronavírus, s lekármi a zdravotníkmi, s osamelými a prežívajúcimi ťažkosti vo viere sa denne v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v krakovských Lagievnikoch o 20.30 hod. modlíme posvätný ruženec. Pozývame vás k spoločnej modlitbe prostredníctvom on-line prenosu na našom webe.

Duša sa do každého boja vyzbrojuje modlitbou. Nech sa duša nachádza v akomkoľvek stave, má sa modliť. Musí sa modliť duša čistá a pekná, lebo inak by stratila svoju krásu. Musí sa modliť duša, ktorá sa usiluje o čistotu, lebo inak by ju nedosiahla. Musí sa modliť duša, ktorá sa práve obrátila, lebo inak by opäť klesla. Musí sa modliť duša hriešna, obťažená hriechmi, aby mohla povstať. Niet duše, ktorá by sa nemusela modliť, lebo každá milosť prichádza cez modlitbu (Den. 146).

V rámci osláv 25. výročia vzniku združenia Faustínum plánujeme aj Piaty medzinárodný kongres apoštolov Božieho milosrdenstva, ktorý sa uskutoční v dňoch od 2. do 5. októbra 2021 Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagievnikoch. Kongres bude mať modlitebný a formačný charakter a bude sa konať pod heslom: Sláviť milosrdenstvo. Odporúčame vám zapísať si uvedený termín už dnes, aby sme ho mohli stráviť spoločne. Kongres by sa mal konať v sanktuáriu Božieho milosrdenstva, ale zároveň bude vysielaný aj on-line pre tých, ktorí nebudú môcť prísť do Lagievnikov. Prednášky budú prebiehať v dvoch jazykoch: poľštine a angličtine. Ak to však bude potrebné a možné, prednášky ponúkneme aj v iných jazykoch.

 

Pri vstupe do kláštornej kaplnky Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove je k dispozícii bezdotykový dávkovač svätenej vody, tzv. bezdotyková svätenička. V čase pandémie sa budú môcť pútnici opäť prežehnať svätenou vodou, ktorá je symbolom nášho krstu a ochranou pred zlom.

Svätená voda patrí medzi sväteniny, ktoré Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje ako „posvätné znaky, ktorými sa, určitým napodobnením sviatostí, naznačujú a na orodovanie Cirkvi dosahujú najmä duchovné účinky. Sväteniny pripravujú ľudí na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života.“

K Ježišovi prišiel istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.” Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!” Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.” Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ (Mk 1, 40-45).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1089):

Štrnásteho apríla som sa cítila tak zle, že len s námahou som vstala na svätú omšu. Cítila som sa viac chorá ako vtedy, keď ma poslali na liečenie. V pľúcach mi veľmi chrčí a chrapčí a mám divné bolesti. Keď som prijala sväté prijímanie, sama neviem prečo, akoby ma niečo nabádalo k modlitbe. Začala som sa modliť takto: „Ježišu, nech tvoja čistá a zdravá krv obieha v mojom chorom tele a tvoje čisté a zdravé telo nech premení moje choré telo. Nech sa vo mne rozprúdi zdravý a silný život, ak je to tvoja svätá vôľa, aby som sa pustila do tohto diela, a uzdravenie bude pre mňa jasným znamením tvojej svätej vôle.” Keď som sa takto modlila, náhle som pocítila, ako mi šklblo celým telom, a odrazu som sa cítila úplne zdravá. Dych mám čistý, akoby som nikdy nebola chorá na pľúca a necítim bolesť. Je to pre mňa znamenie, že sa mám pustiť do diela. 

➡ Prežívam svoju osobnú modlitbu ako stretnutie so zmŕtvychvstalým Ježišom?

➡ Ako vyzerá moja dôvera v Boha v zložitých situáciách?

➡ Poviem Ježišovi o svojich pochybnostiach, o nedostatku viery v jeho prítomnosť v tvojom živote. Poprosím Ducha Svätého o milosť živej viery.

***

„V akom je stave? Je mimo rizika?” opýtala sa mladá žena lekára a čakala na odpoveď. Pred chvíľou priviezli jej manžela do nemocnice na Covid oddelenie a ona ostala v úplnom šoku. Nikdy si nemyslela, že tá choroba sa dotkne jej rodiny. Považovala ju za niečo vykonštruované. Bola unavená z tých všetkých nariadení, obmedzení a testovaní. A teraz stojí pred dverami oddelenia, o ktorom vie len jedno. Málokto vyjde z neho po vlastných.

Lekár sa na chvíľu zamyslel, pozrel ňu a veľmi pomaly začal rozprávať. Vedel dobre, v akom stave prijali jej manžela. A bol si vedomý, že v tejto chvíli nemôže dať žiadnu nádej. A fráza: „Urobíme všetko, čo je v našich silách”, tej žene stačiť nebude. Spozoroval však, že na krku jej visela zlatá retiazka a na ňom medailón Panny Márie. Poznal ho veľmi dobre. Taký istý nosievala jeho mama. Milá pani Kováčová, my lekári vieme urobiť veľa, ale tá, ktorú nosíte na svojej retiazke, vie vyprosiť viac. Ak sa modlíte, poproste ju o pomoc. A o múdrosť pre nás. Život vášho manžela nie je v našich rukách.

Pochopila to veľmi dobre. Hneď potom sa vybrala do kostola. Roky v ňom poriadne nebola. Poslednýkrát pri krste svojho 8-ročného syna. Sadla si do lavice. Nevedela sa poriadne utíšiť. Zrak jej lietal všade naokolo, ale modliť sa nedokázala. V tom zbadala, že zo spovednice vychádza kňaz. Hneď vyskočila z lavice, chytila za reverendu a úpenlivo prosila. Modlite sa za môjho manžela, modlite sa, lebo ja to nedokážem. Ja to už neviem.

Kňaz si ju vypočul. Kľakol si vedľa nej a modlil sa. V tom si spomenul na slová z evanjelia, kde malomocný na kolenách prosil Ježiša: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.”

V duchu premýšľal. Čo chce Ježiš teraz? Je jej manžel pripravený vstúpiť do nebeskej slávy a prišiel už jeho čas, aj keď je len štyridsaťročný? Alebo je tu ten čas počuť Ježišove slová: Chcem, buď čistý! Kedy Boh dáva novú šancu na život s ním?

 

Čo chcem, aby sa stalo v mojej krajine, meste/dedine, rodine, so mnou? A čo asi chce Ježiš, aby sa udialo vo mne/so mnou ? Modlím sa za šťastnú hodinu smrti?

vdp. Jozef Kozák

 

Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.

I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov (Mk 1, 29-39).

 

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (450):

Aká veľká je Božia milosť! Ó, aké sladké je namáhať sa pre Boha a duše! Nechcem odpočívať uprostred boja, ale do posledného dychu budem bojovať za slávu svojho Kráľa a Pána. Neodložím meč, kým ma nepredvolá pred svoj trón. Nebojím sa úderov, lebo mojím štítom je Boh. Báť sa má nepriateľ nás, a nie my nepriateľa. Satan víťazí iba nad pyšnými a zbabelými, lebo pokorní majú moc. Pokornú dušu nič nezmätie ani neznepokojí. Nasmerovala som svoj let k samej žiare slnka a nič ho nedokáže znížiť. Láska sa nedá uväzniť, je slobodná ako kráľovná, láska dosahuje Boha.

➡ Čoho alebo koho sa najviac bojím?

➡ Pozývam Ježiša do svojich obáv?

➡ Ježiš je plný dobroty a milosrdenstva voči každému druhu ľudskej biedy a úbohosti. Pokúsim sa mu dnes počas modlitby odovzdať všetko, čoho sa bojím. Pozvem ho do každej temnoty a trápenia, ktoré prežívam. Ježiš dnes prichádza ku mne a cezo mňa chce prichádzať aj k druhým. Dôverujem mu.

***

Skončil som svätú omšu a prezliekal sa v sakristii. V tom dnu vošla akási žena. Rozhliadla sa po miestnosti, pristúpila ku mne a spustila: „Pán kaplán, poďte rýchlo. Môj manžel je v zlom stave, poďte ho vyspovedať a zaopatriť. On už zomiera.“

Ani nečakala na odpoveď a už ma ťahala so sebou. V susedstve kostola bola nemocnica. Boli sme zvyknutí na také rýchle zavolania. Ale toto bolo spojené s bezprostrednou silnou emóciou a bolesťou zároveň.

Už sme stáli skoro pred dverami, keď sa žena ozvala opäť. Musím vám ešte niečo povedať: Môj muž o vás nevie, to chcem ja, aby sa dal do poriadku. A dokonca, ani nevie, v akom je zlom stave. A aby ste vedeli už úplne všetko, my nie sme zosobášení, ale viem, že v nebezpečenstve smrti, môžete spovedať aj takých, akí sme my.“

Ostal som zaskočený. Všimla si to aj zdravotná sestra, ktorá stála obďaleč. Pozrela na mňa, usmiala sa a vraví: Nebojte sa, ja vám pomôžem.

Otvorila dvere, vošla do izby a bolo počuť až na chodbu: Chlapi, je tu kňaz, kto ide na spoveď? A ani sa tí chudáci chlapi nenadýchli a pokračovala. Všetci von. Ostane tu len pán Múdry.

V duchu som si vravel. To bude boj. Aj bol. Muž po šesťdesiatke sedel na posteli. Premeral si ma očami. A skôr ako som sa k nemu ozval povedal: „Ja som vás nevolal.“

„Ja viem“, odpovedal som mu slušne.

Nadýchol sa, opäť na mňa upriamil svoj pohľad a spýtal sa ma: Zomieram?

Ako mu to povedať, aby som neklamal a ani nezľahčil situáciu… Viete, ja nie som lekár, začal som pomaly, a neviem, ani kedy skončím ja, nieto ešte vy. Ale ste tu, viete, že aké je to oddelenie, ktovie, aká je cesta pred vami…

Polhodiny sme rozprávali o všeličom. Potom ten náš debatný krúžok prerušil a povedal: Vyspovedajte ma!

Koľko lásky bolo v tej jeho žene, koľko odhodlania v zdravotnej sestre. Išli jasne za „svojím cieľom“ postarať sa o dušu.

Dnes počúvame v evanjeliu krátku vetu: Všetci ťa hľadajú, Ježišu… Všetci, ktorí o tebe počuli a ktorí vedia, že si. Všetci, akokoľvek žijúci svoj život, potrebujú teba. Niektorí možno nejasne k tomu hľadaniu pristupujú. Ale je v nich túžba… Len azda ešte nevedia pomenovať po čom…. Ďakujeme ti za tých, ktorí nám pomáhajú nájsť ťa, ktorí nás vedú hľadať ťa…

 

Hľadám blízkosť Boha? Starám sa o svoju dušu a duše mne zverených ľudí? Záleží mi na spáse tých, ktorých mi Boh posiela do cesty?

Vdp. Jozef Kozák

Posledný, už sedemnástykrát, vám z Denníčka sv. Faustíny prinášame krátku prípravu pred duchovným svätým prijímaním.

+! Idem mu naproti a pozývam ho do príbytku svojho srdca, hlboko sa ponižujem pred jeho velebou… Keď Ježiš prišiel do môjho srdca, všetko v mojej duši sa zachvelo životom a teplom. Ježišu, vezmi z môjho srdca moju lásku a vlej doň svoju lásku. Lásku vrúcnu a žiariacu, ktorá dokáže prinášať obetu, ktorá dokáže celkom zabúdať na seba. Dnes je môj deň poznačený obetou…

Na našej webstránke si môžete zadarmo stiahnuť leták: Ježišovo posolstvo milosrdenstva. Spĺňajúc túžbu mnohých ctiteľov Božieho milosrdenstva, Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva, pripravila leták s posolstvom milosrdenstva, ktoré Pán Ježiš odovzdal sv. sestre Faustíne. Leták ponúka najdôležitejšie slová Pána Ježiša, zapísané Apoštolkou Božieho milosrdenstva v jej „Denníčku“. Preložený je zatiaľ do 15 jazykov.

V minulom roku si leták stiahlo 1242 osôb, najviac v španielčine (549), angličtine (189), poľštine (156), francúzštine (142), taliančine (69) a 5 v slovenčine. Leták možno bezplatne rozširovať s cieľom šírenia Ježišovho posolstva milosrdenstva.

V novom roku sme pre ženy a dievčatá pripravili štyri duchovné obnovy. Organizujeme ich v Kláštore Bosých karmelitánov v Lorinčíku pri Košiciach. Obnovy prebiehajú v mlčaní, formou Lectio Divina a pomáhajú účastníčkam spoznávať svoje povolanie ženy – najkrajšieho Božieho stvorenia (pápež František).

7. – 9. mája

25. – 27. júna

17. – 19. septembra

22. – 24. októbra

Prihlasovanie spustíme vždy mesiac pred termínom duchovnej obnovy.

V novom roku pripravujeme pre vás päť turnusov duchovných cvičení v Charitnom domove v Dolnom Smokovci alebo v Centre Božieho milosrdenstva v Smižanoch.

Plánované termíny exercícií:

12. – 14. marca v Smižanoch; vedie o. Artur Ciepielski a sr. M. Antoniana Štullerová

14. – 16. mája v Smižanoch; vedie vdp. Peter Sykora a sr. M. Alžbeta Mikušová

11. – 13. júna v Dolnom Smokovci; vedie vdp. Milan Supek a sr. M. Benediktína Fečová

10. – 12. septembra v Smižanoch

3.– 5. decembra v Dolnom Smokovci

Prihlasovanie spustíme vždy mesiac pred termínom duchovných cvičení.