Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!




Životopisné údaje svätej sestry Márie Faustíny Heleny Kowalskej

sestra Faustína
sestra Faustína
sestra Faustína

25.VIII.1905: Narodila sa v dedinke Glogowiec
27.VIII.1905: Krst vo farnosti sv. Kazimíra vo Swinicach Warckich
1914: Prvé sv. prijímanie.
IX.1917: Začína chodiť do základnej školy.
1921: Pracuje u známych – Bryszewských v Aleksandrowe Lodzkom.
1922: Vracia sa do rodného domu a oznamuje rodičom svoj úmysel vstúpiť do kláštora – nesúhlas rodičov.
1922 jeseň: Cestuje za prácou do Lodže. Viac ako rok pracuje v obchode Marcjanny Sadowskej na ul. Abramowského 29 (2.II.1923 – 1.VII.1924).
VII.1924: Cestuje do Varšavy s úmyslom vstúpiť do kláštora. Predstavená Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva m. Michaela Moraczewská jej prisľúbi prijatie do kláštora, ale predtým jej doporučuje pracovať, aby si pripravila skromnú výbavu.
1.VIII.1925: Vstupuje do Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva vo Varšave na ul. Žytniej 3/9.
23.I.1926: Cesta do domu noviciátu v Krakove, kde absolvuje dvojročný noviciát.
30.IV.1926: Obliečka, dostáva habit a rehoľné meno – sestra Mária Faustína.
30.IV.1928: Skladá prvé rehoľné sľuby: čistoty, chudoby a poslušnosti.
31.X.1928: Cesta do rehoľného domu vo Varšave. Pracuje v kuchyni.
21.II. – 11.VI.1929: Pobyt vo Vilniuse (zastupuje sestru, ktorá je na tretej probácii).
VI.1929: Je pridelená do práce v novopostavenom dome kongregácie na ul. Hetmanskej vo Varšave.
7.VII.1929: Cesta do Kiekrza pri Poznani (zastupuje v kuchyni chorú sestru).
X.1929: Je vo varšavskom dome kongregácie na Žitnej ulici.
V. – VI.1930: Prichádza do domu kongregácie v Plocku. Pracuje najprv v pekárni, potom v kuchyni a nakoniec v obchode s pečivom.
22.II.1931: Videnie Pána Ježiša, ktorý jej káže namaľovať obraz podľa vzoru, ktorý vidí.
XI.1932: Príchod do Varšavy na päťmesačnú tretiu probáciu, pred zložením večných sľubov. V tom istom mesiaci si koná exercície vo Walendowepred začiatkom probácie. Spovedník potvrdzuje nadprirodzený pôvod jej videní.
1.V.1933: Skladá večné rehoľné sľuby.
25.V.1933: Cesta do Vilniusu. Práca v záhrade.
2.I.1934: Prvýkrát ide k maliarovi E. Kazimirowskému, ktorý má maľovať obraz Božieho Milosrdenstva.
29.III.1934: Obetuje sa za hriešnikov a zvlášť za tie duše, ktoré stratili dôveru v Božie milosrdenstvo.
V.1935: Pán Ježiš žiada založiť novú kongregáciu.
13. – 14.IX.1935: Modlitba Korunky k Božiemu Milosrdenstvu.
21.III.1936: Opúšťa Vilnius a cestuje do Varšavy.
IV.1936: Je preložená do domu v obci Derdy (2 km od Walendowa).
11.V.1936: Cesta z Derd natrvalo do Krakova.
9.XII.1936 – 27.III.1937: Liečenie v nemocnici na Pradniku.
29.VII. – 10.VIII.1937: Pobyt v Rabke.
X.1937: Hodina Milosrdenstva.
21.IV.1938: Zhoršenie zdravotného stavu a opätovný pobyt v nemocnici na Pradniku.
17.IX.1938: Návrat z nemocnice do kláštora.
5.X.1938 – o 22.45 hod.: Sestra Mária Faustína Kowalská zomiera.
7.X.1938: Pohreb.
21.X.1965: V krakovskej arcidiecéze začiatok informačného procesu vo veci beatifikácie Sestry Faustíny.
25.XI.1966: Prenesenie telesných pozostatkov Sestry Faustíny z kláštorného cintorína do kaplnky sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikách.
20.IX.1967: Ukončenie diecézneho informačného procesu slávnostným zasadaním, ktoré viedol kardinál Karol Wojtyla.
18.IV.1993: Beatifikácia Sestry Faustíny v Ríme.
30.IV.2000: Svätý otec Ján Pavol II. vyhlásil Sestru Faustínu za svätú v Ríme na Námestí sv. Petra. Ustanovenie Sviatku Božieho Milosrdenstva v celej Cirkvi.


Fotogaléria

...

 
Sestričky KSMBM

Povolania

„Zasnubujem ťa Ježišovi Kristovi, Synovi najvyššieho Otca, ktorý nech ťa zachová čistú. Prijmi tento prsteň na znak večnej zmluvy, ktorú uzatváraš s Kristom, Ženíchom panien. Nech je pre teba prsteňom viery, znakom Ducha Svätého, aby si sa nazývala Kristovou nevestou, a ak mu budeš verne slúžiť, aby si bola naveky korunovaná.”
 

Naša rehoľná formácia má tieto etapy:

-Ašpirantúra
-Postulát
-Noviciát
-Juniorát
-Večná profesia

K podmienkam, ktoré je nutné splniť pri vstupe do našej kongregácie, patrí dobrý zdravotný stav - po telesnej a duševnej stránke, ukončenie strednej školy, učilišťa, (prípadne vysokej školy), praktizovanie náboženského a mravného spôsobu života a predpoklady pre rehoľný život v komunite. Pred vstupom je nutný pohovor s kandidátkou.

Ašpirantúra

Dievčatá, ktoré prejavujú záujem o vstup do našej kongregácie, ale ešte nie sú plnoleté alebo končia štúdium, môžu ako kandidátky bývať v rehoľnom dome kongregácie.

Postulát

„Konečne nadišiel okamih, keď sa pre mňa otvorila kláštorná brána – bolo to večer prvého augusta, v predvečer sviatku Panny Márie anjelskej. Cítila som sa nesmierne šťastná, mala som pocit, že som vstúpila do rajského života. Z môjho srdca vyvierala ďakovná modlitba“ (Den. 17).

Formácia, čiže príprava na rehoľný život sa u nás začína postulátom, ktorý kandidátka absolvuje vo Varšave. Kandidátky sú prijímané od 1. septembra každého roku. Postulát trvá 10 mesiacov. Toto obdobie je zamerané na rozoznávanie svojho povolania tak zo strany kandidátky, ako aj zo strany sestier zodpovedných za formáciu a za nové povolania.

Noviciát

„Vo chvíli obliečky mi dal Boh poznať, ako veľmi budem trpieť. Videla som jasne, k čomu sa zaväzujem. Boh naplnil moju dušu veľkou radosťou” (Den. 22).

Po postuláte nasleduje obdobie noviciátu, ktoré trvá 2 roky. Celé obdobie noviciátu (v Krakove), ktoré sa začína obliečkou, je zamerané na prípravu na sľuby a na život podľa charizmy kongregácie. Na konci druhého roka skladajú sestričky prvé rehoľné sľuby - čistoty, chudoby a poslušnosti. Oblečenie sestier noviciek je jednoduchšie, pozostáva z bieleho závoja a čierneho jednoduchého habitu, ktorý sa odlišuje od habitu sestier, ktoré už zložili sľuby.

Juniorát

„Prvé sľuby. Vrúcna túžba obetovať sa Bohu v činorodej láske, ktorú by však nespozorovali ani najbližšie sestry“ (Den. 27).

Dočasné sľuby sa obnovujú každý rok počas piatich rokov. Obdobie od prvých časných sľubov do večných sa nazýva juniorát. Sestry prehlbujú svoj vnútorný život, venujú sa apoštolátu kongregácie a nadobúdajú odborné či vysokoškolské vzdelanie. Päť mesiacov pred úplným zasvätením Bohu sa začína tzv. probácia, čiže intenzívna príprava na zloženie večných sľubov.

Večná profesia

„Ježišu, Tvoje Srdce je oddnes mojím vlastníctvom a moje srdce patrí len Tebe. Už len pomyslenie na Tvoje meno, Ježišu, je rozkošou pre moje srdce. Naozaj by som ani chvíľu nevedela žiť bez Teba, Ježišu. Dnes utonula moja duša v Tebe ako vo svojom jedinom poklade. Moja láska nepozná prekážky, keď dávam [o nej] dôkazy môjmu Milovanému. Slová Pána Ježiša počas večných sľubov: „Nevesta moja, naše srdcia sú spojené naveky. Pamätaj, komu si zložila sľuby...” (Den. 239).

Večné sľuby sa skladajú po 5 rokoch od zloženia prvých rehoľných sľubov. Sestra je navždy spojená s Kristom, svojim Ženíchom. Svojou modlitbou, prácou a utrpením mu pomáha pri spáse duší.

Denný program sestier je rozdelený medzi modlitbu, prácu a čas vymedzený na odpočinok i spoločnú rekreáciu. K tzv. hlavným, záväzným modlitbám patrí každodenná polhodinová meditácia, svätá omša, polhodinové duchovné čítanie, spoločná modlitba breviára, modlitba krížovej cesty alebo adorácia (čiže poklona) Najsvätejšej sviatosti oltárnej trvajúca pol hodiny (pre sestry, ktoré sú v prvom ročníku noviciátu, sú obidve cvičenia záväzné), ruženec a modlitba v Hodina Milosrdenstva (15.00 hod.) spojená s Korunkou k Božiemu Milosrdenstvu.

Záujemkyne môžu prísť k nám na niekoľko dní (dĺžka závisí od vzájomnej dohody) a bližšie sa prizrieť rehoľnému životu v našej komunite v Poľsku v Krakove alebo na Slovensku.

 

Apoštolát modlitbou

Apoštolát Kongregácie Sestier Matky Božieho Milosrdenstva

Milosrdenstvo hlásané modlitbou

„Sám mi kážeš, aby som sa cvičila v troch stupňoch milosrdenstva, po prvé: skutok milosrdenstva – akéhokoľvek druhu, po druhé: milosrdné slovo – ak nebudem môcť skutkom, tak slovom; tretím je modlitba. Ak nebudem môcť milosrdenstvo preukázať skutkom ani slovom, vždy môžem modlitbou. Modlitbou dosiahnem aj tam, kam sa nemôžem dostať fyzicky.” (Den. 163)

Dôležitým prvkom realizácie našej charizmy je obetou a modlitbou prosiť o Božie milosrdenstvo pre celý svet. Každý deň adorujeme Pána v Najsvätejšej sviatosti oltárnej a praktizujeme aj nové formy úcty k Božiemu Milosrdenstvu, ktoré Pán Ježiš odovzdal svetu prostredníctvom sv. Sestry Faustíny: Sviatok Milosrdenstva, Obraz Božieho Milosrdenstva, Korunka k Božiemu Milosrdenstvu a Hodina Milosrdenstva o 15.00 každý deň.
 

„Cirkev v žiadnom čase, v žiadnej dejinnej dobe niesmie zabúdať na modlitbu, úpenlivé volanie o Božie milosrdenstvo proti mnohonásobnému zlu, ktoré zaťažuje ľudské pokolenie a hrozí mu. Je to základné právo a povinnosť Cirkvi“.
Ján Pavol II., DM 8

 

Apoštolát slovom

Apoštolát Kongregácie Sestier Matky Božieho Milosrdenstva

Milosrdenstvo hlásané slovom

„Obraciam svoj zrak na Sanktuárium v Lagievnikách a ďakujem Bohu, že si vyvolil krakovskú Cirkev za mimoriadneho svedka svojho milosrdenstva. Prosím vás bratia a sestry, zaneste milosrdenstvo každému, kto ho potrebuje. Buďte apoštolmi Božieho milosrdenstva. Buďte nimi teraz i v novom tisícročí. Nech vám Boh žehná.“ Ján Pavol II., Krakov – Blonia, 15. júna 1999

Ježiš nazval Sestru Faustínu apoštolkou svojho milosrdenstva a povedal jej, že ju posiela k celému ľudstvu so svojím milosrdenstvom. Preto okrem vychovávateľskej práce sa venujeme aj úlohe, ktorú Pán Ježiš zveril Sestre Faustíne a hlásame, šírime a vyprosujeme milosrdenstvo pre celý svet: formou prednášok vo farnostiach, väzeniach, pomocou masovokomunikačných prostriedkov, exercícií, sympózií a kongresov; formáciou apoštolov Božieho Milosrdenstva v Združení Faustínum (bližšie informácie o združení na www.faustinum.milosrdenstvo.sk); vydávaním a distribúciou publikácií o tajomstve Božieho milosrdenstva a živote i poslaní sv. Sestry Faustíny v našom Vydavateľstve Misericordia (pozývame Vás do nášho internetového obchodu na www.misericordia.faustyna.pl). Na duchovnú formáciu apoštolov Božieho Milosrdenstva je zameraný aj časopis „Orędzie Miłosierdzia” (Posolstvo Milosrdenstva), vydávaný štvrťročne, zatiaľ len v poľskom jazyku.

„Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom“ (Den. 1075).

 

Apoštolát skutkom

Apoštolát Kongregácie Sestier Matky Božieho Milosrdenstva

„Odovzdajte budúcim generáciám posolstvo o Božom milosrdenstve, ktorému sa zapáčilo toto miesto, a na ktorom sa zjavilo svetu. Na konci dvadsiateho storočia je zrejmé, že svet potrebuje toto posolstvo väčšmi než kedykoľvek predtým. Zaneste ho novému storočiu ako kvas nádeje a záruku spásy.” Ján Pavol II., Krakov – Blonia, 15. júna 1999

Starostlivosť o dievčatá a ženy, ktoré potrebovali morálnu obnovu, bola prvou charizmou Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Sestra Faustína svojím poslaním priniesla nové formy apoštolátu: hlásať tajomstvo Božieho milosrdenstva a vyprosovať milosrdenstvo pre hriešnikov žijúcich na celom svete, zvlášť prostredníctvom nových foriem úcty k Božiemu Milosrdenstvu. Charizmou našej kongregácie je teda hlásať tajomstvo Božieho milosrdenstva skutkom, slovom a modlitbou. Takto sestry preukazujú milosrdenstvo nielen tým, o ktorých sa priamo starajú, ale ľuďom na celom svete.

Pôsobíme v 18 mestách v Poľsku, ale naše rehoľné domy máme aj v zahraničí: v Severnej Amerike (Boston), v Taliansku (Rím), na Bielorusku, v Čechách (Praha, Dvůr Králové nad Labem) na Slovensku (Nižný Hrušov), v Jeruzaleme a v Kazachstane.

Milosrdenstvo hlásané skutkom

„Je veľmi potrebné, aby jeho (Kristovo) posolstvo o milosrdnej láske zaznelo novou silou. Svet potrebuje túto lásku. Prišiel čas, aby sa toto posolstvo dostalo ku všetkým. Predovšetkým k tým, ktorí svoje človečenstvo a dôstojnosť strácajú v mystérium iniquitatis. Prišiel čas, aby posolstvo o Božom milosrdenstvo vzbudilo v ľudských srdciach nádej a stalo sa počiatkom novej civilizácie – civilizácie lásky. Cirkev chce neúnavne a zanietene hlásať toto posolstvo slovom, ale aj horlivým praktizovaním milosrdenstva.” Ján Pavol II. Krakov 18. augusta 2002

Venujeme sa predovšetkým morálne zanedbaným dievčatám a ženám, preto patrónkou našej kongregácie je aj sv. Mária Magdaléna. Máme však aj domy pre slobodné mamičky, vedieme ústavy pre mentálne postihnuté deti, internáty, materské školy a staráme sa aj o staršie, choré ženy.

„Túžim sa celá premeniť na Tvoje milosrdenstvo a byť živým obrazom Teba, ó, Pane. Nech tá najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych. (...) Pomôž mi, Pane, aby moje ruky boli milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som vedela svojim blížnym robiť len dobre a sama si vyberala ťažšie, namáhavejšie práce. Pomôž mi, aby moje nohy boli milosrdné, aby som sa vždy ponáhľala pomáhať blížnym, premáhajúc vlastnú únavu a ustatosť. Mojím pravým odpočinkom je služba blížnym. (...) Ó, Ježišu môj, premeň ma na seba, lebo Ty môžeš všetko” (Den. 163).

 

Matka Milosrdenstva

Duchovnosť svätej Sestry Faustíny

Úcta k Panne Márii

V kongregácii, do ktorej Pán Ježiš povolal Sestru Faustínu, je najsvätejšia Panna Mária zvlášť uctievaná ako Matka Božieho Milosrdenstva. Ona totiž výnimočným spôsobom zakúsila milosrdenstvo, lebo bola uchránená od poškvrny dedičného hriechu, obdarovaná plnosťou milosti a povýšená na Matku Božieho Syna. Ona dala svetu vtelené Milosrdenstvo. Mária je zároveň tá, ktorá „jedinečným a celkom mimoriadnym spôsobom - ako nikto iný - a obetou svojho srdca dosiahla vynikajúcu účasť na samom zjavení Božieho milosrdenstva” (DM 9), lebo stála na Kalvárii, pri kríži svojho Syna. Preto „hlbšie pozná tajomstvo Božieho milosrdenstva; pozná jeho cenu a vie, aká je tá cena vysoká” (DM 9).

Sviatok Matky Božieho Milosrdenstva sa v kongregácii slávi 5. augusta na liturgickú spomienku Panny Márie Snežnej. Je to patronátny sviatok celej kongregácie a je to aj výročie prijatia dogmy o Bohorodičke (Theotokos) na koncile v Efeze v roku 431. Mária je Matkou Boha – vteleného Milosrdenstva.

Na podnet generálnej predstavenej matky Michaely Moraczewskej si celá kongregácia slávnostným úkonom zvolila Matku Milosrdenstva za nebeskú generálnu predstavenú Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Bolo to 5. augusta 1937, o čom písala vo svojom Denníčku aj Sestra Faustína: „Videla som preblahoslavenú Pannu, ktorá mi povedala: „Ó, aký milý mi je hold vašej lásky.” A v tej chvíli prikryla svojím plášťom všetky sestry našej kongregácie. (...) Panna Mária povedala: „Každá, ktorá v mojej kongregácii vytrvá v horlivosti až do smrti, bude uchránená od očistcového ohňa” (Den. 1244). Celá kongregácia každoročne 5. augusta obnovuje tento úkon.

Mária bola pre Sestru Faustínu nielen Matkou Božieho Syna, ale aj jej osobnou, duchovnou Matkou. „Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť výhradným a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola zvlášť mojím dieťaťom” (Den. 1414). Pre Sestru Faustínu bola Mária predovšetkým vzorom úplného spoľahnutia sa na Boha, čiže plnenia jeho svätej vôle, a milosrdenstva voči ľuďom. „V jej srdci - písala v Denníčku - nebol žiaden záchvev, len tak, ako chce Boh” (Den. 1710). Ako dcéra Matky Božieho Milosrdenstva, sa Sestra Faustína mala vyznačovať aj čnosťami pokory, tichosti, čistoty, lásky k Bohu a blížnym, zľutovaním a milosrdenstvom (Den. 1244). „Túžim, dcéra moja najmilšia, - hovorila Panna Mária pri inej príležitosti - aby si sa cvičila v troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie, a Bohu sú najmilšie: prvá - pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá čnosť - čistota, tretia čnosť - láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito čnosťami” (Den. 1415).

Eucharistia

Duchovnosť svätej Sestry Faustíny

Láska k Eucharistii

V duchovnom živote Sestry Faustíny mala Eucharistia ústredné miesto. Od detstva verila v skutočnú prítomnosť Krista pod spôsobom premeneného chleba a táto viera napĺňala jej myseľ a srdce, rozpaľovala ju vrúcnou láskou a vzbudzovala v nej ustavičnú túžbu po Bohu. Hlboké a úplné preniknutie do tajomstva živej prítomnosti Krista v Eucharistii vyjadruje jej krátka a prostá výpoveď: „Ježiš ukrytý v hostii, je mi všetkým” (Den. 1037). Všetkým, to znamená jediným „Dôverníkom”, ktorému sa zverovala so všetkým (Den. 504), verným „Priateľom”, vždy prítomným, oslobodzujúcim človeka z pocitu osamotenia. „Ó, aká šťastná je moja duša, - písala - že mám takého Priateľa, ktorý mi vždy robí spoločnosť. Necítim sa osamotená, hoci som osamote” (Den. 877). Ježiš ukrytý v hostii bol pre ňu „Učiteľom”, ktorý ju učil ako žiť (Den. 82), „Matkou”, za ktorou možno prísť so svojimi radosťami i starosťami. „Ježišu, živá Hostia, - vyznávala Sestra Faustína - Ty si mojou Matkou, Ty si mi všetkým. S prostotou a láskou, s vierou a dôverou budem prichádzať k Tebe, Ježišu. Podelím sa s Tebou o všetko, ako dieťa s milujúcou matkou - s radosťou i bolesťou - jedným slovom - so všetkým” (Den. 230). Prítomnosť Eucharistického Ježiša tak hlboko napĺňala jej vnútro, že sa cítila byť živým svätostánkom, v ktorom neustále prebýva Boh (porov. Den. 1302).

Eucharistia, okolo ktorej sa sústreďovalo celé bytie Sestry Faustíny, zohrávala pre ňu takú veľkú úlohu, že žiť znamenalo pre ňu vlastniť Eucharistického Ježiša. „Celá moja sila je v Tebe, živý Chlieb - vyznala - Ťažko by mi bolo prežiť deň, keby som nebola na svätom prijímaní. On je mojou záštitou. Bez Teba, Ježišu, nedokážem žiť” (Den. 814). Sestra Faustína pripomína, že Eucharistia zostáva pre nás nevyjadriteľným mystériom, tajomstvom, ktorého sa sotva možno dotknúť, precítiť, ale nikdy ho tu na zemi nemôžeme v plnosti obsiahnuť: „Až vo večnosti spoznáme, - vyznala - aké veľké tajomstvo uskutočňuje v nás sv. prijímanie. Ó, najvzácnejšie chvíle života” (Den. 840). Aby sme ukázali plný obraz úcty k Eucharistii Sestry Faustíny, treba ešte povedať o predikáte jej mena, Sestra Mária Faustína od Najsvätejšej sviatosti, ktorý si vybrala na začiatku rehoľného života na zdôraznenie svojej duchovnosti.

 

Cirkev

Duchovnosť svätej Sestry Faustíny

Láska k Cirkvi

„Ó, akú veľkú lásku a úctu mám voči Cirkvi” (Den. 197) - tieto slová Sestry Faustíny poukazujú na jej hlboké preniknutie do tajomstva Cirkvi, lebo láska sa rodí z obdarovania a úcta z pochopenia veľkosti daru. Cirkev, zrodená na kríži z prebodnutého Ježišovho boku, ktorej znamením je krv a voda vytekajúca zo Spasiteľovho Srdca, nazýva Sestra Faustína dielom Božieho milosrdenstva (Den. 949). Kristus v nej zanechal milosť spásy a posvätenia, ona je prameňom Božieho života pre každého kresťana.

„Ó, matka moja, Božia Cirkev, ty si skutočnou matkou, ktorá rozumie svojím deťom” (Den. 1469). Cirkev bola pre ňu prameňom milosti, ktorá obdarúva človeka dôstojnosťou Božieho dieťaťa, dáva nadprirodzený život a posväcuje (Den. 1474), ako matka vychováva svoje deti, a vedie ich k čoraz užšiemu zjednoteniu s Bohom (Den. 749). Cirkvi bolo odovzdané Božie zjavenie, skrze ktoré sa Boh dáva poznať, poúča o svojom pláne lásky, zjavuje svoju vôľu a chráni pred zblúdením. „Ako dobré dieťa, ktoré miluje matku a modlí sa za ňu - písala - (tak) každá kresťanská duša by sa mala modliť za Cirkev, ktorá je pre ňu matkou” (Den. 551). V prirodzených vzťahoch sa láska dieťaťa k matke vyjadruje poslušnosťou. U Sestry Faustíny je táto črta prekvapujúca. Vyjadrovala ju úplným priľnutím k pravdám viery, ktoré hlása Cirkev. „Ó, aké sladké je mať v hĺbke duše to, v čo nám Cirkev káže veriť” (Den. 1123) - vyznala v Denníčku. „Verím, verím a ešte raz verím v Teba, Boha v Svätej Trojici jediného a vo všetky pravdy, ktoré mi Tvoja svätá Cirkev predkladá” (Den. 1558) - čítame na inom mieste. Hlas Cirkvi Sestra Faustína uprednostňovala pred vnútorným Božím hlasom, ktorý počula: „Ó, môj Ježišu, (...) dávam prednosť hlasu Cirkvi pred hlasom, ktorým ku mne hovoríš (Den. 497). Na všetko, čo robila, chcela mať súhlas a schválenie Cirkvi. „Aj keď ma upokojoval sám Boh - vyznala v Denníčku - vždy som túžila mať potvrdenie Cirkvi” (Den. 112). Uvedomovala si, že neposlušnosť voči Cirkvi od duší, ktoré vedie Boh mimoriadnou cestou, je prejavom pôsobenia zlého ducha (Den. 939).

V Denníčku Sestry Faustíny nachádzame aj výrazy, ktoré ukazujú najhlbšiu podstatu Cirkvi a zodpovedajú pojmu tajomného Kristovho tela. Slová Sestry Faustíny: „Všetci tvoríme v Ježišovi jedno telo” (Den. 1364), svedčia o tom, že si všimla tajomstvo toho predivného zväzku a zjednotenia Krista s tými, ktorí mu uverili, a zdôrazňovala neviditeľné, nadprirodzené spojenie s Ježišom, ktorý - napriek tomu, že odišiel z tohto sveta - zostáva naďalej v živom pute s Cirkvou a spája všetkých v jedno. Sestra Faustína, ktorá sa cítila byť živým údom tajomného tela, pociťovala každé utrpenie spolubratov, prežívala bolesť nad úpadkom duší, radovala sa s radujúcimi a plakala s plačúcimi.

Vedela, aký význam má pre Cirkev morálna dokonalosť jej členov, snažila sa o osobnú svätosť a bola presvedčená, že takto bude pre Cirkev najužitočnejšia: „Snažím sa o čo najväčšiu dokonalosť, aby som bola užitočná Cirkvi” (Den. 1475). Sestra Faustína si bola vedomá, že jej svätosť sa odráža v celej Cirkvi, že každý jej úkon čnosti, aj keď si ho nikto nepovšimne, má veľkú moc a je dobrým ovocím, ktorým sa sýtia druhé duše. Sestra Faustína objavila aj to, že konkrétnou formou svätosti je láska, vyjadrená v obete, a žila podľa evanjeliovej pravdy, vedomá si toho, že umieranie sebe je prameňom života a duchovného rastu. „Viem, - písala - že pšeničné zrnko, aby mohlo byť pokrmom, musí byť zničené a rozdrvené kameňmi. Tak i ja, aby som mohla byť užitočná Cirkvi a dušiam, musím byť zničená, hoci navonok nikto nezbadá moju obetu” (Den. 641).

 

Duchovnosť svätej Sestry Faustíny

Postoj dôvery a milosrdenstva

„Dcéra moja, - hovoril Ježiš Sestre Faustíne - keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš ako prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo. Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať, ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.” (Den. 742)

Postoj dôvery

 

Dôvera

V hovorovom jazyku slovo: „dôverujem” znamená to isté, ako: úplne verím druhej osobe, zverujem jej svoj život, to, čo prežívam aj moju budúcnosť, viem, že sa môžem na ňu spoľahnúť, som presvedčený o jej nezištnej láske a o tom, že mi pomôže vtedy, keď to bude potrebné. Takéto chápanie dôvery je blízke biblickému chápaniu viery, spoľahnutia sa, ktoré je odpoveďou človeka na dar Boha zjavujúceho svoju milosrdnú lásku. S takýmto postojom dôvery sa stretávame aj v zápiskoch Sestry Faustíny.
Dôvera u Sestry Faustíny nie teda samostatnou čnosťou, ktorá vyplýva z nádeje alebo je s ňou totožná, ale je postojom zahŕňajúcim také teologálne a morálne čnosti, ktoré podmieňujú detské, bezhraničné odovzdanie sa Bohu: viera, nádej, láska, pokora a skrúšenosť.
Z Denníčka Sestry Faustíny vyplýva, že dôvera nie je abstraktným postojom, založeným napr. na intelektuálnej akceptácii zjavených právd alebo na pobožných pocitoch. Dôvera je veľmi konkrétny postoj, pretože má svoje neobyčajne jasné kritérium, ktorým je plnenie Božej vôle. Ak človek skutočne dôveruje Bohu, tak vie, že on hovorí pravdu, že netúži po ničom inom, len po dočasnom a večnom dobre človeka, že Božia vôľa je darom jeho milosrdenstva a preto ju plní bez ohľadu na to, či sa zhoduje s jeho citmi a logikou ľudského rozumu, alebo nie. Skúškou a kritériom dôvery je teda plnenie Božej vôle. Natoľko skutočne dôverujeme, nakoľko plníme Božiu vôľu obsiahnutú v prikázaniach, povinnostiach životného stavu či v rozoznaných vnuknutiach Ducha Svätého.
Život Sestry Faustíny ukazuje, že dôvera je základným prvkom vnútorného života, podstatou snahy o zjednotenie s Bohom. Pán Ježiš poúčal Sestru Faustínu, že dôvera je jedinou nádobou na čerpanie milostí, prameňom pokoja a šťastia, lebo sám sa bude starať o človeka, ktorý mu dôveruje, obdaruje ho svojou dôverou a dá mu všetko, o čo ho bude prosiť. „Túžim, aby mi moje stvorenia dôverovali - hovoril Sestre Faustíne - povzbudzuj duše k veľkej dôvere v moje nekonečné milosrdenstvo” (Den. 1059).

 

Postoj milosrdenstva

 

Milosrdenstvo

Poznávanie a čoraz hlbšie prenikanie do milosrdnej Božej lásky viedlo Sestru Faustínu nielen k postoju detskej dôvery voči nemu, ale zrodilo aj vrúcnu túžbu odzrkadliť túto Božiu vlastnosť vo svojom srdci a skutkoch. „Každý z Tvojich svätých - modlila sa - odráža v sebe jednu z Tvojich čností. Ja túžim odzrkadľovať Tvoje ľútostivé Srdce plné milosrdenstva, chcem ho oslavovať. Nech je Tvoje milosrdenstvo, ó, Ježišu, vtlačené do môjho srdca a duše ako pečať, a to bude mojím znamením v tomto aj budúcom živote” (Den. 1242). Práve o takéto chápanie „milosrdenstva” ide aj v duchovnosti Sestry Faustíny. Nejde teda o jednu z čností, ale o celoživotný postoj voči druhému človeku, ktorý tvorí celý rad dobrých morálnych návykov. Sestra Faustína definujúc milosrdenstvo stručne povedala, že láska je kvetom a milosrdenstvo ovocím. Milosrdenstvo u Sestry Faustíny je postojom, ktorý zahŕňa všetky vzťahy voči blížnym, má prenikať a charakterizovať každý kontakt s druhým človekom, každý skutok, myšlienku i slovo. Preto sa s pomocou milosti chcela „celá premeniť na milosrdenstvo” (Den. 163) a v modlitbe prosila o to, aby je oči, sluch, jazyk, ruky, nohy, a nadovšetko srdce bolo milosrdné.
Prameňom, vzorom a motívom ľudského milosrdenstva je Božie milosrdenstvo. Aby milosrdenstvo preukazované druhému človeku bolo účasťou na Božom milosrdenstve, musí byť preukazované v Kristovom duchu, preto Pán Ježiš hovoril Sestre Faustíne, aby jej srdce bolo príbytkom jeho milosrdenstva, a aby sa jeho milosrdenstvo cez jej srdce rozlialo na celý svet. Nejde teda o akúkoľvek prirodzenú dobročinnosť alebo rôzne motivovaný altruizmus, ale o milosrdenstvo preukazované blížnym z lásky k Ježišovi a v jeho duchu. Preto je nutné pozerať na druhého človeka očami viery - ako na bytosť stvorenú „na Boží obraz a podobu” (porov. Gn 1, 26), vykúpenú „nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista” (1 Pt 1,18), ako na Božie dieťa povolané byť dedičom nebeského kráľovstva, mať účasť na živote trojjediného Boha. V takomto pohľade a pristupovaní k druhému človeku sa cvičila Sestra Faustína a čím väčšie ťažkosti jej spôsobovalo prebývanie s niekým, tým väčšmi sa snažila vidieť v ňom Krista, ktorý ju vyzýva preukazovať milosrdenstvo.

 

 


Späť na začiatok