Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Dávať Božie Milosrdenstvo ďalej znamená v prvom rade dobre ho poznať, zakúsiť ho a potom si ho aj z celého srdca zamilovať. To bol dôvod, prečo sme sa v dňoch od 7. do 9. marca 2008 rozhodli zúčastniť duchovných cvičení na tému: „Aby sa Božie Milosrdenstvo stalo známe svetu.“ V náručí Tatier v Dolnom Smokovci sme obohatili naše duše v tomto vrcholiacom pôstnom období a napredovali v šírení úcty k Božiemu Milosrdenstvu podľa pokorného vzoru, ktorý nám zanechal sv. Ján Krstiteľ: „Preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu“ (Jn 1, 31). Veríme, že Božia milosť bude neustále prenikať naše srdcia, aby sa Božie Milosrdenstvo skutočne čoraz viac stávalo známe svetu.

Napísali ste nám...
* * *
Ako som si opäť začal budovať život na Božom Milosrdenstve

Volám sa Andrej, mám 25 rokov a 7-9.3.2008 som sa zúčastnil duchovných cvičení o Božom milosrdenstve v Dolnom Smokovci. Chcel by som sa podeliť so zážitkami z týchto duchovných cvičení. S úctou k Božiemu milosrdenstvu som sa prvý krát stretol počas štúdií na gymnáziu. Keď som bol prvák na vysokej škole prežil som asi jeden z najhorších rokov môjho života. Počas tohto roka som prežíval krízu vo vzťahu k sebe, k druhým, k priateľke, k rodine a mal som problémy v škole. Táto kríza vo mne spôsobila, že som si začal uvedomovať svoju hriešnosť a hriechy, ktorými som urážal Boha a blížnych. Bol som z toho všetkého zúfalý a nevedel som nájsť nijaké riešenie. Veril som však, že jediné čo mi môže pomôcť je Božie milosrdenstvo. Chodieval som preto do jedného chrámu u nás doma, kde sa kňaz spolu s veriacimi modlievali každý piatok o 15:00 Korunku k Božiemu Milosrdenstvu a aj iné modlitby z Denníčka sv. Sestry Faustíny. Keď som bol v piatok doma, vždy som sa snažil zúčastniť sa tejto pobožnosti a prosil som Boha o zľutovanie a pomoc v tejto pre mňa neriešiteľnej situácii. Hneď na začiatku druhého ročníka mi Boh poslal do cesty jedného kňaza z Univerzitného Pastoračného Centra, ktorý mi pomohol dostať sa z krízy a ukázal mi cestu k Bohu. Vykonal som si u neho generálnu sv. spoveď a začal som nanovo budovať môj vzťah s Bohom. Vzťah s Ježišom som si prehlboval cez čítanie sv. písma, prijímanie eucharistie, sviatosť zmierenia, adoráciu a naše internátne spoločenstvo. V tomto období som sa každý piatok modlieval Korunku k Božiemu Milosrdenstvu, modlitby Sestry Faustíny a túto úctu som šíril aj v našom spoločenstve na intrákoch. No v piatom a šiestom ročníku som v duchovnej oblasti akosi spovrchnel a začal som sa vzdiaľovať od Boha. Teraz som dva roky po ukončení štúdia. Na ceste návratu k Pánovi mi veľmi pomohli už spomínané duchovno cvičenia. Počas meditácii som si uvedomil, že som si svoj život začal stavať na sebe a nie na Bohu. Hoci som Boha pozýval v modlitbách do všetkých oblastí môjho života, v skutočnosti som chcel byť pánom toho všetkého ja. Zistil som teda, že Bohu nedôverujem. Rozhodol som sa preto ísť na generálnu sv. spoveď a vyznať sa zo svojich hriechov. Verím, že ma má Boh veľmi rád, a preto ako dobrý Otec mi dal milosť pocítiť, že ak si budem zakladať život na sebe, budem vždy len človekom plným hriechu (inými slovami bedár). Dal som si teda predsavzatie, že začnem svoj život opäť budovať na Božom Milosrdenstve. Už nechcem byť pánom seba, svojho života, svojich problémov, ale chcem sa nechať obklopiť a viesť Božím milosrdenstvom. Chcem sa učiť dôverovať Bohu a aj preto som sa rozhodol stať sa dobrovoľníkom Združenia apoštolov Božieho Milosrdenstva – Faustínum.
Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorý sa podieľali na organizácií týchto duchovných cvičení. Vďaka!
Andrej
***

Tatranské štíty slzili Božie milosrdenstvo

V požehnanom čase od 07.-09.03.2008 sa konalo duchovné cvičenie Združenia Faustínum pre všetkých zúčastnených ctiteľov, dobrovoľníkov a členov Božieho Milosrdenstva v charitnom domove Krížových sestier v Dolnom Smokovci s nosnou myšlienkou a hlavným odkazom: „Aby sa Božie milosrdenstvo stalo známe celému svetu“.
Ako základ a zdroj na duchovnú obnovu a rozjímanie otec Martin Novotný a sestrička Clareta používali vybrané citáty zo Svätého písma a z Denníčka sv Sestry Faustíny. Spoločne sme meditovali nad jednotlivými citátmi a potom počas adorácie v kaplnke sme ponúkli čas Ježišovi, kde sme v tichu načúvali jeho slovám a prijímali jeho lásku.
Počas meditácie „Hľadanie a prežívanie Božieho milosrdenstva v živote človeka“ sme si uvedomili, že všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo. Aby človek dokázal prijať Božie milosrdenstvo, musí byť plný pokory. Pýcha je obrovskou prekážkou u každého človeka. Iba pokorný človek spozná Božie milosrdenstvo.
Keď človek prizná svoj hriech, môže vniknúť do hĺbky svojho vnútra a viac spozná seba. Preto hriech je nová cesta k Bohu. Kresťan nemá ostávať v hriechu, ale s hriechom má utekať k Ježišovi. Len veľkí ľudia si vedia priznať svoje chyby. Bez Božieho milosrdenstva človek nemôže dozrievať.
Božie milosrdenstvo je miesto, kde nám Ježiš pomáha. A tu sa nebojme prosiť o odpustenie. Nikdy sa nenechajme znechutiť. Znechutenie vychádza so sebaľútosti. Kresťan by sa nemal nikdy ľutovať. Iba vtedy, keď padneme do hriechu, je na mieste naša ľútosť a ochota ponáhľať sa k sviatosti zmierenia. Ako opravdivý kresťania máme žiť tak, ako ľudia, ktorí majú Boha v srdci a sú milosrdní k svojim blížnym.
V ďalšom rozjímaní „Zotrvávanie v hriechu – nedôvera voči Božiemu milosrdenstvu“ sme pochopili, že keď nemilujeme Krista a svojich blížnych, neuvedomujeme si ani náš hriech. Hriech je priestupok proti opravdivej láske. Hriech sa stavia voči láske k Bohu. V tejto téme sme sa dozvedeli aj o následkoch neodpustenia. My kresťania veľmi ťažko odpúšťame. My sami sme ešte neprežili svoju vlastnú amnestiu. Boh nám odpúšťa stále, ale my odpúšťať nevieme. Odpustiť vie len ten, kto vie opravdivo milovať.
Sestrička Clareta nám priblížila spiritualitu sv. Sestry Faustíny. Pripomenula nám, že ak chceme byť apoštolmi Božieho Milosrdenstva, musíme najprv niečo dôležité poznať, musíme to vedieť žiť a potom to môžeme s úžasom rozprávať iným a s radosťou ostatným rozdávať. Máme úlohu rozniesť oheň Božieho milosrdenstva svetu, teda všetkým ľuďom okolo nás. Máme privádzať ľudí k Božiemu milosrdenstvu. Tak nájdeme pokoj a šťastie, ale musíme byť neustále napojení na zdroj Božieho milosrdenstva. Keď svoju lásku rozdávame, neubúda z nej, lebo ju dostávame z Božieho milosrdenstva.
Ak chceme dobre poznať Božie milosrdenstvo, musíme:
1. Každodenne siahať po Svätom písme;
2. Brať do rúk Denníček sv Sestry Faustíny;
3. Modliť sa a potom s láskou pôsobiť aj slovom.
Boh ponúkol svojho Syna, aby nás zachránil. Veľmi veľa svetla dostávame, keď uvažujeme o jeho utrpení. Ak nás nepresvedčila Ježišova smrť na kríži o jeho láske k nám, čo nás ešte potom presvedčí?!
V meditácii „Božie milosrdenstvo v Kristovom veľkonočnom tajomstve“ sme si uvedomili, že kríž je centrom pri každej svätej omši. Kristus nás sýti svojim telom. On túži prichádzať do duší každého človeka. A túži dať dušiam svoje milosti. Po jeho prijatí v eucharistii sa preňho stávame bohostánkom. Nikdy sa nebojme kríža. Ak máme svoj kríž, vieme, že sme kresťania. Každý kríž nás núti viac sa modliť. Nehovorme veľa o kríži, ale naučme sa ho prijímať a s pokorou ho niesť.
MUDr. Blažej Vaščák
***

Na ničom nezáleží Bohu viac, ako na moje láske k nemu

Pochválený buď Ježiš Kristus!
Chcem sa s Vami podeliť svojím svedectvom o tom, ako sa ma dotkol Pán. Podnikám Volám sa Gabriela, podnikám vo finančnom biznise a vediem ďalších ľudí v tejto náročnej práci. Snažím sa ju robiť dobre už aj preto, lebo som pochopila, že Pán mi dal dary , ktoré v tejto práci rozvíjam. Snažím sa hlavne počúvať ľudí, pochopiť ich, vedieť s nimi pracovať tak, aby mali v očiach spokojnosť a to je tá pravá motivácia v práci. Pán mi dal aj dar byť vodcom, ale keďže som bola vedená v tejto práci v tom duchu, že všetko zvládnem sama, že všetko môžem ovplyvniť, dala som Boha niekde mimo mojej práce. Nastúpila som zlú cestu v mojom podnikaní a ani som nevedela ako. Do kostola som síce naďalej chodila a modlila sa ako tak, ale nebolo to nič intímne, blízke, ako to teraz cítim, po týchto duchovných cvičeniach. Intímny a dôverný vzťah s Bohom. Teším sa, že vďaka DC sa pozerám na svet ináč, že cítim Boha blízko pri sebe, každý deň mám túžbu viac sa modliť, premýšľať nad Božími zámermi so mnou. Keďže spôsob môjho života je neustály boj v práci, pochopila som ešte viac, že je to aj neustály boj o tento intímny, autentický vzťah s Pánom. Cítim, že sa mám stále a intenzívne modliť a každý deň povedať Bohu svoje ÁNO. A toto je to najväčší Boží dotyk v mojom živote odkedy podnikám. Doteraz bola na prvom mieste moja práca, kariéra, rodina, a až potom Boh. Teraz sú moje priority presne naopak: Boh, rodina, kariéra. Aj keď je to proces, ktorý každý deň musím v sebe s Božou milosťou vybojovať, viem, že Pán ma k tomu volá. Šesť rokov (toľko rokov podnikám), je dosť dlhá doba, aby sa v mojom srdci isté veci naraz zmenili, to viem. Ale či je Bohu niečo nemožné? Nie je! On uzdravuje moje srdce. Viem to aj podľa toho, že „ovocím“ zlej cesty bol nepokoj, strach a smútok. Dnes sa podľa sv. Sestry Faustíny učím dôverovať Pánovi, jeho láske ku mne, jeho pomoci, výchove, učím sa ho počúvať, nájsť si vzťah k Svätému písmu a nechať sa viesť, aby som mohla viesť iných. Jedno už dnes viem. Všetko, čo mi dal je pre jeho slávu. A druhá pravda, že na ničom nezáleží Bohu viac, ako na moje láske k nemu. Potom je všetko druhoradé. Dávam sa do rúk Božieho Milosrdenstva, aby všetky moje každodenné poklesky, prehrané boje boli prostriedkom k neustálym návratom k jeho nohám, lebo on je jediný Pán mojej duše.
Nech je pochválený Pán.
Zdraví Gabriela
***

Od zenových meditácií k Bohu plnému milosrdenstva

Ako malá som bola ako ostatné vtedajšie deti pokrstená, no nič som vtedy necítila, mala som iba stres z veľkého množstva ľudí. Naša rodina nebola nábožensky založená, bolo to formálne. Vo veku dospievania som si začala klásť mnoho otázok, snažila som sa nájsť nejaký hlbší zmysel života no hodiny náboženstva mi „nič“ nedávali. Moje srdce bolo zatvorené duchovným veciam. Musela som prejsť dlhým vývojom hľadania. Otvárala som sa zenovým meditáciami v kláštore vo Francúzsku, neskôr som každé ráno cvičila niektoré jogínske cvičenia, a na záver som posielala Slnko lásky všetkým ľuďom, tak ako ma to naučil jogový majster. Dlhými sedeniami, meditáciami, vlastnými modlitbami sa moje srdce otvorilo. Začala som duchovne viac vnímať. A raz sa stalo, že som sa ocitla v istej dedine. Keďže veľmi pršalo, schovala som sa do malého kostolíka. Bola práve sv. omša, premieňanie a tu čo nevidím - Svetlo. Vtedy som sa po prvý krát osobne prihovorila Kristovi. V srdci som náhle pocítila veľkú páľavu a potom nesmierny pokoj. A keďže v mojom rodisku, kde som sa medzičasom vrátila z veľkého mesta, nebola žiadna meditačná skupina, vrátila som sa ku kresťanstvu. Neľutujem, čím som prešla, lebo všade som sa veľa naučila, stretla som krásnych ľudí s dobrým srdcom. Pred rokom som sa zúčastnila Sviatku Božieho Milosrdenstva v Krakove, a to bol prvý krok k poznávaniu milosrdného Krista. Neskôr sa mi dostal do rúk Denníček Sestry Faustíny. Až vtedy som vďaka nemu pochopila význam tohto sviatku. Potešili ma jej slová o nesmiernej Kristovej milosti, ktorú som aj ja na sebe veľmi cítila. Povzbudená jej slovami som sa začala pravidelne ráno modlievať a dnes je to najkrajšia časť môjho dňa. Teším sa na každé ráno strávené v kontemplatívnej modlitbe. Je to pre mňa milosť. Takto posilnená kráčam celým dňom, a ak ešte mám možnosť prijať Eucharistiu, cítim silnú Božiu ochranu. Kristus ma každý deň premieňa. Jemu vďačím za to, že nie náhodou som sa dostala duchovné cvičenia Združenia Faustínum. Celé cvičenia boli o prežívaní viery, o preciťovaní Kristovej milosti v duchu slov: „Ježišu, dôverujem Ti“.
Ďakujem Bohu, že som tam mohla stretnúť a nájsť ľudí žiariacich Kristovou láskou a žitou vierou. Preto by som takéto duchovné cvičenia odporúčala absolvovať tým, ktorých srdce častokrát ani netuší, že žízni po Božej láske.
Renáta
***

Späť na začiatok