Vyhľadávanie

Vaše milodary

Ďakujeme Vám za milodary, ktorými nás môžete podporiť a prispieť k rozvoju a šíreniu úcty k Božiemu Milosrdenstvu.

  • Kláštor v Nižnom Hrušove,
    č. účtu - IBAN: SK79 0200 0000 0034 8723 1751
  • Kláštor v Košiciach,
    č. účtu - IBAN: SK31 0200 0000 0034 3630 9555

Za darcov sa denne modlíme
v hodine milosrdenstva.
Pán Boh zaplať!



Autentické milosrdenstvo„Ako prežívať autentické milosrdenstvo vo vzťahu k blížnym“ – bolo hlavnou témou posledného tohoročného turnusu duchovných cvičení o Božom Milosrdenstve, ktoré sa konali v dňoch od 7. – 9. novembra 2008 v Charitnom domove Krížových sestier v Dolnom Smokovci. Pod vedením exercitátora o. Artura Ciepielského a sestry z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva sa účastníci mohli v atmosfére ticha a modlitby zahĺbiť do rozjímania právd týkajúcich sa prežívania postoja milosrdenstva v bežnom živote. Keďže duchovné cvičenia sa konali v mimoriadnom čase, keď zvlášť myslíme na zosnulých, hlavný dôraz bol položený na preukazovanie milosrdenstva obetou svätej omše, modlitbou a skutkami lásky voči tým, ktorí už odišli k Pánovi. „Nech sa naše srdcia stanú živým bohostánkom,“ – povedal o. Artur pri záverečnej homílii – „aby Kristus v nás mohol prebývať nielen vo sviatočných, ale aj v obyčajných dňoch. Taký je zmysel chrámu. Lebo chrám bez Krista nie je skutočným chrámom,“ a tým poukázal na to, čo – a teda Kto je prameňom a motívom postoja milosrdenstva pre každého apoštola Božieho Milosrdenstva v dnešnom svete.

*K správe je priložené foto*

Z Vašich svedectiev:
* * *
Týždeň pred sviatkom Všetkých svätých sa mi dostal do rúk text „Stála som pri bráne neba a pekla“. Je to svedectvo Dr. Glorie Polo, ktorá žije v Kolumbii. Pani Gloria zažila dramatickú udalosť – zasiahol ju blesk a utrpela popáleniny tela v rozsahu 70%. Jazvy po spáleninách sú výrečným svedectvom, aký veľký zázrak milosrdenstva s ňou Boh vykonal a aký spôsobí aj s nami, keď odpovieme na Jeho volanie. Svedectvo pani Glorie a prehodnotenie svojho doterajšieho života vo svetle desatora ma vyzvalo vážne sa zamyslieť nad mojim doterajším životom. A to som netušil „témy“ duchovných cvičení, na ktoré som sa chystal v krátkom čase. V závere „dušičkového“ týždňa (v novembri 2008) z vôle nášho Pána mi bolo umožnené prijať účasť na duchovných cvičeniach v Dolnom Smokovci. Každý čas má svoje miesto v živote človeka. Jednou vetou neviem vyjadriť „tému“. Chcem sa teda podeliť s tými, ktorí budú čítať tieto riadky, s niekoľkými myšlienkami, ktoré zanechali v mojom srdci svoju brázdu. Je jeseň – čas prípravy zeme na zimný oddych na načerpanie síl pre novú úrodu. Myslím, že na týchto duchovných cvičeniach v srdciach mnohých sa milosrdný Ježiš rozhodol pre „hlbokú orbu“. Otec Artur mňa osobne povzbudil a uistil, že práve my – cirkev putujúca - môžeme veľmi pomôcť dušiam našich drahých zosnulých. Jasne a jednoznačne - v duchu učenia Cirkvi a čerpajúc zo skúseností sv. Sestry Faustíny - nám objasnil čo sa deje s dušami v očistci. Poučil nás ako môžeme práve my –žijúci- modlitbami zmierniť utrpenie dušiam v očistci. Najväčšou pomocou však je obetovanie sv. omše za zosnulých. Vyjavil nám tiež pravdu, že len človek, ktorý je v milosti posväcujúcej - čiže je bez ťažkého hriechu - má nádej na očistec. Ďalej poukázal na to, akú máme mať úctu k zosnulým rodičom. Za vzor nám dal Božieho služobníka Jána Pavla II. Ten pri každej návšteve rodného Poľska navštívil hrob svojich rodičov. Svoju lásku k rodičom preukázal aj modlitbou pri ich hrobe a ich hrob si uctil aj poklonou a bozkom. Otec Artur a sr. Clareta nám sprostredkovali pohľad na správne chápanie milosrdenstva. Poukázali na fakt, ako často krát „páchame“ skutky milosrdenstva, ktoré nemajú nič spoločné s milosrdenstvom. Našou úlohou je konať skutky milosrdenstva. Avšak predpokladom konania skutkov milosrdenstva je vnímanie potrieb našich blížnych doma a na pracoviskách. Autentické milosrdenstvo je každý skutok vykonaný z lásky k Bohu. Keď my zakúsime milosrdenstvo, aj my máme byť milosrdní. Sestra Clareta poukázala, že fenoménom 21.storočia sa stávajú ľudské potreby a pocit osamelosti. Ľudia dnes nemajú čas. Je na nás, aby sme srdcom vnímali ľudí v našom okolí. Je na nás aby sme si našli skutočný ČAS pre tých, ktorí ho potrebujú. Čím nám je Ježiš Kristus bližší, tým lepšie vieme vnímať blížnych. Na príklade sv. Sestry Faustíny nám priblížila význam skrytej obety a dôvery v utrpení a protivenstvách. Len obeta a tiché utrpenie, ktoré prijmeme z lásky k Ježišovi môže mať zmysel a hodnotu, či cenu. Dnes nám televízia – hlavne v reklamách – servíruje život bez utrpenia a bez ticha. Zdá sa, akoby dnes utrpenie bolo len na televíznych obrazovkách – kým nás utrpenie nestretne osobne. Svätú Sestru Faustínu učil trpieť sám Pán Ježiš. A Faustína odpovedala: „S Tebou, Pane som pripravená na všetko“ (Denníček 1626). Trpiace duše po smrti ďakujú za utrpenie. Práve znášaním utrpenia môžeme zachraňovať duše. Jedine spojením osobného utrpenia s utrpením Ježiša môžeme utrpenie prijať - pre dielo spásy duší a záchranu duší pred večným zatratením. Keď o svojom utrpení veľa rozprávame – utrpenie stráca „hodnotu“. Keď prijmem ja osobne utrpenie z lásky k Ježišovi – stanem sa iným človekom a nebudem obťažovať iných. Avšak je dobré mať niekoho, komu dôverne môžeme vyjaviť bolesti duše a trápenie srdca. To je hlboká orba.... - na to som musel prísť na duchovné cvičenia. Silu na znášanie utrpenia môžeme čerpať jedine zo svätého prijímania. „...Pane, spájam svoje utrpenie z Tvojím - za spásu duší...“ To, ako komunikácia môže byť formou milosrdenstva, nám sestra Clareta interpretovala na mnohých príkladoch a faktoch. Mali by sme mať vždy pred očami, že v dnešnej dobe konfliktov jedine opravdivá komunikácia medzi ľuďmi môže mnohé vyriešiť. „...Prísne slovo, ktoré však plynie z úprimnej lásky, nezraňuje srdce“(Den. 633). V mnohých okolnostiach je tiež dobré „stanoviť hranice“. Avšak aj mlčanie má v komunikácii svoje dôležité miesto. Sestra Faustína píše v Denníčku, že „...v deň súdu sa budeme zodpovedať za každé slovo“ (Den. 274), tiež: „..Boh sa nedáva duši utáranej, ktorá ako trúd v úli veľa bzučí, ale zato nevyrába med....“ a ďalej „...videla som mnohé duše v pekelných priepastiach za nezachovanie mlčania...“ píše Sestra Faustína (Den. 119). Svätá Faustína si vyprosovala milosrdenstvo očí, jazyka, rúk, nôh a srdca. „....Pomôž mi, ó, Pane, aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia.....“ (Den. 163). V záverečnej homílii v nedeľu nás otec Artur vyzval, aby sme sa snažili uvedomiť si, že každý z nás je duchovným chrámom. Počas duchovných cvičení sme spoločne prežili aj Hodinu milosrdenstva o 15-tej hodine. Samozrejme bola možnosť aj prijatia sviatosti zmierenia i osobnej adorácie pred Sviatosťou. Vďaka Ti, Milosrdný Ježišu, že si nám na Slovensko poslal o. Artura i sr. Claretu – apoštolov Božieho milosrdenstva, ktorí nám obetovali svoj ČAS, zvestovali nám posolstvo Božieho milosrdenstva a rozdávali sa nám pre Ježiša. Drahý čitateľ(ka), úprimne prajem každému, kto zakúsi milosrdenstvo nášho Pána, nech rozdáva vo svojom okolí to, čím ho obdarí milosrdný Ježiš. Uvedomujem si, že ťažké je dnes mlčať. Aj skutky milosrdenstva nie je ľahké konať. Majme však dôveru, aj keď v pokore každý deň začínajme odznova. Nie je umenie padnúť – ale umenie je znovu vstať a pokúšať sa každý deň o svätosť. Túto skutočnosť a tento cieľ majme stále pred očami, veď, STOJÍ ZA TO ŽIŤ - V DÔVERE K JEŽIŠOVI.
J.Z.K.E.
* * *
Doteraz som absolvovala už asi 24 duchovných cvičení. Tieto však boli aj v niečom moje prvé. Prvýkrát som ich strávila v panoráme našich veľhôr a môj duchovný zrak prvýkrát celé 3 dni videl duše v očistci. Naplno som prežívala spoločenstvo veriacich na zemi, v očistci i v nebi. Očistec je z Božej spravodlivosti, ale je zároveň možnosťou, ako veriaci na zemi môžu prejaviť svoju lásku. Duchovné cvičenia boli v čase, kedy nám Cirkev dáva možnosť darovať dušiam v očistci plnomocné odpustky, ale verím, že s Božou pomocou budem môcť po celý rok denne darovať dušiam v očistci aspoň jeden skutok milosrdenstva. Verím aj, že ho budem konať s väčšou horlivosťou ako doteraz, a najmä za duše, ktoré najviac potrebujú naše modlitby.
AB
* * *
Moje duchovné cvičenia

Takýto názov som dal svojmu poznámkovému zošitu z duchovných cvičení. Moja predstava o duchovnom cvičení, až kým som sa ho nezúčastnil bola taká, že je to pre staršie ženy, ktoré naň idú z dlhého času doma a tam sa modlia.
Príchodom sestier Matky Božieho Milosrdenstva k nám do farnosti, nevynímajúc z toho duchovných otcov terajších aj predošlých, zmenil sa aj môj pohľad na duchovný život kresťana dnešnej doby. Svojím pokojom, citlivosťou, múdrosťou a neskutočnou trpezlivosťou, nenápadne a veľmi intenzívne vplývajú na naše životy šírením úcty k Božiemu Milosrdenstvu. Okrem rôznych, nemenej dôležitých aktivít osobne považujem za významnú vznik Združenia Faustínum a dávanie duchovných cvičení. Obidve činnosti sú významným a dôležitým prvkom v živote našej farnosti. Len akosi sú z väčšej časti veriacich brané ako niečo, čo je pre úzky okruh ľudí. Opak je pravdou. Keďže som po návrate z duchovného cvičenia dotknem sa práve toho. Spolu s manželkou sme sa v posledných dvoch rokoch zúčastnili na troch duchovných cvičeniach. Mojim veľkým prekvapením bolo hneď na začiatku počet ľudí a ich skladba. Obvykle je asi 60 ľudí z celého Slovenska, pričom jednu tretiu tvoria muži (Bratislava, Žilina, Košice, Prešov, naša farnosť ...) a čo je najzaujímavejšie, rôznych stavov. Nie sú to len babičky, ako si väčšina myslí, ale prichádzajú tam kňazi, lekári, psychológovia, profesori, učitelia, manažéri nadnárodných spoločností, robotníci, študenti, jednoducho ľudia z každej spoločenskej vrstvy. Každé duchovné cvičenie má konkrétnu tému, ktorá nás má viesť k novému životu kresťana a k novému vzťahu k Ježišovi Kristovi. Neverili by ste, čo všetko o sebe zistíte, kde ste v živote urobili chyby a prečo ste ich vlastne urobili. Čo je potrebné robiť pre ich odstránenie. Prečo vznikajú krízové stavy v rodinách. Ako vychovávať deti. Ako sa správať v práci, v spoločnosti, ako žiť ako kresťan a čo robiť, aby naša duša bola spasená. Som presvedčený, že každý z nás by sa v tom našiel a zároveň to veľmi potrebuje. K tomuto článku som sa odhodlal preto, lebo viem čo mi to dáva, ale viem aj to, že keby som mal takúto možnosť duchovného vzdelávania sa od mladosti, mnohé chyby by som vo svojom živote neurobil. Preto si myslím, že takúto šancu a možnosť, ktorú nám ponúkajú naše sestričky, ale nielen ony, by mal každý z nás využiť. Duchovné cvičenia sú prístupné každému a čo je dôležité, sú potrebné v každom veku, tak pre študentov, aby vedeli ako svoj život začať správne kresťansky žiť, pre rodičov, aby neurobili chyby pri spolužití a výchove detí, starých rodičov, aby vedeli odpúšťať, a svojimi životnými skúsenosťami i múdrosťou vedeli mladých upozorniť, čo robia nesprávne, jednoducho pre všetkých.
Verte, takmer nič to nestojí, len si nájsť troška času raz či dvakrát do roka. Zmení vám to život. Oplatí sa.
MB
* * *

FOTOGALÉRIA:

{gallery}2010{gallery}uploads/230/gallery1{/gallery}

Späť na začiatok